Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Sa-21-2021.pdf
PDF · 123.15 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U. XX, XXX XX F. B., t. č. H., P. XX, XXX XX Q. Q., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 09. júla 2021, o zvýšenie invalidného dôchodku, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 09. júla 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu 100%, v sume aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 od právoplatnosti uznesenia o výške trov.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca bol uznaný za invalidného od 22.05.2014 pre stratu jedného oka pri zachovaní funkcií na druhom oku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Žiadosťou zo dňa 20.10.2020 požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a prehodnotenie jeho zdravotného stavu.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2021, podľa § 73 ods. 2 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, v zmysle odborného posudku o invalidite zo dňa 14.04.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia, je žalobca naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby zmyslových orgánov, zrak, strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku, za ktoré posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo zodpovedá percentuálnemu rozpätiu 45% platného pre daný druh zdravotného postihnutia podľa kapitoly VII, oddiel A, položka 7 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto mu patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, keďže sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu vypočítanú v zmysle § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal o opätovné prehodnotenie jeho zdravotného stavu a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10% v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., a to z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu. Uvádzal, že ochorel na COVID-19, tri mesiace bol hospitalizovaný v nemocnici, stále je na ošetrovni, má byť eskortovaný do H. A., nemocnica pre odsúdených, kde by mal zo zdravotných dôvodov vykonať zbytok trestu odňatia slobody. V súvislosti s týmto ochorením uvádzal, že mu vypadali vlasy, zhoršil sa mu zrak, má stratu pamäte a ťažké psychické problémy, teda zostali mu trvalé následky. K dlžobe na poistnom uviedol, že to nie je spôsobené jeho vinou, ale bývalým zamestnávateľom.
4. Posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Banská Bystrica nevyhovel odvolaniu, keď pri opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu zotrval na pôvodnom odbornom posudku, s tým, že iné zdravotné postihnutia, ktoré uviedol žalobca v odvolaní, neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko nemožno konštatovať, že následky po prekonaní COVID-19 s rozvojom zápalu pľúc sú trvalé, nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Vec bola preto postúpená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Banská Bystrica, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 30.06.2021.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.07.2021 vydaným podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2021.
6. Odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zdravotný stav žiadateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bol opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici dňa 30.06.2021, a to so záverom, že účastník konania bol uznaný za invalidného od 22.05.2014 pre stratu jedného oka pri zachovaní funkcií na druhom oku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Pri poslednom očnom vyšetrení bol dokumentovaný vízus ľavého oka bez vnímania svetlocitu. Na pravom oku je videnie znížené na 0,4 natívne pre progredujúcu presenilnú kataraktu, ktorú bude potrebné riešiť operačne. V novembri 2020 bol hospitalizovaný pre COVID-19 s infekciou a rozvojom zápalu pľúc. Stav sa liečbou upravil, ako o tom svedčí kontrolné pneumologické vyšetrenie z 16.03.2021, pri ktorom pneumológ potvrdil len reziduálne zmeny na pľúcach vpravo a odporučil dychovú gymnastiku a rehabilitáciu. Išlo o akútne ochorenie dýchacích ciest s predĺženým priebehom. Nie je zatiaľ možné konštatovať, že následky po prekonanej covidovej infekcii sú trvalé. Saturácia kyslíkom je v norme, spirometrické vyšetrenie pneumológom indikované nebolo, nakoľko účastník konania je neplatičom poistného do zdravotnej poisťovne. V anamnéze je abúzus ethylu, ktorý je aktuálne počas pobytu v ústave na výkon trestu odňatia slobody v remisii. Porucha osobnosti a porucha správania nie je bližšie diagnosticky doriešená a určená. Vysoký krvný tlak, pre ktorý bol liečený v minulosti sa upravil, aktuálne neužíva lieky na vysoký krvný tlak. Kŕčové žily - varixy sú cievnym chirurgom hodnotené podľa klasifikácie CEAP II. Konštatoval, že uvedené zdravotné postihnutia sú posudkovo nezávažné. Naďalej je rozhodujúcim zdravotným postihnutím pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť strata jedného oka pri zachovaní funkcií na druhom oku, pri ktorom nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, a preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 45% za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil Choroby zmyslových orgánov, zrak, strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku podľa kapitoly VII, oddielu A, položky 7, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Posúdenie zdravotného stavu účastníka konania vykonal na základe zdravotnej dokumentácie uvedenej v odbornom posudku o invalidite zo dňa 30.06.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia.
