Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_13Cb-73-2019.pdf
PDF · 100.11 KB
Case nature
Subarea
13Cb/73/2019
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, v zastúpení TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému: Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť, so sídlom Mikušovská cesta 17, 984 01 Lučenec, IČO: 36 054 259, v zastúpení JUDr. Róbert Gombala, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 010 608, o vydanie bezdôvodného obohatenia 641.001,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy 641.001,- € s príslušenstvom sa z a s t a v u j e .
II. Žalobca je p o v i n n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.08.2019 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 641.001,- € s úrokom zo omeškania vo výške 9 % ročne s ním uvedeného dôvodu o nenaplnení podmienok predĺženia trvania zmluvy o výkone vo verejnom záujme a z toho vyplývajúcej neplatnosti dodatku, ktorým sa takáto zmluva predĺžila, čo podľa jeho tvrdenia založilo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia plnenia, ktoré na základe takejto neplatnej zmluvy bolo zo strany žalobcu žalovanému poskytnuté.
2. Písomným podaním žalobcu zo dňa 02.03.2022 žalobca v celosti vzal žalobu späť, pričom uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 641.001,- € s príslušenstvom a návrhom na vydanie medzitýmneho rozsudku domáhal a priori, aby súd rozhodol spor strán o neplatnosť predĺženia zmluvy o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 29. decembra 2008 Dodatkom č. 9 zo dňa 14. novembra 2017 na obdobie po 31. decembri 2018. Nakoľko Civilný sporový poriadok neumožňoval podať žalobu o neplatnosť Dodatku, bol žalobca nútený v súlade s v tom čase prevládajúcim právnym názorom uvádzaným v právnej teórii žalovať na okresnom súde jednak vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorým súd určí, že neexistuje právo žalovaného voči žalobcovi na finančné plnenia podľa zmluvy v znení Dodatku za obdobie po 31. decembri 2018 a zároveň vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 593.437,- € s príslušenstvom a sumu 47.564,- € s príslušenstvom. Žalobca poukázal v predmetnom podaní na konštatovanie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého prvostupňový súd postupoval nesprávne a pokiaľ v petite žaloby nie je vyjadrení synalagmatický záväzok a rozhodol medzitýmnym rozsudkom o neexistencii práva žalovaného voči žalovanému na finančné plnenie podľa zmluvy v znení Dodatku č. 9 postupoval prvostupňový súd nesprávne, pokiaľ nesprávne, pokiaľ skúmal v merite veci otázku neplatnosti uvedenej zmluvy s dodatkom, keďže s ohľadom na vyššie uvedený skutkový stav žaloba
nespĺňala formálne náležitosti pre úspešné uplatnenie žaloby na súde. Žalobca sa s uvedeným názorom nestotožnil, uviedol, že uznesenie odvolacieho súdu žalobcu núti najskôr vyčísliť peňažný nárok žalovanému voči žalobcovi na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy ako podmienku na to, aby prvostupňový súd mohol sa zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy, čo sa mu javí v konkrétnom prípade neúčelné a s ohľadom na procesnú hospodárnosť a efektivitu vynakladania verejných prostriedkov daňových poplatníkov na vedenie predmetného sporu. Žalobca opakuje, že jeho zámerom pri podaní žaloby nebolo získanie vrátenia peňažného plnenia za vykonané služby vo verejnom záujme. To znamená, že žalobca ani nikdy primárne nevyčísloval hodnotu prijatých služieb vo verejnom záujme za účelom ich zápočtu. Žalobca inicioval súdne konanie z dôvodu, aby súd nastolil medzi sporným stranami právnu istotu v otázke, na základe akého právneho titulu vykonával žalovaný dopravné služby pre žalobcu po 31. decembri 