Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/153/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému EUROMONT TOP, s. r. o., Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 885 931, práv. zast. Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom, Farská 46, Nitra, o zaplatenie 719,72 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -129 zo dňa 15.6.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -129 zo dňa 15.6.2020 v napadnutom výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 687,24 EUR potvrdzuje a o výroku o náhrade trov konania zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti 27,84 EUR zastavil, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 687,24 EUR, tretím výrokom žalobu vo výške 5,84 EUR zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.2.2019 domáhal zaplatenia žalovanej istiny od žalovaného titulom nezaplatenia úhrad v zmysle o úhrade za služby verejnosti poskytovaného Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „“) za obdobie od februára 2015 do mája 2018. Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia zariadená na základe o Rozhlase a televízii Slovenska (ďalej ako „“) písomnými výzvami zo dňa 30.4.2015, 18.4.2016 a 28.5.2018 odoslanými hromadným elektronickým podacím hárkom EPH prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre doručovanie písomností, vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy, pričom žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy. Súd mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol podľa súkromnoprávny záväzkový vzťah, z ktorého žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) od žalovaného ako dlžníka a žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok, a to všetko podľa ust. zo skutočností uvedených v zákone, konkrétne v , ktorý v upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované navrhovateľom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania od platiteľov. Nesporným v konaní bolo, že žalovaný vystupoval v záväzkovom vzťahu so žalobcom ako podnikateľ - zamestnávateľ, keďže zamestnával viac ako troch zamestnancov. Podľa súdu prvej

inštancie bolo zákonne dané, že žalovanému vznikla povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom na mesačnej báze tak, že úhradu za príslušný kalendárny mesiac bol žalovaný povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Pre určenie postavenia platiteľa úhrady nie je totiž rozhodujúce, či podnikateľský subjekt využíva alebo nevyužíva služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, čo nie je stanovuje ako podmienku zamestnávanie aspoň troch zamestnancov. Žalobca si podľa názoru súdu zaradil do evidencie platiteľov, pričom výstupom z tejto evidencie bol k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb k máju 2018. Zákon iný spôsob zisťovania počtu zamestnancov žalobcovi neumožňuje, a preto žalobca musí vyhádzať výlučne z týchto údajov. Na základe takejto súčinnosti poskytla žalobcovi aj údaje o počte zamestnancov žalovaného a podľa takto zisteného počtu zamestnancov bola stanovená príslušná sadzba úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom. Uvedené skutočnosti vyplývajú nielen zo zákonných ustanovení, ale aj z dlhodobo zaužívanej súdnej praxe.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že pri určovaní výšky žalovanej sumy aplikoval žalobca správnu sadzbu úhrady v súlade s ust. Ak žalovaný mienil spochybňovať uplatnenie mesačnej sadzby 4,64 EUR, resp. sadzby 18,58 EUR, tak by s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia mal uviesť počet zamestnancov, ktorý by bol podľa jeho tvrdenia správny, a ktorý by odôvodňoval uplatnenie inej sadzby, a tento počet (svoje skutkové tvrdenie) by musel preukázať aj príslušnými dôkazmi. Žalovaný však súdu žiadnym dôkazom nepreukázal, že žalobcovi neuviedol počet zamestnancov, ktorý by mal byť podľa neho správny, a ktorý by odôvodňoval uplatnenie inej sadzby. Žalovaný neoznámil a nepreukázal žalobcovi zníženie počtu zamestnancov, ktoré by mu zakladalo nárok na platenie inej sadzby úhrady, a preto bol žalobca povinný vychádzať z údajov poskytnutých Sociálnou poisťovňou. Súd mal preto za to, že žalobcom uplatnený nárok vznikol z dôvodov vyššie uvedených, a preto bol z hmotnoprávneho hľadiska dôvodný. Nesporná bola v konaní aj výška úhrady žalovaného za služby verejnosti poskytované žalobcom, a to v sume 4,64 EUR od februára 2015 do októbra 2015, keďže v tomto období zamestnával žalovaný viac ako troch zamestnancov, ale menej ako desať, a v sume 18,58 EUR od novembra 2015 do mája 2018, keďže zamestnával viac ako desať zamestnancov, ale menej ako štyridsaťdeväť, a teda žalovanému vznikla za uvedené obdobie povinnosť zaplatiť úhrady za služby verejnosti žalobcovi v sume 620,- EUR. Rovnako za dôvodný považoval súd aj nárok žalobcu na pokutu v sume 66,- EUR, nakoľko bolo nesporné, že po tom, ako bol žalovaným vyzvaný žalobcom na zaplatenie úhrad, s ktorými bol v omeškaní, žalovaný žiadne úhrady nevykonal. Nakoľko žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie predmetných úhrad, vyplatenia ktorých sa teda dôvodne domáhal uvedenými výzvami na zaplatenie, vznikol mu voči žalovanému nárok na poštovné za výzvy v sume 3,50 EUR. Súd nepriznal žalobcovi poštovné uplatnené za výzvu na zaplatenie dlžných úhrad zo dňa 28.5.2018, nakoľko si tento nárok žalobca uplatnil dvakrát (prvýkrát si ho premietol do žalovanej istiny a druhýkrát ho samostatne požadoval v žalobe). Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol vo výške 1,20 EUR. Námietku premlčania žalovaného posudzoval súd podľa a vyhodnotil ju ako v časti dôvodnú v časti nároku na platenie úhrady za január 2015, nakoľko žalobca podal žalobu dňa 13.2.2019, premlčacia doba začala plynúť od 13.2.2015. Na základe uvedeného žalobcov nárok na zaplatenie úhrady za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania za január 2015 vo výške 4,64 EUR bol premlčaný, takže ho súd nemohol žalobcovi priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, z dôvodu čoho ho súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p a nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu vo výške 99 %, pričom súd najprv zistil percentuálny úspech žalobcu v konaní (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH 99 % - NEÚSPECH 1 % = 99 %).