7. V odôvodnení rozhodnutia ďalej odvolací orgán konštatoval, že v dôsledku skutočností, že nenastala zmena v posúdení zdravotného stavu a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je nezmenená - naďalej 45%, suma invalidného dôchodku sa nemení. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov
posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne spochybnili alebo vyvrátili. Odvolanie bolo preto vyhodnotené ako nedôvodné a generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne.
Žaloba, žalobné body, argumentácia žalobcu
8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a postupu Sociálnej poisťovne vo veci jeho žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
9. Žalobca namietal záver z posúdenia jeho zdravotného stavu a tvrdil, že následky po ťažkom prekonaní covidovej infekcie sú jednoznačne trvalé. Navrhoval, aby posudkový lekár nanovo posúdil jeho zdravotný stav, a to na základe celej jeho zdravotnej dokumentácie. Nepriaznivý zdravotný stav sa mu stále zhoršuje. Podľa žalobcu odvolací orgán nedostatočne preskúmal prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne a uvádzal, že „generálny riaditeľ“ Sociálnej poisťovne by mal nanovo posúdiť jeho zdravotný stav. Navrhoval preto zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne.
10. Žalobca na základe výzvy súdu na odstránenie vád žaloby upresnil, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.07.2021.
Vyjadrenie žalovanej
11. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú zákonné a správne. Navrhla žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP.
12. Namietanie žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje žalovaná za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej v zmysle § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu 30.06.2021. Žalovaná ďalej uviedla záver odborného posudku posudkového lekára, ktorý bol podkladom žalobou napadnutého rozhodnutia.
Replika žalobcu
13. Žalobca po doručení mu vyjadrenia žalovanej k žalobe zotrval na podanej žalobe. Uvádzal, že jeho zdravotný stav sa mu rapídne zhoršil po ochorení COVID-19. Pri rozhodovaní nebolo zohľadnené, aké vážne sú jeho zdravotné problémy a ako „ťažko“ sa riešia v zariadení na výkon trestu odňatia slobody. Nevie si predstaviť ako bude v civilnom živote žiť s tak malým invalidným dôchodkom. Invalidný dôchodok poberá v sume 101 Eur a z toho sú mu vykonávané zrážky v sume 50,55 Eur na účet Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
14. Žalovaná dupliku nepodala.
15. Žalobca podal správnu žalobu v sociálnych veciach na nepríslušnom Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý uznesením č. k. 17S/1/2021-15 zo dňa 28.09.2021 postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako správnemu súdu vecne a miestne príslušnému, aplikujúc ustanovenie § 18 ods. 2 SSP.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
16. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup Sociálnej poisťovne, zohľadniac, že
pri správnej žalobe fyzickej osobe v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2, § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
21. Podľa § 135 ods. 1 SSP; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
23. Predmetom tohto súdneho konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutí (vydaných v oboch stupňoch) a postupu Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, keď za týmto účelom požiadal o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu. Žalobcovi po posúdení zdravotného stavu nebolo vyhovené, a teda suma invalidného dôchodku mu nebola zvýšená, pretože žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% ako pri predchádzajúcom posúdení jeho zdravotného stavu. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica zo dňa 14.04.2021, rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby zmyslových orgánov, zrak, strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku, za ktoré posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo zodpovedá percentuálnemu rozpätiu 45% platného pre daný druh zdravotného postihnutia podľa kapitoly VII, oddiel A, položka 7 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa posudkového lekára pobočky iné zdravotné postihnutia, ktoré uviedol žalobca v odvolaní, neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Tento záver bol potvrdený aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici pri posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 30.06.2021. Predmetný posudok o invalidite žalobcu zo dňa 30.06.2021 bol záväzným podkladom žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.07.2021.
