Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/49/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. G. XX, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, proti žalovaným: 1./ L.. O. Y., nar. XX. XX. XXXX, U. G. XXX, 2./ L.. B. Y., nar. XX. XX. XXXX, U. G. XXX, obaja zastúpení Mgr. Petrom Slezákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Vajnorská 140, Bratislava, IČO: 50 674 978, o uloženie povinnosti odstrániť plot, t a k t o

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a. II. Žalovaným 1./ a 2./ sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 19. 11. 2021 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovaným 1./, 2./ povinnosť na vlastné náklady odstrániť plot z drôteného pletiva upevneného na 12 ks železných stĺpoch postaveného na parcele KN-C č. 680/49 a č. 680/50 zapísané na LV č. XXX k. ú. U. G., okres Liptovský Mikuláš vrátane betónových pätiek a 11 ks betónových dielcov zabudovaných v dolnej časti pletiva do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom pozemkov KN-C parc. č. 680/49 o výmere 124 m2 - ostatná plocha, KN-C parc. č. 680/50 o výmere 260 m2 - orná pôda zapísaných na LV č. XXX k. ú. U. G. a žalovaní 1./, 2./ sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. KN-C č. 680/34 o výmere 452 m2 - zastavaná plocha a nádvorie zapísané na LV č. XXXX k. ú. U. G., ktorý priamo susedí s pozemkami žalobu, t. j. KN-C parc. č. 680/49 a KN-C parc. č. 680/50. Žalovaní 1./, 2./ postavili na predmetných pozemkoch bez súhlasu vlastníka plot z drôteného pletiva upevneného na dvanástich železných stĺpoch. Žalobca pri zameriavaní a úprave vlastníckych vzťahov prostredníctvom Geodetickej kancelárie LM-GEO s.r.o., Liptovský Mikuláš zistil, že žalovaní 1./, 2./ pri výstavbe plotu tento posunuli do parcely žalobcu tak, ako je vykreslené v predmetnom geometrickom pláne geodetickej spoločnosti LM-GEO s.r.o. Žalobca sa prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Jaroslava Kiapeša snažil vec mimosúdne vyriešiť, avšak žalovaný 1./ zaujal stanovisko, že plot nebude odstraňovať a jediným riešením je, aby mu žalobca predal adekvátnu časť pozemku. S takýmto postojom žalobca nesúhlasil.

2. Na výzvu súdu na podanie vyjadrenia k podanej žalobe podľa žalovaní 1./, 2./ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 17. 12. 2021 (č. l. 61 a nasl. spisu) uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie, že vybudovali oplotenie bez súhlasu žalobcu, pretože oplotenie na uvedených pozemkoch už bolo vybudované skôr, ako sa stali vlastníkmi pozemku parcely č. v roku 2000, kedy bol vlastníkom právny predchodca žalobcu S. N. s manželkou W., rod.

