Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60C-77-2020.pdf
PDF · 132.65 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore veci žalobcu: Z.. S. I., advokát so sídlom E. 1, XXX XX G. - V., F.: XX XXX 260, proti žalovanému: F.. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 737,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 737,57 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.06.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 737,57 eur s prísl. a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný uzatvoril ako prenajímateľ so žalobcom ako nájomcom dňa 14.06.2004 Zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. (ďalej len ako „Nájomná zmluva“), v zmysle znenia článku V, bod. 6 Nájomnej zmluvy žalobca zložil dňa 24.06.2004 u žalovaného kauciu jednomesačného nájomného vo výške 22.220 Sk (737,57 eur). Emailom zo dňa 31.03.2020 informoval žalobca žalovaného o prekážkach v užívaní prenajatých priestorov, k čomu zaslal žalovaný emailom zo dňa 03.04.2020 žalobcovi stanovisko, ktorým zobral obsah oznámenia žalobcu na vedomie a toto oznámenie vyhodnotil ako okamžitú výpoveď z nájmu prenajatých priestorov a zároveň požadoval, aby žalobca prenajaté priestory v primeranej lehote uvoľnil. Žalobca po dohode so žalovaným ku dňu 18.04.2020 vypratal a uvoľnil prenajímané priestory tak, aby ich mohol žalovaný užívať. Pri odovzdaní spísali žalobca a žalovaný zápis z odovzdania a prevzatia priestorov. Podľa článku V odsek 6. Nájomnej zmluvy mala byť ku dňu odovzdania priestorov žalobcovi vrátená kaucia vo výške 22.220 Sk, ktorú žalovaný žalobcovi neodovzdal. E-mailom zo dňa 27.04.2020 žalobca žiadal okrem iného aj vrátenie kaucie zaslaním finančných prostriedkov na svoj bankový účet, na tento email žalovaný neodpovedal, preto ho opakovane vyzval na vrátenie peňažnej kaucie listom zo dňa 12.05.2020, ktorý ostal rovnako bez odozvy. Žalovaný neoprávnene bez právneho titulu drží u seba peniaze žalobcu, ktorý ich opakovane od žalovaného požadoval vrátiť, čím sa dopustil bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
3. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy: Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.06.2004 (Nájomná zmluva), Výdavkový a príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.06.2004, Zápis z odovzdania a prevzatia priestorov v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 14.06.2004, Výpočet prevodu SKK na EUR podľa kurzu NBS ku dňu 03.06.2020, Emailová komunikácia, Oznámenie o prekážkach v užívaní prenajatých
priestorov, Stanovisko žalovaného zo dňa 03.04.2020, Zápis z odovzdania a prevzatia priestorov zo dňa 18.04.2020, Email žalobcu zo dňa 27.04.2020, List žalobcu zo dňa 12.05.2020.
4. Proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2017 (V-XXXXX/XXXX) predal nebytový priestor na I. XX/d v G. (teda priestor prenajatý žalobcovi) novému vlastníkovi Jurajovi Bacigálovi. Z dôvodu, že nový vlastník aj nájomca pokračovali v nájomnom vzťahu podľa podmienok pôvodnej Nájomnej zmluvy, dňa 20.12.2017 previedol svoj záväzok (kauciu) novému vlastníkovi. Podľa žalovanému dostupných informácií bola kaucia použitá na nájom za 04/2020 - 630 eur mesačný nájom, 147 eur náklady na správu priestorov a 12 eur náklady za garážový box.
