Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-223-2012.pdf
PDF · 176.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/223/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v trestnej veci proti obžalovanej R.Y. S., X.. XX.XX.XXXX, pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 5. septembra 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaná: R. S., X.. XX.XX.XXXX Y. J., V. L. Š. J. X, S. J.,
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
táto v presne nezistené dni v dobe od 01.05.2010 do 01.03.2011 v obci L., S. Y. X. V. a inde, si od G. E., X..: XX.XX.XXXX, L. L. Č.. XXX, požičiavala pre vlastnú potrebu rôzne sumy peňazí a to aj napriek tomu, už v tom čase vedela, že jej nebude môcť tieto peniaze v dohodnutých termínoch vrátiť, tieto jej ani nevrátila, čím jej týmto konaním spôsobila škodu vo výške cca. 11.600,- Eur a dňa 15.02.2011 v čase okolo 09:30 hod., v D. X. N.. P. Č.. X, S. R., ako oblastná vedúca spoločnosti Provident Financial, s.r.o., Bratislava, Mlynské Nivy č. 49, pobočka Prešov, aj napriek tomu, že vedela že nebude môcť pôžičku vrátiť v dohodnutej lehote a pod zámienkou, že potrebuje peniaze pre svoju podriadenú G. E., X..:XX.XX.XXXX, L. L. Č.. XXX, S. Y. X. V., presvedčila svoju ďalšiu podriadenú F. E., X..: XX.XX.XXXX, L. H. Č..XXX, S. L., aby jej táto požičala finančnú čiastku 1.000,-Eur, ktorú pôžičku realizujú tým spôsobom, že F. E. uzavrie so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, zmluvu o pôžičke na predmetnú sumu, ktorú si zoberie obvinená R. S. s tým, že táto ju bude aj splácať, čo F. E. aj urobila, zmluvu o pôžičke uzavrela, peniaze z nej si obvinená R. S. prevzala, avšak následne tieto peniaze v skutočnosti G. E. nedala, ale ich použila pre vlastnú potrebu a ani splátky pôžičky riadne nesplácala a ani nesplatila, pôžičku nevrátila ani F. E., ktorú týmto konaním uviedla do omylu a spôsobila jej škodu vo výške 1.000,-Eur, teda vyššie uvedeným konaním spôsobila celkovú škodu vo výške 12.600,-Eur.
t e d a
postupne na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l a
pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1), ods. 2) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností, k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 18 ( osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú G. E. X..: XX.XX.XXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na tomto súde dňa 14.11.2012 obžalobu sp.zn. Pv 295/11/7713, na obvinenú R. S. pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom zo dňa 3.6.2013, sp.zn. 2T/223/2012, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote obvinená prostredníctvom svojho obhajcu podala odpor.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej R. S., poškodenej G. E., svedkov F. E., A.. R. K., E. K., Ľ. H., H. E., E. R., F.X. A., U. D., C. Y., H. G., Y. F., H. K., Ľ. S., Ľ. E., C. Y., čítaním zápisníc o výpovedi z prípravného konania svedkov H. P., D. P., E. Y., H. Ž., A. S., L.V. F., výsluchom znalkyne J.. Z. Š. a čítaním znaleckých posudkov č. 3/2012 a č. 4/2012, oboznámením trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 8.8.2011, sp.zn. 12T/115/2011, oboznámením a čítaním rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.3.2013, sp.zn. 12T/28/2013, oboznámením uznesení Obvodného oddelenia PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 28.3.2012, sp.zn. ORP - 350/HA-VT-2011, a uznesenia zo dňa 28.3.2012, sp.zn. ORP - 358/HA- VT-2011, čítaním zápisnice o trestnom oznámení poškodených G. E. C. F. E., zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou R. S. a poškodenou G. E., kópiou lekárskej správy obžalovanej R.Á. S., zoznamom obchodných zástupcov spoločnosti Provident Financial, s.r.o., správou a kópiami dokladov spoločnosti Provident Financial, s.r.o., súvisiacich so zmluvou o spotrebiteľkom úvere č. XXXXXXXXX, kópiami zápisov z pohovorov s poškodenou G. E. a kópiami zmeniek, kópiou uznania záväzku poškodenej G. E., kópiou pracovnej zmluvy obžalovanej R. S. a dohody o skončení pracovného pomeru s obžalovanou, kópiou zmluvy o obchodnom zastúpení F.X. E., kópiou záväzných pokynov spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pre obchodných zástupcov, správou Sociálnej poisťovne, správou o povesti, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov a odpisom registra trestov obžalovanej R. S..
Na hlavnom pojednávaní súd umožnil obžalovanej R.Á. S. po zákonnom poučení urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, kde obžalovaná vyhlásila, že je nevinná zo skutku, ktorý sa jej v obžalobe kladie za vinu.
Obžalovaná R. S. (ďalej len obžalovaná), ktorá nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu uviedla, že v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., (od 4.4.2018 pod obchodným menom Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731), pracovala 5 - 6 rokov do 1.3 2011, najprv na pozícii obchodného zástupcu a potom ako manažérka, ktorá mala určitý kmeň zákazníkov a podriadených obchodných zástupcov a jednou z nich bola aj poškodená G. E., od ktorej si obžalovaná nikdy nepožičala žiadne peniaze, t.j. ani v období od 1.5.2010 - 1.3.2011, a ani nikdy predtým a ani potom. Obžalovaná si raz požičala peniaze od obchodnej zástupkyne E., ktoré jej vrátila. Keď v lete roku 2010 potrebovala obchodná zástupkyňa Y., ktorá mala veľký predaj a nemala fyzicky k dispozícii peniaze na vyplatenie zákazníkov, obžalovaná zatelefonovala obchodným zástupkyniam P. a K., ktoré peniaze nemali pretože ich dali poškodenej E., ktorá obžalovanej uviedla, že peniaze od nich posťahovala preto, že bude mať veľký predaj. Podľa obchodných podmienok spoločnosti Provident Financial,s.r.o, mali byť peniaze nevyplatené zákazníkom v utorok ránom obchodnými zástupcami vrátené spoločnosti vkladom hotovosti na účet spoločnosti vedený v peňažnom ústave a doklad o vklade vložený do tašky, išlo o textilnú tašku, ktorú obžalovaná obchodným zástupcom vydávala každú stredu a boli v nej údaje o klientovi, týždenná správa a potvrdenia o vkladoch a výberoch obchodných zástupcoch v peňažných ústavoch, po týždni v utorok ráno obžalovaná tašky zozbierala a niektorí z manažérov ich odviezol na centrálu do Košic.