C. a títo vybudovali oplotenie, ktorého umiestnenie dobromyseľne rešpektovali a ktoré v roku 2005 prerobili na pôvodnom mieste za osobnej prítomnosti žalobcu a jeho rodičov a dôrazne sa ohradzujú proti tvrdeniu, že oplotenie bolo realizované bez ich vedomia. Oplotenie bolo vybudované na pôvodnom plote v zmysle odstupových vzdialeností podľa stavebného zákona a podľa stavebného povolenia zo dňa 25. 05. 2000 a podľa schválenej projektovej dokumentácie, ku ktorému žalobca a jeho právni predchodcovia nemali žiadne námietky. Opakovaná situácia vznikla v roku 2008, kedy žalobca a jeho právni predchodcovia nemali námietky o začatí konania o povolenie zmeny stavby pred dokončením a nemali námietky voči pôvodnej hranici, kde už v tomto období stálo opravené spoločné oplotenie. Celú opravu hradili žalovaní bez akéhokoľvek finančného prispenia na spoločný plot zo strany žalobcu. Počas realizácie plota bola vznesená jediná výhrada zo strany právneho predchodcu žalobcu, a to, že pletivo na plote bolo umiestnené na stĺpikoch bližšie k pozemku žalobcu, preto bolo celé pletivo prehodené tak, aby bolo ďalej od pozemku žalobcu, t. j. bližšie k pozemku žalovaných. Iné výhrady žalobca k umiestneniu plotu nemal až do doby, kedy požiadal Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor o opravu chýb v katastrálnom operáte - výmery pozemkov, ktoré mu dali rodičia a tieto predstavovali výmeru 799 m2. Žalobca si nechal vypracovať podrobné meranie pozemkov geodetickej spoločnosti LM-GEO s.r.o. Liptovský Mikuláš, pričom geodet mal povinnosť v zmysle § 25 ods. 1 písm. h) a j) a § 25 ods. 2 Smernice na vyhotovenie geometrického plánu a vytýčenie hranice pozemkov pripraviť protokol o vytýčení hranice pozemku, upovedomiť, že sú účastníkmi konania, vyžiadať si ich vyjadrenie ako zúčastnenej strany a splniť povinnosť podpísať protokol o tomto meraní. Keďže k uvedenému nedošlo, boli jednoznačne porušené ich práva a geometrický plán považujú za vytvorený v rozpore so zákonom. Keďže samotné zameranie pozemkov prebehlo v rozpore so zákonom, je otázne, či následné rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor je súladné so zákonom. Do tejto doby užívali pozemky dobromyseľne, nerušene, každý z nich považoval hranice pozemkov podľa skutočne vybudovaného oplotenia až do leta 2021 za hranice podľa pôvodného, resp. opraveného oplotenia. Rozhodnutím katastrálneho odboru sa zmenila ich výmera parcely č. KN-C 680/4, ktorú majú v súčasnom stave a predstavuje 452 m2, ktorú teraz nevedie právne ustáliť, ktorí vlastníci budú ukrátení o výmeru, ktorú im kataster nehnuteľností uvedeným zameraním posunul do stavu neurčitého. Pokiaľ teda kataster potvrdil nový priebeh hraníc z pozemkov žalobcu získaných darovacou zmluvou, kde darcovia - rodičia žalobcu potvrdzujú skutočné vlastníctvo o výmere 799 m2 podľa LV č. XXX k. ú. U. G. titulom registrácie Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku v prospech rodičov žalobcu. Tento právny stav bol potvrdený v roku 1985, kedy sa na území Liptovská Kokava uskutočnila komplexná údržba - šetrenie skutočného stavu pozemkov, ktorú skutočnosť potvrdil aj terajší katastrálny odbor na žiadosť žalobcu zo dňa 17. 05. 2019 sp. zn. . V intraviláne Obce Liptovská Kokava je vyhotovená vektorová katastrálna mapa nečíselná, t. j. katastrálna mapa v elektronickej podobe, ktorej obsah vznikol vektorizáciou obsahu mapových listov pôvodnej nečíselnej mapy, „ktorej presnosť neumožňuje jej aktualizáciou zmenenými výsledkami merania v S-JTSK“. Rodičia žalobcu boli užívateľmi pozemku č. 680/7 o výmere 799 m2 od roku 1974 do roku 1991, kedy podľa boli zapísaní na LV č. XXX a tento právny stav (aj oplotenie sporných pozemkov) trval aj v roku 2000, kedy žalovaní požiadali stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu. Do roku 2021 žili nerušene a všetkými, vrátane právnych predchodcov a samotného žalobcu uznávaní za dobromyseľných vlastníkov v zmysle hraníc pozemkov, ktoré boli potvrdené pri stavebnom povolení, teda celých 21 rokov. Preto si v zmysle uplatňujú právo vydržania. Žalobu považujú za účelovú, pretože boli porušené ich práva byť účastníkom konania o obhajovaní svojho vlastníctva. Majú za to, že neexistuje spor o odstránení spoločného plotu na pozemku žalobcu, nakoľko z ich strany došlo k vydržaniu spornej časti pozemku až po súčasnú hranicu pozemku, ktorá je stanovená spoločným plotom, preto žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Podaním doručeným súdu dňa 07. 01. 2022 (č. l. 87 spisu) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanej duplike poprel tvrdenie žalovaných, že došlo k vydržaniu a užívaniu pozemkov o výmere 799 m2 od roku 1974, čo je v hrubom rozpore s Dohodou o zriadení práva osobného užívania zo dňa 14. 05. 1974, podľa ktorej právni predchodcovia žalobcu už v tom čase boli vlastníkmi pozemkov o výmere 810 m2 a nie 799 m2, ako tvrdia žalovaní. Žalobca kategoricky popiera tvrdenie žalovaných, že pri užívaní pozemku neboli nikým rušení a že predmetnú časť pozemku užívali dobromyseľne, pretože otec žalobcu, keď žalovaní stavali predmetný plot, ich upozorňoval, že hranica pozemku, na ktorom je plot postavený, nie je správna a plot je postavený na pozemku žalobcu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Záznam podrobného merania zmien. Keď geodet vykonával meranie, bol prítomný žalovaný 1./, po určitom čase odišiel z miesta merania preč s odôvodnením, že má všetko v poriadku.

