Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Cob-102-2021.pdf
PDF · 104.56 KB
Case nature
Subarea
8Cob/102/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: SEDASPORT, s.r.o., so sídlom Staromyjavská 1031/14, Myjava, IČO: 36 315 788, právne zastúpeného Mgr. Janette Adamcovou, advokátkou Hodžova 261/1, Myjava, IČO: 42 019 222, proti žalovanému: ZECH Hochbau AG (predtým BAM Deutschland, AG), so sídlom Nemecko, Stutgart, Mőnchhaldenstrasse 26, právne zastúpeného Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, IČO: 47 258 608, o vydanie európskeho platobného rozkazu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. septembra 2020, č.k. 9Cb/2/2019-173, vydaného v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. októbra 2021 č.k. 9Cb/2/2019-256, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením výrokom I. zastavil konanie, výrokom II. žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok v sume 1.828,50 eur cestou Slovenskej pošty, a.s. a výrokom III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
1.2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd európskym platobným rozkazom zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 30.481,98 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žalobe v celom rozsahu vyhovel a vo veci vydal európsky platobný rozkaz sp. zn. 9Cb/2/2019 zo dňa 14.02.2019, proti ktorému žalovaný podal odpor. Následne namietol medzinárodnú príslušnosť slovenského súdu. Žalobca s námietkou žalovaného nesúhlasil. Uviedol, že žalovaný podal voči európskemu platobnému rozkazu odpor, pričom v ňom nijakým spôsobom nespochybnil právomoc konajúceho súdu a ani ju nenamietal, čím akceptoval právomoc súdu prvej inštancie pre ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Tiež uviedol, že žalovaný podal námietku až v ďalšom písomnom vyjadrení na súd, a to až po uplynutí dva a pol mesiaca od podania odporu. Žalobca tvrdil, že o výlučnú miestnu príslušnosť sa v tomto prípade nejedná. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 161 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, čl. 4 bod 1, čl. 7 bod 1, čl. 25 bod 1, 2, čl. 26 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012. Uviedol, že z dokladov predložených žalovaným vyplynulo, že medzi stranami sporu došlo
k uzatvoreniu tzv. prorogačnej doložky, teda že strany sa písomne dohodli, ktorý súd má právomoc na riešenie ich sporov, ktoré v súvislosti s uzatvorenou zmluvou vznikli. Táto právomoc súdu je výlučná, nakoľko strany sa inak nedohodli. Súd prvej inštancie uviedol, že z Protokolu z rokovania zo dňa 09.05.2008 vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať aj tzv. Dodatočnými zmluvnými podmienkami žalovaného pre subdodávateľov, z ktorých bolo zrejmé, že rokovacím jazykom a jazykom zmluvy je nemčina, že pre zmluvný vzťah platí nemecké právo a že sídlom súdu pre prípadné spory je súd v sídle podniku objednávateľa, ktorý udeľuje objednávku (hlavná správa/ pobočka), pričom objednávka bola zaslaná žalobcovi z pobočky Drážďany. Žalobca zaslal Dodatočné zmluvné podmienky žalovaného pre subdodávateľov „právoplatne podpísané“ správou z 18.03.2008 ako súčasť cenovej ponuky. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný riadne vzniesol námietku právomoci podľa citovaného Nariadenia a až do podania námietky sa vecne nebránil, podal iba odpor voči európskemu platobnému rozkazu, čo právomoc súdu prvej inštancie nezaložilo, pretože odpor podaný proti európskemu platobnému rozkazu, v ktorom nie je namietaný nedostatok právomoci súdu, nemožno považovať za zúčastnenie sa konania (C-144/12, Golbeet Sportwetten GmbG proti Massimo Sperindeo). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za to, že nemá právomoc v predmetnej veci konať, pričom príslušným pre konanie v tejto veci bude súd, na ktorého jurisdikcii sa strany dohodli (Landgericht Dresden). Nakoľko k zastaveniu konania došlo v dôsledku nedostatku právomoci súdu konať v predmetnej veci, rozhodol súd prvej inštancie zároveň o vrátení nekráteného zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcovi. O trovách konania (výrok III.) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko ten procesne zavinil zastavenie konania.