Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Co-15-2022.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne E. T., bytom P. D., O. XXX, právne zastúpená JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 361/20, proti žalovaným 1/ Ing. I. - V. J., bytom K. nad E., K E. XXX/X, 2/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad E., K E. XXX/X, o určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. októbra 2021, č.k. 18C/57/2019-118, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedeným Okresným úradom katastrálny odbor, k.ú. O. a to rodinný dom súp.č. XXX, postavený na parc. registra C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X nie sú zaťažené záložným právom, zapísaným v časti C na LV č. XXX v prospech žalovaných ako záložných veriteľov, záložné právo registrované pod č. V 2612/14 na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 23.05.2014. Výrokom II. žalobkyni voči žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom žalovaní 1/, 2/ sú povinní trovy konania uhradiť spoločne a nerozdielne. 2. Súd prvej inštancie po právnej po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c/ CSP, ust. § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že tu nie je záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem v zmysle § 137 CSP, nakoľko bez takéhoto určenia by bolo jej vlastnícke právo ohrozené a jej právne postavenie neisté. Žalobkyňa je v neistote, že žalovaní napriek vznesenej námietke premlčania pristúpia k výkonu záložného práva, čo aj urobili, v dôsledku čoho ohrozili vlastnícke právo žalobkyne. Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 23.05.2014 uzavreli strany zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný požičali žalobkyni sumu 200.000,- eur s dobou splatnosti 23.05.2015. Sporné nebolo ani to, že strany uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva v ten istý deň, ktorou žalobkyňa poskytla záloh vo forme nehnuteľnosti, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. O. na zabezpečenie pohľadávky vo výške 200.000,- eur titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 23.05.2014. K splateniu pôžičky v lehote splatnosti nedošlo. Spornou zostala otázka, či záložné právo zabezpečujúce pohľadávku je vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobkyňou premlčané. Záložné právo podlieha premlčaniu v 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Právo vzniklo žalovaným nasledujúci deň po jej splatnosti, teda 24.05.2015. Týmto dňom začala
plynúť premlčacia doba nielen pre samotnú pohľadávku, ale aj premlčacia doba záložného práva a táto uplynula 24.05.2018. Žalovaní si však začali svoje pohľadávky výkonom záložného práva domáhať až dňa 06.09.2019, teda viac ako rok po uplynutí premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky ako aj záložného práva. Pokiaľ sa žalovaní v konaní bránili tvrdeniam, že žalobkyňa uznala dlh zo zmluvy o pôžičke a pohľadávka je premlčaná, túto skutočnosť súdu nijako nepreukázali. Je potrebné si uvedomiť, že pre platné uznanie dlhu Občiansky zákonník predpokladá splnenie predpísaných náležitostí a tými sú: písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu vzniku dlhu a jeho výšky. Žalovaní žiadnu takúto listinu v konaní nepredložili, pričom predložená SMS komunikácia sa týkala iných osôb ako strán sporu a jednak správa nespĺňala zákonom požadované náležitosti pre platné uznanie dlhu. Žalovaní sa tiež bránili tvrdeniami, že záložné právo nemôže byť premlčané, nakoľko nie je premlčaná minimálne časť príslušenstva pohľadávky v podobe úrokov z omeškania, ktoré sú rovnako zabezpečené záložným právom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS sp.zn. 1Cdo/157/2009 zo dňa 26.06.2010, podľa ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Týmto dňom začína pri tomto práve plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Aplikujúc uvedený právny názor na súdenú vec, premlčacia doba pre právo na úroky z omeškania začala plynúť 24.05.2015 a uplynula 24.05.2018. V čase oznámenia o začatí výkonu záložného práva 06.09.2019 bolo premlčané i právo na úroky z omeškania. S poukazom na uvedené za zistenia, že záložné právo výkonu, ktorého sa žalovaní voči žalobkyni domáhali je premlčané, vyhovel súd žalobe