Ku koncu kalendárneho roka boli obchodní zástupcovia povinný zabankovať do nuly a obžalovaná u nich vykonala riadnu fyzickú inventúru peňazí, v roku 2010 všetci obchodný zástupcovia vrátane poškodenej E. zabankovali do nuly. Keď lete 2010 bola poškodená E. hospitalizovaná v nemocnici poslala obžalovaná po jej tašku domov obchodnú zástupkyňu D., ktorá po otvorení tašky, na čo mala právo zistila, že tam chýba veľa peňazí a povedala to obžalovanej, z týždennej správy vyplýval prevod zálohy ale peniaze, ktoré tam mali byť vo výške 1.000 Eur v taške neboli, obžalovaná to vyriešila tak, že išlo o chýbajúce peniaze v prevedenej zálohe na papieri, zároveň boli poškodenou E. v tejto týždennej správe uvedené aj jej výbery vo výške 600 Eur a táto suma tiež chýbala. Keď obžalovaná na vyriešenie vlastných rodinných finančných problémov potrebovala v októbri 2010 peniaze požiadala o ne poškodenú E., od ktorej vtom čase na rovnaký účel potrebovala peniaze aj obchodná zástupkyňa K., poškodená im obom povedala, že aj ona potrebuje peniaze, sumu im neuviedla, a že im peniaze môže požičať syn pani G., ktorá v tom čase nemala nič spoločné so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o.. Prostredníctvom poškodenej E. si od G., s ktorým sa nikdy osobne nestretla, obžalovaná požičala sumu 1.900 Eur a obchodná zástupkyňa K. sumu okolo 1.000 Eur, peniaze obidve aj s úrokom v dohodnutom čase vrátili G. a to tak, že ich vrátili poškodenej E. aby ich vrátila G., poškodenej dôverovali a nepreverovali či peniaze skutočne vrátila. Vo februári 2011 obžalovanú kontaktovala poškodená E., že potrebuje požičať peniaze spoločnosti pre E. R. vo výške 7.000 Eur, že ich tento vráti o 3 dni, po počiatočnom nesúhlase s tým obžalovaná napokon súhlasila a s poškodenou posťahovali peniaze od obchodných zástupcov, obžalovaná o tom podpísala potvrdenie 4 obchodným zástupcom na sumu okolo 4.000 Eur, u poškodenej tieto údaje nevedela uviesť, peniaze poškodená zobrala vo štvrtok a v nedeľu mali byt fyzicky vrátené vo výške 7.000 Eur, k tomu však nedošlo. Obžalovaná situáciu s chýbajúcimi peniazmi vo výške 4.000 Eur, aby sa voči spoločnosti dostala do nuly vyriešila uzavretím zmlúv medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o, a jej známymi - pani G. E., A., ktoré s tým súhlasili a za ktoré potom peniaze spoločnosti vrátila. Poškodenej E. okrem peňazí spoločností, ktoré mala zobrať pre R. vo výške 3.000 Eur chýbali aj ďalšie peniaze, bola preto podľa interných predpisov spoločnosti povinná zabankovať nasledujúci týždeň do nuly a u takého obchodného zástupcu sa musela urobiť inventúra, a keď v utorok večer mala poškodená zabankovaných dlžných viac ako 3.000 Eur vydala hneď obžalovaná prostredníctvom SMS správy pokyn ostatným obchodným zástupcom aby poškodenej žiadne peniaze nepožičiavali. Po týchto udalostiach obžalovaná zavolala vo februári 2011 obchodné zástupkyne na pohovor do Prešova, na ktorom poškodená E. od obžalovanej z peňazí spoločnosti žiadala vyplatiť ďalších 5.000 Eur, ktoré potrebovala vrátiť G. a že nech jej obžalovaná zatelefonuje a opýta sa na to, že keď ju vyplatí už nikdy nebude mať problém pri bankovaní peňazí, obžalovaná vtedy G. nezatelefonovala, a podľa vyjadrenia obžalovanej G. bola tou osobou, ktorá poškodenej požičiavala peniaze, aby sa táto pri bankovaní dostala do nuly. Obžalovaná sumu 5.000 Eur poškodenej E. nedala, zatelefonovala jednému zo synov poškodenej, od ktorého chcela zistiť dôvod jej finančných problémov, od neho sa dozvedela, že má poškodenej dlhovať 1.500 Eur, tieto však obžalovaná poškodenej dávno vrátila. G. obžalovaná zatelefonovala až v utorok ráno dňa 1.3.2011 a poprosila ju, aby poškodenej E. poslednýkrát pomohla a požičala jej peniaze na zabankovanie, poškodenej vtedy chýbalo 11.600 Eur, G. im nepomohla a skončilo sa to nedoplatkom 11.600 Eur. K účelu použitia peňazí poškodenou E. obžalovaná uviedla, že poškodená mala zrejme popri iných finančným problémoch aj nejaké pôžičky v spoločnosti t.j. pôžičky, ktoré si poškodená ako obchodná zástupkyňa mohla zobrať na tretie osoby, to zn. že by sa dohodla s treťou osobou, aby táto uzavrela zmluvu o pôžičke so spoločnosťou na svoje meno ale peniaze by vyplatila poškodenej, ktorá by ten dlh aj splácala. Obžalovaná k časti skutku obžalobou jej kladený za vinu, že dňa 15.2.2011 mala presvedčiť obchodnú zástupkyňu E., aby uzavrela so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., zmluvu o pôžičke na sumu 1.000 Eur, kde jej obžalovaná uviedla, že potrebuje peniaze pre poškodenú E. a E. zmluvu o pôžičke uzavrela, pričom sumu 1.000 Eur prevzala obžalovaná a poškodenej E. ich nedala uviedla, že je pravda, že E. o uzavretie zmluvy požiadala na účel vykrytia dlhu poškodenej E. voči spoločnosti pri bankovaní, E. zmluvu uzavrela na sumu 1.000 Eur a vyplatila ju obžalovanej, ktorá jej podpísala potvrdenie o prevzatí peňazí a obžalovaná peniaze fyzicky odovzdala poškodenej E. od ktorej nevedela uviesť prečo si potvrdenie nepýtala, peniaze jej odovzdala na zabankovanie. Krátko potom ako bol u poškodenej E. k 1.3.2011 zistený voči spoločnosti nedoplatok 11.600 Eur, poškodená kontaktovala obžalovanú s ktorou a so synom poškodenej sa osobne stretli v Prešove v Korune, pri tomto stretnutí obžalovanej ukázala súpis dlhu obžalovanej voči poškodenej vo výške 4.490 Eur a obžalovanú požiadala o zaplatenie dlhu, vtedy jej prvýkrát povedala, že jej niečo dlhuje. Obžalovaná takéto správanie poškodenej E. chápala tak, že poškodená po skončení práce v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., sumu 4.490 Eur od obžalovanej chce na vyrovnanie dlhu 11.600 Eur s tým, že poškodená si voči spoločnosti ponechá zvyšok dlhu vo výške 7.000 Eur, o ďalšie 3 - 4 dní po ich stretnutí poškodená žiadala obžalovanú aby jej zaplatila aj sumu
7.000 Eur. Obžalovaná svoje záväzky voči spoločnosti vysporiadala dňa 1.3.2011 a to vrátením peňazí obchodným zástupkyniam, ktoré od nich pred týmto dátumom posťahovala, zároveň naďalej splácala pôžičky, ktoré si od spoločnosti zobrali na jej žiadosť jej známi ľudia, aby peniaze mohla dať poškodenej E.Č. na vyplatenie G. alebo R.. Obžalovaná správanie poškodenej E. považuje za neférové, pretože ona poškodenej dávala a požičiavala peniaze a sama sa zadlžovala voči cudzím ľuďom, aby vykrývala dlhy poškodenej voči spoločnosti, aby poškodená nemala v práci problémy a neprišla o prácu.
Poškodená G. E., ktorá nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, na hlavnom pojednávaní uviedla, že pre spoločnosť Provident Financial, s.r.o., pracovala na pozícii obchodného zástupcu od mája 2008 do 1.3.2011, obžalovaná R. S. bola jej nadriadená.V máji 2010 obžalovaná prvý krát požiadala poškodenú o požičanie peňazí z dôvodu, že potrebovala za manžela zaplatiť pokutu vo výške 1.000 Eur, obžalovaná si peniaze požičiavala aj od iných obchodných zástupcov - D., A., P., F., E.. Pri tejto prvej pôžičke poškodená peniaze požičala tým spôsobom, že tieto zobrala z peňazí spoločnosti vybratých od klientov. Pretože každý utorok musela každá obchodná zástupkyňa zabankovať do nuly tak poškodená, aby prvú obžalovanej poskytnutú pôžičku vykryla použila na to svoje súkromné peniaze. V stredu každá obchodná zástupkyňa dostala od spoločnosti Provident Financial, s.r.o., šek na rôzne sumy a mohli na šek vyberať peniaze v banke. Obžalovaná šek na svoje meno dostávala do novembra 2010, potom obchodným zástupkyniam oznámila, že na centrále v Košiciach majú podozrenie z manipulácie s peniazmi spoločnosti a preto jej odmietli dávať šeky priamo na jej meno, obchodným zástupkyniam boli šeky takým spôsobom poskytované naďalej, limit šeku bol 2.000 Eur. Všetky poškodenou poskytnuté pôžičky obžalovaná vykrývala tak, že v stredu po preplatení šeku tak znovu z peňazí spoločnosti dlh poškodenej uhradila a to tým spôsobom, že na príkaz obžalovanej obchodné zástupkyne vybrali peniaze a dali ich poškodenej. Takýmto spôsobom si obžalovaná požičiavala peniaze od poškodenej od mája 2010 do marca 2011 každý týždeň, resp. každé dva týždne v rôznych sumách napr. 2.000 Eur, inokedy 3.000 Eur, čo odôvodňovala problémami s manželom. Počas hospitalizácie poškodenej v nemocnici v lete 2010 obžalovaná nadriadenej K. povedala, že jej peniaze z dôvodu hospitalizácie nemôže zabankovať a zároveň požiadala obchodnú zástupkyňu D., ktorá jej predtým priniesla tašku poškodenej, aby vo svojom mene uzavrela so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., zmluvu o pôžičke a peniaze z nej mali byť použité pre poškodenú na zabankovanie, D. zmluvu uzavrela, peniaze