Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_76S-42-2021.pdf
PDF · 214.39 KB
No categories available
76S/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, Skuteckého 32, 974 01 Banská Bystrica, 2/ Mesto Žiar nad Hronom, Š. Moyzesa 46, 965 01 Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2021/004017-005 zo dňa 15. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest (ďalší účastník konania 1/) doručil Okresnému úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (orgán verejnej správy 1. stupňa), oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Výstavba a zlepšenie bezpečnostných parametrov mostov na cestách I. triedy - 1. etapa, I/9 Ladomerská Vieska - most nad železnicou ev. č. 50-158“. Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo vypracované podľa prílohy č. 8a zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“ alebo „zákon o EIA“). Na základe doručeného návrhu vykonal orgán verejnej správy zisťovacie konanie podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutím č. OU-ZH-OSZP-2020/010423 zo dňa 26.10.2020 orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol, že navrhovaná činnosť uvedená v predloženom oznámení o zmene „Výstavba a zlepšenie bezpečnostných parametrov mostov na cestách I. triedy - 1. etapa, I/9 Ladomerská Vieska - most nad železnicou ev. č. 50-158“, ktorej účelom je rekonštrukcia jestvujúceho mostného objektu na ceste I. triedy - I/9 v km. 213,318 z dôvodu nevyhovujúceho stavebno-technického stavu, umiestneného v Banskobystrickom kraji, v okrese Žiar nad Hronom, v k. ú. Ladomer, na pozemkoch parciel CKN č.: 676/2, 705/5, 675/9, 675/10, 425 a EKN č.: 82/1, 128/1, 128/2, 804, 1/2, 544/1, 544/2, 126 a 127, sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (I. výrok). Zároveň rozhodol, že zo stanovísk doručených k predloženému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti vyplynuli nasledovné pripomienky a požiadavky, ktoré je potrebné rešpektovať a splniť v ďalších konaniach pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov (II. výrok):
1. Počas realizácie stavebných prác dodržať zmierňujúce opatrenia navrhované v kapitole 5.8. a dodržať deklarovaný spôsob organizácie dopravy na mostnom telese. 2. Výrub drevín realizovať len v nevyhnutnom prípade. 3. Navrhovateľ zabezpečí, aby hluk v životnom prostredí počas stavebných prác, ako aj expozícia obyvateľov a ich prostredia v priebehu prevádzkovania tejto stavby bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty uvedené vo Vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z. 4. Po ukončení stavebných prác navrhovateľ zabezpečí meranie hluku a protokol o meraní hluku predloží RÚVZ v Žiari nad Hronom.
2. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že rezortný orgán a dotknuté orgány v stanoviskách vyjadrili, že vplyv navrhovanej činnosti nepožadujú posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ich požiadavky je možné zohľadniť v ďalších konaniach podľa osobitných predpisov. Podmienky a požiadavky, ktorých plnenie vyplýva pre navrhovateľa z jednotlivých zákonov neboli v podmienkach rozhodnutiach uvedené, nakoľko ich plnenie vyplýva zo zákonov a navrhovateľ ich musí zabezpečiť. Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní primerane použil aj kritériá pre rozhodovanie podľa prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uvedené v prílohe č. 8a tohto zákona, a vychádzal zo stanovísk doručených k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti podľa § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zároveň sa vysporiadal aj s pripomienkami a návrhmi, ktoré predniesol žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 11.09.2020. V závere rozhodnutia uviedol, že na základe preskúmania a zhodnotenia navrhovanej činnosti, uvedenej v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, s použitím kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č. 8a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s prihliadnutím na stanoviská podľa § 23 ods. 4 tohto zákona, nepredpokladá význam očakávaných vplyvov z navrhovanej činnosti taký, aby bolo potrebné posudzovanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a preto rozhodol tak, že táto činnosť sa podľa tohto zákona posudzovať nebude.
3. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2021/004017-005 zo dňa 15.03.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán v súlade s § 29 ods. 6 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zaslal oznámenie o zmene navrhovanej činnosti rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutým obciam a požiadal ich o doručenie písomného stanoviska. Dotknuté obce zároveň v súlade s § 29 ods. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie informovali o oznámení verejnosť na ich úradných tabuliach a oznámili, kde a kedy je možné do oznámenia nahliadnuť, v akej lehote a komu môže verejnosť podávať svoje pripomienky. Zároveň prvostupňový orgán v súlade s § 29 ods. 15 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zaslal rozhodnutie všetkým dotknutým subjektom a zverejnil ho na svojom webovom sídle, a zároveň na úradnej tabuli, čím bolo zachované právo verejnosti, ktorá nebola účastníkom zisťovacieho konania, podať odvolanie podľa § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
4. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia neuviedol ako vyhodnotil oznámenie o zmene navrhovanej činnosti použitím kritérií podľa prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol, ktoré kritérium vo vzťahu k navrhovanej zmene nebolo dostatočne vyhodnotené a neuvádza, v čom by malo toto nedostatočné vyhodnotenie spočívať. Zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevyplýva povinnosť v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania uvádzať všetky kritériá z uvedenej prílohy, nakoľko podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa kritériá pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 použijú „primerane“, čo znamená, že nie všetky kritériá je možné a potrebné použiť pre každý zámer navrhovanej činnosti alebo jej zmenu. Ďalej uviedol, že most sa nachádza na ceste I/9 v intraviláne obce Ladomerská Vieska, v k. ú. Ladomer, a najbližší rodinný dom sa nachádza cca 20 m od navrhovanej činnosti, most je vybudovaný ponad železničnú trať a je situovaný v antropogénne využívanom území. V blízkosti mosta sa nachádza Žiarsky rybník a preteká Chotárny potok. Vzhľadom na povahu posudzovanej zmeny navrhovanej činnosti a jej umiestnenie sa nepredpokladajú žiadne vplyvy na geologické a geomorfologické pomery lokality, nakoľko nebudú zakladané nové pilóty. Zmena navrhovanej činnosti nebude predstavovať nové zdroje znečisťovania ovzdušia, významným zdrojom znečisťovania ovzdušia počas prevádzky mosta zostáva
naďalej doprava, rekonštrukcia nebude mať vplyv na stav povrchových tokov, nebude ovplyvnený režim ani kvalita podzemných vôd. Vplyv na uvedené vodné plochy je možné predpokladať len v prípade havarijnej udalosti na moste, čomu možno predísť dodržiavaním bezpečnostných a prevádzkových opatrení. Zmena navrhovanej činnosti nepredpokladá zastavanie novej plochy, stavba je umiestnená v území, na ktoré sa vzťahuje prvý - všeobecný stupeň ochrany. Dočasný vplyv hluku môže pôsobiť rušivo na vtáctvo v okolí Žiarskeho rybníka, avšak vzhľadom na charakter flóry sa negatívny vplyv nepredpokladá. Realizáciou zmeny navrhovanej činnosti nevzniknú nové prvky v krajinnej štruktúre širšieho územia a nezmení sa funkčné využitie krajiny ani obrazu krajiny. Projekt nepredpokladá negatívny alebo rušivý vplyv na krajinu. Vplyvy navrhovanej zmeny činnosti na územiach európskeho významu a chránené vtáčie územia zaradené do sústavy Natura 2000 neboli identifikované. Zvýšená prašnosť, hluk, vibrácie, prípadne zápach pri pokladaní asfaltu bude len dočasného charakteru.