24. Žalobca namietal najmä nezohľadnenie závažnosti ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňujúcich jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo namietal aj v odvolaní, dožadujúc sa pri posúdení jeho zdravotného stavu navýšenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., čomu však nebolo vyhovené.
Relevantná právna úprava
25. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
26. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
27. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
28. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
30. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
31. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
32. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
33. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
34. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
35. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
36. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
37. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
38. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
39. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z. účinného od 04.04.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
40. Podľa § 156 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z.; zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára.
41. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
42. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
43. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
44. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
45. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
46. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
47. Podľa § 227 ods. 3, prvá veta, zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
48. Pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.), vrátane jeho zvýšenia, t. j. posudzovaní, či sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky (§ 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.) vo vyššej sume (§ 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.).
49. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania o týchto žalobách v sociálnych veciach nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok (vrátane jeho zvýšenia) sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).
50. Správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Zohľadnil, že každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť vydané v rámci zákonného procesného postupu. Súd dospel k záveru, že v procese posudzovania zdravotného stavu žalobcu zo strany posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, oboch organizačných zložiek došlo k pochybeniu majúceho zásadný vplyv na zistenie a následné ustálenie skutočného stavu veci, ak sa v závere ich posudkov uvádza, že ...spirometrické vyšetrenie pneumológom indikované nebolo, nakoľko účastník konania je neplatičom poistného do zdravotnej poisťovne. Táto skutočnosť, podľa názoru súdu, nemôže byť akceptovateľným dôvodom pre nevykonanie dokazovania v dostatočnom rozsahu, t. j. potrebných lekárskych úkonov - vyšetrení na prijatie záveru o zdravotnom stave posudzovanej osoby pre účely rozhodnutia o jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Inak rozhodnutie nevychádza z komplexného objektívneho posúdeného zdravotného stavu žiadateľa.
51. Správny súd nedisponuje znalosťami v oblasti medicínskych otázok, preto nevie posúdiť význam predmetného vyšetrenia, avšak z hľadiska právneho zastáva názor, že postup Sociálnej poisťovne, ktorá rezignuje na vykonanie potrebných úkonov pre úplné zistenie zdravotného stavu žiadateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku len preto, že je neplatičom poistenia do zdravotnej poisťovne je nesprávny, rozporný s ustanovením § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. V zmysle ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci.
52. Pre účely rozhodovania Sociálnej poisťovne o žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku je aj žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku (aj zvýšenie sumy dávky) v zmysle § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tiež navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení v zmysle § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Posudkový lekár je oprávnený písomne vyžiadať vystavenie nálezu o zdravotnom stave posudzovanej osoby v súlade s § 156 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na tej účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. Takýmto podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, ale aj dôkazy (§ 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení). V súlade s § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Dôkazy potom Sociálna poisťovňa hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda Sociálna poisťovňa, ktorá v rámci vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku, resp. vo vyššej sume a teda, či žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku vyhovie. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti, a to bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
53. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby vrátane zostatkového pracovného potenciálu pre účely posúdenia invalidity je výlučne vecou odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné
odborné znalosti. Výsledkom posudkovej činnosti posudkového lekára je záver o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zohľadnením na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú obsiahnuté v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je zásadným dôkazom pred správnym súdom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto súd kladie dôraz na jeho úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Aby posudok spĺňal tieto náležitosti, musí sa posudkový lekár v ňom riadne vysporiadať so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, pričom svoje posudkové závery musí náležite, zároveň zrozumiteľne odôvodniť.