odovzdala obžalovanej táto však za poškodenú peniaze nezabankovala a poškodenej zostal v tomto prípade voči spoločnosti dlh viac ako 2.000 Eur. Zvyšujúci sa dlh voči spoločnosti poškodená vykrývala súkromnými peniazmi ich požičaním od rodinných príslušníkov - sestry Ľ. H., syna H., susedy H. G., aby v utorok pri bankovaní bolo všetko v poriadku a v stredu sa jej šekom od spoločnosti vrátili. Keď koncom roka 2010 všetky obchodné zástupkyne už odmietli dávať obžalovanej peniaze, ktorá priebežne peniaze zo systému brala čím sa navyšoval dlh spoločnosti, obžalovaná nahovorila poškodenú aby táto od obchodných zástupkýň pýtala peniaze pre seba, obchodné zástupkyne o tom nemali vedomosť, mysleli si že obžalovaná im dala pokyn aby peniaze spoločnosti, ktoré mali k dispozícii dali poškodenej, ktorá mala z dôvodu vysokého počtu klientov robiť vysoké obraty, peniazmi od obchodných zástupkýň poškodená vyplácala svojich veriteľov - t.j. sestru Ľ. H. a susedu H. G., poškodená nevedela uviesť dôvod prečo s tým neskončila skôr, uviedla, že obžalovaná sa upla na ňu preto, že vedela, že ona jej peniaze bude vedieť pozhánať. K pôžičke v sume 7.000 Eur pre E. R. poškodená uviedla, že ona nežiadala od obžalovanej zabezpečiť pôžičku od spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pre R.. K požičiavaniu peňazí od G. resp. jej syna E. poškodená uviedla, že keď koncom roka 2010 bolo potrebné zabankovať do nuly u každej obchodnej zástupkyne požiadala G., aby obžalovanej a obchodnej zástupkyni K. požičala peniaze na zabankovanie, u notára bola medzi poškodenou a E. G. uzavretá zmluva o pôžičke na sumu 4.000 Eur s dohodnutým úrokom a termínom vrátenia peňazí, tieto boli vrátené riadne a včas vyššie uvedeným spôsobom z peňazí spoločnosti na vybratý šek takpovediac, že na vrátene peňazí boli zahrnuté peniaze všetkých obchodných zástupkýň, ktoré mali tieto vtedy k dispozícii, G. bol ochotný požičať peniaze len poškodenej pretože obžalovanú a K. nepoznal, a poškodenej veril, že peniaze vráti rovnako ako aj jeho mama. Poškodená k časti skutku obžalovanej kladený za vinu, že dňa 15.2.2011 mala presvedčiť podriadenú obchodnú zástupkyňu E., aby uzavrela so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., zmluvu o pôžičke na sumu 1.000 Eur, kde jej obžalovaná uviedla, že potrebuje peniaze pre poškodenú E. a E. zmluvu o pôžičke uzavrela, pričom sumu 1.000 Eur prevzala obžalovaná a poškodenej E. ich nedala uviedla, že dva týždne po uzavretí zmluvy jej E. zavolala, že potrebuje zaplatiť týždennú splátku pôžičky, ktorá bola uzavretá pre poškodenú, o ktorej poškodená nemala žiadnu vedomosť a ani za ňou ohľadom tejto pôžičky obžalovaná nebola, poškodená vtom čase žiadne peniaze nepotrebovala. Peniaze poškodená E. potrebovala až na konci mesiaca február 2011, keď potrebovala zabankovať do nuly a chýbajúce peniaze im mala v
utorok ráno 1.3.2011 poskytnúť G., ktorá to odmietla, vtom čase bol dlh voči spoločnosti 11.600 Eur, hneď nato obžalovaná poslala poškodenej SMS správu koľko peňazí je potrebné vyplatiť obchodnej zástupkyni F. a neskôr v aute keď sa vracali z pohovoru z Prešova jej povedala aj sumy potrebné vyplatiť ďalším obchodným zástupkyniam, obžalovaná jej povedala, aby obchodným zástupkyniam podpísala potvrdenia o prevzatí peňazí s dátumom 28.2.2011, na ubezpečenie obžalovanej, že peniaze do večera dňa 1.3.2011 pozháňa poškodená potvrdenia podpísala a obžalovaná podpísané potvrdenia zobrala, vo vzťahu k G. obžalovaná povedala, že keby vedela, že im táto dňa 1.3.2011 nebude chcieť požičať peniaze, tak by jej nevrátili ani skôr požičané peniaze. Krátko po príchode domov z pohovoru z Prešova poškodenú telefonicky kontaktovala nadriadená obžalovanej K. aby poškodená ešte dňa 1.3.2011 prišla do Prešova za účelom vysvetlenia chýbajúcich peňazí spoločnosti vo výške 11.600 Eur, poškodenú na stretnutie najprv viezla obchodná zástupkyňa D. a v Lipníkoch si presadla do auta obžalovanej, ktorá ju tam čakala, po ceste ju obžalovaná ubezpečovala, že po vykonaní auditu všetko bude v poriadku a pritom jej hovorila sumy, ktoré má dlhovať jednotlivým obchodným zástupcom. V Prešove bola s poškodenou v prítomnosti K. a riaditeľa z Košíc Ž. spísaná zápisnica a ktorému poškodená povedala, že obchodným zástupkyniam podpísala potvrdenia o prevzatí peňazí a peniaze od nich prevzala čo bola ale z jej strany chyba, a o dva dni neskôr povedala skutočnú pravdu K. v prítomnosti svojho syna Ľ. E., táto z toho žiadny zápis nespísala a na odporúčanie K. poškodená podala trestné oznámenie. Podľa vyjadrenia poškodenej obžalovaná bola opatrná vtom, aby v čase keď jej poškodená reálne odovzdávala peniaze nebol nikto prítomný a obžalovaná dávala príkazy obchodným zástupkyniam na sťahovanie peňazí.
Svedkyňa F. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pracovala na pozícii obchodnej zástupkyne v období 2010 - 2011 a jej priamou nadriadenou bola obžalovaná R. S., obžalovaná s poškodenou G. E. boli kamarátky, všade chodili spolu aj ku klientom vyberať splátky pôžičky. K okolnostiam uzavretia pôžičky dňa 15.2.2011 uviedla, že obžalovaná ju oslovila aby vo svojom mene uzatvorila zmluvu o pôžičke so spoločnosťou na sumu 1.000 Eur, a ktorej uviedla, že peniaze potrebuje na splnenie týždenného plánu z predaja, zároveň že tieto potrebuje na zabankovanie a že ich potrebuje aj pre poškodenú E., tieto peniaze svedkyňa nikdy v rukách fyzicky nemala. Obžalovaná jej povedala, že keď pôžičku nebude splácať poškodená E., tak ju splatí obžalovaná, svedkyňa kontaktovala poškodenú E., ktorá o pôžičke nič nevedela, z dôvodu, že pôžička nebola nikým splácaná o čom sa dozvedela tak 1- 2 týždne pred vypuknutím aféry v spoločnosti podala trestné oznámenie, zároveň o tom z nadriadených upovedomila K.. Svedkyňa uviedla, že obdobným spôsobom na žiadosť obžalovanej uzavreli so spoločnosťou zmluvy o pôžičke rodinný príslušníci rezp. známi obchodnej zástupkyne A., P., A.S., peniaze zo zmlúv týmto osobám neboli vyplatené, a takto bola uzavretá aj zmluva aj medzi spoločnosťou a H. R., bývalým obchodným zástupcom spoločnosti, na čo upozornila aj nadriadenú K.. Po podaní trestného oznámenia obžalovaná po jej výsluchu na polícii peniaze z pôžičky vrátila aj s úrokmi a svedkyňa tieto vrátila spoločnosti Provident Financial, s.r.o.. Vo vzťahu k poškodenej E. svedkyňa uviedla, že vie od pani L. a V.Á., že s nimi poškodená v mene spoločnosti uzavrela zmluvy o pôžičke, ako dôvod im uviedla, že v spoločnosti potrebujú plniť plány na uzatváranie nových zmlúv, ide o formálne zmluvy a peniaze im budú do 2 týždňov vrátené, peniaze ktoré si mali od spoločnosti požičať nikdy nevideli ani nedostali, poškodenú na uzavretie týchto zmlúv priviezla obžalovaná autom a čakala v ňom na ňu.
Svedkyňa A.. R. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pracovala v období 2003 - 2012, a na pozícii area manažer mala na starosti 5 sekcii jednotlivých oblastí, ktorú viedol development manažer a jedným z nich bola obžalovaná R. S., s ktorou vykonala pohovor na konci roka 2010 a táto žiadne problémy v sekcii nepriznala. Po vypuknutí problému sekcie vedenej obžalovanou na prelome februára - marca 2011 bol vykonaný audit a svedkyňu vtedy informovali aj iné obchodné zástupkyne tejto sekcie, že už dlhší čas im boli prepisované týždenné správy. K problémom spoločnosti by nedošlo ak by všetky obchodné zástupkyne dodržiavali pravidlá spoločnosti, podľa ktorých ani na žiadny príkaz nadriadeného nesmeli uzatvárať zmluvy o pôžičke so spoločnosťou vo vlastnom mene alebo na iné nimi zabezpečené tretie osoby, ktorými sa mal vykrývať vznikajúci dlh voči spoločnosti pri každotýždennom bankovaní. Pracovný pomer bol rozviazaný ako s obžalovanou tak aj s poškodenou E., poškodená bola pre svedkyňu nedôveryhodnou osobou aj z toho dôvodu, že nemala doklad ktorým by potvrdila, že obžalovanej odovzdala peniaze spoločnosti v sume vyššej ako 10.000 Eur, ktoré predtým na základe potvrdenia o prevzatí peňazí mala prevziať od ostatných obchodných zástupkýň a ktoré mali byť použité pri poslednom bankovaní dňa 1.3.2011. Svedkyňa v prítomnosti riaditeľa Ž. dňa 1.3.2011 s poškodenou E. spísali zápis, v ktorom poškodená zrejme aj preto aby nenarobila problémy ďalším obchodným
zástupkyniam musela potvrdiť prevzatie peňazí v hotovosti od jednotlivých obchodných zástupkýň, spoločnosti tento doklad stačil na to, že poškodená dlh voči spoločnosti zobrala na seba, svedkyňa sa nevedela vyjadriť či poškodená reálne hotovosť od obchodných zástupkyň prevzala a kde peniaze skončili pretože pri poslednom bankovaní chýbali.