5. K podmienkam navrhnutým žalobcom v bode 1 až 7 podania zo dňa 11.09.2020 žalovaný uviedol, že nemajú relevanciu vo vzťahu k zmene navrhovanej činnosti a to z dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nestotožnil sa s odvolacou námietkou, že prvostupňový orgán neuviedol návrh podmienok žalobcu do výroku rozhodnutia, pričom sa s nimi ani nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia a ani nezdôvodnil, prečo opatrenia navrhované žalobcom neboli nahradené inými podmienkami, ktorými by sa dosiahla porovnateľná alebo lepšia ochrana životného prostredia.
6. Žalovaný sa ďalej vysporiadal s požiadavkami, ktoré žalobca navrhol zahrnúť do podmienok rozhodnutia v rámci odvolacieho konania. K požiadavkám označeným žalobcom pod č. 1, 5, 10, 11, 12 uviedol žalovaný dôvody, pre ktoré nie je možné požiadavky prednesené žalobcom akceptovať. K požiadavkám č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 13 uviedol, že vzhľadom na charakter navrhovanej zmeny, ktorou je rekonštrukcia mosta, tieto požiadavky nesúvisia s predmetom konania. Žalovaný uzavrel, že opatrenia navrhované žalobcom nie sú vhodné, aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
7. Podľa žalovaného informácie o životnom prostredí, vrátane predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti, boli uvedené v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ktoré bolo v súlade s § 24 ods. 1 a § 29 ods. 6 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zverejnené a verejnosti dostupné na úradnej tabuli a webovom sídle prvostupňového správneho orgánu, webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutými obcami podľa § 29 ods. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Verejnosť mala počas konania možnosť sa zapojiť do konania a podávať k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti svoje pripomienky a názory. Žalobca zaslal v rámci prvostupňového konania stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, čím je preukázané, že verejnosť bola s oznámením oboznámená.
8. Prvostupňový orgán listom č. OU-ZH-OSZP-2020/010423-015 zo dňa 08.10.2020 upovedomil žalobcu o tom, že dotknuté subjekty doručili svoje stanoviská a tieto tvoria podklad rozhodnutia, ktoré bude vydané zo zisťovacieho konania. Zároveň žalobcu poučil, že podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, zároveň ho upovedomil o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu a upovedomenie bolo žalobcovi doručené dňa 13.10.2020. Vyjadriť sa bolo možné v lehote 7 dní a z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nevyužil možnosť nahliadnuť do spisu ani možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.
9. K požiadavke o vykonanie konzultácii podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú žalobca vniesol aj počas prvostupňového konania, žalovaný uviedol, že samotný žalobca požadoval za účelom konania konzultácie zvolať „ústne pojednávanie“. Prípadná konzultácia v kancelárii občianskeho združenia nijako nenahrádza konzultácie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo ústne pojednávanie podľa Správneho poriadku. Na uskutočnenie konzultácii podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok. V zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, a teda správny orgán je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba a ktoré netreba vykonať. Takto bude správny orgán postupovať najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Prvostupňový orgán, vzhľadom na úroveň spracovania oznámenia, s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov, dospel
k záveru, že písomnosti zabezpečené v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie veci, preto nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnuté a s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací orgán. Podľa žalovaného realizácia konzultácie by nepredstavovala pre žalobcu ako účastníka konania, vo vzťahu ku skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, t.j. doplnením podmienok do rozhodnutia v zmysle jeho požiadaviek, nakoľko tie sú po posúdení ich obsahu vo vzťahu k navrhovanej zmene nerelevantné.
10. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že rozhodnutie je v rozpore s § 14 cestného zákona (zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov), žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie prvostupňového orgánu za nezákonné. Rozhodovanie o umiestnení, o druhovom zložení cestnej zelene a o výrube drevín v zmysle § 14 ods. 3 cestného zákona patrí do pôsobnosti cestného správneho orgánu. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, sa výsadbou cestnej zelene nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky, pokiaľ ide o rozhľadové pomery, alebo sťažiť použitie pozemku na účely správcu komunikácie a nemá sa sťažiť ani obhospodarovanie susedných poľnohospodárskych pozemkov. Spôsob preukazovania skutočností vyplývajúcich z cestného zákona nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Dohľad nad dodržiavaním a uplatňovaním ustanovení cestného zákona je vykonávaný cestným správnym orgánom a povoľujúci cestný správny orgán nedoručil k predmetnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti žiadne stanovisko, na základe čoho v zmysle § 29 ods. 9 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie platí, že jeho stanovisko sa považuje za súhlasné.
11. Pokiaľ žalobca poukazoval na technické predpisy, žalovaný uviedol, že účel posudzovania vplyvov na životné prostredie je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredie, komplexne zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia, získať objektívny odborný podklad pre vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Dodržanie technických procesov pri projektovaní a realizácii zmeny navrhovanej činnosti - oprava mosta a jej technické riešenie nie je preto v kompetencii posudzovania vplyvov na životné prostredie ale oprávneného projektanta stavby, ktorý zodpovedá za jeho zrealizovateľnosť, a následne príslušného stavebného úradu.
12. Pokiaľ žalobca žiadal, aby bol oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia sa podľa § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že požiadavka oboznámenia so všetkými podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je neopodstatnená, pretože odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového orgánu a ak nevykonáva ďalšie dokazovanie a vychádza len zo spisového materiálu doručeného prvostupňovým orgánom, odvolací orgán nie je povinný aplikovať ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
13. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
14. Žalobca popísal priebeh administratívneho konania a v rámci časti 3. správnej žaloby - Žalobné body uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. V rámci časti 3.1. Argumentácia z hľadiska porušenia hmotného práva žalobca poukázal na čl. 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a na ustanovenia čl.37 a čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie. Uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch s tým, že vychádzal z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa môže domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Uviedol, že cieľom jeho postupu je, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určenie konkrétnych opatrení. Ďalej uviedol, že v procese EIA
zadefinoval konkrétne enviromentálne záujmy, ktoré žiadal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku viedol k správnemu, efektívnemu vybaveniu vecí a podľa možností s preferenciou zmierneho vybavenia veci medzi účastníkmi konania navzájom. Ďalej uviedol, že navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce ním popísanému aplikačnému postupu podľa zákona o EIA a že úrad tieto návrhy neakceptoval, avšak ani nerealizoval iný procesný postup, ktorý by viedol síce odlišným procesným postupom, avšak k porovnateľným výsledkom čo sa týka efektivity konania, najmä naplnenia hmotných práv žalobcu. Úrad zvolil procesný postup, ktorý nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti týkajúcich sa ochrany životného prostredia a konal v rozpore s § 3 ods. 4 a 2 Správneho poriadku s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.
