Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cpr-11-2017.pdf
PDF · 129.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX J. J., zastúpeného JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej BBDS, spol. s r.o. so sídlom Tibora Andrašovana 46, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 273 240, zastúpenej spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov, ktorá bola daná žalobcovi E. E. listom žalovaného zo dňa 29.3.2017 je n e p l a t n é a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu 100% do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou 24.7.2017 požiadal súd o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Medzi sporovými stranami vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.6.2013 s vymedzením druhu práce - údržbár. Pracovný pomer bol medzi sporovými stranami dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 29.3.2017 doručil žalovaný žalobcovi priamo na jeho pracovisku Výpoveď z pracovnej zmluvy zo dňa 28.6.2013 uplatnenú v zmysle ustanovenia § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca. Žalovaný v predmetnej výpovedi uviedol, že nemôže žalobcu ďalej zamestnávať. Pracovný pomer sa preto končí uplynutím výpovednej lehoty v dĺžke 2 mesiace dňa 31.mája 2017.
2. V rozhodnutí o zrušení pracovných miest (organizačná zmena) zo dňa 24.3.2017 je uvedené, že žalovaný prijíma rozhodnutie o zrušení nasledovných pracovných miest z organizačných dôvodov:
- upratovačka - 1 miesto s účinnosťou od 1.4.2017,
- údržbár - 1 miesto s účinnosťou odo dňa 1.4.2017. 3. Dôvodom zrušenia pracovných miest, v tomto prípade konkrétne pracovného miesta údržbára malo dôjsť z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce. Žalobca v žalobe uviedol, že aj napriek tomu, že miesto údržbára malo byť zrušené ku dňu 1.4.2017, žalobca naďalej do 31.5.2017 vykonával svoju prácu. Žalovaný z pozície zamestnávateľa naďalej prideľoval prácu žalobcovi aj pod dni nadobudnutia účinnosti zrušeného pracovného miesta. Preto nemohlo dôjsť k reálnej organizačnej zmene a pracovné miesto nemohlo byť zrušené. Žalobca doručil žalovanému písomný nesúhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.3.2017 so žiadosťou o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 28.6.2013.
4. Podľa právnej zástupkyne žalobcu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 49/2004 z 27.7.2004).
5. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa na pracovisku zdržiaval len z dôvodu plynutia výpovednej doby, ale žiadnu prácu nevykonával. V prípade, ak účinnosť organizačnej zmeny nastane skôr ako stihne uplynúť výpovedná doba, je daná prekážka v práci na strane zamestnávateľa a zamestnanec až do uplynutia výpovednej doby nemusí chodiť do práce, lebo jeho pracovné miesto je už zrušené. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Žalovaný od 1.4.2017 prestal žalobcovi prideľovať prácu, ale toleroval jeho prítomnosť na pracovisku z dôvodu zachovania dobrých vzťahov a súčasného plynutia výpovednej doby. Žalobca sa svojim vyjadrením pokúšal žalovaného vyzvať na prideľovanie práce, k čomu nedošlo, lebo jeho pracovné miesto bolo zrušené a výkon jeho práce nebol potrebný. Evidencia dochádzky žalobcu za mesiac apríl 2017 sama o sebe ešte nedokazuje, že žalobca vykonával prácu s vedomím žalovaného alebo že žalobca vôbec nejakú prácu vykonával. Evidencia dokazuje len prítomnosť žalobcu na pracovisku, ktorá bola zo strany žalovaného tolerovaná. Pracovný pomer žalobcu skončil 31.5.2017. Dovtedy bol žalobca považovaný za riadneho zamestnanca, ktorému bolo umožnené čerpanie náhradného voľna, takisto mu bolo umožnené čerpať dovolenku aj napriek tomu, že mu už nebola prideľovaná práca. Nie je povinnosťou zamestnávateľa „vyháňať“ bývalých zamestnancov pohybujúcich sa na pracovisku a z absencie takéhoto úkonu nie je možné usúdiť, že by žalobcovi bola prideľovaná práca. Časť žiadosti o poskytnutie voľna bola podpísaná len zo strany žalobcu a nebola podpísaná zo strany žalovaného. Pokiaľ by žalobcovi bola žalovaným prideľovaná práca, nemusel by tento vyzývať žalovaného na prideľovanie práce prostredníctvom svojho vyjadrenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 102/2009 zo dňa 30.6.2010.