4. Podaním doručeným súdu dňa 28. 01. 2022 (č. l. 100 spisu) žalovaní 1./, 2./ v replike uviedli, že žalovaný 1./ sa stretol s geodetom, v tom čase preňho neznámou osobou, náhodne, čo nezakladá právny titul informovania a prizvania vlastníkov predmetného pozemku vyhotovenia protokolu, ani právny titul predloženia písomných dôkazov geodeta, ku ktorým by sa mohli žalovaní vyjadriť pred vykonaním zápisu do katastra nehnuteľností. Geodet nevykonal len zameranie spornej hranice uvedenej v žalobnom návrhu, ale celé premeranie pôvodného pozemku parc. č. KN-C 680/7 o výmere 799 m2 a ktorá bola aj predmetom darovacej zmluvy v prospech žalobcu. V priebehoch rokov 2019 až 2021 došlo k spochybňovaniu hraníc medzi vlastníkom O. W. a S. W., rod. U., ktorí vlastnia pozemok východne susediaci so žalobcovým pozemkom. Keďže predmetné pozemky majú štyri strany a spoločná hranica so žalovaným je len jednou stranou, geodet zameriavajúci priebeh hranice pozemku so žalobcovými pozemkami sa nevysporiadal s tým, či je sporná a akým titulom hranica pozemku, ktorú obe strany vlastníkov rešpektovali až do dňa 18. 06. 2020. Spor o spoločné hranice začal žalobca napádať až po tom, ako neuspel/čiastočne uspel v spore o priebehu hranice pozemkov s vlastníkmi O. W. a S. W.. V zmysle § 20 ods. 2 Smernice je geodet povinný brať na zreteľ aj geodetickú odchýlku. Ďalej žalovaní 1./, 2./ spochybňujú náležitosti Dohody o zriadení osobného užívania pozemku zo dňa 14. 05. 1974. Keď mali právni predchodcovia žalobcu istotu v správnosti výmeru pozemku uvedenú v dohode, prečo si tento pozemok za 35 rokov nedali premerať. Rovnaká výmera 799 m2 bola stanovená v darovacej zmluve, kedy žalobca prijal dar so všetkými vadami, ktoré mohol mať predmetný pozemok, preto sa nemôže domáhať navýšenia veľkosti pozemku a vykonať zápis v katastri nehnuteľností a takto si „zväčšiť“ svoj pozemok na úkor pozemku žalovaných. Žalobca začal „riešiť“ svoj pozemok až keď začal viesť spor s p. W.Š. a jeho manželkou cca v roku 2019. Do tejto doby žalobca nemal nejakú vedomosť, že by mohli existovať nejaké nezrovnalosti v hraniciach pozemkov. Za celých 20 rokov, až do podania žaloby, žalobca ani jeho rodičia neoponovali hranice pozemku. Kroky žalobcu vyúsťujúce do zápisu zmien v katastri nehnuteľností boli vykonané v rozpore so zákonom, bez ohľadu na toto nezákonné konanie, hranica spoločného pozemku so žalobcom bola určená spoločným plotom.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe, ako aj na všetkých písomných vyjadreniach, ktoré sú založené v spise. Uviedol, že rodičia mohli žalobcovi darovať len toľko, koľko bolo zapísané na LV. Keď žalovaní stavali plot, nemali vytyčovací návrh. Nechápe, prečo chcel žalovaný 1./ odkúpiť sporný pozemok, keď tvrdí, že mu patrí. Geometrickým plánom z roku 1973 bola jednoznačne stanovená výmera pozemku 810 m2. Žalovaní si vytýčili hranicu pozemku sami svojvoľne podľa šnúrky. Túto skutočnosť namietal právny predchodca žalobcu. Namietajú vydržanie, pretože podľa ich názoru nebola preukázaná dobromyseľnosť. Je evidentné od počiatku, že keď začali stavať stavbu oplotenia vedeli, že plot je posunutý do parcely žalobcu.

6. Žalobca uviedol, že v roku 2019 ho oslovil sused W., že zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Na základe toho napísali žiadosť na kataster, ktorý im oznámil, aby dali vymerať celú záhradu. Preto privolali geodeta L.. G., ktorý našiel chybu v chýbajúcich metroch štvorcových. V čase keď sused - žalovaný 1./ staval plot, nedal si ho zamerať. Predtým sa chodilo čelom dopredu, teraz musí chodiť bokom. Takže tvrdí, že plot sused posunul asi o 15 cm. Otec povedal, že plot stavajú zle, ale žalovaní 1./, 2./ mu tvrdili, že stavajú podľa šnúrky. Nový plot robili asi v roku 2008. Vtedy ich otec upozornil, že stavajú zle. Rodičia neurobili nič, jedine ho upozorňovali. Oni mali odjakživa 810 m2, darovacia zmluva bola uzavretá v roku 2003. Bol to pozemok po starom otcovi, preto jeho otec a strýko dostali najväčšie parcely, ostatní dostali po 800 m2. L.. G. zavolala mediátorka. Susedovi W. pustili 1,20 metra, ostatok odkúpili. Plot ako spojnica bodov 2, 4 bol postavený šikmo.