5. Proti výroku II. a IV. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého nie je preukázaná vecná legitimácia sporových strán v tomto konaní. Zákonným predpokladom pre legitimitu podania žaloby je preukázanie skutočnosti, kedy sa mal žalobca ako prijímateľ úhrady dozvedieť o nedoplatku ako platiteľ úhrad koncesionárskych poplatkov, resp. kedy mal byť zaradený do zoznamu platiteľov. Zákonodarca prikazuje žalobcovi zaslať výzvu na úhradu poplatku v lehote 60 dní od kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel. Žalobca v tejto súvislosti síce predložil výzvy, ktoré mal zaslať žalobcovi,

avšak do dnešného dňa nebolo preukázané ich doručenie žalovanému, príp. na iné skutočnosti zakladajúce fikciu doručenia v zmysle ustanovenia V tejto súvislosti považuje za povšimnutiahodné, že žalobca v žalobnom návrhu odkazuje iba na jednu výzvu - zo dňa 28.5.2018. Taktiež má za to, že žalobca nepreukázal, od ktorého dňa eviduje žalovaného v zozname platiteľov koncesionárskych poplatkov, ako ani to, kedy sa mal dozvedieť o nedoplatku. Žalovaný má ďalej za to, že sa na daný zmluvný vzťah vzťahuje premlčacia doba podľa a opätovne vznáša námietke premlčania. V odvolaní žalovaný poukázal na nesprávnosť v počítaní, kedy súd pri porovnávaní pomeru úspechu strán sporu vo veci zrejme nezapočítal sumu (27,84 EUR), v ktorej časti žalobca vzal návrh späť. Pri porovnávaní úspechu strán sporu je totiž potrebné od úspechu žalobcu pri priznanom nároku na zaplatenie vo výške 687,24 EUR, čo je pomer úspechu voči predmetu konania (zaplatenie 719,72 EUR) vo výške 95 %, odpočítať pomernú časť úspechu žalovaného, teda 5% (27,84 EUR + 5,84 EUR). Pri aktuálnom stave rozhodnutia súdu prvej inštancie tak podľa žalovaného bolo možné priznať žalobcovi iba nárok na náhradu trov nanajvýš vo výške 90 %. V nadväznosti na uvedené navrhol, aby súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh zamietne.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 16.3.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

8. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku II. rozsudku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 687,24 EUR a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku II. rozsudku, pričom k namietanej vecnej legitimácii strán sporu uvádza, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorá na základe o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, poskytuje služby verejnosti, za ktorú činnosť je oprávnený účtovať žalovanému poplatky v zmysle tohto zákona. Žalovaný je podľa ust. zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške podľa ust. Na základe uvedeného nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného uvádzaného v odvolaní o nepreukázaní vecnej legitimácie sporových strán. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný ako platiteľ uhrádzať poplatky za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Žalovaný žalobcovi neuhradil predpísané mesačné úhrady za kontrolované obdobie (01/2015 - 05/2018) v celkovej výške 620,- EUR. Keďže dlh za služby verejnosti poskytované žalobcom žalovaný neuhradil do 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom, v súlade s ust. , , žalobca si uplatnil aj nárok na pokutu vo výške 66,- EUR a rovnako aj úhradu za zaplatené poštovné sadzby vo výške 3,50 EUR.