16. V rámci časti správnej žaloby 3.2 Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva žalobca poukázal na ust. § 24 ods. 2 , § 20a, § 29 ods. 13, § 24 ods. 4 zákona o EIA a na ust. § 3 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Uviedol, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neumožnil zúčastniť sa konzultácie. Poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/115/2010 týkajúce sa požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 4 a § 4 ods. 2 Správneho poriadku. Namietal, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu environmentálnych záujmov. Vo výrokovej časti mal prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie. Nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti, ale môže uviesť aj podmienky, ktoré sú výsledkom samostatnej a odôvodnenej úvahy orgánu, prijatej na základe jeho vlastnej odbornej činnosti. V zmysle § 20a písm. a) zákona o EIA má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uvedenia uložených podmienok a/alebo súčasne zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok. V tejto súvislosti žalobca namietal, že nerozumie, prečo ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, sa nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia, alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok v zmysle jeho zákonných povinností. Je pravdou, že žalobca nemá právny nárok na implementáciu jednotlivých svojich pripomienok alebo námietok, ale má nárok na určitú kvalitu rozhodnutia, kde sa príslušný správny orgán musí náležite vysporiadať so všetkými pripomienkami a námietkami, pričom konštatovanie, že námietka je nedôvodná nemožno považovať za riadne odôvodnenie. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/21/2021 týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí.
17. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 2 písm. b) a d) zákona o EIA a na § 17 ods. 1 zákona o životnom prostredí s tým, že je priamou povinnosťou navrhovateľa aplikovať zmierňujúce a preventívne ekologické opatrenia priamo pri zdroji a povinnosťou orgánu verejnej správy je zabezpečiť dodržiavanie týchto zákonných povinností, pričom tieto povinnosti majú byť premietnuté do rozhodnutia, čo sa nestalo.
18. V ďalších žalobných bodoch žalobca uviedol, že sa snaží dosiahnuť zákonnosť a správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi a štátne orgány si nesmú prisvojovať moc rozhodovať strojovo, svojvoľne a nezákonne. Uchyľuje sa k podávaniu správnych žalôb len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú druhostupňovým orgánom. Podľa žalobcu aplikačná prax priniesla skúsenosť, že správne orgány nie sú ochotné prehodnocovať svoju činnosť v rámci súčinnosti s účastníkmi konania ale len z donútenia zrušujúcich rozsudkov správnych súdov. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania a žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania nutne musel zadefinovať svoj záujem na ochrane životného prostredia, navrhnúť konkrétne opatrenia. Je povinnosťou orgánu verejnej správy identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania. S poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a na princíp rovnosti účastníkov konania, ako aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/15/2011, týkajúce sa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánov verejnej správy, žalobca ďalej namietal, že žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Ďalej poukázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku a na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/79/2015 s tým, že povinnosťou orgánu verejnej správy je v každom konaní riadne a spoľahlivo
posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutia označil za nesprávne a nestotožnil sa s tým, že žalovaný vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko v odôvodnení sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto boli odopreté žalobcovi práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva v zmysle čl. 44 Ústavy SR. V rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Správny orgán je povinný uviesť a konkretizovať, aké dôkazné prostriedky ho viedli k výroku rozhodnutia, je povinný reagovať na všetky návrhy, námietky a vyjadrenia účastníka k podkladu rozhodnutia, i keď ich pri rozhodovaní nebral do úvahy, a na základe vecnej argumentácie tieto návrhy, námietky a vyjadrenia vyvrátiť, prípadne potvrdiť. Taktiež musí uviesť, ako postupoval pri aplikácii takzvanej správnej úvahy pri použití právnych predpisov.
19. Ďalej žalobca poukázal na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/132/2015 a sp. zn. 5Sžo/29/2013 o postupe správnych orgánov pri vysporiadaní sa s návrhmi účastníkov konania a o ich voľnom uvážení. Podľa žalobcu v rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia.
20. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/11/2013 vo vzťahu k požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, konkrétne k aplikácii inštitútu voľnej úvahy. Ďalej poukázal na to, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá ale musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu, inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov. Žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalobcovi nedoručil podklady, na základe ktorých rozhodol, a to z dôvodu, že takéto doručovanie považoval za duplicitné. Takéto svojvoľné konanie nemá oporu v zákone a samo o sebe zakladá nezákonnosť rozhodnutia.
21. Žalobca poukázal ďalej na povinnosť elektronickej komunikácie s účastníkmi konania ako aj na vedenie elektronických spisov s tým, že samotné právo na nazretie do spisu nenahrádza povinnosť doručovania jednotlivých dokumentov účastníkovi konania. Poukázal na závery judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR s tým, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Orgány verejnej správy oboch stupňov sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadali, žalovaný sa nevysporiadal s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením, napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nesprávne a nepreskúmateľné z vyššie uvedených dôvodov.
22. V rámci bodu 4. správnej žaloby Nevykonanie konzultácii žalobca namietal, že neboli zvolené konzultácie podľa § 63 zákona o EIA, čím by mal príležitosť získať potrebné podklady a na základe diskusie by mohol „vyfiltrovať“ rozsah podkladov tak, aby bol tento menší, aby sa mohli vyjasniť a konfrontovať stanoviská nielen žalobcu ale aj iných orgánov a účastníkov, v rámci odbornej diskusie by sa prispelo nielen k objasneniu predmetu konania ale aj rozsahu, v akom majú ostatní účastníci konania ale aj úrady aplikovať dodatočnú energiu na zodpovedanie odborných otázok vplyvov na životné prostredie a zmierňujúcich opatrení. V dôsledku nezvolenia konzultácie bol žalobca donútený využiť subsidiárne právo na všetky podklady rozhodnutia podľa § 23 Správneho poriadku a na podanie vyjadrenia podľa § 33 Správneho poriadku. Pokiaľ žalovaný uvádza, že umožnil v konaní vykonať písomné konzultácie najmä prostredníctvom § 29 ods. 9 zákona o EIA a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, t. j. možnosť zaslať písomne odôvodnené stanovisko k predmetnému zámeru, ako aj vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a návrhu na ich doplnenie, tu si žalovaný priamo rozporuje, keď na jednej strane odôvodňuje vykonanie konzultácie prostredníctvom § 33 ods. 2 Správneho poriadku a na druhej strane v rozhodnutí uvádza, že § 33 ods. 2 neaplikoval z dôvodu duplicity, čo je zmätočnosťou
jeho rozhodnutia. Inštitút konzultácie je riešený v § 63 zákona o EIA a § 65g zákona o EIA (ako mimoriadne opatrenie v súvislosti s COVID-19) uvádza, že písomné konzultácie sú možné počas mimoriadnych opatrení. Z toho súčasne vyplýva, že v inom čase sa predkladá využiť tento inštitút prezenčne.
23. Žalobca vyjadril nesúhlas s celým administratívnym postupom prvostupňového a odvolacieho orgánu, pretože aj odvolací orgán mal povinnosť s odkazom na § 63 zákona o EIA zvolať konzultácie, ako aj vyzvať na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný uplatňuje reštriktívny výklad zákona, ktorý ide proti účelom a cieľom zákona o EIA, ako aj proti Aarhuskému dohovoru, preto je jeho konanie nezákonné.
24. Nevykonaním konzultácie úrad spôsobil nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko nebolo možné vyjasniť si stanoviská, nebola iniciovaná odborná diskusia a súčasne sa všetci utvrdili vo svojom pôvodnom postoji, ktorý v konečnom dôsledku viedol k podaniu tejto žaloby. O potrebe vykonania konzultácii svedčí ust. § 65g zákona o EIA, ktorý písomné konzultácie pripúšťa iba počas mimoriadnych opatrení v súvislosti COVID-19.