6. Pracovný pomer so žalobcom sa skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, počas ktorej nebola žalobcovi prideľovaná žiadna práca, čím žalobca nemal povinnosť chodiť do práce. Tým, že žalobcovi žalovaný neprideľoval prácu, vznikla na strane žalovaného v postavení zamestnávateľa prekážka v práci na strane zamestnávateľa a za tento čas zamestnanec dostal náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku.
7. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení zo dňa 26.11.2017 uviedla, že na deň 1.4.2017 pripadla sobota a najbližší pracovný deň upovedomil žalobca žalovaného, že by už nemal viac pracovať, lebo jeho miesto je už zrušené, na čo mu bolo povedané kolegyňou, ktorá zaznamenávala evidenciu dochádzky, že je bezohľadný voči kolegovi a či si myslí, že mzdu bude poberať len tak aj so stravnými lístkami. Žalobca zareagoval tak, že ak žalovaný chce, aby robil, tak robiť bude. Žalobca sa vyčiarkol z protipožiarnej hliadky dňa 14.5.2017 z dôvodu čerpania dovolenky pred skončením pracovného pomeru, ktorú mu nariadil žalovaný. Prekážka v práci znamená poskytovanie pracovného voľna zo strany zamestnávateľa z dôvodu nemožnosti prideľovania práce zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy. Ide o situácie, keď zamestnanec nepracuje a má poskytnuté pracovné voľno. Jeho neprítomnosti v práci je považovaná za ospravedlnenú absenciu. Žalobcovi nebola poskytnutá žiadna náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Žalobcovi bola vyplácaná mzda za mesiac apríl 2017 aj za mesiac máj 2017.
8. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 5.2.2018 uviedol, že žalobca a jeho právna zástupkyňa nespochybňujú, že žalovaný splnil ďalšiu podmienku na platné skončenie pracovného pomeru, a to ponuku inej vhodnej práce. Žalobca proti výpovedi, ktorá mu bola doručená na pracovisku, nič nenamietal a jej prevzatie potvrdil svojim podpisom. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť o tom, že by žalobcovi doručil spolu s výpoveďou dokument pre pohotovosť za účelom vykonania mesačných odpisov. Žalobca nemal žiadny dôvod nastúpiť do práce najbližší pracovný deň po sobote 1.4.2017. Ak aj došlo k údajnému rozhovoru, na ktorý sa žalobca odvoláva, nemôže si žalobca zamieňať vyjadrenie kolegyne za úmysel a zámer žalovaného žalobcu naďalej zamestnávať. Za žalovaného je oprávnený konať konateľ C.. C. K. a prokuristka C.. J. Y.. V žiadnom prípade nekoná v mene žalovaného neidentifikovaná kolegyňa žalobcu. Pokiaľ sa žalobca zdržiaval na pracovisku aj napriek tomu, že žiadnu prácu nevykonával, žalovaný ho len viedol v evidencii zamestnancov. Žalobcovi bola vyplácaná mzda vo výške jeho priemerného zárobku podľa ustanovenia § 142 ods.3 Zákonníka práce. V máji 2017 bolo žalobcovi uhradené aj odstupné vo výške 637 Eur. Ak došlo k pochybeniu pri vypracovaní výplatných pások, nemá to vplyv na platnosť skončenia pracovného pomeru a žalovaný je pripravený rozdiel, ak nejaký vznikol, bezodkladne vyrovnať.
9. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 20.4.2018 uviedla, že žalobca na podanej žalobe trvá naďalej. Poukázala na svoje písomné vyjadrenie k predmetu sporu. Organizačnú zmenu považuje za účelovo vykonštruovanú a má za to, že žalovaný v tomto prípade nesledoval organizačnou zmenou účel efektívnosti práce, ale sledoval jediný cieľ - skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Rozhodnutie o organizačných zmenách nesmie byť účelové, musí vždy sledovať zefektívnenie práce, nesmie byť prijaté účelovo len s cieľom podania výpovede žalobcovi bez toho, aby objektívna zanikla potreba vykonávať jeho prácu. Poukázala na to, že v januári 2017 žalovaný ako zamestnávateľ upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny. Podľa žalobcu dlhodobo bol voči nemu zo strany žalovaného prejavovaný nerovnaký prístup, bol diskriminovaný. Súd musí skúmať príčinnú súvislosť medzi zrušením pracovného miesta a nadbytočnosťou zamestnanca. Ak raz žalovaný zrušil pracovné miesto ku dňu 1.4., neexistuje, aby žalovaný ďalej v pozícii zamestnávateľa prideľoval prácu žalobcovi aj po 1.4. Poukázala na predložené listinné dôkazy a to evidenciu dochádzky, výplatné pásky, čerpanie dovolenky.
10. Právny zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní poukázal na svoje písomné vyjadrenie k predmetu sporu. Jednoznačným cieľom celej organizačnej zmeny bolo zabezpečenie väčšej efektívnosti, ako aj výkonu práce, lebo samotná práca žalobcu bola nadbytočná už dlhodobo aj pred porušením pracovnej disciplíny. Dlhodobo mu práca prideľovaná nebola z dôvodu, že zamestnanci a samotná spoločnosť uprednostňovali vždy prácu druhého údržbára pána T., ktorý robil odborne aj prakticky oveľa lepšie. Poukázal na to, že samotné porušenie pracovnej disciplíny vôbec nie je predmetom tohto sporu a nemá žiadny súvis s ukončením pracovného pomeru žalobcu. Žalobca aj keď tvrdí, že vykonával prácu, do termínu pojednávania nepreukázal a ani nepoukázal na to, akú reálnu prácu vykonával napriek tomu, že konanie začalo pred viac ako rokom a žalobca mal očividne dostupné podklady. Uviedol, že evidencia práce, ktorú žalobca predložil, nie je podpísaná nikým zo strany zamestnávateľa a ani žiadneho zodpovedného pracovníka. Dokument o tom, že žalobca mal pracovnú pohotovosť nepreukazuje nič. Za to, že na papieri napísaný nejaký dátum, takých podkladov sa dá vyhotoviť kedykoľvek koľkokoľvek. Žalobca by musel preukázať akú reálnu prácu vykonával, práca mu nebola prideľovaná. Nikto od neho nechcel, aby pracoval už aj pred samotným ukončením pracovného pomeru. Jeden údržbár je pre žalovaného dostačujúci.
11. Štatutárny zástupca žalovaného C.. C. K. uviedol, že sa plne stotožňuje s tým, čo uviedol ich právny zástupca. Cieľom organizačnej zmeny nebolo nejakým spôsobom prepustiť žalobcu z dôvodu nejakej pomsty. Žalovanému sa udiali dosť vážne ekonomické zmeny, ktoré mali veľký vplyv vôbec na chod spoločnosti. Hlavným nájomcom žalovaného je veľká spoločnosť, ktorá prevádzkuje zdravotné zariadenie onkologického charakteru. Pri organizačnej zmene neprepúšťali len údržbára, ale prepúšťali aj upratovačku a menila sa aj strážna služba. Menil sa aj chod s ďalším zariadením, ktoré je v tomto areáli, a to je Dom božieho milosrdenstva, kde sú 3 ďalšie sociálne zariadenia.