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalovaný už pri podaní odporu dňa 11.03.2020 mal vedieť o tom, že má k dispozícii Dodatočné zmluvné podmienky (ďalej len ,,DZP“), o ktorých tvrdí, že zakladajú výlučnú právomoc nemeckého súdu. Uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal súvislosť medzi konkrétnymi DZP a ostatnými dokumentmi a listinami, ktoré súdu predložil a ktoré zakladajú vznik zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V DZP nie je na žiadnom mieste uvedené, že by mali predstavovať podklad práve pre Projekt DS1953 Rudolf- Harbig-Stadion-Dresden, realizovaný na základe objednávky zo dňa 09.05.2008. Rovnako v žiadnych listinných podkladoch predložených žalovaným nie je nikde uvedené, že by sa obchodný vzťah a prípadné spory z neho vzniknuté mali riadiť DZP, všade sa nachádza len odkaz na DZP bez ich akéhokoľvek bližšieho označenia. Podľa žalobcu súd prvej inštancie prijal argumentáciu žalovaného bez toho, aby preskúmal tieto súvislosti, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca trval na tom, že príslušným na konanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Nové mesto nad Váhom, ktorý v predmetnej veci vydal európsky platobný rozkaz. Tiež poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bolo založených viacero zmluvných vzťahov, pričom momentálne v podstate nie je jasné (a nie vinou žalobcu), ktorý obchodný prípad sa akými DZP mal spravovať. Žalobca mal za to, že žalovaný by mal jednoznačne a nepochybne preukázať súvislosť DZP so zmluvným vzťahom, z ktorého si žalobca uplatňuje svoje nároky. V prípade, že to žalovaný nepreukáže, žalobca je toho názoru, že medzi sporovými stranami nedošlo k voľbe súdu, a teda nebola založená výlučná právomoc formou dohody podľa Nariadenia EÚ č. 1215/2012. Záverom uviedol, že právomoc slovenského súdu odôvodnil priamo v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, keďže sa jednalo o nesplnenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi, pričom platené malo byť na Slovensku v bankovej inštitúcii žalobcu.
3. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne i právne správne potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-144/12, Goldbet Sportwetten GmbH/Massimo Sperindeo, tiež na ustanovenie čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12.12.2006, z ktorého je zrejmé, že odpor proti európskemu platobnému rozkazu nemusí byť odôvodnený, a formulár F určený pre podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu, neobsahuje žiadnu kolónku, do ktorej by mohla byť uvedená námietka nepríslušnosti súdu, teda jej uvedenie sa nevyžaduje, resp. nepredpokladá. Žalovaný mal za to, že súvislosť medzi DZP a ďalšími podkladmi k veci jednoznačne vyplýva z ich obsahu, čo žalovaný preukázal v jeho predchádzajúcich podaniach. Konkrétne ide o list žalovaného zo dňa 09.05.2008, ktorý odkazuje na Protokol o jednaní
z totožného dňa, samotný Protokol o jednaní zo dňa 09.05.2008 pod bodom 2 uvádza DZP ako súčasť zmluvy a na starne 7 Protokolu sú tieto uvedené ako Príloha č. 1 k Protokolu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca podpísal na poslednej strane Protokol o jednaní zo dňa 09.05.2008 a aj samotné DZP (ku dňu 14.03.2008). Ďalej na strane 4 ponuky žalobcu zo dňa 14.03.2008 sa odkazuje na DZP, ktoré boli jej prílohou, v liste žalobcu zo dňa 13.03.2015 adresovanom žalovanému sú žalobcom výslovne zmienené DZP. V neposlednom rade podľa žalovaného sám žalobca v emailovej správe zo dňa 18.03.2008 adresovanej žalovanému odkázal na tieto DZP, keď uviedol, že podiel na nákladoch uvedených v bode 19 podmienok je neobvykle vysoký a oznámil, že by na uvedené v budúcnosti reagoval. Dňa 09.05.2008 došlo medzi účastníkmi v tomto bode k vzájomnej diskusii a podiel na nákladoch bol na poslednej strane DZP žalobcom vlastnoručne podpísaný a zmenený. Žalovaný tvrdil, že žalobca uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom pred súdom prvej inštancie nerozporoval a mal za to, že z uvedeného je tiež zrejmé, že DZP boli nepochybne súčasťou zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, čoho si bol žalobca vedomý, pričom akékoľvek jeho opozitné tvrdenia považoval za účelové. Doplnil, že DZP vlastnoručne podpísané žalobcom dňa 14.03.2008 vľavo dole obsahujú označenie ,,06.06“ čo je označenie znenia DZP, ktoré boli použité pri uzatvorení tohto zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, pričom rovnaké označenie sa nachádza na strane 12 DZP, ktorá obsahuje články 18.11, 18.12 a 18.13 upravujúce voľbu práva v prospech nemeckého práva a prorogačnú doložku v prospech nemeckých súdov podľa sídla žalovaného. Naviac na všetkých stranách DZP je vpravo dole uvedené rovnaké označenie ,,Anlage P11-12.doc“, teda ,,Príloha P11-12.doc“. O týchto tvrdeniach svedčí podľa žalovaného aj