25. Konzultácie sú osobitným právnym termínom podľa § 63 zákona o EIA a nie ústnym pojednávaním podľa § 21 Správneho poriadku. Žalovaný sa dopustil nesprávnej interpretácie, na ktorej založil svoje rozhodnutie a tým potvrdzuje opodstatnenosť žaloby. Žalobca ďalej poukázal na účel konzultácii zadefinovaný v komentári k zákonu o životnom prostredí s tým, že žalovaný sa úmyselne vyhol nariadeniu konzultácií, aby sa vyhol odborným diskusiám o predmete posudzovania, aby neumožnil osobné spoznanie účastníkov a dotknutých inštitúcií a tak si zachoval rozhodovaciu dominanciu o predmete posudzovania a efektívne zabránil participácii verejnosti na rozhodovaní, resp. túto zásadným spôsobom obmedzil.
26. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach uvádza, že mnohé z pripomienok žalobcu boli celkom zjavne bezpredmetné, z čoho vyplýva, že niektoré boli relevantné a mali byť premietnuté do rozhodnutia a jeho podmienok, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré pripomienky žalobcu boli a ktoré neboli relevantné a nebolo zdôvodnené prečo.
27. Žalobca ďalej uviedol, že postupuje v administratívnych konaniach a v konaniach pred súdom právne kvalifikovane a odvoláva sa pri tom na znenie všeobecne záväzných predpisov chrániacich jednotlivé verejné záujmy životného prostredia, čo spôsobuje zdanlivo stereotypnosť, ktorú však musí príslušný orgán vedieť „rozmeniť na drobné“ v konkrétnom prípadne, teda aplikovať osobitný právny predpis na predmet konania. Žalovaný to nevykonal, čím zlyhal v jednej zo svojich základných úloh podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku.
28. Žalobca ďalej upozornil na § 19 zákona o životnom prostredí, ktorý je podľa neho nutné interpretovať tak, že z tohto ustanovenia mu vyplýva povinnosť podať námietky či správnu žalobu, čiže nemá len možnosť, ale aj povinnosť konať tak, ako konal. Do pozornosti súdu dal žalobca ďalej závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/41/2009 o postavení združení zaoberajúcich sa ochranou životného prostredia.
29. Žalobca poukázal na čl. 51 ods. 1 Ústavy SR a na čl. 3 Aarhuského dohovoru, ďalej popísal históriu svojej činnosti od svojho vzniku a uviedol kritiku orgánov verejnej správy v tom, že nesprávne a nedôsledne aplikujú právne predpisy na úseku účasti verejnosti vo veciach ochrany životného prostredia, a tieto práva sú záujmovej verejnosti odopierané. Poukazoval ďalej na kontrolu verejnej správy s tým, že sa vykonáva vnútorná alebo vonkajšia kontrola. Medzi vonkajšiu patrí správne súdnictvo alebo pôsobnosť prokuratúry a v zmysle § 178 ods. 3 SSP neštátnymi subjektami kontroly zákonnosti sú aj občianske združenia, ktoré sa zúčastňujú správnych konaní s cieľom zabezpečiť ochranu verejných záujmov životného prostredia. Žalovaný prvostupňový aj druhostupňový orgán sú tak kontrolované subjekty a žalobca je subjektom kontrolujúcim, ktorý má v dôsledku § 19 zákona o životnom prostredí povinnosť upozorňovať príslušné štátne inštitúcie na poškodzovanie životného prostredia a v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy SR tak môže robiť len v zmysle príslušných vykonávacích predpisov.
30. Ďalej žalobca poukázal na výklad Správneho poriadku, ktorý je vo vzťahu k zákonu o EIA subsidiárnym právnym predpisom a poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sži/22/2014 zo dňa 09.06.2015, podľa ktorého je potrebné aplikačne uprednostniť Aarhuský dohovor, t.j. zákony vykladať extenzívne tak, aby výklad subsidiárnej právnej normy bol v súlade s Aarhuským dohovorom a súčasne podľa čl.152 ods. 4 Ústavy SR tak, aby bol dosiahnutý cieľ a účel zákona o EIA a Aaruhuského dohovoru, ktorým je poskytovanie informácie o životnom prostredí spôsobom, ktorý si určí žiadateľ, či systematickou činnosťou.
31. Žalobca vytýkal, že žalovaný pristupuje ku konaniu striktne formálne a byrokraticky a nadraďuje Správny poriadok, čím porušuje zásadu lex specialis derogat legi generalis ako aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj ústavný príkaz podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Žalobca poukázal aj na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 zo dňa 08.12.2020 o interpretácii zákonných ustanovení a poukázal ďalej na to, že žalovaný používa pozitivistický a formalistický prístup k výkladu zákona. Do pozornosti súdu dal aj rozsudok Súdneho dvora (Veľká komora) z 15.01.2013 Jozef Križan a i. proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia vo veci Pezinská skládka č. C-416/10, z ktorého vyplýva, že prvoinštančný súd má možnosť a druhoinštančný povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou záväzného výkladu práva EÚ. Vzhľadom na to, že na Slovensku sa uplatňuje kasačný princíp navrhol, aby správny súd túto možnosť využil, keďže podstatou sporu je rôzny výklad európskeho práva a európskych smerníc.
32. V ďalších častiach správnej žaloby žalobca prednášal argumentáciu, v ktorej uviedol, že právna úprava v oblasti ochrany životného prostredia na Slovensku je jedna z najlepších a najextenzívnejších transpozícií Aarhuského dohovoru do vnútroštátnej právnej úpravy, teda poukazoval na to, že právna úprava v oblasti ochrany životného prostredia aj čo sa týka transpozície nadnárodných právnych predpisov je dostačujúca, avšak podľa žalobcu zlyháva aplikačná prax. V rámci tejto argumentácie vo všeobecnej rovine uviedol kritiku aplikačného procesu právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia.
33. Podľa Aarhuského dohovoru môže členský štát rozšíriť rozsah garantovaný Aarhuským dohovorom a z dôvodovej správy k zákonu je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo a aj je posilnenie postavenia verejnosti, z čoho sa dá usudzovať, že § 29 ods. 13 zákona o EIA nemá garantovať len základný rozsah práv ale vysoký nadštandard v porovnaní so zvyškom sveta. Aplikovaním čl. 152 ods. 4 Ústavy SR je nutné dôjsť k nasledovným záverom: verejnosť môže uplatniť právo podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru v procese EIA najmä environmentálnymi opatreniami, ktorými sa má negatívny vplyv zmierňovať.
34. Žalobca ďalej ešte uviedol argumentáciu o tom, že najnovší rozsudok Súdneho dvora EÚ voči Maďarskej republike označil zákon prikazujúci poukazovať na pôvod financovania pri mimovládnych organizáciách za rozporný s právom EÚ z dôvodu, že stigmatizuje mimovládne organizácie a tým v rozpore s úniovým právom upiera napĺňať ich legitímne a legálne ciele.
35. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sledoval cieľ neposkytnúť právnu ochranu legitímnym a legálnym záujmom, hoci si žalobca len robil svoju prácu v zmysle práva priznaného európskym aj slovenským právnym poriadkom, rozhodnutie žalovaného je konštruované tak ako je preto, aby neposkytlo právnu ochranu žalobcovi ale súčasne právne konvalidovalo dovtedajší postup.
36. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že ochrana životného prostredia je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu, preto účasť dotknutej verejnosti by mala smerovať k tomuto cieľu. Žalobca prejavuje tento záujem zasielaním stanovísk s rovnakými podmienkami pre každý zámer/oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bez rozdielu, či ide o priemyselnú činnosť, infraštruktúru, účelové objekty pre šport, rekreáciu a cestovný ruch, vodné hospodárstvo a podobne, žalovaný preto videl pochybnosť vo vážnosti prejavenej vôle žalobcu, nakoľko jednotlivé žalobné body nereflektujú konkrétne skutkové a právne okolnosti. Žalobca vo veľkej časti žaloby uvádza rozsiahle citácie rozhodnutí rôznych súdov, bez individualizácie vyjadrenia vplyvu ich záverov na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom tieto nemajú potrebnú relevanciu a nie je možné ich brať v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia do úvahy a nimi sa zaoberať.
37. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v celom rozsahu tak ako tomuto ukladá ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Požiadavky, ktoré žalobca
navrhol v zisťovacom konaní zahrnúť do podmienok rozhodnutia boli totožné s požiadavkami, ktoré vzniesol v podanom odvolaní. Opatrenia navrhované žalobcom neboli vhodné na to, aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol vyjadrenie navrhovateľa k jednotlivým pripomienkam, uviedol aj svoje vlastné úvahy, s ktorými sa žalovaný orgán stotožnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K vzneseným požiadavkám uviedol svoju vlastnú správnu úvahu aj žalovaný ako odvolací orgán, a teda nesúhlasí s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán pochybil, lebo nielen že neuviedol návrh podmienok žalobcu do výroku prvostupňového rozhodnutia ale sa s nimi v odôvodnení ani nevysporiadal.
38. Z pripomienok žalobcu nevyplývajú konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej zmeny, neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná zmena činnosti, ktorú chce navrhovateľ uskutočniť, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. Interpretácia ust. § 2, § 20a, §29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak ako ju uviedol žalobca, či už v odvolaní alebo v žalobe, je neprimerane extenzívna. Z § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie síce vyplýva povinnosť pri rozhodovaní prihliadať aj na doručené stanoviská dotknutých subjektov, ale v žiadnom prípade nemožno tento výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Správny orgán nie je teda len pasívnym vykonávateľom požiadaviek a vôle účastníkov konania a nie je viazaný len nimi poskytnutými podkladmi. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, prípadne zmiernenie vplyvov na životné prostredie, je v dispozícii príslušného správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené je potrebné prihliadať najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad.
39. K porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný poukázal na list č. OU-ZH- OSZP-2020/010423-015 zo dňa 08.10.2020, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomil žalobcu o tom, že dotknuté subjekty v rámci procesu zisťovacieho konania doručili svoje stanoviská a tieto tvoria podklad rozhodnutia, ktoré bude vydané zo zisťovacieho konania, zároveň žalobcu poučil, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a zároveň ho upovedomil o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu. Obsahom upovedomenia boli aj jednotlivé stanoviská nielen dotknutých orgánov ale aj navrhovateľa k pripomienkam žalobcu. Upovedomenie bolo žalobcovi doručené 13.10.2020, pričom lehota na vyjadrenie bola stanovená 7 dní od doručenia upovedomenia. Žalobca až 01.11.2020 doručil prostredníctvom elektronickej schránky podanie označené ako „písomná konzultácia podľa § 65g zákona EIA“, ktorého obsahom bolo vyjadrenie sa k niektorým skutočnostiam obsiahnutým v doplňujúcej informácii navrhovateľa k vzneseným požiadavkám žalobcu, z čoho vyplýva, že žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia až po lehote stanovenej na vyjadrenie sa k podkladom, resp. až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný nemal pochybnosti o správnosti postupu pri aplikácii § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňovým orgánom a nedostatky nenamietal ani samotný žalobca v podanom odvolaní.
40. K porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, Aarhuského dohovoru a § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že od 09.04.2020 nadobudla účinnosť novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá v § 65g ods. 1 zaviedla pre príslušné orgány povinnosť uskutočňovať konzultácie písomnou formou. Nakoľko v priebehu zisťovacieho konania vláda SR dňa 30.09.2020 schválila návrh na vyhlásenie núdzového stavu (uznesenie vlády SR bolo publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 268/2002 Z. z. a núdzový stav začal platiť dňom 01.10.2020 na celom území SR), prvostupňový orgán bol oprávnený v zmysle 65g ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie toho času realizovať len písomné konzultácie. To potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca doručil prvostupňovému orgánu podanie označené ako „písomná konzultácia“ podľa § 65g zákona o EIA.
41. Žalovaný odkázal na argumentáciu uvedenú v rozhodnutí s tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a procesné práva účastníkov konania boli zabezpečené
dostatočným spôsobom. Na základe tejto argumentácie žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
42. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že preskúmavané rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, považuje za zákonné, správne, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Pokiaľ ide o preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia poukázal na jeho predbežnú a procesnú povahu v zmysle § 7 písm. e) SSP a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/6/2008 navrhol, aby súd skúmal preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v správnom súdnictve.
43. Žalobca v replike uviedol v podstate rovnakú argumentáciu ako v správnej žalobe. Uviedol, že interpretácia § 2, § 20a, § 29 ods. 3 a § 13 zákona EIA nie je neprimerane extenzívna, ale vychádza z obsahu Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, ako aj samotného zákona o EIA. Mal za to, že rozhodovacia činnosť príslušných povoľovacích orgánov poskytuje nedostatočnú ochranu životného prostredia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013 a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016. Ďalej argumentoval tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že postupoval zákonne vo veci vykonania konzultácií a za nevhodný spôsob vybavenia veci považoval nezvolanie konzultácie v zmysle § 63 EIA. Predmetné konzultácie sa z dôvodu svojvoľného postupu správneho orgánu neuskutočnili, a to napriek tomu, že ide o inštitút na správne vybavenie veci a odstránenie jednotlivých aplikačných problémov a výkladových nezrovnalostí. V tejto súvislosti nesúhlasil so zamieňaním inštitútu konzultácií so zaslaním písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 EIA. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/52/EÚ zo dňa 16. apríla 2014 a zotrval na podanej správnej žalobe.
44. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na žiadosť žalobcu) na deň 23.03.2022. Žalobca sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v lehote podľa § 108 ods. 2 SSP (dňa 24.02.2022). Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania, preto správny súd prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 11.03.2022 a súhlasil s tým, aby správny súd prejednal vec na pojednávaní bez prítomnosti žalovaného. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnili zástupcovia ďalších účastníkov konania 1/ a 2/. Zástupkyňa ďalšieho účastníka konania 1/ uviedla, že považuje preskúmavané rozhodnutie za súladné s právnymi predpismi s tým, že neboli ukrátené práva žiadneho účastníka konania ani dotknutej verejnosti. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 2/ uviedol, že ide účelovú správnu žalobu, keď žalobca nereaguje na konkrétnu prejednávanú vec a veci tohto typu
- rekonštrukcie mostov nebývajú predmetom ďalšieho posudzovania. Žiadal, aby správny súd správnu žalobcu zamietol ako šikanóznu a nedôvodnú.
45. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov, vrátane postupu, ktorým im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
46. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
47. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
48. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
49. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
50. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR; (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
51. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
52. Podľa § 1 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Tento zákon upravuje a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie (ďalej len "posudzovanie vplyvov") 1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, 2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.
53. Podľa § 2 zákona čo posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
54. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), k), s) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Na účely tohto zákona a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi, c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou, f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny,
g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie, k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení činnosti alebo, ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené inak, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní,
55. Podľa § 18 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b), b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená, e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov, f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území, h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
56. Podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.
57. Podľa § 24 ods. 1 až 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; (1)Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok, h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. (2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
58. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 11, 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. (3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. (4) Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3. (6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle. (11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. (13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
59. Podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. (2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. (3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa §
60. Podľa § 65g ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné podávať pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia.
61. Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
62. Podľa § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku; (2)Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
63. Podľa 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku; (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
64. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa o tom, že navrhovateľom - ďalším účastníkom konania 1/ oznámená navrhovaná činnosť - rekonštrukcia mosta sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
65. V rámci bodu 3.1. správnej žaloby označenom ako „Argumentácia z hľadiska porušenia hmotného práva“ žalobca predniesol všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s poukazom na vybrané ustanovenia Ústavy SR a Charty základných práv EÚ bez priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec. O nekonkretnosti tohto žalobného bodu svedčí aj tá skutočnosť, že obdobnú argumentáciu žalobca prednáša opakovane v správnych žalobách, ktorými iniciuje konanie pred správnym súdom (napr. konanie sp. zn. 24S/54/2020, sp. zn. 24S/65/2020). Je nepochybné, že žalobca je občianskym združením s predmetom činnosti zabezpečujúcim presadzovanie verejných záujmov na ochranu životného prostredia, ktorému prináležia oprávnenia vyplývajúce z vnútroštátnej a medzinárodnej právnej úpravy zabezpečujúce možnosť presadzovať záujmy verejnej ochrany životného prostredia v rozličných druhoch administratívnych procesov. Tieto žalobné námietky, opakovane žalobcom prednášané v správnych žalobách, ale postrádajú konkrétny materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v konkrétnej prejednávanej veci.
66. Žalobca v úvode žalobných bodov, v ktorých predniesol „Argumentáciu z hľadiska porušenia procesného práva“ - bod 3.2. správnej žaloby, poukázal na ust. § 20a, § 24 ods. 2 a 4 a § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a na § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, popísal priebeh administratívneho konania a poukázal na to, že v odvolaní zadefinoval svoje enviromentálne záujmy a naznačil ako ich riešiť spolu s konkrétnymi opatreniami. Poukázal na to, že orgán verejnej správy prvého stupňa má povinnosť vo výroku rozhodnutia určiť konkrétne zmierňujúce podmienky týkajúce sa vplyvu na životné prostredie, pričom má vychádzať zo stanovísk dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti, a napokon aj sám vlastnou úvahou na základe vlastnej odbornej činnosti zakomponovať do rozhodnutia ďalšie podmienky. Poukázal aj na ust. § 20a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v zmysle ktorého má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uložených a neuložených podmienok. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že nerozumie, prečo sa ani jedno z ním navrhovaných opatrení nedostalo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo prečo sa orgán verejnej správy prvého stupňa neinšpiroval ním navrhovanými opatreniami. K tejto časti správnej žaloby správny súd považuje za potrebné uviesť, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti podľa prílohy č. 8a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie postupoval podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keď potom, ako vyhodnotil, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti spĺňa podmienky ust. § 29 ods. 1 písm. b) tohto zákona, zaslal v súlade s § 26 ods. 9 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie oznámenie o zmene navrhovanej činnosti rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutým obciam a vyzval ich na doručenie stanoviska. Z obsahu jednotlivých stanovísk vyplýva, že tieto boli súhlasné a nenavrhovali navrhovanú činnosť ďalej posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Konkrétne išlo o stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č. 7590/2020SCDPK/71602 zo dňa 17.09.2020, stanovisko Banskobystrického samosprávneho kraja, oddelenie územného plánovania a životného prostredia č. 08521/2020/ODDDUPZP-2 zo dňa 18.09.2020, stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom č. L/2020/01179-2 zo dňa 21.09.2020, stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom odbor starostlivosti o životné prostredie - štátna správa ochrany ovzdušia č. OU-ZH-OSZP-010737-2/2020 zo dňa 17.09.2020, stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie - štátna správa odpadového hospodárstva č. OU- ZH-OSZP-010762-2/2020 zo dňa 17.09.2020, stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie - štátna vodná správa č. OU-ZH-OSZP-2020/010757-002 zo dňa 22.09.2020, stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie - štátna správa ochrany prírody a krajiny č. OU-ZH-OSZP-2020/01140 zo dňa 02.10.2020, stanovisko Obce Ladomerská Vieska č. OCÚ-LV-S2020/00264-2 zo dňa 29.09.2020 a stanovisko Mesta Žiar nad Hronom č. 2617/2020 zo dňa 30.07.2020. K navrhovanej činnosti sa v lehote podľa § 29 ods. 9 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyjadril aj žalobca a z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (konkrétne str. 11 a 12) je zrejmé, ako sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal s pripomienkami a navrhovanými opatreniami prednesenými žalobcom v jeho podaní (podanie zo dňa 11.09.2020), pričom tieto neoznačil za neodôvodnené bez toho, aby neuviedol aj argumentáciu, v ktorej je uvedené, prečo žalobcom uvádzané pripomienky a opatrenia nebolo možné zohľadniť. Rovnako aj žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí zaoberal súvisiacimi odvolacími námietkami žalobcu a pri ich vyhodnotení sa stotožnil so závermi orgánu verejnej správy prvého stupňa vo vzťahu k žalobcom navrhnutým opatreniam. Navyše žalovaný na str. 8 až 9 svojho rozhodnutia vyhodnotil pripomienky a opatrenia navrhované žalobcom v odvolacom konaní, aj s uvedením dôvodov, pre ktoré ich neakceptoval. Žalobca nepredniesol v odvolaní voči argumentácii prvostupňového orgánu, týkajúcej sa nezohľadnenia ním navrhovaných opatrení, žiadne konkrétne odvolacie námietky, v ktorých