12. Svedok W.. B. L. na pojednávaní uviedol, že v rozhodnej dobe bol priamym nadriadeným vedúcej učtárne Biskupstva v Banskej Bystrici. Táto vedúca učtárne v tom čase zároveň robila ekonomickú agendu pre žalovaného. Biskupstvo je zakladateľom spoločnosti žalovaného. Uviedol, že on nemal priamy dosah na nejaké organizačné zmeny u žalovaného. Vlastníkom budovy je Biskupstvo Banská Bystrica, žalovaný je nájomcom budovy a správcom a Mamacentrum, a.s. je podnájomcom. V tejto budove sídli viac podnájomcov - užívateľov. Je tam napr. lekáreň, kaviareň a sú tam aj ordinácie Mamacentra. Najväčším užívateľom - podnájomcom priestorov je Mamacentrum. Podnájomcom sú fakturované náklady správcom budovy a zo strany tohto najväčšieho podnájomcu bol vyvíjaný tlak na zníženie nákladov. Energie sa veľmi šetriť nedali, lebo sú tam operačné sály, potrebujú tam osvetlenie, sú tam plynové rozvody, kyslíkové rozvody a na tomto veľmi ušetriť nedá. Zo strany podnájomcu Mamacentrum, a.s. boli predložené nejaké návrhy na riešenie situácie a na základe tohto podnetu potom žalovaný pristúpil k tejto organizačnej zmene. Upratovanie priestorov riešilo potom Mamacentrum a.s. po svojej línii na svoje náklady. Svedok bol prítomný pri doručení výpovede z pracovného pomeru žalobcovi. Okrem neho tam bola prokuristka a štatutárny zástupca žalovaného. Prokuristka vtedy taxatívne vypočítala, že ak žalobca p. E. po uplynutí výpovednej doby sa pôjde prihlásiť na Úrad práce, bude mať akurát pol roka do nároku na starobný dôchodok. Svedok sa nevedel vyjadriť, či videl dňa 11.5.2017 pracovať žalobcu ako informátora.
13. Na pojednávaní dňa 22.6.2018 bola vypočutá prokuristka žalovaného C.. J. Y.. Uviedla, že pracuje aj na pozícii manažéra, nielen prokuristky spoločnosti. Má na starosti správu budovy - polyfunkčný dom,
kde bol zamestnaný aj žalobca pán E.. Najväčším podnájomcom v polyfunkčnom dome Moyzes je Mamacentrum sv. Agáty. Správca budovy tlačil žalovaného do toho, aby znížil náklady, lebo to bolo pre nich stratové. Preto bola prijatá organizačná zmena z dôvodu zníženia počtu zamestnancov. Boli zrušené pracovné miesta upratovačke a jednému údržbárovi. Od toho času ešte bolo zrušené aj pracovné miesto informátora. Zostali tam traja zamestnanci. Nebolo to zamerané na prepustenie žalobcu p. E.. Prokuristka robí ročné zúčtovania. Zistilo sa, že za polroka, keď tam už žalobca nepracoval, ušetrilo sa približne 6.000 Eur. Oznámili vtedy žalobcovi, že budú zrušené pracovné miesta upratovačky a údržbára a on vtedy na mieste súhlasil s výpoveďou a jej prevzatie aj podpísal. Ponúkli mu aj inú pracovnú pozíciu, bolo to stráženie alebo pozícia informátora. Na miesto informátora bol potom prijatý iný človek. Oboznámili žalobcu, že počas 3 mesačnej výpovednej lehoty nemusí chodiť do práce. Ona mu prácu neprideľovala a myslí si, že sa v tom období ani nestretli, lebo mala v Banskej Bystrici na starosti aj iný objekt. Žalobca mal prístup všade aj počas výpovednej lehoty a mohol sa dostať ku všetkým veciam, ktoré sú umiestnené či už denníky, dochádzka, všetky dokumenty, ktoré sú v tých miestach rozmiestnené. Ona mu nekázala ani odpisovať energie. Fungovalo to tak, že odpisy energie, odpisy plynu, vody sa robia tak, že sa vytlačí tabuľka, ktorá sa založila do dochádzky. Bola pripravená, aby ju mohol údržbár zapísať. Prokuristka ďalej uviedla, že prácu mohla žalobcovi prideľovať len ona, riaditeľ je v podstate na pozícii konateľa a on prácu neprideľoval nikdy nikomu a nebol ani v kontakte so zamestnancami. K čerpaniu dovolenky žalobcom sa vyjadrila tak, že sa bola vtedy opýtať mzdárky, ale tá nemala vedomosť o tom, že počas výpovednej lehoty sa nemôže čerpať dovolenka, že to mala byť náhrada. Neurobili to vedome.