5. K vyjadreniu žalovaný pripojil čiastočný výpis z LV č. 3899 pre k.ú. Nové Mesto.
6. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky vo výške 737,57 eur (22.220 Sk) zo žalovaného na inú osobu. Žalovaný ako prenajímateľ nemá právo postúpiť pohľadávku, ktorú mal spravovať podľa Nájomnej zmluvy ako cudzie peniaze, na inú osobu bez oznámenia a súhlasu žalobcu ako veriteľa. Žalovaný nikdy žalobcovi neoznámil postúpenie jeho pohľadávky a najmä žalobca nikdy neudelil súhlas na postúpenie zabezpečenej finančnej kaucie. Z tohto dôvodu je právny úkon postúpenia pohľadávky žalovaným neplatný a stále je osobou, voči ktorej sa žalobca legitímne domáha vydania bezdôvodného obohatenia sa. V prípade že žalovaný skutočne použil peňažnú kauciu na úhradu nájmu za mesiac apríl, urobil tak neoprávnene. Takáto úhrada je v rozpore s Nájomnou zmluvou, podľa ktorej mal žalovaný spravovať kauciu ako cudzie peniaze. Žalovaný zároveň listom zo dňa 03.04.2020 označil oznámenie o prekážkach žalobcu zo dňa 20.05.2020 za okamžitú výpoveď z nájmu, s čím žalobca súhlasil. Žalovanému preto neprináleží úhrada nájmu za mesiac apríl, keďže nájomný vzťah bol dohodou strán ukončený dňa 03.04.2020.
7. Po postúpení veci na tunajší súd z upomínacieho konania, súd uznesením vyzval žalovaného dňa 12.08.2020 podľa ust. 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy k nemu písomne vyjadril, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu.
8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril a doplnil, že po niekoľkonásobných neúspešných pokusoch o odkúpenie prenajatých priestorov si žalobca vymyslel nejaké prekážky, a namiesto toho, aby dal riadnu výpoveď z nájmu, oznámil prenajímateľovi listom zo dňa 03.04.2020, že v zmysle prekážok v práci nebude od 04/2020 platiť nájomné okrem nákladov spojených s prevádzkou priestorov. K oznámeniu zaujali stanovisko, že to považujú za výpoveď a obratom žalobcovi listom zo dňa 03.04.2020 (email) oznámili, aby v primeranej lehote priestory vypratal, t.z. že podľa čl. VIII ods. 2 Nájomnej zmluvy mal nájomca navrhnúť výpovednú lehotu na odovzdanie priestorov. Namiesto toho poveril svojho zamestnanca p. Berecovú, ktorá mu telefonicky a emailom dňa 15.04.2020 oznámila, že podľa pokynov žalobcu tento hodí zajtra kľúče do poštovej schránky bez toho, aby priestory riadne odovzdal. Nakoľko žalobca už vtedy vymenil na vstupe do priestorov aj zámky, čo neoznámil, naliehal žalovaný na tom, aby mu priestory osobne odovzdal v stave, v akom ich prevzal. Žalobca mal aj prehlásené energie na svoje meno, preto hrozilo vypnutie pri nezaplatení, energie sa podarilo prehlásiť dňa 18.04.2020. Podľa čl. VII ods. 4 Nájomnej zmluvy je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť predmet nájmu v stave, v akom bol prevzatý s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a žalovaný podotýka, že odovzdanie prebehlo pod tlakom, bez účasti nového majiteľa, priestory boli v dezolátnom stave, zničené boli parkety, značne boli znečistené a dovŕtané steny, čo si vyžiadalo značné finančné prostriedky, aby boli priestory dané do pôvodného stavu. Pri prevode prenajímaných priestorov bol s tým žalobca ako nájomca oboznámený, prejavil záujem pokračovať v prenájme podľa pôvodnej zmluvy, preto po zmene vlastníctva bol žalovaný povinný zábezpeku (cudzie peniaze) buď vrátiť nájomcovi alebo postúpiť novému vlastníkovi, s čím nájomca súhlasil, pretože ani nájomný vzťah nebol až doteraz ukončený a o zmene vlastníka bol upovedomený, preto odmieta, že by sa mal neoprávnene obohatiť na úkor žalobcu. Žalovaný trval na tom, že s poukazom na čl. V ods. 8 Nájomnej zmluvy je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi nájomné do 5. dňa príslušného mesiaca, čo nájomca neurobil, teda použitie zábezpeky prenajímateľom na úhradu nájmu spolu s nákladmi na prevádzku bolo dôvodné. Stanovisko, že žalovaný vyjadril súhlas s ukončením nájmu dňa 03.04.2020 je nepravdivé, nakoľko žalobcovi týmto dňom podľa č. VIII ods. 2 Nájomnej zmluvy a podľa § 9 zákona č. 116/1990 Zb. začala plynúť výpovedná doba,
priestory odovzdal žalobca až dňa 18.04.2020 v stave značne poškodenom. Žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