7. Právny zástupca žalovaných uviedol, že v spore sa im podarilo preukázať, že plot je postavený na pôvodnom stĺpiku a pôvodcom tohto plota nie sú žalovaní, ale otec žalobcu. Najskôr v roku 2003 sa žalobca, resp. jeho právny predchodca dozvedel alebo mal dozvedieť o tom, že v rámci katastrálneho operátu existuje chyba, ktorú nikdy preukázateľne nenamietal. Nevyjadroval sa voči nej stavebný úrad. Majú za to, že sú splnené podmienky na vydržanie, a to nepretržitosť a dobromyseľnosť držby. Podrobné meranie zmien geodetickej kancelária LM-GEO bolo vykonané v roku 2021, t. j. 16 rokov po tom, čo bol tento plot zhotovený. Právny predchodca žalobcu napadol umiestnenie stĺpikov, ale nikdy nenapadol umiestnenie plota, ktoré je umiestnené na pôvodnom stĺpiku.

8. Žalovaný 1./ uviedol, že predmetný pozemok nadobudli v roku 1998. Tento následne vymeral geodet L.. Z., ktorý vytýčil kolíky, oni postavili nový plot na tom istom mieste, kde bol starý plot. Starý plot bol v dezolátnom stave, on si vybavil stavebné povolenie, súčasťou stavebného povolenia bola aj stavba

plotu. Právni predchodcovia žalobcu sa mohli k tomu vyjadriť, nenamietli nič, v podstate len to, že oplotenie má byť z ich strany, aby tým získali asi 5 cm. Preto otec žalobcu stĺpiky otočil sprava doľava. Plot stavali v roku 2005-2006, odvtedy neboli nikým rušení. Oni dodržali aj odstupové vzdialenosti. Na tomto mieste, asi 20 cm od predmetného plotu, sa nachádzajú elektrické prípojky a pokiaľ žalobca chce, aby sa posunuli o 35 cm, tak v tom prípade by musel nejakým spôsobom prekladať prípojku. Predmetný plot je spoločný. Drevený plot vybudovali z dôvodu, že žalobca tam chová sliepky a ide odtiaľ smrad. Otec žalobcu nevznášal v stavebnom konaní žiadne námietky, inak by stavebné povolenie nezískali. V čase, keď kúpili pozemok, tak im ho geodet vymeral. Stĺpik na fotografii č. 7 je bod 5.

9. Svedok L.. V. G. - geodet uviedol, že v predmetnej lokalite na základe požiadavky mediátorky p. O. bolo vykonané geodetické meranie. Komplexným meraním bol zistený skutkový stav. Z operátu katastra nehnuteľností boli vybraté všetky dostupné údaje zo súboru geodetických a popisných informácií, spracoval geodetické merania, vyhodnotil odchýlky. Pri spracovaní prišiel na to, že výmery, ktoré boli uvádzané na LV, nezodpovedali geometrickému plánu, na základe ktorého bol založený LV a zmluve, na základe ktorej N. nadobudli vlastníctvo. Bol spracovaný opravný protokol. Meraním zistil, že plot nesedí s vlastníckou hranicou, ktorá bola evidovaná v katastri. Nemal dôvod vyžiadať si stanovisko žalovaných 1./, 2./, keďže prebiehalo iné mediačné konanie. Bral do úvahy geodetické odchýlky, on mal k dispozícii aj geometrický plán z roku 1998, vychádzal z tých istých bodov. Keď porovnal body zistil, že severný plot žalobcu je totožný a potvrdzuje identickosť. Zistil, že pôvodný plot je iný ako v súčasnej dobe, je tu odchýlka 38 cm. Na základe tohto geometrického plánu mal žalovaný 1./ založený LV, čiže plot je posunutý o 38 cm, oproti geometrickému plánu z roku 1998, to sa zistilo v roku 2020 v rámci mediácie. Nevie sa vyjadriť, ako dlho tam bol ten súčasný plot postavený. Použil tú istú metódu V. L.. Z.. Geometrický plán L.. Z. považuje za relevantný. Pri vyhotovení tohto merania vychádzal aj z identických bodov pôvodných stavieb, ktoré predtým geometrické plány nebrali do úvahy. L.. Z. zadefinoval vlastnícku hranicu. Aj z jeho geometrického plánu vyplýva, že v tom čase, čiže v roku 1998, tam bol vybudovaný plot, ktorý tento geodet prehlásil za vlastnícku hranicu. Na základe leteckých snímok boli vyhotovené mapy, ale len evidenčným spôsobom v operáte Liptovská Kokava. Iba severný plot žalobcu sedel. L.. Z. zameral plot ako body 2 a 4, plot je postavený od bodu 4.38 cm od N., severná hranica sú body 9 a 10, tam mu to sedí s presnosťou 10 cm. Šírka pozemku žalobcov má byť 26,99 metra a v súčasnej dobe je 26,12 metra.