2018. V závislosti od tohto meritórneho rozhodnutia mali žalobca a žalovaný v úmysle zahájiť mimosúdne rokovania, ktoré by smerovali buď k podradeniu vykonaných prepravných služieb pod platne predĺženú Zmluvu alebo vyporiadaniu žalobcom prijatých dopravných služieb z titulu bezdôvodného obohatenia. Právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení, teda povinnosť žalobcu vyčíslovať peňažné nároky tak špecifického plnenia, ako sú dopravné služby vo verejnom záujme (kde fakticky neexistuje ekvivalentné plnenie v rovnakom čase a na rovnakom mieste) bez toho, aby bolo najprv rozhodnuté o platnosti či neplatnosti Zmluvy, žalobcovi fakticky neumožňuje bez neprimeraných nákladov z verejných zdrojov v konaní ďalej pokračovať. Zároveň žaloba uvádza, že tým, že bez vyslovenia právneho názoru v merite sporu, odvolací súd spor z procesných dôvodov vrátil na korenému súdu, nemožno v dohľadnej dobe očakávať rozhodnutie, ktoré by medzi stranami definitívne vyriešilo otázku platnosti alebo neplatnosti Zmluvy. Keďže sa sporné predĺženie Zmluvy chýli ku koncu (31.12.2023) a paralelne prebieha proces nového verejného obstarávania na dopravcov v Banskobystrickom samosprávnom kraji, ktorí budú od 1.1.2024 poskytovať dopravné služby vo verejnom záujme podľa novej zmluvy, odpadol faktický dôvod na pokračovanie predmetného sporu. Žalobca zároveň uviedol, že chcel chrániť verejné zdroje, t.j. potreboval poznať zákonnosť predĺženia zmluvného vzťahu so žalovaným, nakoľko mal dôvodné pochybnosti, či predĺženie bolo v súlade s predpismi o verejnom obstarávaní, prípadne inými verejnoprávnymi predpismi o nakladaní s verejnými zdrojmi. Keďže jediný právne záväzný výklad poskytuje súd, žalobca musel predložiť túto otázku na súdne preskúmanie, má však za to, že napriek neprávoplatnému rozhodnutiu vo veci, plynutiu času, priebehu súdneho konania a aktivitami žalobcu došlo zásadným spôsobom k zníženiu rizika verejnoprávnych sankcií a preto v záujme efektívneho vynakladania verejných zdrojov, s prihliadnutím na minimalizované riziko verejnoprávnych sankcií, žiadame zastavenie konania. Žalobca uviedol, že predmetný spor zároveň úzko súvisí so súdnym konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 67Cb/30/2020, v ktorom sa žalovaný domáha zaplatenia 3,923.283,42 € s prísl. voči žalobcovi. Žalovaný v predmetnej žalobe uvádza, že tento nárok si uplatňuje pre prípad, že súd v konaní 13Cb/73/2019 určí, že Dodatok je neplatný v časti predĺženia Zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku zastavenia konania 13Cb/73/2019 o neplatnosti Dodatku v časti predĺženia Zmluvy, nebude dôvod na pokračovanie konania 67Cb/30/2020. Žalobca pre úplnosť uvádza, že rovnako vzal žalobu späť aj v obdobnej veci, v ktorej žalobca žaluje spoločnosť Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti predĺženia Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave, uzavretej medzi žalobcom a SAD Zvolen, ktoré konanie bolo uznesením z 15. decembra 2021 zastavené. SAD Zvolen sa proti uzneseniu o zastavení konania odvolal, pričom o odvolaní zatiaľ nebolo rozhodnuté. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobca navrhol konanie z dôvodu späťvzatia v celom rozsahu zastaviť. O trovách konania navrhol rozhodnúť v zmysle § 256 CSP, pričom však má za to, že žaloba nezavinil zastavenie konania, žalobu berie späť z objektívnych dôvodov ním uvedených a preto navrhuje, aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V prípade, ak žalovaný nebude súhlasiť so späťvzatím žaloby z dôvodov, ktoré súd vyhodnotí ako vážne a konanie nezastaví, žalobca bude nútený v konaní v spore pokračovať v zmysle právneho názoru vysloveného Krajským súdom Banská Bystrica.