9. K vyjadreniu žalovaný pripojil emailovú komunikáciu zo dňa 15.-17.04.2020, fa č. 2020/1808.
10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a doplnil, že tvrdenie žalovaného, že žalobca si mal vymyslieť prekážky v nájme sa nezakladá na pravde, uviedol dôvodné a relevantné skutočnosti vo svojom „Oznámení o prekážkach v užívaní prenajatých priestorov“. Žalovaný emailom zo dňa 03.04.2020 oznámil žalobcovi, že správu žalobcu berie na vedomie ako okamžitú výpoveď z nájmu prenajatých priestorov, žalobca v súlade s výzvou žalovaného vypratal priestory, preto považuje domnienku žalovaného, že mal navrhnúť výpovednú lehotu, za neopodstatnenú a nepodloženú relevantným dôkazom alebo zákonným ustanovením. Použitie zábezpeky na úhradu nájmu spolu s nákladmi na prevádzku bolo nedôvodné a nezákonné. Žalobca odmietol akýkoľvek nátlak alebo nekalé konanie, ktorým sa žalovaný snaží ospravedlniť svoje nezákonné konanie, priestory boli odovzdávané počas prvej vlny koronakrízy a žalobca chcel konať v súlade s odporúčaniami vlády vo veci zabránenia šírenia nákazy, naopak -žalovaný trval na osobnom stretnutí a odovzdaní priestorov, čomu žalobca bez odporu vyhovel a riadne odovzdal predmet nájmu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v predmetných priestoroch počas takmer 18 rokov nájomného vzťahu nevykonal riadne žiadne opravy a ani bežnú údržbu, zvyčajné opotrebovanie priestorov zodpovedalo stavu po 18 rokoch užívania, neexistuje žiaden dôvod, prečo by mal žalobca kompenzovať laxný prístup žalovaného k údržbe svojej nehnuteľnosti. Žalobca odmietol aj zveličujúci výklad žalovaného, že by priestory boli v „dezolátnom stave“, považujeme to za expresívne vyjadrovanie žalovaného, ktorým očierňuje žalobcu v očiach súdu - priestory sa nachádzali pri odovzdávaní v stave zodpovedajúcemu bežnému opotrebeniu a používaniu priestorov, čo dosvedčuje aj zápis z odovzdania a prevzatia priestorov zo dňa 18.04.2020, podpísaný žalovaným a v ktorom žalovaný neuviedol žiadne doplňujúce informácie, ktoré by mali dokazovať neprimerané opotrebovanie alebo zničenie priestorov a ich príslušenstva. Žalovaný vedome klame v tvrdeniach, podľa ktorých malo dôjsť k postúpeniu kaucie a oznámeniu o zmene vlastníka nehnuteľnosti. Žalobca až do momentu doručenia odporu žalovaného k žalobe nemal vedomosť o tom, že sa zmenil vlastník prenajímanej nehnuteľnosti, túto skutočnosť žalovaný a ani nový vlastník žalobcovi nikdy neoznámili, žalobca aj po zmene vlastníka naďalej plnil úhradu nájmu žalovanému podľa pôvodnej Nájomnej zmluvy, žalovaný nájom prijímal a tvrdenia, že žalobca udelil súhlas na postúpenie kaucie na nového majiteľa je nepravdivé a žalobca ich nedoložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca neudelil písomný súhlas na postúpenie dlhu (kaucie) na inú osobu, žalovaný listinu preukazujúcu súhlas s postúpením dlhu nedokladá z dôvodu jej neexistencie. Príjmový doklad, ktorý podpísal žalobca a jeho syn ako nový vlastník je z hľadiska postúpenia kaucie bezpredmetný a nemá právne účinky. Žalobca odmietol niesť zodpovednosť za náklady, ktoré vynaložil syn žalovaného na údržbu prenajímaných priestorov po riadnom skončení nájomného vzťahu, tieto výdavky sú súkromnou záležitosťou Juraja Bacigála a nemajú spojitosť s predmetom konania ani s osobou žalobcu.