by namietal argumentáciu a závery, ktorými sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal so žalobcom navrhovanými opatreniami a pripomienkami. Ani v správnej žalobe žalobca neprednáša v tomto smere vo vzťahu k záverom rozhodnutia žalovaného, ktorý sa vyspriadal so súvisiacimi odvolacími námietkami žalobcu a s opatreniami navrhnutými v odvolacom konaní, žiadne konkrétne námietky. Vyjadrenie žalobcu, že nerozumie prečo ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nebolo zohľadnené, nie je prednesením námietok voči argumentácii orgánov verejnej správy, v ktorej odôvodnili, prečo opatreniam navrhnutým žalobcom nebolo možné vyhovieť. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí sú uvedené dôvody, pre ktoré orgány verejnej správy oboch stupňov žalobcom navrhované opatrenia nezohľadnili a voči týmto záverom žalobca neprednáša žiadne konkrétne žalobné námietky. Navyše po oboznámení sa s obsahom podaní žalobcu, v ktorých navrhoval opatrenia na zmiernenie vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, je potrebné uviesť, že viaceré z navrhovaných opatrení (napr. dažďové záhrady, lokálny parčík, parkovacie miesta, kompostoviská a pod.) vôbec nesúviseli s charakterom navrhovanej činnosti. Navrhovanými opatreniami žalobca nereflektoval na povahu posudzovanej činnosti a na jej možné dopady na životné prostredie, keď išlo o rekonštrukciu už existujúceho mosta nad železničnou traťou, ktorá má byť realizovaná z dôvodu nevyhovujúceho stavebno-technického stavu, pričom ide o most vybudovaný v roku 1958, ktorý sa nachádza v zastavanom území obce a je podstatné, aby spĺňal parametre bezpečnosti. Aj tieto podania žalobcu nasvedčujú záveru, že žalobca neuplatňuje záujmy verejnej ochrany životného prostredia cestou konkrétnej, veci priliehajúcej argumentácie. Závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/21/2012, na ktoré žalobca poukázal, sú nesporné, ale bez priliehajúcej argumentácie, prepájajúcej tieto závery s prejednávanou vecou. Aj v zmysle záverov toho rozhodnutia zainteresovaná verejnosť nemá právny nárok na to, aby orgán verejnej správy vyhovel jej predneseným pripomienkam. V prejednávanej veci žalobca mal možnosť predniesť svoje pripomienky a návrhy opatrení, tieto predniesol a orgány verejnej správy oboch stupňov sa odôvodneným a preskúmateľným spôsobom vysporiadali s pripomienkami a návrhmi žalobcu. Nestačí, aby žalobca uviedol len všeobecný nesúhlas so závermi orgánov verejnej správy, ku ktorým dospeli v správnou žalobu napadnutých rozhodnutiach. Je potrebné, aby žalobca uviedol aj skutkovú a právnu argumentáciu o tom, prečo závery orgánov verejnej správy (v tomto prípade závery, ktorými sa vysporiadali s ním navrhovanými opatreniami) nemôžu z hľadiska zákonnosti obstáť. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti v procese a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ani konkretizovať všeobecné prednesené žalobné námietky. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že ním navrhované opatrenia boli odmietnuté ako nedôvodné bez bližšej argumentácie, pretože v preskúmavaných rozhodnutiach sú uvedené dôvody, prečo opatrenia a podmienky navrhované žalobcom neboli zohľadnené a tieto závery žalobca nenapadol konkrétnymi žalobnými námietkami.
67. Žalobca poukázal aj na ust. § 47 ods. 3 a § 3 ods. 5 Správneho poriadku a na závery judikatúry Najvyššieho súdu SR o kritériách kladených na odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Vytýkal, že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nesplnili kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia a nedostatočne vysvetlili spôsob použitia správnej úvahy. Podľa žalobcu sú rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Tieto žalobné námietky taktiež nie sú dôvodné. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného vyplýva, z akých skutkových zistení a právneho posúdenia veci vychádzali pri posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti a aj pri vysporiadavní sa s pripomienkami a námietkami žalobcu, s obsahom jeho podaní a odvolania. Žalobca neprednáša konkrétne žalobné námietky vo vzťahu ku konkrétnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku nesporne vyplýva pre orgán verejnej správy požiadavka uviesť úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, ako aj argumentáciu reagujúcu na návrhy a námietky účastníka konania. Žalobca ale formuluje svoje žalobné námietky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia a použitia uváženia orgánmi verejnej správy všeobecne a nekonkrétne. Správny súd na základe žalobcom prednesených námietok nedospel k záveru o nepreskúmateľnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí pre ich nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V rozhodnutiach je uvedený postup orgánov verejnej správy v administratívnom konaní, dôkazy, z ktorých vychádzali, skutkový stav, ktorý vyvodili z vykonaných dôkazov, právne posúdenie veci a úvahy, ktorými sa spravovali. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa zaoberal pripomienkami a navrhnutými opatreniami v podaniach žalobcu, žalovaný sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu aj návrhmi opatrení prednesenými v odvolacom konaní. Žalobca bol oprávnený vyjadriť svoj nesúhlas so závermi orgánov verejnej správy ale v správnej žalobe nepredniesol žiadne konkrétne žalobné námietky, ktorými by vyčítal konkrétne nedostatky, nezákonnosti a pochybenia orgánov verejnej správy v rámci odôvodnenia ich rozhodnutí.
68. Konkrétnejšou žalobnou námietkou je námietka, v ktorej žalobca vyjadril nesúhlas s postupom žalovaného podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď nedoručil žalobcovi podklady, na základe ktorých rozhodol z dôvodu, že to považoval za duplicitné a rovnako aj nedoručenie, resp. uvedenie nedostačujúcej argumentácie k požiadavke o zaslanie kópie spisov. Podľa žalobcu išlo o svojvoľné konanie žalovaného, ktoré nemá oporu v zákone. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že s poukazom na ust. § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku požadoval, aby bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a aby mu bolo umožnené sa k nim vyjadriť. Žalovaný k tejto požiadavke v rozhodnutí uviedol, že v odvolacom konaní rozhoduje o zákonnosti procesných postupov orgánu verejnej správy prvého stupňa a ak nevykonáva ďalšie dokazovanie, vychádza len zo spisového materiálu orgánu verejnej správy prvého stupňa a nie je povinný postupovať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V prejednávanej veci je zrejmé, že v odvolacom konaní neboli vykonané žiadne nové dôkazy, ani obstarané iné podklady rozhodnutia ako tie, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Preto nie je zrejmé, prečo by argumentácia žalovaného k požiadavke žalobcu prednesenej v odvolaní nemohla obstáť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa postup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku realizoval oznámením č. OU-ZH- OSZP-2020/010423-015 zo dňa 08.10.2020 a voči tomuto postupu žalobca nevznáša žiadne žalobné námietky, teda nevytýka v správnej žalobe žiadne nedostatky. Pokiaľ žalobca poukazoval na nedostatok argumentácie vo vzťahu k požiadavke o zaslanie kópie spisov, z administratívneho spisu nebolo zistené, že by žalobca predniesol požiadavku na doručenie kópie administratívnych spisov. Sám žalobca vo svojich podaniach uvádza, že žiada o elektronickú formu komunikácie a vylučuje doručovanie listinnej formy obsahu administratívneho spisu.