54. Je pravdou, že dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní, nemôže byť len subjektívne presvedčenie žalobcu ohľadom nesprávnosti posúdenia jeho zdravotného stavu, avšak takéto spochybnenie môže a aj vniesla do konania skutočnosť, že neboli vykonané potrebné vyšetrenia, ktorými by sa prispelo ku komplexnému posúdeniu zdravotného stavu žalobcu. V predmetnej veci vyššie uvedené požiadavky kladené na lekársky posudok, posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zo dňa 30.06.2021 nespĺňa, ak samotný posudkový lekár v ňom uviedol, že spirometrické vyšetrenie pneumológom indikované nebolo, nakoľko účastník konania je neplatičom poistného do zdravotnej poisťovne. Posudok nevyznieva presvedčivo, naopak tým, že chýba vyšetrenie z dôvodu, že žalobca je neplatičom poistného do zdravotnej poisťovne, vedie súd k záveru, že posudkový lekár sa pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu v posudku nevysporiadal so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami.
55. Vzhľadom na neúplné vyšetrenie žalobcu, nekomplexné posúdenie jeho zdravotného stavu, ak posudkový lekár nedisponoval aj ďalším vyšetrením, ktoré mohlo mať význam pre posudkový záver ohľadom celkovo určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, z hľadiska jej možného zvýšenia v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v prípade preukázania závažnosti ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňujúcich pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. preukázania, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, možno uzavrieť, že lekárska posudková činnosť nebola realizovaná v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci, tak ako to predpokladá § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..
56. Z tohto dôvodu správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol posúdený úplne, a to najmä vo vzťahu k iným možným pridruženým ochoreniam v súvislosti s prekonaným ochorením COVID-19 s infekciou a rozvojom zápalu pľúc. Záver posudkov, resp. na podklade nich vydané rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku (prvostupňové aj odvolacie) sú nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené, ak sa v nich uvádza neindikovanie spirometrického vyšetrenia v dôsledku skutočnosti, že žalobca je neplatičom poistného do zdravotnej poisťovne, čím mu nebolo umožnené preukázať existenciu eventuálnych ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňujúcich pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, závažnosť ktorých môže (aj nemusí) viesť k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., najviac o 10%, resp., že trpí viacerými zdravotnými postihnutiami podmieňujúcimi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, čo tiež odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Záver, že ostatné ochorenia žalobcu sú posudkovo bezvýznamné je predčasný, nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci.
57. Takýto postup Sociálnej poisťovne, ktorý porušuje práva žalobcu procesnej povahy, je porušením práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vzťahujúci sa aj na konanie pred správnym orgánom. Je zároveň porušením čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, garantujúcim právo na primerané zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu.
58. Vzhľadom na uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej nie je v súlade so zákonom, lebo zistenie skutkového stavu žalovanou nie je dostačujúce na
riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a preto rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
59. V ďalšom konaní posudkový lekár opätovne posúdi zdravotný stav žalobcu, ako aj mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, vyjadrí sa ku všetkým skutočnostiam uvedeným v lekárskych správach, pričom v prípade potreby bude postupovať podľa § 156 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z., resp. vykoná aj ďalšie dôkazy v záujme naplnenia zákonnej požiadavky rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Zdravotný stav žalobcu vyhodnotí z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, osobitne zaujme stanovisko k tým zdravotným postihnutiam, ktoré sa u žalobcu objavili po prekonaní ochorenia COVID-19, či sú relevantné privodiť zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. a od akého dátumu, pričom svoj záver presvedčivo a zrozumiteľne odôvodní. Následne generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne znova rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2021 vo veci jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. Viazanosť právnym názorom správneho súdu nie je absolútna, platí len do nezmenia sa rozhodnej skutkovej a v právnej situácie.
60. Žalobcovi, ktorý bol v konaní pred správnym súdom úspešný, súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).