11. Podľa ust. § 157 ods. 2 CSP, ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
12. Podľa ust. § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
13. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
14. Výzvou zo dňa 09.04.2021, doručenou žalobcovi dňa 12.04.2021 a žalovanému dňa 14.04.2021, vyzval súd strany sporu, aby v lehote 30 dní od doručenia oznámili súdu, či majú námietky proti rozhodnutiu sporu bez nariadenia pojednávania s doložkou, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, súd bude v zmysle ust. § 157 ods. 2 CSP predpokladať, že nemajú námietky. Žalobca v podaní doručenom
súdu dňa 14.04.2021 uviedol, že nemá námietky k rozhodnutiu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný sa na výzvu súdu a ani v rámci doručovania vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.04.2021 nevyjadril, preto súd postupom podľa ust. § 157 ods. 2 CSP predpokladal, že žalovaný nemá námietky s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. S poukazom na ust. § 177 ods. 2 písm. b) CSP tak súd nenariadil pojednávanie a v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.03.2022 o 8.15 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu 25.02.2022. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
15. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
16. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.
18. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako nájomca užíval na základe Nájomnej zmluvy nebytové priestory, ktoré v čase uzavretia Nájomnej zmluvy boli vo vlastníctve žalovaného. Nájomca v súlade s čl. V ods. 6 Nájomnej zmluvy uhradil žalovanému kauciu vo výške 22.220 Sk, t.j. 737,57 eur (zaplatenie v hotovosti preukazujú pokladničné doklady z 24.06.2004), ktorú bol prenajímateľ povinný viesť ako peniaze nájomcu na svojom účte a vrátiť nespotrebovanú kauciu po skončení nájmu ku dňu odovzdania priestorov. Nájom podľa Nájomnej zmluvy bol dohodnutý na dobu určitú od 07.04.2004 do 30.06.2009, pričom podľa čl. VIII ods. 3 Nájomnej zmluvy boli strany oprávnené Nájomnú zmluvu vypovedať za podmienok stanovených v ust. § 9 zákona č. 116/1991 Zb.
19. Z LV č. XXXX pre k.ú. J. S. je zrejmé, že vlastníkom predmetu nájmu je na základe Kúpnej zmluvy V-XXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2017 Juraj Bacigál, nar. 07.01.1986.
20. Oznámením o prekážkach v užívaní prenajatých priestorov zo dňa 20.05.2020 (pozn. súdu dátum oznámenia je zjavne nesprávny, zrejme má byť 20.03.2020), zaslaným žalobcom emailom žalovanému, mu žalobca oznamuje, že v dôsledku vážnej epidemickej krízy bol nútený dňa 10.03.2020 prerušiť užívanie predmetu nájmu, ktoré karanténne opatrenie urobil v záujme ochrany zdravia seba, pracovníkov a klientov, pričom nikto nevedel odhadnúť ďalší vývoj situácie a žalobca dúfal, že bude trvať niekoľko týždňov, preto bol pripravený dočasne znášať náklady nájmu napriek nemožnosti užívania. V oznámení žalobca uviedol, že žiaľ sa situácia vyvinula tak, že vláda SR rozhodla o zatvorení prevádzok, vrátane advokátskych kancelárií, zrušili sa pojednávania, klienti prešli do útlmového režimu a za týchto okolností prenajaté priestory nespĺňajú účel, na ktorý ich má žalobca prenajaté, preto oznamuje, že od 01.04.2020 je nútený prerušiť ich užívanie na obdobie do zlepšenia krízového stavu. Žalobca uviedol, že verí, že sa situácia stabilizuje a bude môcť pokračovať v dlhoročnej spolupráci a ďalej riadne uhrádzať dohodnuté nájomné.