časová súvislosť medzi jednotlivými žalovaným predkladanými dokumentmi, pričom žalobca nikdy nerozporoval to, že by si nebol vedomý, či mu nebolo jasné, aké verzia DZP sa na daný zmluvný vzťah použije. Žalobca rozporoval existenciu prorogačnej doložky až v odvolacom konaní, čo možno podľa žalovaného považovať za účelové a nespĺňajúce hypotézu ust. § 366 Civilného sporového poriadku. Záverom žalovaný uviedol, že ani v prípade neplatnosti prorogačnej doložky by na prejednanie tejto veci neboli príslušné slovenské súdy ako tvrdí žalobca. Poukázal na čl. 4 ods. 1 v spojení s čl. 63 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, podľa ktorého je všeobecný súd žalovaného určený podľa jeho sídla, ktoré je v tomto prípade v Nemecku a zároveň miestom plnenia je podľa čl. 7 bod 1 b) Nariadenia tiež Nemecko, nakoľko ,,službami“ sa má na mysli i plnenie podľa zmluvy o dielo.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, týkajúceho sa preukázania priamej súvislosti DZP s ostatnými dokumentmi a listinami poukazujúc na číselné označenie 06.06. a tiež označenie ,,Anlage P11-12.doc“, vyjadril s tým, že uvedené nepreukazuje, že by zmluvný vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje nároky v tomto konaní, mal byť spravovaný DZP zo dňa 14.03.2008.
5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zopakoval argumenty, ktorými preukazoval ako medzi sporovými stranami vznikol zmluvný vzťah a ako sám žalobca učinil DZP súčasťou zmluvného vzťahu. Tiež uviedol, že v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami boli tieto DZP, verzia k 06/2006, poslednou platnou verziou DZP, nová verzia bola spracovaná až v 01/2009. K revíziám DZP dochádza u žalovaného spravidla v reakcii na zmenu súdnej praxe každé 2-3 roky, pričom medzi verziou 06/2006 a 01/2009 žiadna iná verzia DZP nebola vydaná. Žalovaný naďalej zotrval na svojich tvrdeniach, že súčasťou zmluvného vzťahu boli učinené i DZP podpísané žalobcom dňa 14.03.2008 a akúkoľvek inú argumentáciu žalobcu považoval za účelovú. Záverom opätovne poukázal na to, že ak by aj odvolací súd dospel k názoru, že prorogačná doložka nebola platne uzatvorená, v zmysle čl. 4 ods. 1 v spojení s čl. 63 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 všeobecný súd žalovaného sa určuje podľa jeho sídla, ktoré je v tomto prípade v Nemecku.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
7. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody, spočívajúce v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov ako i nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP).
10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd európskym platobným rozkazom zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 30.481,98 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a v predmetnej veci vydal európsky platobný rozkaz sp. zn. 9Cb/2/2019 zo dňa 14.02.2019, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. Týmto sa konanie o európskom platobnom rozkaze skončilo a vo veci sa ďalej konalo v rámci riadneho občianskeho súdneho konania. Nakoľko žalovaný namietol medzinárodnú príslušnosť slovenských súdov, súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie v predmetnej veci zastavil, žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
14. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, ak sa odpor podá v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom európskeho platobného rozkazu, nič vo vnútroštátnom práve nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom riadnom občianskom súdnom konaní.
15. Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 1215/2012“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
16. Podľa článku 63 bod 1 nariadenia č. 1215/2012 na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo, b) ústredie alebo, c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.
17. Podľa článku 7 bod 1 nariadenia č. 1215/2012 osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).
18. Podľa článku 25 bod 1, 2 nariadenia č. 1215/2012 ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo
c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah. Komunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za "písomnú".
19. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ustanovenie § 9 CSP pritom explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí.
20. Odvolací súd sa po preskúmaní veci, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie ako aj dôvodov odvolania stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.