Svedkyňa E. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pracovala 5 rokov na pozícii obchodného zástupcu a jej priamou nadriadenou bola obžalovaná R. S., poškodená G. E. bola ďalším obchodným zástupcom spoločnosti, obžalovenej a poškodenej každý týždeň chýbali peniaze, čo riešili tak, že si stále požičiavali od susedy poškodenej G.. Keď počas hospitalizácie poškodenej E. v nemocnici opäť chýbali peniaze svedkyňa ale nevedela uviesť či poškodenej alebo obžalovanej kontaktovali aj svedkyňu, ktorá zatelefonovala obchodnej zástupkyni D., ktorej syn na základe toho uzavrel zmluvu o pôžičke so spoločnosťou na sumu 400 Eur, kde reálne peniaze skončili svedkyňa nevedela uviesť ale pôžičku splácala D.. Keď na konci roka 2010 mali zabankovať do nuly a svedkyni, obžalovanej a poškodenej E. chýbali peniaze tak si požičali od G., svedkyňa sumu 900 Eur vrátila cez poškodenú tak, že jej dala peniaze a táto ich mala odovzdať, predpokladá že peniaze boli poškodenou vyplatené pretože G. sa jej neozval, že mu chýbajú. Poškodená E. žiadala svedkyňu o pôžičky z peňazí spoločnosti aj po svojom skončení v Providente Financial, s.r.o., išlo o menšie sumy, svedkyňa jej vždy pomohla a poškodená peniaze do času bankovania svedkyni vrátila, omeškala sa s vrátením peňazí v sume 700 Eur čo bolo v období apríl
- máj 2011, svedkyňa nemala tieto peniaze na zabankovanie a prišla o prácu v spoločnosti. Svedkyňa nevedela presne uviesť na čo si obžalovaná a poškodená potrebovali stále požičiavať peniaze.
Svedkyňa Ľ. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená G. E. je jej sestra, s obžalovanou R. S. nie je v žiadnom vzťahu, poškodená si od nej požičiavala peniaze počas 2 mesiacov v roku 2011 každý týždeň vo výške 2.000 Eur za účelom ich vrátenia spoločnosti Provident Financial, s.r.o., po peniaze chodila poškodená s obžalovanou spolu autom, peniaze potom svedkyni vrátila poškodená, ktorej neuviedla odkiaľ peniaze zobrala. Potom čo sa svedkyňa dozvedela, že poškodená E. si od nej peniaze požičiava pre obžalovanú odmietla peniaze ďalej požičiavať, o čom sa dozvedela keď za ňou po druhý krát s odstupom jedného mesiaca prišla do práce obžalovaná s tým, že poškodená je v núdzi a súrne si potrebuje od svedkyne požičať peniaze, svedkyňa zatelefonovala poškodenej, ktorá jej povedala, že v núdzi je obžalovaná a ona potrebuje peniaze. Obžalovaná si od svedkyne chcela peniaze priamo požičať až vtedy keď za ňou raz obžalovaná prišla a žiadala aby uzavrela zmluvu o pôžičke zo spoločnosťou Quatro na sumu 800 Eur, na uzavretie ktorej svedkyni predtým prišla ponuka, nevedela uviesť ako sa to obžalovaná dozvedela, svedkyňa sama s obžalovanou do tejto spoločnosti išla, požiadala o uzavretie pôžičky táto ale pre nesplnenie podmienok nebola schválená.
Svedok H. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je synom poškodenej G. E., s obžalovanou R. S. nie je v žiadnom vzťahu, a poškodenej poskytoval peniaze na chod domácnosti nie na splátky pôžičiek v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., vedel o tom, že poškodená s jeho súhlasom požičala obžalovanej sumu 2.000 Eur z jeho peňazí pripravených na kúpu auta, peniaze obžalovaná vrátila poškodenej, kedy presne to bolo si nespomínal a ani to či sa to stalo viackrát. O problémoch poškodenej v spoločnosti a chýbajúcich peniazoch sa dozvedel priamo od nej po tom ako tam prestala pracovať, poškodená mu nikdy nehovorila, žeby mala problém s bankovaním, svedok nevedel o tom, žeby si poškodená mala požičiavať peniaze od G..
Svedok E.Á. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, o poškodenej G. E. vedel, že je mamou H. E., ktorá si od svedka v júni 2011 požičala sumu 600 Eur na zaplatenie okien, tieto mu v dohodnutom čase nevrátila čo odôvodnila tým, že ich nemá z čoho vrátiť. Svedok uviedol, že on vo februári 2011 nekontaktoval poškodenú E. za účelom požičania peňazí v sume 7.000 Eur na podnikanie a rovnako ho ani poškodená vtom čase nekontaktovala s tým, či ho môže uviesť ako osobu, ktorá si potrebuje od spoločnosti Provident Financial, s.r.o., požičať sumu 7.000 Eur.
Svedkyňa F. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, v spoločnosti Provident Financial, s.r.o, pracovala v rokoch 2008 - november 2015 na pozícii obchodnej zástupkyne. Ak niektorá obchodná zástupkyňa potrebovala k bankovaniu peniaze, tak iná obchodná zástupkyňa vypísala formulár o prevode peňazí a obchodná zástupkyňa, ktorej sa peniaze prevádzali bola povinná podpísať tento formulár k prevádzanej sume, v prípade, že ostala nejaká finančná hotovosť tak sa poštovým poukazom zaslala na účet spoločnosti, formulár o prevode sa založil do tašky a
odovzdal obžalovanej. Fyzicky sa peniaze v hotovosti nadriadenej obžalovanej nemali nikdy dávať, svedkyňa však priznala, že svoju hotovosť aj priamo odovzdávala obžalovanej, ktorá jej podpísala doklad o prevzatí. Svedkyňa si nespomínala, či jej niekedy hovorila poškodená E., že by súkromne požičala nejaké peniaze obžalovanej, a ani na to že by jej obžalovaná posielala SMS správy, že pozháňala nejaké peniaze pre túto poškodenú. O tom žeby mala mať obžalovaná dlh voči spoločnosti Provident Financial, s.r.o, sa svedkyňa dozvedala po ukončení spolupráce spoločnosti s obžalovanou začiatkom roka 2011, svedkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, žeby si obžalovaná alebo poškodená mali požičiavať peniaze od G. a jej syna.
Svedkyňa U. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou R. S. a poškodenou G. E. sú kamarátky, v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pracovala v rokoch 2007 - 2011, k situácii kedy bola poškodená v nemocnici ohľadom zabankovania peňazí spoločnosti u poškodenej svedkyňa uviedla, že vtedy poškodenú zastupovala pri výberoch od klientov a robila to na základe pokynu manažérky - obžalovanej, u poškodenej doma v piatok vyzdvihla jej tašku so sumou okolo 100 Eur, ktorú jej vydali synovia poškodenej. Potom, čo ukončila výbery od klientov poškodenej po preverení tašky zistila, že tam veľa peňazí chýba, išlo o sumu okolo 500 - 700 Eur. Ihneď telefonicky kontaktovala obžalovanú, ktorej povedala o chýbajúcich peniazoch, poškodenú nekontaktovala. V pondelok ráno svedkyni volala obchodná zástupkyňa K., že urobia pôžičku medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., a dlžníkom
- synom svedkyne H. D., aby pomohli poškodenej vyriešiť vzniknutý problém, svedkyňa a jej syn s tým súhlasili, v pondelok sa táto zmluva uzavrela na sumu asi 500 Eur, presne si nepamätala, peniaze však syn nedostal, svedkyňa zmluvu zobrala, dala ju do tašky poškodenej a odovzdala obžalovanej. Svedkyňa nevedela uviesť, kto podpísal zmluvu za spoločnosť ako veriteľa, predpokladala, že zmluvu podpíše obžalovaná, či to tak naozaj bolo nevedela, po podpise zmluvy prišiel jej synovi len splátkový kalendár bez podpísanej zmluvy, originál zmluvy o pôžičke už ani svedkyňa a ani jej syn nedostali. Po podpise zmluvy bola svedkyňa ohľadom jej splácania za poškodenou v nemocnici aj s K., kde sa dozvedela, že poškodená nemala zabankovanú tašku zo strany obžalovanej potom čo jej svedkyňa tašku poškodenej odovzdala, to znamená, že hotovosť ktorú mala poškodená v taške nebola odvedená v banke na účet spoločnosti. Poškodená k otázke splácania peňazí zo zmluvy svedkyni uviedla, že o takej zmluve nič nevie, pretože taška poškodenej sa nezabankovala ani po uzavretí tejto zmluvy a vyplatení peňazí, poškodená svedkyni nevedela uviesť, kde je zmluva a komu boli vyplatené peniaze. Celý dlh svojho syna aj s úrokmi splatila svedkyňa a s obžalovanou sa dohodla tak, že tento dlh jej postupne táto spláca po 50 Eur mesačne (ku dňu výsluchu asi 2 roky), za týmto účelom kontaktovala aj poškodenú, ktorá jej doposiaľ nezaplatila nič. Svedkyňa sa poškodenej nepýtala na okolnosti chýbajúcich peňazí v taške ani po jej návrate z nemocnice, mala za to že pôžička na jej syna to vyrieši, zároveň však uviedla, že poškodenej viackrát chýbali peniaze a na vykrytie dlhov poškodenej bolo medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a rodinnými príslušníkmi svedkyne ako dlžníkmi (s H. L.F., E. D., H. D., H. D.) v priebehu rokov 2009 - 2011 uzavretých spolu 6 - 7 zmlúv, všetky dlžné sumy voči spoločnosti za nich splatila svedkyňa, to či poškodenej takýmto spôsobom pomáhali aj iní obchodný zástupcovia nevedela uviesť. O uzavretie zmlúv medzi spoločnosťou a rodinnými príslušníkmi svedkyňu požiadala poškodená, ktorej chýbali peniaze pri bankovaní z toho dôvodu, že ona obdobným spôsobom vykrývala dlhy voči spoločnosti, peniaze musela odovzdať obžalovanej a tieto jej potom chýbali pri bankovaní. Svedkyňa v mesiaci september - október 2011 súkromne požičala obžalovanej sumu 3.600 Eur o čom spísali písomnú zmluvu o uznaní dlhu obžalovanou, iniciatíva na uznanie dlhu vyšla zo strany obžalovanej a išlo o súhrn všetkých dlhov rodinných príslušníkov svedkyne voči spoločnosti.