10. Svedok L. O., uviedol, že realizovali renováciu plota, v tom čase bol živnostník. Jeho oslovil žalovaný 1./, bolo to asi 10 rokov dozadu. Plot už bol vymeraný tým, že tam boli natiahnuté šnúrky. Či tam bol geodet, k tomu sa vyjadriť nevie. Tak isto sa nevie vyjadriť k tomu, či to bolo postavené na mieste pôvodného plota. V tom čase už bol pôvodný plot odstránený. Nevie sa vyjadriť, kto demontoval pôvodný plot. Oni vykopali jamy, dali tam betonáž a stĺpiky. Keď odišli na obed a keď sa vrátili, tak si všimli, že stĺpiky boli otočené opačným smerom, čiže úchyty boli na strane pozemku žalovaných. Žalovaný vtedy povedal, že on s tým nebude nič robiť. Vtedy sa tam pohyboval p. N., v podstate stále, ale on im nikdy nevytkol, že by plot stavali zle. On nevidel fyzicky, kto konkrétne otočil tie stĺpiky. Otec žalobcu s nimi nekomunikoval, nevyjadroval sa, nemal námietky. Pôvodný plot bol starý, kovový, zhrdzavený plot s okami. Jamy na nové stĺpiky vykopávali z dôvodu, že sa jednalo o úplne iný typ plotu. Vzdialenosť medzi pôvodnými stĺpikmi a stĺpikmi nového plota bola iná, keďže nový plot mal typizované podhrabové tvárnice.

11. Svedok S. N. - otec žalobcu uviedol, že jemu stavebná komisia namerala 810 m2, on si to vykolíkoval a postavil oplotenie tam, kde sú súčasní susedia. Pokiaľ sa týka kompletnej údržby, ktorá bola v roku 1985, on si myslel, že to má všetko v poriadku, že má tých 810 m2, ale prišiel mu papier z geodézie z Liptovského Mikuláša, že to merali letecky a že má 799 m. On to namietal a z geodézie mu prišiel papier, aby si to dal premerať. On opakovane chodil na MNV, namietal, že zaplatil za 810 m2. Pletivové ploty postavil v roku 1972. Pokiaľ sa týka žalovaných, jemu nikto nepovedal, že idú stavať nový plot. On prišiel a videl, že jeho plot je zváľaný. Chlapi, čo to robili, mu povedali, že idú podľa šnúrky. On povedal, že kopú zle, lebo od jeho stavby, čiže od garáže po pôvodný plot prešiel fúrikom, to bolo nejakých 70-80 cm, teraz je plot posunutý na nejakých 40-50 cm k nemu. Opakovane chodil za starostom, tento mu hovoril, že je to dobre. Čo sa týka vymerania pozemku žalovanými, žalovaný 1./ mu hovoril, že mu to vymeral špičkový geodet. Tvrdí, že žalovaní nestavali plot na mieste pôvodného plota, ale že ho posunuli o takých 40-50 cm. On nevie, ako sa jeho pozemok mohol scvrknúť. Zistil že má menej, keď sa prepisoval dom v roku 2003. Oba ploty staval, aby mu tam nik nechodil. Z vyšnej strany bol drevený plot, ktorý on potom vybudoval na betónový a potom požiadal, aby mu namerali aj nižnú stranu, to je práve

tá sporná hranica. Pred dvomi rokmi, keď sused W. staval betónový plot, on do toho vŕtal a zistil, že tento plot je postavený načierno. Žalobca mu hovoril, že žalovaný 1./ mu ponúkal, že sporný pozemok odkúpi. Pôvodný stĺpik na fotografii č. 7 staval on, ale tu ešte vedľa bol ďalší stĺpik pre W.. Jemu nebolo doručené žiadne písomné rozhodnutie.

12. Okrem výsluchu žalobcu, žalovaného 1./ a svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listín založených v spise, a to so Záznamom podrobného merania zmien č. 759 vyhotoveného LM-GEO s.r.o., Liptovský Mikuláš (č. l. 22 a nasl. spisu), s odpoveďou Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor zo dňa 17. 05. 2019 (č. l. 21 spisu), s výpisom LV č. XXX k. ú. U. G. (č. l. 35 spisu), s výpisom z LV č. XXXX k. ú. U. G. (č. l. 37 spisu), s kópiou Darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena N 52/2003 zo dňa 23. 04. 2003 (č. l. 106 spisu), s Rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 01. 12. 2020 sp. zn. X 172/2020 (č. l. 88 rub spisu), s Rozhodnutím Okresného národného výboru, odbor finančný v Liptovskom Mikuláši zo dňa 03. 05. 1974 o pridelení pozemku do osobného užívania (č. l. 88 spisu), so stavebným povolením zo dňa 22. 05. 2000 (č. l. 64 spisu), s oznámením o začatí konania o povolení zmeny stavby pred jej dokončením zo dňa 13. 02. 2008 (č. l. 69 spisu), s rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením zo dňa 06. 03. 2008 (č. l. 70 spisu), so žiadosťou o zmenu zápisov na LV zo dňa 06. 03. 1974 (č. l. 133 spisu), s fotodokumentáciou (č. l. 149 - 155 spisu).

13. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

14. Rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor finančný v Liptovskom Mikuláši č. Fin. 832/72 zo dňa 03. 05. 1974 bol právnym predchodcom žalobcu S. N. a W. N., rod. C. pridelený do osobného užívania pozemok parc. č. EN 680/7 katastrálne územie U. G. o výmere 810 m2 za účelom výstavby rodinného domu, s tým, že číslo parcely a výmera je určená podľa geometrického plánu č. 761-0032-43 zo dňa 30. 03. 1973 vyhotoveného Strediskom geodézie a kartografie v Liptovskom Mikuláši. Zároveň MNV v Liptovskej Kokave požiadal Stredisko geodézie v Liptovskom Mikuláši o zmenu zápisov na liste vlastníctva, okrem iného parcely č. 680/7 o výmere 810 m2. Z odpovede na žiadosť o prešetrenie výmery na LV č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor bolo zistené, že LV č. XXX s parcelou EN 680/7 o výmere 810 m2 bol založený na základe Dohody o zriadení osobného užívania v prospech manželov S. a W. N.. Pôvodne bola parcela EN 680/7 zameraná geometrickým plánom č. 915-033-5, kde mala parcela výmeru 800 m2, následne geometrickým plánom č. 761-0032-73 bola parcela č. 680/7 rozšírená na výmeru 810 m2, ktorú rovnakú výmeru mala aj v geometrickom pláne č. 762-0266-73. V roku 1985 prebehla v k. ú. U. G. komplexná údržba, pri ktorej sa v obci vykonalo miestne prešetrovanie všetkých nehnuteľností a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX bola predmetom fotogrametrického merania, ktoré bolo podkladom vyhotovenia meračského náčrtu č. 074, ktorým sa zameral skutočný stav predmetných nehnuteľností a do mapy bola zakreslená stavba rodinného domu a pôvodná parcela č. 680/7 bola prečíslovaná na parcelu č. 680/1, 680/49, 680/50 s výmerou spolu 799 m2. Darovacou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena N 52/2003 zo dňa 23. 04. 2003 pôvodní vlastníci S. N. a W. Bartošová nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX k. ú. U. G., a to stavbu rodinného domu súpisné č. XX postaveného na pozemku KN parcela č. 680/1 s príslušenstvom a pozemky KN parcela č. 680/1 - zastavaná plocha o výmere 432 m2, KN parcela č. 680/49 - ostatné plochy o výmere 118 m2 a KN parcela č. 680/50 - orná pôda o výmere 249 m2 (spolu 799 m2) darovali do výlučného vlastníctva žalobcu, vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V 1346/2003. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor sp. zn. X 172/2020 zo dňa 01. 12. 2020 došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte, a to ohľadom výmery týchto parciel: parcela registra KN-C č. 680/1 - zastavaná plocha a nádvorie doteraz zapísaná o výmere 432 m2 sa ruší a zapisuje sa výmera 426 m2, parcela registra KN-C č. 680/49 - ostatná plocha doteraz zapísaná o výmere 118 m2 sa ruší a zapisuje sa výmera 124 m2, parcela registra KN-C č. 680/50 - orná pôda doteraz zapísaná o výmere 249 m2 sa ruší a zapisuje sa výmera 260 m2. Súčasne sa opravuje zákres v katastrálnej mape parciel registra KN-C č. 680/1, 680/49, 680/50 podľa Záznamu podrobného merania zmien č. 759 vyhotoveného spoločnosťou LM-GEO s.r.o. Zároveň úrad konštatoval, že týmto konaním sa nemení vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, opravuje sa len chybný zákres a výmera. Úrad ďalej uviedol, že pri spracovaní geometrického plánu č. 31088341-35/98 na určenie vlastníckych práv na parcele č. 680/34 bol právny stav definovaný na základe skutkového priebehu oplotenia v teréne a nebol v súlade s geometrickým plánom č. 761-0032-73. Tým vznikol nesúlad v priebehu hraníc parcely č. 680/34 a 680/49, 680/50. Posun pôvodnej parcely EN č. 680/7 (prečíslovaná fotografickým mapovaním na 680/49

a 680/50) bol vykonaný tak, aby sa minimalizoval následný vytvorený nesúlad s parcelou č. 680/34. Medzi stranami sporu nebolo sporné (a napokon to vyplýva aj zo samotného rozhodnutia č. l. 90 spisu), že uvedené rozhodnutie nebolo doručené žalovaným 1./, 2./ a neboli účastníkom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte.

15. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

17. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť, teda povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označujú ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia, t. j. také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je možné k nemu vykonať dokazovanie. Strany nemajú povinnosť vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu veci, teda k otázkam aplikácie určitého právneho predpisu na nimi tvrdený skutkový stav a otázkami jeho interpretácie.

19. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovaným 1./ a 2./ uloženia povinnosti odstrániť oplotenie postaveného na parcele KN-C č. 680/49 a 680/50 zapísanej na LV č. XXX k. ú. U. G., vlastnícky patriacom žalobcovi, ktorú žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že žalovaní postavili na pozemku žalobcu plot, čo žalobca zistil až pri zameriavaní a úprave vlastníckych vzťahov prostredníctvom geodetickej kancelárie LM-GEO s.r.o., Liptovský Mikuláš v roku 2020. V konaní nebolo sporné, že k prestavbe pôvodného oplotenia, ktoré vybudoval právny predchodca žalobcu, došlo v roku 2005 žalovanými. Rovnako nebolo sporné, že pôvodné oplotenie bolo postavené na línii, ktorú strany sporu, resp. ich právni predchodcovia považovali za vlastnícku hranicu. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalovanými vybudované nové oplotenie bolo umiestnené na mieste pôvodného oplotenia, t. j. či novovybudované oplotenie kopíruje líniu pôvodného oplotenia.

20. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( a ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zistené z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca.

21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní realizovali prestavbu pôvodného oplotenia v roku 2005 a to tak, že pôvodný pletivový plot vybudovaný otcom žalobcu odstránili a nahradili ho oplotením pozostávajúcim z 12 ks železných stĺpikov na typizovaných podhrabových tvárniciach. V čase realizácie prestavby oplotenia žalobca ani jeho právni predchodcovia nevzniesli žiadne pripomienky k umiestneniu stĺpov oplotenia, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok O.. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalovaných, že počas realizácie plotu bola vznesená iba jedna výhrada zo strany otca žalobcu S. N. týkajúca sa umiestnenia pletiva na stĺpikoch, ktorá zo strany žalovaných bola akceptovaná. Tieto skutkové tvrdenia žalovaných žalobca žiadnym spôsobom nepoprel. Rovnako bolo preukázané, že zo strany žalobcu neboli vznesené žiadne námietky v rámci stavebného konania, pretože žalobca ako vlastník susedného pozemku bol jeho účastníkom a v zmysle správneho poriadku sa mu doručovali všetky písomnosti (č. l. 67 spisu). Súčasťou stavebného povolenia na stavbu rodinného domu žalovaných Okresného úradu, odboru životného prostredia Liptovský Mikuláš č. SR 2000/01004 zo dňa 22. 05. 2000 pritom bola aj výstavba oplotenia (č. l. 65 spisu). V zmysle stavebných predpisov žalovaní ako stavebníci museli naviac dodržať tzv. odstupové vzdialenosti novovybudovanej stavby, ktoré sa odvodzujú práve od spoločnej hranice pozemkov.

22. Podľa skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, sa žalobca dozvedel o zásahu vo svojho vlastníckeho práva posunutím oplotenia žalovanými až v roku 2020 pri zameriavaní a úprave vlastníckych vzťahov prostredníctvom Geodetickej kancelárie LM-GEO s.r.o., Liptovský Mikuláš. Pritom je zrejmé, že ak žalovaní zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu, o tejto skutočnosti sa žalobca mal, resp. mohol dozvedieť už v čase realizácie prestavby oplotenia v roku 2005 a nie až meraním v roku 2020. Inak povedané, ak by novovybudované oplotenie žalovanými nekopírovalo pôvodný stav, ktoré strany sporu, resp. ich právni predchodcovia považovali za hranicu pozemkov, bola by zo strany žalobcu podaná žaloba o odstránenie neoprávnenej stavby podľa už dávno. Z toho je možné logicky vyvodiť, že do roku 2020 nemal žalobca žiadne pochybnosti o priebehu vlastníckej hranice v línii novopostaveného oplotenia. Nové zameranie pozemku žalobcu bolo realizované nie z dôvodu pochybností žalobcu o priebehu hranice pozemkov vlastnícky patriacim stranám sporu, ale z dôvodu sporu o priebeh vlastníckej hranice medzi žalobcom a ďalším susedom p. W. a manželkou. V čase od realizácie prestavby plota až do roku 2020 žalobca polohu nového oplotenia nikdy nenamietal a podanie tejto žaloby nie je v príčinnej súvislosti so žalobcom tvrdeným zásahom do jeho vlastníckeho práva, ale v príčinnej súvislosti s geodetickým meraním, ku ktorému došlo až v roku 2020.

23. Z výsledkov vyššie uvedeného dokazovania, s prihliadnutím na správanie sa samotného žalobcu, súd dospel k záveru, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaní postavili nové oplotenie mimo línie pôvodného oplotenia. Naviac z fotodokumentácie predmetného oplotenia (č. l. 155 spisu) a výsluchom svedka N. bolo naviac preukázané, že oplotenie, ktorého odstránenia sa podanou žalobou žalobca domáha, začína na pôvodnom kovovom stĺpiku, ktorý v roku 1972 vybudoval právny predchodca žalobcu.