21. Žalovaný na oznámenie žalobcu reagoval odpoveďou zo dňa 03.04.2020 zaslanou žalobcovi emailom, v ktorom uviedol, že jeho oznámenie berie ako okamžitú výpoveď z nájmu a po porade so synom Jurajom, s ktorým majú spoločné investično-finančné dohody, sa dohodli, že okamžitú výpoveď žalobcu z nájmu prijímajú. Ako zdôvodnenie uviedol žalovaný, že nájom, ktorý od žalobcu dostáva, slúži na vykrytie prenájmu bývania jeho syna, je mu teda jedno, kto bude v byte bývať, či tam bude žalobca
alebo sa tam premiestni jeho syn, ktorý s tým súhlasí. Uviedol, že pokiaľ žalobca predmet nájmu neužíva, určite má dosť času na jeho uvoľnenie v primeranej lehote a žiada o oznámenie lehoty na odovzdanie priestorov, aby jeho syn mohol taktiež dohodnúť resp. vypovedať nájom.
22. Na odpoveď reagoval žalobca emailom dňa 06.04.2020, v ktorom uviedol, že súhlasí s navrhnutým riešením, priestory uvoľní tak skoro, ako sa bude dať, začína s prípravou vysťahovania, a rád by to vybavil do Veľkej noci.
23. Emailom žalovaného zo dňa 06.04.2020 žiadal žalovaný vysťahovať všetky veci a dať priestory do pôvodného stavu tak, ako ich prevzal pri odovzdávaní, pri odovzdávke telefonicky prehlásia elektrickú energiu a k tomu dátumu ZSE vyúčtuje spotrebu.
24. Zápisom z odovzdania a prevzatia priestorov podpísaným žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom zo dňa 18.04.2020, s poukazom na Nájomnú zmluvu a označením žalovaného ako prenajímateľa a žalobcu ako nájomcu prebral žalovaný priestory z dôvodu skončenia nájmu s popisom stavu a s predmetmi patriacimi prenajímateľovi podľa záznamu, s odpisom stavu meračov, bez uvedenia iných poznámok.
25. Emailom zo dňa 27.04.2020 požiadal žalobca žalovaného o vrátenie kaucie vo výške ekvivalentu 740 eur na ním uvedený bankový účet do 04.05.2020, rovnako výzva na vrátenie kaucie do 18.05.2020 vyplýva z listu zo dňa 12.05.2020 adresovaného žalovanému.
26. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
27. Podľa ust. § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Občiansky zákonník“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
28. Podľa ust. § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
29. Podľa ust. § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
30. Podľa ust. § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
31. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len ako „zákon č. 116/1990 Zb.“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. (4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
32. Podľa ust. § 9 ods. 1 a 3 zákona č. 116/1990 Zb., (1) Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. (3) Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
33. Podľa ust. § 676 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
(1) Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. (2) Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
34. Podľa ust. § 680 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, (2) Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. (3) Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
35. Podľa ust. § 531 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. (2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
36. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
37. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
38. Nájom nebytových priestorov vzniká na základe zmluvy o nájme, ktorá musí okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov spĺňať aj určité osobitné obsahové aj formálne náležitosti - zákon č. 116/1990 Zb. výslovne vyžaduje písomnú formu nájomnej zmluvy. Predmetom nájomnej zmluvy je prenechanie nebytových priestorov na užívanie nájomcovi.
39. Ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujú nájomnú zmluvu a nájomný vzťah všeobecne, to znamená, že tieto ustanovenia možno aplikovať aj na osobitné druhy nájmov, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku, pokiaľ tieto jednotlivé druhy nájmov neupravujú osobitné ustanovenia, ktoré použitie všeobecných predpisov o nájme vylučujú. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval alebo z nej bral úžitky. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť v hocijakej forme, rovnako nevymedzuje, čo má nájomná zmluva obsahovať. Musí tak mať všetky obsahové náležitosti, ktoré sú z hľadiska nájomnej zmluvy ako osobitného typu záväzkovej zmluvy podstatné, teda označenie prenajímateľa a nájomcu, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné), zmluva môže obsahovať aj ďalšie náležitosti.