Svedkyňa C. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, v spoločnosti Provident Financial, s.r.o, pracuje od roku 2007 na pozícii oblastný manažér kontroly. Obchodný zástupcovia spoločnosti si mohli medzi sebou požičiavať peniaze so súhlasom nadriadeného, na vzájomné požičiavanie peňazí medzi obchodnými zástupcami mal každý obchodný zástupca limit, ktorý každému z nich určil jeho nadriadený a u každého bol v inej výške, peniaze si mohli medzi sebou požičiavať aj vedúci zamestnanec s obchodným zástupcom. Po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 8.8.2011, sp.zn. 12T/115/2011, ktorým bola obvinená G. E. právoplatnej uznaná vinnou zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, bol trestný rozkaz v časti o náhrade škody daný na vymáhanie exekútorovi s dlžnou sumou ku dňu 27.1.2016 vo výške 11.482,48 Eur. K pohovoru vykonanom s poškodenou E. dňa 24.5.2011 svedkyňa uviedla, že dňa 3.3.2011 začal audit agentúry - kontrola všetkých klientov, ktorých mala na starosti poškodená, dňa 25.3.2011 bol s poškodenou vykonaný ďalší pohovor pri ktorom poškodená uviedla, že v utorok ráno dňa 1.3.2011 keď sa mali zabankovať peniaze
za ňou ráno prišla obžalovaná, zobrala ju do svojho auta v ktorom jej dala podpísať potvrdenia, že prevzala peniaze od obchodných zástupkyň A., F., P.Á., K., F., F., P., poškodená zároveň uviedla, že tieto peniaze si od nich nepožičala a naviedla ju na to obžalovaná, ktorej chýbali peniaze na zabankovanie. K 25.3.2011 počas auditu boli zistené u 6 klientov poškodenej nedoplatky v sume 41,52 Eur. Poškodená ako obchodná zástupkyňa mohla mať u seba týždennú hotovosť 2.000 Eur, na prevod do ďalšieho týždňa si mohla previesť 1.000 Eur, a podľa týždennej správy č. 9/11 zo dňa 1.3.2011 bola poškodená povinná ku dňu 1.3.2011 zabankovať peniaze vo výške 11.151,86 Eur. Obžalovaná pred dňom 1.3.2011 svedkyňu neinformovala, že poškodená má problémy s peniazmi spoločnosti, u obžalovanej nebol po rozviazaní pracovného pomeru urobený audit, spoločnosť to ďalej neriešila, pretože poškodená E. im uznala dlh. Svedkyňa a obžalovaná boli v spoločnosti na rovnakej hierarchickej pozícii, boli kolegyne a na týchto postoch sa nekontrolovali, u poškodenej boli svedkyňou do 1.3.2011 vykonané kontroly, ktorých počet nevedela uviesť s výsledkom, že všetky peniaze poškodená vždy mala.
Svedkyňa H. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená G. E. je jej bývalou susedou, s ostatnými stranami konania nie je v žiadnom vzťahu. V priebehu roka 2010 si od nej začala poškodená požičiavať peniaze vo vyšších sumách, žiadne písomné zmluvy o tom neuzatvárali pretože spolu vychádzali veľmi dobre, svedkyňa sa na účel poskytnutia peňazí poškodenej opýtala až pri piatej pôžičke, kedy jej táto povedala, že jej vedúca o ktorej sa dozvedela, že sa volá R. S. potrebuje požičať peniaze. Poškodená peniaze svedkyni vždy vrátila v hotovosti a naraz, úroky si nedohodli. Najmenej v troch prípadoch týchto pôžičiek potom ako od nej poškodená aj s peniazmi odišla videla, že si táto sadla do auta k obžalovanej, ktorej dala hotovosť, presné sumy hotovosti nevedela uviesť, poškodenej však poskytla sumy 2.000, 3.000 ale aj 4.000 a 6.000 Eur, to že v aute sedí obžalovaná svedkyni predtým povedala poškodená. Po poslednej pôžičke svedkyni najprv telefonovala poškodená E., ktorej povedala, že nemá peniaze na ďalšiu pôžičku a hneď na to jej telefonovala obžalovaná a opakovane ju prosila, že potrebuje požičať peniaze pre seba a nie pre poškodenú, tento telefonát bol prvým kontaktom svedkyne s obžalovanou a táto pýtala vyššiu sumu okolo 10.000 - 11.000 Eur, svedkyňa jej povedala, že peniaze nemá a preto jej ich nemôže dať. Po prepuknutí kauzy sa od poškodenej dozvedela, že jej obžalovaná povedala, že ak by vedela, že jej neposkytne poslednú pôžičku tak by svedkyni resp. poškodenej nevrátila ani skôr požičané peniaze.
Svedkyňa Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pracovala na pozícii obchodnej zástupkyne, jej priamou nadriadenou bola obžalovaná R. S., obžalovaná a poškodená E. boli kamarátky a pred prepuknutím kauzy ju spolu dosť často navštevovali, kde jej uviedli, že spoločne potrebujú peniaze, že idú robiť pôžičky, na čo svedkyňa peniaze dávala obžalovanej pri „sťahovaní“ resp. prevodoch peňazí medzi obchodnými zástupkyňami s podpísaným potvrdením o prevzatí peňazí, ale stalo aj to, že im peniaze dala bez potvrdenia a sama sa tak dostala do ohrozenia voči spoločnosti, pričom mala vedomosť, že identické prípady mali aj iné obchodné zástupkyne, ktoré im dali peniaze bez potvrdenia, svedkyňa nikdy neskúmala, či peniaze chýbali obžalovanej alebo poškodenej, vždy ju oslovovali ako tím. Peniaze chýbajúce pred zúčtovaním svedkyni a jej kolegyniam na dorovnanie doniesli spoločne obžalovaná s poškodenou, svedkyni niekedy len obžalovaná sama, potom odkiaľ peniaze majú nikdy nepátrala a ani sa na to nepýtala. Obžalovaná svedkyňu nikdy nežiadala o súkromnú pôžičku z peňazí spoločnosti Provident Financial, s.r.o., a na to či ju požiadala o súkromnú pôžičku z vlastných peňazí si svedkyňa nespomínala.
Svedkyňa H. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k obžalovanej R. S., poškodenú G. E. pozná ešte zo školy a stretávali sa aj pri rôznych iných príležitostiach. So spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., mala uzavretú jednu zmluvu o pôžičke už pred tým ako pre nich začala ako obchodná zástupkyňa pracovať poškodená, ktorá k nej potom chodila vyberať splátky tejto pôžičky a pred splatením posledných 2 - 3 splátok svedkyňa dostala ponuku na tzv. súbežnú pôžičku, vo výške 200 Eur, ktorú sa rozhodla prijať. Potom ako s poškodenou riadne vyplnili zmluvu o poskytnutí súbežnej pôžičky jej poškodená povedala, že nevie koľko peňazí vlastne zo zmluvy dostane a tieto jej donesie domov na 2. - 3. deň, poškodená za svedkyňou neprišla a nepriniesla žiadne peniaze ani v priebehu ďalších 2 - 3 týždňov hoci ju svedkyňa kontakotvala aj telefonicky. Na to bola svedkyni doručená zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o., karta splátok z ktorej zistila, že so spoločnosťou má uzavretú ďalšiu zmluvu o pôžičke na sumu 700 Eur, ktorú má aj s úrokmi vrátiť v sume vyššej ako 1400 Eur, hneď zatelefonovala do Bratislavy na centrálu spoločnosti, že takú vysokú pôžičku nechcela a že ani žiadne peniaze z tejto pôžičky nedostala, na preverenie tejto skutočnosti poslali za svedkyňou zo spoločnosti
nejakú pani. Pretože sa problém nijako neriešil podala svedkyňa na polícii trestné oznámenie, trestné stíhanie bolo prerušené. Obdobným spôsobom bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o, a dcérou svedkyne E. V., keď o uzavretie tejto zmluvy svedkyňu predtým požiadala poškodená s tým, že poškodená peniaze vráti do 3 dní, svedkyňa a ani poškodená na E. V. žiadnym spôsobom nenaliehali, poškodená peniaze nevrátila a pôžičku nakoniec splácala dcéra svedkyne, za účelom splácania oboch pôžičiek svedkyňa spolu s dcérou poškodenú osobne navštívili u nej doma a táto im sľúbila splatenie oboch pôžičiek, z pôžičky svedkyne poškodená uhradila len jednu splátky, k splátkam pôžičky svojej dcéry sa svedkyňa nevedela vyjadriť.