14. Žalobca počas výpovednej lehoty nebol kontrolovaný, nemal ho kto kontrolovať. V Mamacentre je namontovaný kamerový systém, ktorý tam nie je z dôvodu monitorovania zamestnancov, ale z dôvodu chránenia majetku. Priamou nadriadenou žalobcu bola ona sama, spracovávala aj podklady k mzdám, spracovávala dochádzku a odovzdávala to potom na spracovanie mzdovej účtovníčke.
15. K práci údržbára po organizačnej zmene uviedla, že túto prácu robí len jeden údržbár. V prípade, keby chcel ísť na dovolenku alebo musel by ísť na PN-ku, túto prácu by zabezpečovali externe, keďže biskupský úrad má niekoľko objektov a v každom je nejaký údržbár.
16. Zákonný sudca uskutočnil dokazovanie aj podľa § 204 CSP oboznámením obsahu predložených listinných dôkazov.
17. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že pracovný pomer žalobcu vznikol na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 28.6.2013 medzi zamestnávateľom Mammacentrum sv. Agáty s.r.o. Banská Bystrica a zamestnancom E. E., nar. XX.X.XXXX. Podľa článku I. bod 1./ pracovnej zmluvy, zamestnanec je v pracovnom pomere u zamestnávateľa pod jeho vedením a dohľadom na pracovnej pozícii údržbár. V článku III. bol dohodnutý ako deň nástupu do práce 1.7.2013, ktorým dňom zároveň vznikol pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Podľa článku IV. bod 1. pracovnej zmluvy, pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas.
18. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica bolo zistené, že obchodné meno žalovaného bolo od 24.7.2008 do 22.7.2015 Mammacentrum sv. Agáty, s.r.o., od 23.7.2015 do 23.2.2018 Banskobystrická diecézna spravovacia spol. s r.o. a od 24.2.2018 je obchodný názov BBDS, spol. s r.o.
19. Žalobcovi bola daná výpoveď pracovnej zmluvy zo dňa 28.6.2013 zo dňa 29.3.2017 podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Vo výpovedi je uvedené, že zamestnávateľ so žalobcom ako zamestnancom končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou výpoveďou z dôvodu existencie písomného rozhodnutia spoločnosti o zrušení pracovnej pozície údržbár, v dôsledku organizačnej zmeny zamestnávateľa. Spoločnosť nedisponuje žiadnym vhodným voľným pracovným miestom v mieste výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve.