21. Žalobca v prvom rade namietal skutočnosť, že žalovaný už v čase podania odporu proti európskemu platobnému rozkazu mal vedomosť o Dodatočných zmluvných podmienkach (ďalej len „DZP“), ktoré majú zakladať právomoc nemeckého súdu. K uvedenému argumentu žalobcu súd prvej inštancie správne poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-144/12, Goldbet Sportwetten GmbH/Massimo Sperindeo, z ktorého jasne vyplýva, že odpor proti európskemu platobnému rozkazu, v ktorom sa nenamieta proti nedostatku právomoci súdov členského štátu pôvodu a v ktorom nie sú uvedené dôvody týkajúce sa merita veci, sa nedá považovať za zúčastnenie sa na konaní. Opačný prístup, podľa ktorého by podanie odporu, v ktorom nie je namietaný nedostatok právomoci súdu členského štátu pôvodu znamenal zúčastnenie sa na konaní, by rozširoval účinky podania odporu nad rámec účinkov stanovených Nariadením č. 1896/2006. Naviac, na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu mohol žalovaný použiť vzorové tlačivo, v ktorom neexistuje žiadna možnosť namietať nedostatok právomoci členského štátu pôvodu. Postupu súdu prvej inštancie, ktorý sa zaoberal námietkou žalovaného ohľadne nedostatku právomoci slovenského súdu, vznesenou v prvom podaní žalovaného, ktorý mu patril po podaní odporu, a to za situácie, keď žalovaný v odpore proti európskemu platobnému rozkazu túto námietku nevzniesol, niet čo vytknúť.
22. Odvolací súd ďalej z obsahu spisu zistil, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená písomná prorogačná doložka, ktorá zakladá právomoc nemeckého súdu. Z protokolu o jednaní zo dňa 09.05.2008 bodu 2 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že sa ich zmluvný vzťah bude spravovať aj DZP, ktoré boli uvedené ako príloha 1 k tomuto protokolu. Taktiež je zrejmé, že žalobca DZP na poslednej strane vlastnoručne podpísal dňa 14.03.2008, teda o ich existencii mal vedomosť už pred uzatvorením zmluvy o dielo. Dokonca sám žalobca v emailovej komunikácii so žalovaným zo dňa 18.03.2008 poukazoval na bod 19 DZP, o ktorom dňa 09.05.2008 prebehla diskusia a ktorý bol následne sporovými stranami zmenený. Zmena bodu 19 DZP je zaznamenaná na poslednej starne DZP s uvedením dátumu (09.05.2008) i podpisu žalobcu. Je zrejmé, že ku zmene bodu 19 DZP došlo v rovnaký deň ako sa uskutočnilo jednanie sporových strán, ktoré je zaznamenané v Protokole o jednaní zo dňa 09.05.2008 (viď. bod 14 Protokolu), na základe ktorého žalovaný práve dňa 09.05.2008 u žalobcu objednal sedadlá na štadión v Drážďanoch. Z bodu 18.11 DZP pritom vyplýva, že rokovacím jazykom a jazykom zmluvy je nemčina, platí nemecké právo, podľa 18.12 miestom plnenia je stavenisko (teda Drážďany, Nemecko) a podľa 18.13 je sídlom súdu pre prípadné spory vzniknuté v obchodnom styku sídlo podniku objednávateľa, ktorý udeľuje objednávku. Nakoľko objednávka bola žalovaným žalobcovi zaslaná z pobočky v Drážďanoch, na konanie v predmetnom spore je príslušný nemecký súd. Takáto dohoda o súdnej právomoci je podľa čl. 25 bod 1 Nariadenia č. 1215/2012 pre účastníkov záväzná a zakladá neodstrániteľnú prekážku konania vo veci slovenským súdom, z ktorého dôvodu je nutné konanie zastaviť podľa § 9 ods. 1, § 162 ods. 2 CSP.
23. Odvolací súd záverom dodáva, že aj keby súd prvej inštancie dospel k záveru, že prorogačná doložka uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná, resp. že neexistovala, je treba si uvedomiť, že podľa článku 4 bod 1 v spojení s článkom 63 bod 1 nariadenia
č. 1215/2012 všeobecný súd žalovaného, určený podľa jeho sídla, je v tomto prípade v Nemecku. Rovnako tak je v tomto prípade miestom plnenia Nemecko s poukazom na čl. 7 bod 1 b) nariadenia č. 1215/2012. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako i na to, že žalovaný v konaní vzniesol námietku nedostatku právomoci slovenských súdov, argumentácia žalobcu o právomoci slovenského súdu ani v takom prípade neobstojí.
24. Za skutkovo a právne správne považuje odvolací súd aj uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 256 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania, ku ktorému došlo v dôsledku žalovaným účinnej vznesenej námietky nedostatku právomoci súdu konať v predmetnej veci.
25. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).