40. V súvislosti s posudzovaním námietky žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore (spočívajúcej v zásade v tom, že žalovaný predal predmet nájmu Jurajovi Bacigálovi a z dôvodu, že nový vlastník aj nájomca pokračovali v nájomnom vzťahu podľa podmienok pôvodnej Nájomnej zmluvy, previedol záväzok (kauciu) novému vlastníkovi), súd uvádza, že vecnou legitimáciou (aktívnou na strane žalujúceho a pasívnou na strane žalovaného) sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Bez vyriešenia otázky, či žalobca je v spore aktívne legitimovaný, t.j. či je nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu - nositeľa tvrdenej povinnosti, t.j. či ním označený žalovaný je v spore naozaj pasívne legitimovaný, nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože skúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu.
41. Preskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37).
42. V prípade zmeny vlastníctva prenajatej veci ust. § 680 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka vyjadruje zásadu, že zmena vlastníctva k prenajatej veci nespôsobuje zánik nájomného vzťahu, na nadobúdateľa prechádzajú všetky práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona (ex lege) momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k prenajatej veci. Zmyslom tohto ustanovenia je zaistiť kontinuitu nájomného vzťahu na strane prenajímateľa pre prípad, ak nastane právna skutočnosť - zmena vlastníctva k prenajatej veci. Prípadná kontinuita nájomného vzťahu môže byť zmenená výpoveďou nájomcu v prekluzívnej lehote, ktorou je najbližšie výpovedné obdobie po tom, čo sa nájomca dozvedel o zmene vlastníctva.
43. Súdna prax riešila, či prechod práv a povinností zahŕňa všetky práva a povinnosti z nájomného vzťahu alebo dochádza k prechodu len niektorých práv a povinností, ktoré sú typické pre nájomný vzťah (tvoria pojmové znaky nájmu). Ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka neustanovuje výnimky z práv a povinností, do ktorých má prenajímateľ vstúpiť. Prenajímateľ preto vstupuje do všetkých právnych povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ibaže ide o práva a povinnosti vzniknuté za predchádzajúceho vlastníka, ktoré sa existenčne osamostatnili (napr. právo na už splatné nájomné, povinnosť zaplatiť splatnú pohľadávku na zľave z nájomného). Reštriktívny výklad a obmedzenie práv a povinností, do ktorých má nový vlastník vstúpiť, preto nemá právny základ.
44. K zmene vlastníctva prenajatej veci môže dôjsť aj bez vedomia nájomcu. Preto ustanovenie poslednej časti vety vyjadruje zásadu, že do oznámenia alebo preukázania zmeny takáto zmena voči nájomcovi nepôsobí; ide o obdobu ust. § 526 Občianskeho zákonníka. Až do momentu oznámenia plnenie poskytnuté pôvodnému vlastníkovi, hoci v dôsledku zmeny vlastníctva sa malo už plniť novému vlastníkovi, spôsobuje zánik dlhu aj voči novému vlastníkovi a vzájomné vyporiadanie prebehne medzi pôvodným a novým vlastníkom podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Ak k plneniu došlo až po oznámení, k zániku dlhu už nedôjde. Nájomca privodí zánik dlhu len plnením novému vlastníkovi. Prípadné plnenie voči pôvodnému vlastníkovi zánik dlhu nespôsobuje.