v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ žalovaní poukazovali nato, že žalobkyňa si zamieta premlčanie s preklúziou, toto sa nezakladá na pravde. Ako vyplýva z ust. § 100 ods. 1 OZ súd prihliada na premlčanie len na námietku dlžníka a pokiaľ dlžník takúto námietku vznesie, súd premlčané právo nemôže veriteľovi priznať. Premlčané právo nezaniká, pretrváva aj naďalej vo forme v tzv. naturálnej obligácie. Žalobkyňa vzniesla námietku premlčania záložného práva a súd preto na ňu musel prihliadnuť. Po zistení jej dôvodnosti premlčané právo nemohol priznať, hoci toto aj naďalej trvá vo forme naturálnej obligácie. Vzhľadom k tomu, že naďalej pretrváva v dôsledku čoho obmedzuje žalobkyňu pri výkone vlastníckeho práva, bola namieste žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala neexistencie záložného práva a nie nevykonateľnosti záložného práva tak, ako nato poukazovali žalovaní. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP a úspešnej žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí žiadali, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukazovali na tú skutočnosť, že Okresný súd Trenčíne nesprávne právne posúdil otázku premlčania. Vyslovili záver, že úroky z omeškania za čas roku 2016, celý rok 2017 a časť roka 2018 nie sú premlčané, pretože úroky z omeškania sa premlčujú samostatne za každý deň a nie jednorazovo spolu s premlčaním istiny, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 13. rozsudku. Keďže nie je premlčaná časť úrokov z omeškania, nemôže byť premlčané ani záložné právo. Rovnako zastávajú názor, že nie je možné určiť rozsudkom, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, pretože prípadné premlčanie aj záložného práva nespôsobuje zánik záložného práva a samotná konštatovanie, že nie sú zaťažené znamená, že záložné právo neexistuje vo vzťahu k určeniu premlčania a je preto možné domáhať sa len toho, že záložné právo nie je vykonateľné. Poukázali na rozsudok NS SR 2Obdo 36/2010 a 4Obdo/319/99, ktorý potvrdzuje, že úrok z omeškania sa premlčuje samostatne v štandardnej 3-ročnej lehote. Okresný súd v rámci rozsudku sa nevyjadril k tomu, prečo sa odklonil v otázke premlčania od ustálenej judikatúry a uviedol rozsudok najvyššieho súdu, ktorý bol starší ako judikatúra uvádzaná žalovanými. Zároveň predložili uznesenie NS SR pod sp.zn. 1VCdo/4/2017, z ktorého vyplýva, že sa úroky z omeškania premlčujú samostatne. Záložné právo sa nemôže premlčať skôr ako zabezpečená pohľadávka a zabezpečená pohľadávka nie je minimálne v časti úroku z omeškania premlčaná a teda nie je možné určiť, že nehnuteľnosti zaťažené záložným právom nie sú. Prípadným premlčaním záložné právo nezaniká s prihliadnutím na kogentné ust. § 151md ods. 1 OZ, ktoré súdu neumožňuje určiť neexistenciu, teda zánik záložného práva z dôvodu premlčania, pretože záložné právo zaniká len z dôvodov/skutočností uvedených v tomto ustanovení zákona a premlčanie medzi ne nepatrí. Samostatné premlčanie teda nespôsobuje zánik práva, ale len jeho autoritatívnu nevymáhateľnosť. 4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a riadne odôvodnené. Žalovanými nastolená otázka premlčania, resp. nepremlčania úrokov z omeškania nie je pre konečné vecné rozhodnutie súdu relevantné z dôvodu, že žalovaní si premlčanú pohľadávku a teda ani len jej časť neuplatnili postupom podľa § 112 a teda nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby v zmysle §
112 OZ. Žalovaní vychádzajú z nesprávneho úsudku, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva má spôsobovať prerušenie plynutia premlčacej doby. Poukázali na právny názor KS Trnava, z ktorého vyplýva, že dražobná spoločnosť, ktorá začala výkonom záložného práva dobrovoľne s dražbou nie je orgánom, ktorý začal výkon záložného práva, ktoré má na mysli ust. § 112 OZ. Ďalej poukázali na rozsudok KS v Trenčíne, z ktorého vyplýva, že neuplatnením záložného práva žalovaným ako záložným veriteľom v premlčacej dobe a dôvodne vznesená námietka premlčania záložného práva zo strany žalobcu má za následok, že žalovaný ako záložný veriteľ nemôže úspešne vykonať záložné právo domôcť sa speňaženia zálohu, ani uspokojenia záložným právom zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu. Záložné právo tak už nie je spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Súd