69. Žalobné námietky prednesené v bode 4 správnej žaloby o nevyhovení návrhu na vykonanie konzultácie taktiež nie sú dôvodné. Podľa žalobcu si žalovaný odporuje, keď uvádza, že konzultácie boli vykonané aj podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a na druhej strane uvádza, že podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku nepostupoval z dôvodu duplicity. Žalovaný nevykonával v odvolacom konaní nové dôkazy (oproti orgánu verejnej správy prvého stupňa), teda nezadovážil si iné podklady rozhodnutia ako orgán verejnej správy prvého stupňa, preto uviedol, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nepostupoval. V odôvodnení svojho rozhodnutia ale neuviedol, že konzultácie boli vykonané prostredníctvom § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na toto ustanovenie poukázal orgán verejnej správy prvého stupňa, keď v rámci odôvodnenia rozhodnutia v časti týkajúcej sa konzultácií uviedol, že zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neustanovuje spôsob a formu realizácie konzultácií, pričom tieto môžu byť realizované vo forme písomnej alebo ústnej. Ďalej uviedol, že umožnil vykonať písomné konzultácie prostredníctvom § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, t.j. možnosť zaslať písomné odôvodnené stanovisko ako aj vyjadrenie k predmetnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti. Žalovaný k nevykonaniu konzultácií uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k oznámeniu v rámci žiadosti o konzultácie neuviedol konkrétne dôvody, na základe ktorých je potrebné konzultácie zvolať a uviedol len všeobecné znenie § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom požadoval za účelom vykonania konzultácií zvolať „ústne pojednávanie“. Prípadná konzultácia v kancelárii občianskeho združenia nijako nenahrádza konzultácie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo ústne pojednávanie podľa Správneho poriadku. Na uskutočnenie konzultácií podľa znenia § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životnom prostredí neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok. V zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, to znamená, že v procesnoprávnych vzťahoch má správny orgán nadradené postavenie vo vzťahu k účastníkom konania a je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba vykonať. Takto bude správny orgán postupovať najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Prvostupňový orgán, vzhľadom na úroveň spracovania oznámenia s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Žalovaný vyjadril názor, že realizácia konzultácie by nepredstavovala pre žalobcu ako účastníka konania vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, t.j. doplnenie podmienok do rozhodnutia v zmysle jeho požiadaviek, nakoľko tieto sú po posúdení ich obsahu vo vzťahu k navrhovanej zmene nerelevantné. Podľa správneho súdu obstojí vo vzťahu ku konzultáciám odôvodnenie obsiahnuté v preskúmavaných rozhodnutiach. Nie je sporné, že konzultácie môžu mať písomnú aj ústnu formu, čo napokon potvrdzuje aj ust. § 65g ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, na ktoré odkázal aj žalobca. Z ust. § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyplýva, že príslušný orgán zabezpečí vykonanie konzultácií, z čoho ale nemožno vyvodiť záver o tom, že sa konzultácie vykonávajú v každej veci alebo že na ich vykonanie má účastník alebo orgán zúčastnený na konaní právny nárok. Administratívne konanie sa aj v zmysle základných zásad zakotvených v Správnom poriadku spravuje aj zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania (§3 ods. 4 Správneho poriadku), preto prináleží orgánu verejnej správy posúdiť potrebu vykonávania konzultácií v konkrétnej veci. Ak orgán verejnej správy dospeje k záveru, že konzultácie nie je potrebné vykonať, čím nevyhovie návrhu účastníkov konania, je potrebné, aby uviedol argumentáciu, prečo vykonanie konzultácie nepovažuje za potrebné. V prejednávanej veci orgán verejnej správy prvého stupňa aj žalovaný takéto dôvody uviedli a žalobca ich správnosť nevyvrátil. Všetky stanoviská dotknutých orgánov a dotknutých obcí boli súhlasné, tieto nežiadali posudzovanie zámeru v rámci ďalších konaní zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ich pripomienky a návrhy boli zohľadnené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobca predniesol požiadavky, ktoré boli vyhodnotené ako nedôvodné a orgány verejnej správy uviedli argumentáciu, na základe ktorej dospeli k záverom o nedôvodnosti žalobcom navrhovaných opatrení a pripomienok . Správnosť týchto záverov neprelomil žalobca ani v konaní pred správnym súdom v prednesených žalobných námietkach. Preto správny súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by postup orgánov verejnej správy a odôvodnenie rozhodnutí v časti týkajúcej sa požiadavky na vykonanie konzultácií nemali obstáť. Obsah konzultácii je v § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vymedzený demonštratívne tak, že obsahom konzultácii môžu byť doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení a obsah a rozsah poprojektovej analýzy. Žalobca v administratívnom konaní nepredniesol konkrétne dôvody, pre ktoré by mali byť vykonané konzultácie, a ani v správnej žalobe neprednáša konkrétne žalobné námietky, ktorými by odôvodňoval potrebu vykonania konzultácii - s vymedzením aké skutočnosti si vyžadovali, aby boli medzi účastníkmi konania a zúčastnenými orgánmi konfrontované a vyjasňované, prečo nepostačovalo zaujatie stanovísk a vyjadrení v takom rozsahu, aké boli v písomnej podobe realizované v administratívnom konaní, keď navyše sám žalobca svoje podanie zo dňa 28.10.2020 označil ako „písomná konzultácia podľa § 65g zákona EIA“, a navyše keď v priebehu prvostupňového konania bol vládou SR vyhlásený núdzový stav a aj v zmysle § 65g zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Je nepochybné, že konzultácie môžu byť uskutočnené vo forme písomnej aj ústnej, žalobca doručil podanie označené ako písomná konzultácia a v správnej žalobe nepredniesol konkrétne žalobné námietky, ktorými by preukázal, že by bolo potrebné vykonať konzultácie v inej podobe, že pre rozhodnutie neboli postačujúce tie podklady, ktoré boli orgánmi verejnej správy obstarané a že sú tu také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné ešte riešiť a konfrontovať formou konzultácií. Žalobca namieta nevykonanie konzultácií skôr len vo všeobecnej rovine s tým, že ich nevykonaním sa neumožní stretnutie subjektov zainteresovaných na konaní a umožňuje to zachovanie rozhodovacej dominancie orgánu verejnej správy a zabránenie participácii verejnosti na rozhodovaní. Nebolo preukázané, že by žalobcovi ako dotknutej verejnosti bolo znemožnené byť účastný administratívneho konania a realizovať prislúchajúce procesné oprávnenia. Len okrajovo sa žiada uviesť, že nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodzoval svoju požiadavku, aby si navrhovateľ zarezervoval termín konzultácie v jeho kancelárii, nakoľko takýto úkon by nebol naplnením konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
70. V prejednávanej veci ide o rekonštrukciu mosta, ktorý bol postavený v roku 1958, z dôvodu, že nevyhovuje bezpečnostným kritériám. Nejde o nový zásah do životného prostredia ale o obnovu dlhodobo existujúcej stavby, čím ale nie je pravdaže spochybňovaná potreba zabezpečenia realizácie požiadaviek na ochranu životného prostredia. Tento fakt sa ale žiada zdôrazniť vo vzťahu k niektorým požiadavkám predneseným žalobcom v administratívnom konaní, z ktorých vyplýva, že žalobca nebol dostatočne oboznámený s predmetom a rozsahom posudzovaného zámeru.
71. Ďalšie body správnej žaloby, poukazy na vnútroštátnu a medzinárodnú právnu úpravu, na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, sú bez priliehajúcej argumentácie prepájajúcej túto právnu úpravu a závery judikatúry s prejednávanou vecou. Žalobca v správnej žalobe uvádza aj
konštatovania týkajúce sa transpozície Aarhuského dohovoru, popisuje svoje zámery a svoju činnosť, uvádza skutočnosti o svojom pôsobení v administratívnych konania vo veciach životného prostredia a o zdôvodňovaní potreby iniciovať konanie pred správnymi súdmi na základe podanej správnej žaloby, prednáša všeobecnú kritiku aplikačnej praxe orgánov verejnej správy, avšak v týchto bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté žalobné námietky o nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam.
72. Z vyššie uvedených dôvodov považoval správny súd správnu žalobu na nedôvodnú, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
73. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
74. Ďalším účastníkom konania 1/a 2/ správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im správny súd uložil a správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im priznal náhradu trov konania.
75. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.