24. Predmetom tohto súdneho sporu bol žalobcom tvrdený zásah do jeho vlastníckeho práva posunutím oplotenia žalovanými. Súd predmetnú vec právne posúdil podľa , ktoré poskytuje vlastníkovi ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. , pri nejasných hraniciach v spore o odstránenie neoprávnenej stavby, ktorá má zasahovať do cudzieho pozemku, nie je bez významu otázka prípadného vydržania časti pozemku zastavaného stavbou. Otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním časti pozemku sa zaoberal aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku sp. zn. , v zmysle ktorého predpokladom vzniku držby k časti cudzieho pozemku susediaceho s pozemkom nadobúdateľa do vlastníctva je určité reálne vymedzenie tejto časti podľa prírody alebo človekom vytvorených trvalých útvarov, napr. jeho priplotením k nadobudnutému pozemku.

25. Súd sa preto ďalej zaoberal otázkou vydržania vlastníckeho práva k priplotenej časti pozemku žalovanými.

26. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ex lege. Predpokladom vzniku vlastníckeho práva vydržaním je existencia spôsobilého predmetu vydržania, držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická, právnická osoba, prípadne štát. Výsledkom splnenia všetkých týchto predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom okamihom uplynutia vydržacej doby. Vydržanie predpokladá oprávnenosť držby, v ktorom ide o presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi tieto práva patria. Skutočnosť, či je držiteľ veci dobromyseľný alebo nedobromyseľný, je potrebné hodnotiť objektívne nielen zo subjektívneho hľadiska, teda z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného alebo neplatného). Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať, ale možno o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav prejavuje navonok.

27. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. pri rozhodovaní (o vydržaní) je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená. Pre vznik oprávnenej držby, t. j. dobromyseľnosti žalovaných o tom, či im sporná časť dotknutého pozemku patrí, je preto primárne potrebné, aby nastúpila taká skutková okolnosť, na ktorej by mohli založiť presvedčenie o určitom

priebehu hranice medzi dotknutými pozemkami strán sporu, resp. ich právnych predchodcov. Dôkazné bremeno zaťažuje žalovaných.

28. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodné oplotenie vybudoval v roku 1972 otec žalobcu, žalovaní pozemok parc. č. KN-C č. 680/34 nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1999 (č. l. 37 spisu), v roku 2000 začali s výstavbou rodinného domu a následne v roku 2005 došlo zo strany žalovaných k výmene starého oplotenia za nové. Žalovaní za celé toto obdobie (2000 - 2020) neboli nikým rušení vo výkone svojho práva. Skutkovou okolnosťou svedčiacou o dobrej viere žalovaných je skutočnosť, že v dobe rozhodnej pre vydržanie vlastníckeho práva strany sporu nemali pochybnosti o správnosti užívania tejto časti parcely žalovanými. Žalovaní si hranice pozemku nechali vytýčiť geodetom L.. Z. v roku 1998, už ktorá samotná skutočnosť vylučuje ich nepoctivú držbu (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. ). Ako potvrdil svedok L.. G., geometrický plán L.. Z. existujúci plot vyhlásil za vlastnícku hranicu. To, že skutkový priebeh oplotenia v teréne nebol súladný s pôvodným geometrickým plánom č. 761-0032-73 zo dňa 30. 03. 1973, bolo zistené až geodetickým meraním v roku 2020. Inak povedané, v roku 1998 pri spracovaní geometrického plánu L.. Z., bol právny stav identifikovaný na základe skutkového priebehu oplotenia v teréne, t. j. tak, ako oplotenie vybudoval otec žalobcu a takto oplotený pozemok nadobudli kúpnou zmluvou do vlastníctva žalovaní, ktorí ho nikým nerušene a nepretržite užívali do roku 2021 v dobrej viere, že faktický stav, t. j. tak, ako bol pozemok oplotený, je totožný s právnym stavom. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, ktorý užívací stav zodpovedá aj súčasnej dobe, boli žalovaní do roku 2021 presvedčení, že v tomto užívacom stave im aj vlastnícky patrí (pozri rozsudok NS SR sp. zn. ). Ďalšou významnou objektívnou skutkovou okolnosťou je tá skutočnosť, že v operáte Liptovská Kokava sa okrem priamych meraní používala metóda fotogrametrie ktorá, ako uviedol svedok L.. G., nespĺňala kritériá presnosti. Je nepochybné, že v súčasnej dobe vzhľadom na vývoj prístrojovej a výpočtovej techniky sa metódy merania a spracovania zdokonalili, to však nemôže byť na ujmu žalovaných ako dobromyseľných vydržiteľoch.

29. Súd preto dospel k záveru, že v súdenom prípade boli splnené všetky podmienky vydržania priplotenej časti pozemku a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej desať ročnej doby a dobromyseľnosť žalovaných, preto súd žalobu o uloženie povinnosti odstrániť oplotenie ako nedôvodnú zamietol.

30. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania vykonaním ohliadky na mieste samom pre nadbytočnosť takto navrhnutého dôkazu, t. j. o skutočnostiach zistiteľných v teréne bola stranami sporu vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je súčasťou spisového materiálu (pozri rozsudok NS SR sp. zn. ).

31. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žalovaným, ktorí mali plný úspech vo veci, priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.