45. Ako bolo uvedené vyššie, jedným z pojmových znakov nájmu je jeho dočasnosť. Doba trvania nájomného pomeru môže byť explicitne vyjadrená alebo môže byť neohraničená, preto z hľadiska vyjadrenia doby nájmu rozlišujeme nájomný pomer na dobu určitú a nájomný pomer na dobu neurčitú. Ust. § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje spôsob zániku nájmu dojednaného na dobu určitú. K zániku nájomného pomeru na dobu určitú v zásade dôjde uplynutím doby, na ktorú sa nájom dojednal. Ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa aplikuje aj na nájom nebytových priestorov, predstavuje úpravu inštitútu konkludentne vykonaného obnovenia nájomného vzťahu, ktorého podstata spočíva v zákonom predpokladanom riešení situácie, keď došlo k uplynutiu nájomnej doby, na ktorú bola nájomná zmluva uzatvorená, ale aj napriek uplynutiu doby sa pokračuje v plnení záväzku. Právna úprava zakotvuje nevyvrátiteľnú domnienku obnovy nájomného vzťahu dojednaného na dobu určitú tak, že po splnení zákonných podmienok dôjde k obnove nájomného vzťahu okamžite po uplynutí doby nájmu; pre obnovu pritom nie je potrebná vzájomná dohoda zmluvných strán. K vzniku nevyvrátiteľnej domnienky obnovy dochádza automaticky na základe konkludentného správania zmluvných strán. Toto správanie pozostáva z konania nájomcu a opomenutia prenajímateľa. Absencia čo i len jedného z nich má za následok, že k obnove nájomného vzťahu nedôjde. Konanie nájomcu spočíva v tom, že pokračuje v užívaní veci aj po skončení nájmu (po uplynutí doby nájmu). Za pokračovanie v užívaní sa považuje najmä jeho faktické užívanie, ale aj stav, keď nájomca predmet nájmu nevypratal alebo vec nevrátil prenajímateľovi. Opomenutie prenajímateľa spočíva v nečinnosti, t.j. v nepodaní návrhu na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Dovŕšením uvedeného opomenutia je márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na príslušný súd. Po splnení uvedených podmienok dochádza k obnoveniu nájomného pomeru automaticky a bez prihliadnutia na vôľu zmluvných strán; ani prípadný nesúhlas zmluvných strán s obnovením nájomného vzťahu nevyvoláva právne účinky. Obnovený nájomný vzťah sa nepovažuje za nový právny vzťah medzi
nájomcom a prenajímateľom, ale pôjde len o pokračovanie predchádzajúceho nájomného vzťahu, pre obsah ktorého je rozhodujúci obsah práv a povinností z pôvodného nájomného vzťahu, s výnimkou doby nájmu. V prípade obnovy nájomného vzťahu dochádza k zmene v obsahu týkajúcej sa doby nájmu tak, že nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu, pričom k obnove nájmu môže dochádzať aj opakovane, ak sú splnené podmienky uvedené v ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a do uplynutia predĺženej doby nájmu nedošlo k jeho zániku iným spôsobom.
46. K zániku nájomného vzťahu nájmu nebytových priestorov môže dôjsť v dôsledku rôznych právnych skutočností, jednak sú to právne skutočnosti upravené zákonom č. 116/1990 Zb. (napr. uplynutie času, výpoveď), tiež dôvody upravené v rámci všeobecných ustanovení o nájomnej zmluve (napr. odstúpenie od zmluvy), ako aj všeobecné dôvody zániku záväzkov podľa Občianskeho zákonníka (napr. dohoda strán). Zákon č. 116/1990 Zb. v ust. § 9 upravuje problematiku skončenia nájmu dojednaného na čas určitý, pričom uplynutím dojednaného času dochádza k zániku nájmu. Zákon č. 116/1990 Zb. umožňuje ukončenie nájmu nebytového priestoru na určitý čas aj pred uplynutím tohto času, a to výpoveďou tak zo strany prenajímateľa ako aj nájomcu. Výpoveď je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý ak bol urobený platne, spôsobuje zánik nájomného vzťahu. Účinnosť výpovede nastáva doručením druhej zmluvnej strane a jej účinnosťou začína plynúť výpovedná doba.
47. Po preskúmaní Nájomnej zmluvy a ostatných listinných dôkazov dospel súd k záveru, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore, a to napriek skutočnosti, že došlo k zmene vlastníka predmetu nájmu počas trvania nájmu. Nájomná zmluva, ktorú uzavrel žalovaný ako (pôvodný) vlastník predmetu nájmu, bola dohodnutá na dobu určitú do 30.06.2009, aplikáciou ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (nebolo sporné faktické (opakované) užívanie predmetu nájmu žalobcom po skočení nájmu dňa 30.06.2009 a skutočnosť, že žalovaný nepodal návrhu na vydanie alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde v zákonnej lehote) došlo opakovane (vždy o rok) k obnoveniu nájomného vzťahu, t.j. posledným obnovením v trvaní nájmu do 30.06.2020.