20. Súdu bolo predložené aj Rozhodnutie o zrušení pracovných miest (organizačná zmena) zo dňa 24.3.2017, ktorým Banskobystrická diecézna spravovacia spol. s r.o. prijíma rozhodnutie o zrušení pracovných miest z organizačných dôvodov:
- 1./ upratovačka - 1 miesto - s účinnosťou od 1.4.2017
- 2./ údržbár - 1 miesto - s účinnosťou odo dňa 1.4.2017,
21. a to za účelom zvýšenia efektivity a efektívnosti podnikateľskej činnosti a s tým spojeného zníženia počtu zamestnancov spoločnosti. 22. Podľa článku III. rozhodnutia, dôvodom zrušenia pracovného miesta údržbára je nadbytočnosť jedného zamestnanca v pracovnej pozícii údržbár vzhľadom na organizačnú zmenu, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a prenos kompetencií a pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného zaradenia údržbár na iných zamestnancov spoločnosti na tejto pozícii a teda zníženia počtu zamestnancov spoločnosti a zníženie nákladov spoločnosti na mzdy, prevádzku a podnikateľskú činnosť.
23. Právna zástupkyňa žalobcu vyjadrením zo dňa 25.5.2017 oznámila zamestnávateľovi žalobcu - žalovanému nesúhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou a žiadala žalobcovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Zároveň uviedla, že považuje predmetné skončenie pracovného pomeru za neplatné pre neexistenciu uplatneného výpovedného dôvodu vo väzbe na výkon práce zo strany klienta aj po 1.4.2017.
24. Zamestnávateľ žalobcu reagoval na toto vyjadrenie prípisom právneho zástupcu žalovaného, v ktorom bolo uvedené, že prítomnosť žalobcu na pracovisku bola len tolerovaná zo strany ostatných zamestnancov, ale žalobca svoju prácu nevykonával a ani ho nikto na to nevyzval. Prácu mu nikto neprideľoval. Toto je aj dôvodom, prečo sa pokúša žalobca vyzvať svojho zamestnávateľa na prideľovanie práce. Nie je povinnosťou a ani možnosťou, aby zamestnávateľ nastavoval svoje rozhodnutie o organizačnej zmene tak, aby dotknutým zamestnancom skončila výpovedná doba z pracovného pomeru presne v deň zrušenia pracovného miesta. V čase rozhodovania zamestnávateľ nerozhoduje o konkrétnych zamestnancoch, ale o pracovných pozíciách a až následne zistí aká dĺžka výpovednej doby prislúcha zamestnancovi, o ktorom následne rozhodne, že s ním ukončí pracovný pomer pre nadbytočnosť. V prípade, ak účinnosť organizačnej zmeny nastane skôr ako stihne uplynúť výpovedná doba, je daná prekážka v práci na strane zamestnávateľa a zamestnanec až do uplynutia výpovednej doby nemusí chodiť do práce, lebo jeho pracovné miesto je zrušené. Za tento čas zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Žalovaný počas výpovednej doby a ani do napísania odpovede na vyjadrenie nesúhlasu žalobcu so skončením pracovného pomeru neprijala iného zamestnanca na pozíciu údržbára a ani inú podobnú alebo obdobnú pozíciu z dôvodu, že miesto jedného údržbára a jednej upratovačky bolo nadbytočné. Vzhľadom na zrušenie pracovného miesta nemá nárok na prideľovanie práce.
25. Právna zástupkyňa žalobcu predložila do spisu fotokópiu evidencie dochádzky za apríl 2017, ktorá nie je nikým podpísaná, predložila výplatné pásky žalobcu za mesiace marec 2017, apríl 2017 a máj 2017. Vo výplate za mesiac máj 2017 bolo žalobcovi vyplatené aj odstupné vo výške 637,07 Eur. Podľa výplatných pások žalobca v apríli 2017 čerpal 3 dni dovolenky a v máji 2017 čerpal 13 dní dovolenky. Z výplatných pások vyplýva, že žalobcovi bola vyplácaná mzda, nebola mu vyplácaná náhrada mzdy.