3. Žalovaný sa k späťvzatiu žalobcu vyjadril písomne podaním zo dňa 14.03.2022, pričom uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Žalovaný poukázal na to, že na začiatku sporu k žalobe žalobcu a postupu žalobcu vyjadroval tak, že spor vyvolaný žalobcom zaplatenie o 641.001,- € s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia v spojitosti s tým, že žalobca neuznal predĺženie zmluvného vzťahu so žalovaným po 01.01.2019, nemá žiadny zmysel, pretože žalovaný aj po 01.01.2019 (predmetom sporu je vrátenie platby žalobcu žalovanému za obdobie mesiaca január 2019) pre žalobcu poskytoval služby vo verejnom záujme a za tieto služby mu musí byť zo strany žalobcu zaplatené. Aj sám žalobca nakoniec (po dva a pol roku vedenia sporu) v späťvzatí žaloby uznal, že zámerom žalobcu pri podaní
žaloby nebolo získanie vrátenia peňažného plnenia za vykonané služby vo verejnom záujme. Žalobca však podaním žaloby a zotrvaním na žalobe medzi stranami sporu navodil otázku neistoty v akom právnom vzťahu je žalovaný so žalobcom po dni 01.01.2019. Zároveň žalobca vyvolal týmto sporom aj tiež otázku právnej neistoty ohľadne ďalších právnych vzťahov medzi stranami sporu upravených Dodatkom č. 9 aj za obdobie pred 01.01.2019, pretože Dodatok č. 9 uzavretý dňa 14.11.2017 upravoval aj právne vzťahy medzi stranami sporu od roku 2017 čo vyvolalo spor momentálne vedený Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 67Cb/30/2020. Žalovaný zároveň poukázal na argumentáciu žalobcu v späťvzatí žaloby s tým, že má za to, že napriek neprávoplatnému rozhodnutiu vo veci, plynutiu času, priebehu súdneho konania a aktivitami žalobcu došlo zásadným spôsobom k zníženiu rizika verejnoprávnych sankcií (napr. pokút od Úradu pre verejné obstarávanie) pre BBSK z dôvodu spornej zákonnosti predĺženia zmluvného vzťahu. Z tejto argumentácie žalobcu je potom zrejmé, že aj v súčasnosti žalobca neuznáva zákonnosť predĺženia zmluvného vzťahu s tým, že momentálne mu tento stav „vyhovuje“ a tak podľa neho v záujme efektívneho vynakladania verejných zdrojov (hoci aj doteraz viedol spor v záujme ochrany verejných zdrojov) aktuálne tvrdí, že už nevidí dôvod na pokračovanie sporu. Pri takomto vysvetľovaní svojho momentálneho postupu žalobca stále udržiava otázku neistoty v akom právnom vzťahu je žalovaný so žalobcom a koná aj v rozpore s jeho odôvodňovaním vedenia tohto sporu, ktorý sám uviedol v rámci bodu 1.13 späťvzatia žaloby, keď konkrétne uvádza: „Žalobca inicioval súdne konanie z dôvodu, aby súd nastolil medzi sporným stranami právnu istotu v otázke, na základe akého právneho titulu vykonával Žalovaný dopravné služby pre Žalobcu po 31. decembri 2018. V závislosti od tohto meritórneho rozhodnutia mali Žalobca a Žalovaný v úmysle zahájiť mimosúdne rokovania, ktoré by smerovali buď k podradeniu vykonaných prepravných služieb pod platne predĺženú Zmluvu alebo vyporiadaniu Žalobcom prijatých dopravných služieb z titulu bezdôvodného obohatenia.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovi momentálne vyhovuje stav právnej neistoty, hoci aj za cenu toho, že nepozná odpoveď, ktorú sa snažil vedením tohto sporu získať, t.j. buď podradenie vykonaných prepravných služieb, a teda aj platieb žalobcu pod platne predĺženú Zmluvu alebo vyporiadanie prijatých dopravných služieb, a teda aj platieb za tieto služby vyplácané bez zmluvy z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi ale pritom nič nebráni (a žalovaný je dokonca presvedčený, že žalobca v záujme riadneho vydokladovania vynakladania verejných zdrojov tak aj bude konať), že žalobca sa bude v budúcnosti domáhať