Svedok Ľ. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná R. S. je jeho bývalou manželkou, poškodenú G. E. poznal zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o., v ktorej tiež niekedy pracoval ako obchodný zástupca. Počas svojho pôsobenia v spoločnosti a aj po jeho skončení bol viackrát svedkom toho ako obžalovaná riešila problém keď niektorému z obchodných zástupcov nesedelo týždenné zúčtovanie, čo sa vyriešilo tak, že sa presunuli finančné prostriedky medzi dvoma obchodnými zástupcami a potom u toho, u ktorého naďalej boli nejaké nezrovnalosti sa urobila fiktívna zmluva napr. aj na niekoho z rodinných príslušníkov, zmluvu však musel klient podpísať, robilo sa aj takým spôsobom, že od zmluvy sa dalo do nejakej zmluvy odstúpiť a teda ak sa tie peniaze ktoré boli z tej fiktívnej zmluvy našli alebo sa zabezpečili ináč tak sa od zmluvy odstúpilo, tá sa zrušila. Aj u poškodenej E., ktorej viackrát nesedeli týždenné zúčtovania sa to riešilo takým spôsobom, poškodená svedkovi osobne viackrát povedala že nemá finančné prostriedky a viackrát ho osobne požiadala či jej nepožičia nejaké peniaze na zabezpečenie potrieb svojej rodiny, svedok peniaze na to aby jej požičal nemal. Každý obchodný zástupca mal mať v svojej taške keď ju odovzdával svojmu manažérovi popri zmluvách a zúčtovaní aj vkladový lístok o zabankovaní, teda akú sumu vložil do banky po zúčtovaní, všetko muselo účtovne sedieť a v prípade poškodenej bol viackrát svedkom toho, že poškodená takýto vkladový lístok o zabankovaní v taške nemala, čo mohlo byť spôsobené len tým, že nemohla ísť zabankovať do banky ten týždeň lebo jej to účtovne nesedelo. Svedok uviedol, že dochádzalo aj k situáciám kedy si obžalovaná požičala finančné prostriedky od poškodenej E., neboli to však peniaze určené osobne pre obžalovanú ale boli to peniaze určené pre iného obchodného zástupcu, ktorý mal problémy s vyplácaním finančných prostriedkov, išlo teda o presun finančných prostriedkov v rámci sekcie medzi jednotlivými obchodnými zástupcami, ktorý schvaľoval ich spoločný nadriadený a pretože poškodená bola obchodná zástupkyňa a mali sa presunúť peniaze pri iného obchodného zástupcu tak ako ich spoločný nadriadený a manager to mohla schváliť obžalovaná, svedok videl aj to, ako poškodená fyzicky reálne odovzdala tieto peniaze obžalovanej, ktorá ich odovzdala tej obchodnej zástupkyni v prospech ktorej sa presun aj účtovne robil.
Svedok Ľ. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k obžalovanej R.Y. S. a poškodená G. E. je jeho manželka, ktorá v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pracovala ako obchodný zástupca a jej priamou nadriadenou bola obžalovaná, svedok bol vtom čase samostatne zárobkovo činnou osobou, v rodine nemali vtedy žiadne záväzky, teda žiadne pôžičky ani dlhy. Na zlepšenie finančnej a sociálnej situácie rodiny, uzavrel vo svojom mene so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., zmluvu o pôžičke, ktorú doposiaľ nesplatil, zmluvu o pôžičke s touto spoločnosťou vo svojom mene uzavrel aj syn Ľ.. Počas stretnutí obžalovanej s poškodenou, na ktorých bol svedok prítomný tieto medzi sebou preberali služobné záležitosti. Na žiadosť poškodenej svedok jeden krát požičal obžalovanej sumu okolo 200 Eur, ktorá mala byť použitá na úhradu splátok vymáhaných od obžalovanej súdnym exekútorom, tieto peniaze mu obžalovaná potom vrátila. K dôvodom rozviazania pracovného pomeru poškodenej v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., svedok uviedol, že mu poškodená povedala, že jej chýbali peniaze asi okolo 10.000 Eur, išlo o podvod keď mali byť uzavreté nejaké zmluvy o pôžičkách, ktoré v mene spoločnosti uzavrela poškodená ale peniaze zo zmlúv boli vyplatené priamo obžalovanej, o týchto skutočnostiach sa svedok dozvedel až po skončení pracovného pomeru poškodenej v tejto spoločnosti, na úhradu dlhu poškodenej voči spoločnosti sú vykonávané zrážky zo mzdy poškodenej.
Svedkyňa C. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou R. S. a poškodenou G. E. pracovala v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., na pozícii obchodného zástupcu, jej priamou nadriadenou bola obžalovaná. O poškodenej vedela, že jej stále chýbali peniaze pri bankovaní, bližšie dôvody ale nepoznala. Ak mal niektorý z obchodných zástupcov spoločnosti problém tak im obžalovaná zaslaním SMS správy zakázala s ním vykonávať prevody finančných prostriedkov, takáto SMS správa prišla v mesiaci február 2011 od obžalovanej aj ohľadom poškodenej E.. Svedkyňa nevedela nič o tom, že by si mala poškodená požičať vyššiu sumu peňazí od obžalovanej, resp. či si obžalovaná požičiavala peniaze
od poškodenej, s poškodenou sa o dôvodoch jej finančných problémov nikdy nerozprávali, svedkyňa nemala ani vedomosť o tom, že by si obžalovaná požičala nejaké peniaze od inej obchodnej zástupkyne F. E. pod zámienkou, že ich potrebuje pre poškodenú.
Svedkyňa H. P. v prípravnom konaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pracovala od roku 2009 na pozícii obchodného zástupcu, obžalovaná R. S. bola jej priama nadriadená a poškodená G. E. bola jednou z obchodných zástupkyň. V prípade, že si od svedkyne niektorá z obchodných zástupkýň so súhlasom obžalovanej resp. aj obžalovaná potrebovala požičať peniaze svedkyňa o pôžičke vystavila potvrdenie, takto si od nej požičiavali peniaze aj obžalovaná aj poškodená, poškodenej z dôvodu, že nemala pri sebe potvrdenku raz požičala peniaze aj bez vystavenie potvrdenia, poškodená jej potvrdenie hneď doniesla do zúčtovania. Svedkyňa bola hlavne začiatkom roka 2011 SMS správami od obžalovanej upozornená, aby poškodenej E. nepožičiavala peniaze spoločnosti ani s potvrdenkou a ani bez nej. O dlhu, ktorý mal vzniknúť spoločnosti sa svedkyňa dozvedela až po udalostiach zo dňa 1.3.2011, svedkyňa nemala vedomosť o žiadnej súkromnej pôžičke, ktorú mala poškodená poskytnúť obžalovanej.
Svedkyňa D. P. v prípravnom konaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, keď pracovala v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., na pozícii obchodného zástupcu jej priamou nadriadenou bola obžalovaná R. S., poškodená G. E. bola jednou z obchodných zástupkýň, a o požičiavaní peňazí obžalovanej nepočula, ak niektorá obchodná zástupkyňa požičala peniaze spoločnosti inej obchodnej zástupkyni tak vždy sa o tom muselo vystaviť potvrdenie a tieto doklady sa pri bankovaní zúčtovali, niekedy jej poškodená podpísala potvrdenie dodatočne pred zabankovaním. Svedkyňa nikdy nepožičala svoje súkromné peniaze ani obžalovanej a ani poškodenej.
Svedok E. Y. v prípravnom konaní uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania a k okolnostiam spáchania skutku sa nevedel vyjadriť, nemal o tom žiadnu vedomosť.
Svedok H. Ž. v prípravnom konaní uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, obžalovaná R. S. bola priamou nadriadenou poškodených G. E. a F. E. v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., svedok pracoval na pozícii regionálneho obchodného manažéra v Košiciach. Po problémoch s chýbajúcimi peniazmi ku dňa 1.3.2011 bol s poškodenou E. pracovný pomer ukončený dohodou, pretože táto nevedela dokladovať, že výbery splátok pôžičiek v hotovosti, ktoré mala vložiť na účet spoločnosti v peňažnom ústave mala odovzdávať priamo obžalovanej. Obžalovaná pracovný pomer v spoločnosti ukončila ku dňu 1.3.2011 dohodou z dôvodu nedostatočných výsledkov. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o., nepodávala žiadne trestné oznámenie pretože spoločnosti žiadna škoda nevznikla.