48. Žalovaný v konaní síce tvrdil, ale nijak hodnoverne nepreukázal, že skutočnosť, že došlo k zmene vlastníctva k predmetu nájmu, bola žalobcovi ako nájomcovi oznámená. Oznámenie tejto skutočnosti namietal aj žalobca. Naopak, z predložených listinných dôkazov, najmä zo Zápisu z odovzdania a prevzatia priestorov zo dňa 18.04.2020 ako aj z komunikácie strán sporu, je zrejmé, že žalovaný konal a vystupoval voči žalobcovi ako prenajímateľ s odkazom na uzavretú Nájomnú zmluvu. S poukazom na ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na závery vyplývajúce z jeho aplikácie (ods. 42 až 44 vyššie), z dôvodu neoznámenia resp. nepreukázania zmeny vlastníctva žalobcovi ako nájomcovi podľa Nájomnej zmluvy, takáto zmena voči nemu nebola spôsobilá vyvolať následky (prechod všetkých práv a povinností vyplývajúcich z Nájomnej zmluvy, vrátane povinnosti vrátiť nespotrebovanú kauciu podľa čl. V ods. 6 Nájomnej zmluvy).
49. Argumentácia žalovaného o tom, že kaucia bola použitá súčasným vlastníkom Jurajom Bacigálom na nájom za 04/2020 z dôvodov, že nenastali účinky prechodu práv a povinností na nového vlastníka z Nájomnej zmluvy, neobstojí. Naviac súd, posúdzujúc obsah predložených listinných dôkazov a komunikáciu strán vyhodnotil, že k skončeniu nájmu došlo dohodou strán, a to najneskôr ku dňu odovzdania predmetu nájmu dňa 18.04.2020. Uvedené súd dovodzuje zo znenia Zápisu z odovzdania a prevzatia priestorov, podľa ktorého nájomca (žalobca) odovzdáva a prenajímateľ (žalovaný) preberá priestory z dôvodu skončenia nájmu. Vzhľadom na zmätočnosť a neurčitosť prejavov, obsahu podaní a komunikácie strán (Oznámenie o prekážkach, odpoveď žalovaného dňa 03.04.2020) s prihliadnutím na stranami jednoznačne dohodnutý termín vypratania a odovzdania predmetu nájmu dňa 18.04.2020 a spísanie Zápisu z odovzdania a prevzatia priestorov, nebolo možné prejavy strán vyhodnotiť ako výpoveď ani odstúpenie od Nájomnej zmluvy (ktoré nebolo v Nájomnej zmluve ani stranami dohodnuté), ale ako dohodu o skončení nájmu.
50. Zloženú kauciu vo výške 737,57 eur, zaplatenú žalobcom žalovanému, je tak v súlade s čl. V ods. 6 Nájomnej zmluvy a ust. § 456 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť žalovaný a samostatné postúpenie tohto záväzku na nového vlastníka predmetu nájmu, ktoré namietal žalovaný, bez riadnych účinkov vstupu nového vlastníka do práv a povinností prenajímateľa podľa Nájomnej zmluvy (absencia oznámenia zmeny vlastníctva k prenajatej veci), je aj s poukazom na ods. 42 až 44 vyššie vylúčené. Naviac, ak by sme aj uvažovali o samostatnom prevzatí tohto záväzku (dlhu) novým vlastníkom
predmetu nájmu bez súhlasu žalobcu ako veriteľa, tento sa stáva dlžníkom len popri pôvodnom dlžníkovi (žalovanom), nie namiesto neho (§ 531 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
51. Vzhľadom na všetko zhora uvedené, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
52. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30.11.2011). Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
53. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
54. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. II rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.