26. Z predložených tzv. dovolenkových lístkov a žiadosti o pracovné voľno bolo zistené, že žalobca požiadal o čerpanie dovolenky v trvaní 3 dní od 18.4. do 20.4.2017. Táto žiadosť nebola nikým schválená. Žiadosť žalobcu o čerpanie dovolenky v trvaní 3 dní od 2.5. do 4.5. 2017 bola schválená pani Y.. Žiadosť o pracovné voľno 7.4.2017 v trvaní 8 hodín nebola schválená nikým. Žiadosť o pracovné voľno dňa 21.4.2017 v trvaní 8 hodín bola schválená pani Y.. Rovnako tomu bolo aj na deň 5.5.2017. Z dôvodu návštevy lekára žalobcovi boli podpísané priepustky dňa 6.4.2017 a dňa 25.4.2017 pani Y..
27. Podľa predloženého záznamu o odpisovaní plynu v r. 2017 žalobca odpisoval plyn do 31.3.2017. Takisto to bolo aj s odpisovaním vody. Fotokópia kontrolného listu mediciálnych plynov nie je nikým podpísaná. Sú tam len podpisy pracovníkov, ktorí mali túto kontrolu v apríli 2017 vykonávať.
28. Predložená evidencia dochádzky za apríl 2017 nebola nikým schválená. Do spisu bola predložená fotodokumentácia, z ktorej bolo zistené, že žalobca zrejme ako informátor sedel v nezistený deň na stoličke, na ktorej sedával informátor. Z predloženej fotokópie knihy príchodov a odchodov, v ktorej sa nechávali aj odkazy pre údržbárov vyplýva, že 5.4.2017 bolo potrebné vymeniť žiarovku v izbe č. 7. Nikde na tomto doklade sa neuvádza, že nadriadený pracovník prikázal žalobcovi urobiť nejakú prácu.
29. Právny zástupca žalovaného predložil do spisu listinné dôkazy. Z predložených listín vyplýva, že v marci 2017 odpočty pri odpisovaní elektriny, spotreby plynu a vody vykonal pán T.. Tieto dokumenty sú podpísané dňa 3.4.2017 aj pani Y.. Na kontrolnom liste mediciálnych plynov za mesiac apríl 2017
sa nachádzajú nečitateľné podpisy, ktoré majú byť podpismi p. T. a rovnako je to aj v Prevádzkovom denníku plynovej kotolne MOYSES Banská Bystrica.
30. Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
31. Podľa § 61 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
32. Podľa § 61 ods.3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
33. Podľa § 62 ods.1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
34. Podľa § 62 ods.2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 62 ods.3 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
36. Podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
37. Podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
38. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
39. Len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Pre platnosť výpovede zamestnávateľa nie je rozhodujúca okolnosť, akým spôsobom je uvedené rozhodnutie označené. Z jeho obsahu musí dostatočne vyplývať, či sledovalo vyššie uvedené ciele. V prípade, že takýmto rozhodnutím zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien, t.j. zmenu jeho úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektivity práce a jeho skutočné zámery boli iné, ide o neplatnú výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b). V prípadnom súdnom spore o neplatnosť
výpovede zo strany zamestnávateľa by mal súd skúmať, aký cieľ zamestnávateľ svojim rozhodnutím skutočne sledoval. Ak súd zistí, že skutočným cieľom rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách nebolo zníženie existujúceho stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, ale celkom iný zámer resp. cieľ, výpoveď zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca je neplatná a rozhodnutie zamestnávateľa sa posudzuje, ako by nebolo prijaté, pretože nejde o rozhodnutie zamestnávateľa, s akým počíta skutková podstata § 63 ods.1 písm. b). Zamestnávateľ v záujme toho, aby bol spôsobilý voči zamestnancovi, ktorý dostal výpoveď pre nadbytočnosť plniť svoje povinnosti z pracovnej zmluvy aj počas výpovednej doby, by mal s dostatočným predstihom rozhodnúť o organizačných zmenách a účinnosť týchto zmien časovo posunúť tak, aby medzičasom mohli zamestnancom uplynúť výpovedné doby. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí byť príčinný vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ. Výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi. Ani súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zamestnávateľom. Pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu platí však nielen povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa ustanovenia § 63 ods.1 Zákonníka práce, ale aj ochranná doba podľa ustanovenia § 64 Zákonníka práce.