10. Odvolací súd tento nárok žalobcu považoval za dôvodný a na vznesenú námietku premlčania žalovaného v rámci obrany s poukazom na ustanovenia , v zmysle ktorého je všeobecná premlčacia lehota trojročná neprihliadol a vyhodnotil ju ako nedôvodnú, pretože na vzťah medzi stranami sporu bolo nutné aplikovať . Odvolací súd v zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie mal za to, že námietku premlčania bolo potrebné posudzovať

podľa , v ktorom je všeobecná premlčacia doba podľa ust. štvorročná, vzhľadom na statusové postavenie žalobcu (právnická osoba zriadená ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania) a žalovaného (obchodná spoločnosť), a vzťah vyplývajúci zo zákonnej úpravy. Uvedené skutočnosti podľa názoru krajského súdu viedli pri uplatnenej námietke premlčania k aplikácii .

11. Žalobca vymedzil nárok voči žalovanému v zmysle ustanovení , pričom žalobca pri vymedzení žalobného nároku poukazoval na dôkaz, a to „Prehľad predpisov a platieb“, ktorý dôkaz sa nachádza na č.l. 5 - 6 spisu, a z ktorého vyplynul nedoplatok evidovaný voči žalovanému za obdobie 01/2015 - 05/2018. Tento dôkaz „Prehľad predpisov a platieb“ má svoju výpovednú hodnotu, pretože podľa názoru krajského súdu je tam uvedený prehľad predpisov, a to obdobie, kategória predpisu , predpísaná výška platby. Tento dôkaz v spojení s ďalším dôkazom označeným ako Výzva na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zo dňa 28.5.2018, ktorý sa nachádza na č.l. 4 spisu, boli dôkazmi preukazujúce základ a výšku nároku žalobcu, pokiaľ obsahovo vo výzve je uvedený nedoplatok ku dňu 31.5.2018: 653,72 EUR, ktorá suma je vrátane poštových sadzieb 1,20 EUR. Ďalej obsahovo vo výzve je uvedený platiteľ žalovaný, IČO, adresa, periodicita platieb: mesačná, výška platby za zvolené obdobie: 18,58 EUR, počet zamestnancov: 10 - 49 a výška mesačného poplatku: 18,58 EUR s poučením žalovaného, že ak tento nedoplatok nezaplatí do 30 dní od doručenia výzvy, tak žalobca v zmysle ust. uplatní aj pokutu. Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacím dôvodom žalovaného, že žalobca nepreukázal, od ktorého dňa eviduje žalovaného v zozname platiteľov koncesionárskych poplatkov. Taktiež žalobca ako vyberateľ úhrady pri vymáhaní úhrad musí podľa zákona vychádzať z evidencie platiteľov, ktorú je povinný viesť v zmysle ust. Na účely zistenia počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie konkrétnej sadzby úhrady podľa ust. žalobca od Sociálnej poisťovne vyžiadal údaje o počte zamestnancov žalovaného (súčinnosť Sociálnej poisťovne vyplývala z ust. ) a tento údaj v zmysle ust. zaradil do evidencie platiteľov, pričom výstupom z tejto evidencie bol priložený „Prehľad predpisov a platieb“. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že zákon žalobcovi neukladá povinnosť prikladať prehľad predpisov a platieb k výzve na zaplatenie nedoplatku.

12. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, nakoľko žalobca podľa záveru krajského súdu, ktorý je v zhode so záverom súdu prvej inštancie, preukázal nárok v sume 687,27 EUR, vrátane zákonného nároku žalobcu na zaplatenie pokuty a poštovného.

13. K napadnutému výroku o trovách konania odvolací súd poukazuje na argumentáciu žalovaného v odvolaní, s ktorou sa stotožňuje, keďže súd prvej inštancie pochybil v počítaní pri porovnávaní pomeru úspechu strán sporu. Odvolací súd preto podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože je potrebné zohľadniť pomer úspechu strany v konaní aj vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie ust. , , podľa ktorého súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania a preto aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhoduje o trovách konania, má súd prvej inštancie rozhodnúť o nároku a jeho výške v rozsahu celom alebo v pomere k úspechu v konaní, zlomkom alebo percentom.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu trovy nevznikli.

15. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).