prvej inštancie mal zato, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď ako vlastník má záujem na tom, aby záložné právo na liste vlastníctva vyznačené nebolo. Žalobca nemá možnosť žalovať o splnenie povinnosti. Na základe rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovie, bude vymazané záložné právo na nehnuteľnostiach, zapísané v katastri nehnuteľností. Poukázala tiež právne závery vyslovené Ústavným súdom v Náleze II. ÚZ 250/2011 a tiež NS ČR v rozsudku pod sp.zn. 21Cdo 2185/2009 a rozhodnutie iných súdov. Preto mala v konečnom dôsledku zato, že sú tu splnené predpoklady preto, aby súd určil, že nehnuteľnosti žalobcu nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. 5. Žalovaní 1/, 2/ sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadrili. 6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, kedy nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadovalo to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ dôvodné nie je a rozsudok súdu prvej je potrebné ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: 7. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, kedy súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný spor podstatný význam, dostatočne objasnil skutkový stav veci a správne vec po právnej stránke posúdil. 8. Inštitút premlčania tak ako je upravený v ust. § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka slúži k tomu, aby veriteľ alebo iná osoba, ktorej svedčí subjektívne právo, pristupovali k výkonu svojho práva včas, teda čo najskôr, pretože po uplynutí času stanoveného pre výkon, uplatnenie nároku sa poskytuje dlžníkovi alebo inej povinnej osobe právo vzniesť námietku premlčania. Dôvodným uplatnením tejto námietky síce právo nezaniká tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, avšak stráca spôsobilosť byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné. Po uplatnení námietky premlčania právo pretrváva len vo forme tzv. naturálnej obligácie, ktorá nie je vynútiteľná, avšak uspokojenie dobrovoľné, splnenie premlčaného práva nezakladá bezdôvodné obohatenie. Inštitút premlčania je v tomto zmysle právnym prostriedkom obrany dlžníka proti tomu, aby nebol vystavený po časovo neobmedzenú dobu aj s prihliadnutím k tomu, že s uplynutím dlhšej doby súd spravidla spojené neistota a pochybnosti o právnom postavení účastníkov právneho vzťahu, nebezpečie vymáhania svojich dlhov a iných právnych povinností. 9. Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo na rozdiel od vlastníckeho práva z možnosti premlčania vylúčené aj keď má rovnako vecno-právnu povahu. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a beží odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané prvýkrát, t.z. kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak bolo záložné právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, kedy malo byť podľa rozhodnutia plnené. V prípade, že záložné právo bolo záložným dlžníkom písomne uznané čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa kedy k uznaniu došlo, alebo ak bolo v uznaní uvedená lehota k plneniu od uplynutia tejto lehoty. 10. Premlčanie záložného práva sa podľa ustálenej judikatúry riadi Občianskym zákonníkom a ďalšími predpismi občianskeho práva aj keby nimi bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere alebo z iného obchodnozáväzkového vzťahu. Ak bolo zriadené záložné právo, má záložný veriteľ nárok na uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku z peňažného zálohu v prípade, že pohľadávka zabezpečená záložným právom nebola splnená včas. To isté právo má záložný veriteľ, ak pohľadávka bola po svojej splatnosti plnená len čiastočne, alebo ak nebolo splnené príslušenstvo pohľadávky. Ak záložný veriteľ neuplatnil právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku z peňažného zálohu včas a ak sa záložný dlžník dovolal premlčania záložného práva, má to okrem iného za následok, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť ani speňaženia zálohu, ani uspokojenia pohľadávky z výťažku z peňažného zálohu. 11. Aj keď premlčané právo pretrváva všeobecne vzato ako tzv. naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho vztiahnuť tiež na záložné právo. K speňaženiu zálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa, ak neustanovujú osobitné právne predpisy iné spôsoby speňaženia. Ak namietal záložný