40. Podľa § 142 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
41. Podľa § 142 ods.3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
42. Iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa (napr. neprideľovanie práce zamestnancovi) zakladajú právnu povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Prekážky v práci tohto druhu nemajú v Zákonníku práce určenú dĺžku trvania. Pre existenciu prekážky v práci nie je rozhodujúce, či nemožnosť prideľovať prácu zamestnancovi je spôsobená objektívnymi alebo subjektívnymi príčinami, a či tieto skutočnosti môže alebo nemôže zamestnávateľ ovplyvniť resp. či túto prekážku v práci zamestnávateľ zavinil alebo nezavinil alebo k nej došlo objektívne. Pri posudzovaní povahy prekážky v práci tohto druhu nie je rozhodujúce, či sa z hľadiska vzniku a právnych dôsledkov dotýka jedného zamestnanca alebo skupiny zamestnancov, resp. všetkých zamestnancov. Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
43. Dokazovaním bolo preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.6.2013 od 1.7.2013. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol skončený výpoveďou z organizačných dôvodov zo dňa 29.3.2017 podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný preukázal, že rozhodnutím o zrušení pracovných miest (organizačná zmena) zo dňa 24.3.2017 bolo zrušené 1 miesto údržbára s účinnosťou od 1.4.2017. Žalobca prejavil nesúhlas s touto výpoveďou a trval na ďalšom prideľovaní práce vyjadrením nesúhlasu zo dňa 25.5.2017. Súdu nie je známe kedy bol tento nesúhlas doručený žalovanému. Na odpovedi na toto vyjadrenie nie je uvedený dátum.
44. Žalovaný preukázal, že došlo k organizačnej zmene. Pracovný pomer žalobcu na základe výpovede z pracovného pomeru trval pri 2-mesačnej výpovednej lehote do 31.5.2017. Žalobca sa snažil dokázať, že žalovaný mu aj naďalej prikazoval vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy aj po 1.4.2017. Prokuristka - štatutárna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní jednoznačne uviedla, že ona bola jedinou priamou nadriadenou žalobcu a že ona mu žiadnu prácu v rozhodnom období neprikázala. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal vykonávanie práce podľa pracovnej zmluvy počas výpovednej lehoty. Nikým neschválená evidencia dochádzky nie je dôkazom vykonávania práce na základe príkazu zamestnávateľa. Evidencia dochádzky by mohla preukazovať len to, že žalobca na pracovisko chodil, aj keď z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta takúto povinnosť nemal. Listiny o odpisovaní stavu čerpania elektriny, plynu a vody do 31.3.2017 nie sú dôkazom o plnení nejakých pracovných úloh v období od 1.4.2017 do 31.5.2017. Skutočnosť, že na výplatných páskach za mesiace apríl 2017 a máj 2017 je uvedený pojem „mzda“ namiesto „náhrada mzdy“ z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa nespôsobuje neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Takisto je to aj s čerpaním dovolenky a čerpaním pracovného voľna.
45. Žalovaný nepreukázal, že ako zamestnávateľ splnil svoju povinnosť podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce, keď nepreukázal, že žalobcovi ponúkol pred skončením pracovného pomeru z organizačných dôvodov inú, pre žalobcu vhodnú prácu. Právny zástupca žalovaného sa vyjadroval v tom zmysle, že žalobcovi mala byť ponúkaná nejaká iná práca - práca informátora, ale táto skutočnosť nebola jednoznačne preukázaná a nebolo ani jednoznačne preukázané, že žalobca takúto ponúkanú prácu odmietol.
46. Súd na základe takto uskutočneného dokazovania dospel k názoru, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi z organizačných dôvodov je neplatná. Súd preto podanej žalobe vyhovel.
47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP.
48. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).