Svedkyňa A. S. v prípravnom konaní uviedla, že je dcérou obžalovanej R. S., k poškodenej G. E. nie je v žiadnom vzťahu, poznala ju ako obchodnú zástupkyňu, ktorej bola jej mama priamou nadriadenou, svedkyňa nič nevedela o pôžičke, ktorá mala byť poskytnutá poškodenou E. vo výške 11.600 Eur obžalovanej. Keď spolu s nimi občas cestovala do Košíc počula poškodenú rozprávať o svojich osobných a finančných problémoch, ktoré rieši pôžičkami a nemá ich z čoho splácať, na čo jej obžalovaná povedala nech pôžičky neberie. Pri jednej ceste svedkyňa na prosbu obžalovanej, ktorá šoférovala auto, napísala a odoslala SMS správu obchodným zástupkyniam, aby nedávali poškodenej E. peniaze bez potvrdenia o prevzatí. Keď sa na konci februára 2011 obžalovaná zastavila za poškodenou E.S. doma svedkyňa cez otvorené okno auta počula ako jej obžalovaná povedala, že má zabankovať do nuly a ako ju poškodená prosí aby jej pomohla s peniazmi takým spôsobom, že zoberie peniaze od ostatných obchodných zástupcov a dá jej ich ako prevedenú zálohu. Na konci februára 2011 mali zabankovať do nuly všetci obchodný zástupcovia z dôvodu, že poškodená E. si požičiava peniaze spoločnosti a to bol jediný spôsob ako sa dalo zistiť koľko jej vlastne chýba peňazí, tieto skutočnosti sa svedkyňa dozvedela od obžalovanej.
Svedkyňa L. F. v prípravnom konaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania, keď pracovala v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., jej priamou nadriadenou bola obžalovaná R. S., poškodená G. E. bola jednou z obchodných zástupkýň, svedkyňa nikdy obžalovanej a ani poškodenej nepožičala súkromné peniaze, tieto jej nikdy nehovorili o svojich finančných problémoch, keď si v spoločnosti obchodné zástupkyne medzi sebou požičiavali peniaze musel byť vystavený doklad. Po vykonaní auditu u poškodenej E. svedkyňa vyberala splátky na jej klientov, ktoré boli riadne platené a ktorými boli aj obidvaja synovia, manžel a mama poškodenej, za rodinných príslušníkov splátky platila
samotná poškodená. Svedkyňa nemala žiadnu vedomosť o pôžičke medzi poškodenou a obžalovanou na sumu 11.600 Eur.
J.. Z. Š., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, ktorá na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou, Odbor kriminálnej polície zo dňa 18.1.2012, sp.zn. ORP-120/OEK-VT-2011, podala v prípravnom konaní vo veci Znalecký posudok č. 3/2012 zo dňa 18.2.2012 a Znalecký posudok č. 4/2012 zo dňa 19.2.2012 a bola poučená podľa § 144 Trestného poriadku v spojení s § 347 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám konania a trvá a na oboch znaleckých posudkoch vrátane nálezovej časti a ich záverov vo vzťahu k obžalovanej R. S. a poškodenej G. E. a nie sú žiadne skutočnosti, pri ktorých by mala niečo meniť. K záverom znaleckého posudku, že poškodená má mať dostatočne diferencované morálne postoje dospela vo Frejburskom osobnostnom dotazníku a v projektívnej kresbe BDI, teda Bekov dotazník na zistenie depresivity použila ako u obžalovanej tak aj poškodenej, závery z tohto vyplývajúce použila v znaleckom posudku len u obžalovanej a to preto, že sa obžalovaná na tieto problémy sťažovala pri psychologickom vyšetrení a výsledky sú relevantné pre jej vtedajší psychický zdravotný stav so zistením stredne závažného stupňa depresie. V prípade poškodenej výsledok nebol relevantný pre závery znaleckého posudku, pretože jej depresivita bola v pásme normy. Tzv. lži skóre znalkyňa u obidvoch zisťovala v teste deafektivity a jeho výsledky použila v oboch znaleckých posudkoch, obžalovaná dosiahla výsledok 9 a teda u nej bolo zvýšené lži skóre, norma je do 8, a na základe toho sa dá povedať, že osobnosť je málo sebakritická a má tendeciu podávať sociálne žiaduce odpovede a javí sa v lepšom svetle. U poškodenej test lži skóre nepresiahol patologickú hodnotu čísla 8 so záverom, že osobnosť je dostatočne sebakritická. Zo záverov Znaleckého posudku č. 3/2012 zo dňa 18.2.2012 vypracovaného na poškodenú G. E. vyplýva, že z hľadiska všeobecnej vierohodnosti má poškodená dostatočné intelektové a pamäťové schopnosti aby si jednotlivé udalosti mohla dostatočne zapamätať a reprodukovať ich a psychologickým vyšetrením neboli zistené také vlastnosti jej osobnosti, ktoré by znižovali vierohodnosť poškodenej, ktorá je primerane sebakritická, nebola zistená vedomá alebo účelová snaha podávať sociálne žiaduce ani účelové odpovede. Zo záverov Znaleckého posudku č. 4/2012 zo dňa 19.2.2012 vypracovaného na obžalovanú R. S. vyplýva, že obžalovaná má z hľadiska všeobecnej vierohodnosti dostatočné intelektové a pamäťové schopnosti na to, aby si jednotlivé životné okolnosti mohla primerane zapamätať a reprodukovať ich. Z hľadiska špecifickej vierohodnosti bola u obžalovanej znížená sebakritickosť, snaha podávať sociálne žiaduce odpovede a javiť sa v lepšom svetle (zvýšené lži skóre) a táto skutočnosť ako aj neurotická štruktúra osobnosti v kombinácii s nepriaznivými životnými okolnosťami mierne znižuje vierohodnosť osobnosti obžalovanej.
Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 8.8.2011, sp.zn. 12T/115/2011, bola obvinená G. E. uznaná vinnou zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keď výrok o trestne bol zrušený pri uložení súhrnného trestu odňatia slobody rozsudkom tohto súdu zo dňa 20.3.2013, sp.zn. 12T/28/2013, ktorým bola obžalovaná G. E. uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, poškodenej spoločnosti Provident Financial, s.r.o., jej bola trestným rozkazom uložená povinnosť zaplatiť škodu vo výške 12.311,08 Eur a rozsudkom škodu vo výške 1676,96 Eur.
Na obžalovanú bolo poškodenou E. podané trestné oznámenie na ORPZ Vranov nad Topľou, Odbore kriminálnej polície dňa 28.3.2011, a F. E. na na OOPZ Giraltovce dňa 28.3.2011.
Z lekárskej správy obžalovanej z psychiatrickej ambulancie H.. U. Y. zo dňa 13.4.1999, vyplýva, že obžalovaná je introvertovane ladenou osobnosťou s diagnózou zmiešaná úzkostne depresívna porucha.
Na zozname obchodných zástupcov spoločnosti Provident Financial, s.r.o., sú uvedené tie zástupkyne resp. bývalé zástupkyne ktoré boli vypočuté ako svedkyne v tomto trestnom konaní.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.2.2011, č. XXXXXXXXX, uzavrela v mene spoločnosti Provident Financial, s.r.o., obžalovaná R. S. s F. E., ktorou spoločnosť zákazníkovi poskytla spotrebiteľský úver vo výške 1.000 Eur, v zmluve sú uvedené aj skutočnosti súvisiace so splatením úveru a zmluva bola účastníkmi vlastnoručne podpísaná, F. E. pracovala pre spoločnosť na základe zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej dňa 28.7.2010 s jej dodatkami, ktorej súčasťou boli záväzné pokyny pre obchodného zástupcu.
S poškodenou E. vykonala spoločnosť Provident Financial, s.r.o., pohovory v dňoch 1.3.2011, 2.3.2011, 25.3.2011, 20.4.2011, 24.5.2011, z ktorých boli spísané zápisy, zmenkami zo dňa 2.3.2011 a 20.3.2011 poškodená uznala, že za tieto zmenky zaplatí spoločnosti sumu 11.551,86 Eur a sumu 759,22 Eur, uznaním záväzku zo dňa 20.4.2011 poškodená uznala svoj finančný záväzok (dlh) voči spoločnosti vo výške 12.311,08 Eur.
Obžalovaná v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pracovala na pozícii vedúcej obchodnej skupiny od 3.1.2005 do 1.3.2011, kedy bol pracovný pomer s obžalovanou v spoločnosti skončený dohodou.
Obec Š. J. hodnotí obžalovanú ako zodpovednú a snaživú osobu, skromnejšej povahy, ktorá pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v zahraničí, obci nie je známe požívanie alkoholických nápojov obžalovanou a jej správanie nebolo prejednávané komisiou na ochranu verejného poriadku, obžalovaná doposiaľ nemá záznam v registri trestov a registri priestupkov.