dlžník dôvodne premlčanie záložného práva, nemožno úspešne dovodzovať tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z peňažného zálohu, alebo speňaženiu zálohu na návrh záložného veriteľa tu už nemôže byť vykonaný a dobrovoľné splnenie záložného práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažky speňaženia zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné. K prijatiu premlčaného dlhu teda v tomto prípade na rozdiel od záväzkových vzťahov už z povahy veci nemôže dôjsť. 12. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu nielen obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Ak došlo k premlčaniu záložného práva, môže sa záložný dlžník nepochybne dovolať premlčania pri každej obrane proti výkonu práva záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu, teda rovnako v konaní zahájeného podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. 13. Ak preukáže záložný dlžník, že záložný veriteľ uplatnil právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku po uplynutí stanovenej doby a dovolá sa premlčania záložného práva, nie je možné zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu záložné právo nie je len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo nezaniká a je len oslabené, pretože sa jedná o tzv. naturálne právo. Preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvej inštancie, ktorý v prvom rade skúmal, či dané záložné právo je premlčané alebo nie a správne vyhodnotil plynutie premlčacej doby a v tomto smere odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa zároveň stotožňuje. 14. Rovnako neobstoja odvolacie námietky zo strany žalovaných, ktorí namietali, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s príslušenstvom pohľadávky, ktorá premlčaná nie je. V tomto smere aj naďalej platí rozsudok NS SR pod sp.zn. 1Cdo 157/2009, kde bolo konštatované, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, záväzkový vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie môže byť hlavný alebo vedľajší. O hlavný vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky, vedľajším záväzkovým vzťahom je mimo iné povinnosť dlžníka zo zmluvy zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú pomernú časť hlavného peňažného záväzku, úrokový právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi platný založený hlavný záväzkový vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu tak ako to predpokladá § 517 ods. 2 OZ. Niet pochybnosti o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzok teda nie je ako sa žalovaný v tomto prípade mylne domnievajú pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok, čo je prejednávaný prípad. 15. Pokiaľ žalovaní v prejednávanej veci doložili k rozhodnutiu uznesenie NS SR sp.zn. 1VCdo 4/2017 ani toto rozhodnutie nezmení nič na tom, čo bolo vyššie konštatované. V prejednávanej veci senát najvyššieho súdu 5Cdo predložil vec veľkému senátu s odôvodnením, že jeho názor na riešenie otázky premlčania úroku z omeškania je odlišný od právneho názoru vyjadreného v dovolaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré korešpondujú s názormi vyslovenými v obchodnom kolégiu. Veľký senát však v prejednávanej veci dospel k záveru, že neboli splnené na postúpenie veci, pretože tu neexistuje judikatúrny rozpor, preto lebo postupujúci senát sa stotožňuje s interpretáciou ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní príslušenstva pohľadávky vyslovených v skoršom rozhodnutí najvyššieho súdu. Preto v konečnom dôsledku v tomto rozpore najvyšší súd ani nerozhodoval. Preto toto uznesenie najvyššieho súdu nič nemení na konštatovaní, že ako záložné právo, tak aj istina v prejednávanej veci sú premlčané a preto v konečnom dôsledku bola v celom rozsahu dôvodná žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaných určenia, že záložné právo neexistuje. 16. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd v plnom rozsahu stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvej inštancie poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie. 17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu. 18. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).