Súd vykonal podrobné a náročné dokazovanie ako na návrh obžaloby, tak i vyhovel návrhom obhajoby a vykonal prakticky všetky obhajobou navrhované dôkazy v záujme utvorenia si objektívneho obrazu a preukázania viny, či neviny obžalovanej, resp. potvrdenia, či vyvrátenia jej obrany. Z vykonaného dokazovania však súd považuje jednoznačne za preukázanú vinu obžalovanej v skutku obžaloby, tak ako bol popísaný v obžalobe.
Preukazujú to výpovede jednotlivých svedkov, ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní, výpoveď poškodenej E. i E., najmä svedkyne G. ako aj výpovede svedkov z prípravného konania, ktoré boli čítané na hlavnom pojednávaní. Tieto svedecké výpovede si navzájom korelujú, nie sú v nich vnútorné rozpory, a to ani v porovnaní s ich výpoveďami v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní a nadväzujúc na reťazec ďalších vykonaných dôkazov, najmä znalecké posudky a listinné dôkazy preukazujú vinu obžalovanej a vyvracajú jej obranu.
Ide najmä o výpoveď samotnej poškodenej Jankovičovej, výpoveď svedkyne E. a svedkyne G., ktorá mala poskytovať pôžičky pre poškodenú E. v prospech obžalovanej.
Súd nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovede poškodenej E., ktorá ako obchodná zástupkyňa v podriadenom vzťahu k obžalovanej tejto požičala peniaze, táto jej ich nevrátila a vrátila jej ich až po podaní trestného oznámenia.
Súd hodnotil i vierohodnosť výpovede poškodenej svedkyne E.. V prvom rade táto poškodená vypovedala i v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní rovnako, bez rozporov. V rozpore s jej výpoveďou nie sú ani jej odsúdenia v konaní OS Vranov nad Topľou č.k. 12T 28/2013, kde bolo súčasťou skutku požičanie peňazí od J. L. a 12T 115/2011, kde bolo súčasťou skutkovej vety požičiavanie peňazí od kolegýň, obchodných zástupkýň a ich následné požičiavanie obžalovanej. Výška škody v konaní 12T 115/2011 je takmer inentická so škodou v tomto konaní. Chronológia skutkov tu presne koreluje so skutkom v tejto veci, kde je zrejmé, že E. si požičiavala peniaze od kolegýň a L. za účelom ich ďalšieho poskytnutia (požičania) S.. Predovšetkým však znalkyňa Dr. Š. pri svojej znaleckej výpovedi na hlavnom pojednávaní a v svojom znaleckom posudku č. 3/2012 posúdila poškodenú E. ako osobu, ktorá nemá vlastnosti, ktoré by znižovali vierohodnosť jej výpovede, je primerane sebakritická a nemá snahu podávať sociálne žiaduce ani účelové odpovede. Vzhľadom na to súd považuje za vylúčené, aby poškodená E. dokázala „príbeh“ popísaný v skutku obžaloby vyfabulovať a vymyslieť. Zároveň súd opakuje, že táto poškodená mala v priebehu celého trestného konania výpovede prakticky rovnaké a bez rozporov. Preto súd jej výpoveď na hlavnom pojednávaní hodnotí ako vierohodnú.
Kľúčovou svedkyňou sa javí byť G., ktorá potvrdila, že viackrát požičala niekoľkotisícové sumy E., ktorá jej potvrdila, že sú určené pre S.. Na konci celého skutkového deja jej zavolala priamo obžalovaná S. a žiadala požičať vyššiu sumu 10-11tis. Eur, čo odmietla. Táto svedkyňa potvrdila, že je v priateľskom vzťahu k Jankovičovej, ale v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vypovedala po poučeniach o trestnosti krivej výpovede a pod prísahou a E. svojou výpoveďou v tomto konaní nemala ako pomôcť, nakoľko táto bola už skôr právoplatne odsúdená vo vyššie citovaných konaniach súdu - 12T 28/2013 a 12T 115/2011 a obžalovanej S. nemala žiaden motív svojou výpoveďou ublížiť. Preto aj jej výpoveď
hodnotí súd ako vierohodnú rovnako poukazujúc na to, že v jej výpovedi v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní neboli rozpory.
Z výpovedí a ďalších dôkazov vyplýva to, že obžalovaná túto trestnú činnosť vykonávala sofistikovaným spôsobom, vyhýbajúc sa konaniu pred svedkami a na verejnosti, v zásade len medzi „štyrmi očami“ s E. a na tento účel zneužila nielen pracovný pomer resp. obdobný pracovnoprávny vzťah - vzťah nadriadenosti a podriadenosti v ňom k E., ale dokonca aj vzťah priateľstva a dôvery. To potvrdili nielen obžalovaná a poškodená ale aj vypočutí svedkovia, ktorí boli v postavení obchodných zástupcov a u ktorých bola obžalovaná ich priamou nadriadenou. S poškodenou E. chodievala obžalovaná tieto peniaze vyberať od obchodných zástupkýň resp. ľudí, ktorí im boli ochotní požičať ako napr. G. tak, že prišli spolu na aute, obžalovaná zostala sedieť v aute a prakticky len vyslala poškodenú, aby si peniaze od ľudí požičala a následne tie peniaze od poškodenej inkasovala. Potvrdzujú to viaceré svedecké výpovede, kde svedkovia videli ako obžalovaná iba čaká na E. v aute a pri inkasovaní peňazí E. od nich prítomná nebola.
Zároveň súd poukazuje na to, že obžalovaná ako oblastná manažérka našla chybu v systéme finančných tokov jej zamestnávateľa Provident Financial, ktorý umožňoval spôsobom sťahovania a presúvania peňazí medzi obchodnými zástupkyňami (nimi nazývaným „bankovaním“) dlhší čas vykrývať schodok. Ale namiesto toho, aby na to zamestnávateľa upozornila a snažila sa to s ním riešiť v záujme zabránenia vzniku škôd túto systémovú chybu využila vo svoj prospech a škodu sama spôsobila spôsobom popísaným v obžalobe a v snahe vyviniť sa zneužijúc na to podriadenú a priateľku E.. Ba dokonca do toho zatiahla i ďalšie podriadené obchodné zástupkyne, ktoré uzatvárali zmluvy na svoje meno alebo svojich príbuzných a peniaze z nich odovzdávali obžalovanej (napr. D.).
Z uvedeného spôsobu konania skutku obžalovanou je preto pochopiteľné, že väčšina obchodných zástupkýň vypovedala tak, že pôžičku, príp. presun peňazí pri bankovaní od nich žiadala E., ale priamu vedomosť o tom, či boli určené a odovzdané obžalovanej nemali. Rovnako z výpovedí nadriadených obžalovanej - či už manažérov alebo kontrolórov (K., Y.) vyplynulo, že ich prakticky jediným záujmom bolo zabrániť vzniku škody Provident Financial, resp. v prípade jej vzniku zabezpečiť jej náhradu, čo sa im i podarilo a škoda im bola nahradená. Tlak na poškodenú E., vtedy ešte v pozícii obchodnej zástupkyne po vzniku škody vysvetľuje prečo bola ochotná podpísať viacero zápisníc z rokovaní, dokonca zmenku, kde spôsobenie škody priznala.
Obranu obžalovanej vyvracia napokon i znalecký posudok Dr. Š. 4/2012 a jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, kde určila u obžalovanej zníženú sebakritickosť, snahu podávať sociálne žiadúce odpovede a javiť sa v lepšom svetle (zvýšené lži skóre). Na HP na týchto záveroch zotrvala. K námietke obhajcu, že použila neprávnu metódu znaleckého skúmania osobnosti obžalovanej súd uvádza, že ako znalkyňa pri výsluchu uviedla, je na nej, akú metódu si vyberie. Znalkyňa má dlhoročnú prax v tejto znaleckej činnosti, doposiaľ nezaznamenala kontrolné znalecké skúmanie je záverov. Ako znalkyňa bola zákonne poučená o svojich právach a povinnostiach. Súd tak nemá dôvod pochybovať o jej znaleckých záveroch.
Na základe uvedeného je vina obžalovanej zo skutku obžaloby jednoznačne preukázaná.
Pri určení druhu a výmery trestu súd zohľadnil osobu obžalovanej a ďalšie skutočnosti a to najmä, že doposiaľ nebola súdne trestaná a ani riešená v priestupkovom konaní a uložil jej trest na dolnej hranici trestnej sadzby s primeraným podmienečným odkladom výkonu trestu na primeranú skúšobnú dobu.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody poškodená E. si tento nárok v prípravnom konaní uplatnila, ale na hlavnom pojednávaní od neho odstúpila. Poškodená E. zotrvala na uplatnenom nároku. Nakoľko by si ale rozhodnutie o tomto nároku vyžadovalo ďalšie zdĺhavé dokazovanie, ktoré by konanie ďalej predĺžilo, súd preto poškodenú odkázal podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku na civilný proces, prípadne na konanie pred iným orgánom, kde by si túto náhradu škody mohla uplatniť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.