vydania bezdôvodného obohatenia možno aj za celé Zmluvou „nepokryté“ obdobie, a to už takou žalobou, akou by bol „nútený“ pokračovať aj v tomto spore, a to zmysle právneho názoru vyplývajúceho zo zrušovacieho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Žalovaný zároveň poukázal na nepredvídateľnosť konania žalobcu prejavujúcu sa aj tým, že žalobca späťvzatie žaloby vykonal len jeden deň pred určeným termínom pojednávania, pričom žalobca ešte pred predchádzajúcim pojednávaním určeným na deň 02.12.2021 v jeho e-mailovom podaní tvrdil, že nesúhlasí, aby sa pojednávanie konalo v neprítomnosti žalobcu a žiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania, čo až do 02.03.2022 nasvedčovalo skôr tomu, že žalobca bude na jeho žalobe trvať a skutočnosť, že žalobca ako povinná osoba v zmysle ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám už od roku 2018 odmieta žalovanému ako žiadateľovi sprístupniť dve právne analýzy vypracované pre žalobcu práve na posúdenie právneho vzťahu založeného Dodatkom č. 9 s tým, že podstatný argument žalobcu pre nesprístupnenie analýz v spore vedenom na správnom súde - Krajskom súde v Banskej Bystrici spis. zn. 74S/9/2021 vyplývajúci z jeho podania zo dňa 18.02.2022 je práve vedenie aj sporu na Okresnom súde Lučenec a argumentácia, že žiadaná právna analýza obsahuje informácie, ktoré sa premietajú do jednotlivých krokov zo strany BBSK pri riešení sporného vzájomného záväzkovo-právneho vzťahu. Z uvedeného žalovanému vyplýva, že žalobca teda ešte aj dňa 18.02.2022 (a následne na pojednávaní dňa 23.02.2022) predpokladá riešenie sporného vzájomného záväzkovo-právneho vzťahu a ako verejný subjekt nie je ochotný žalovanému sprístupniť podklad, na základe ktorého už od roku 2018 spochybňuje vzájomný záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalovanému však stav takej právnej neistoty a nepredvídateľnosti ako to popísal vo svojom vyjadrení nevyhovuje, pretože žalovaný je obchodná spoločnosť založená na podnikanie a v rámci podnikania potrebuje žalovaný vedieť ako sa právne vyhodnotí plnenie medzi žalovaným a žalobcom za obdobie 5 rokov, ktorého hodnota predstavuje za toto obdobie sumu niekoľko desiatok miliónov eur. Z tohto dôvodu je podľa žalovaného jeho oprávneným záujmom mať jednoznačnú právnu istotu, či je so žalobcom v zmluvnom alebo bezzmluvnom vzťahu, za vyššie popísaných okolností musí trvať na tom, aby v tomto spore o zaplatenie z titulu bezdôvodného obohatenia súd meritórne rozhodol a preto so zastavením nesúhlasí. Žalovaný je presvedčený, že uvedený dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby je dostatočne vážny podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré v rámci konania vyšli najavo, dôvodne predpokladá, že tento dôvod ako vážny vyhodnotí aj konajúci súd.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/20815 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp, v zmysle ktorého žalobca disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia. Z hľadiska procesnej autonómie žalobca nijako nie je obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Zastavenie konania ako bezprostredný nástroj späťvzatia žaloby je však podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu je na zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby nevyhnutý súhlas žalovaného v zmysle § 146 ods. 2 CSP a v ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
9. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon späťvzatie žaloby uvedením žiadneho konkrétneho dôvodu ani nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby do značnej miery relevantná.
10. Žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu s poukazom v prvom rade na hospodárnosť vedenia konania z jeho strany a snahu šetriť verejné zdroje v súvislosti s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, napriek tomu, že žalobca naďalej zotrváva na argumentácii spornosti, platnosti Dodatku Zmluvy o výkone vo verejnom záujme, ktorá podľa jeho názoru je kľúčovou pre posúdenie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným a čoho sa fakticky žalobou aj pôvodne chcel domôcť.
11. Napriek skutočnosti, že žalobca disponuje v rámci sporového konania jeho predmetom a konaním samotným, nie je ani prípadný záujem žalovaného na prejednania v meritórnom rozhodnutí veci paušálne bez právneho významu. Kvalifikovaný nesúhlas žalovaného môže viesť k rozhodnutiu súdu o nepripustení späťvzatia žaloby, pričom konania podľa § 146 ods. 2 CSP môžu byť zastavené iba so súhlasom žalovaného. Žalovaný vo svojom podaní právne relevantným spôsobom vyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby, pričom však podľa názoru súdu sa nejedná o prípad § 146 ods. 2 CSP, pretože vychádzajúc z predmetu sporu tak, ako ho žalobca vymedzil podanou žalobu a najmä jeho petitom, predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi za určité časové obdobie a nejedná sa o spor, z ktorého by spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu (ide najmä o konania v zmysle § 149 OZ, § 142 OZ, § 139 ods. 2 OZ, § 105 OZ a pod.). V prejednávanom prípade teda nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je potrebné posudzovať v zmysle § 146 ods. 1 CSP a takto aj vážnosť dôvodov žalovaného vyhodnotiť. Vážnosť dôvodov, pre ktoré žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí posudzuje súd vždy ad hoc podľa individuálnych okolností prípadu, pričom zohľadňuje nielen skutkové a právne špecifiká vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a záujmov žalovaného. Vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby nemusia mať nevyhnutne právny základ, môže ísť aj o dôvody ekonomické, etické a pod. Pokiaľ z ich povahy vyplýva, že sú žalovaným dôvodne považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Načrtnuté dôvody prichádzajú do úvahy napr. konania o ochranu osobnostných práv, nekalej súťaže, kde môže mať prípadný zamietavý rozsudok pre žalovaného osobitný význam. Z hľadiska povahy predmetu však nie sú a priori vylúčené žiadne súdne spory, v ktorých by mohol žalovaný účinne uplatniť vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby alebo jej časti.
12. Pri posudzovaní vážnych dôvodov nesúhlasu na strane žalovaného so späťvzatím žaloby je v prvom rade potrebné vychádzať zo samotného predmetu sporu, ktorý vymedzil žalobca petitom žaloby
(doteraz nezmenený), v zmysle ktorého sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného s tým, že prejudiciálne v konaní je potreba posúdenia platnosti právneho titulu, na základe ktorého plnenie malo, resp. nemalo byť poskytnuté. V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o vzájomné plnenia (synalagmatické), z čoho vyplýva, že oproti plneniu žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby bolo špecifikované a uplatnené aj plnenie žalobcu, ktoré eventuálne od žalovaného rovnakým titulom bezdôvodného obohatenia obdržal. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo preto rozhodnutie prvostupňového súdu aj zrušené z procesných dôvodov, keďže žalobcom navrhovaný petit uvedené kritériá nespĺňal a je potrebné uviesť, že doteraz ich ani nespĺňa, pričom však pánom sporu nielen z hľadiska jeho určenia, jeho trvania, ale aj predmetom je samotný žalobca, ktorý jediný takýto úkon môže uskutočniť. Za stávajúceho stavu žalobca doteraz v intenciách vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu petit neupravil, teda procesné dôvody pre zamietnutie žaloby naďalej trvajú a za tohto stavu sa rozhodol z dôvodu hospodárnosti a nevynakladania ďalších trov žalobu vziať späť. Súd ani žalovaný žalobcu nemôže nútiť k tomu, aby petit akýmkoľvek spôsobom upravil a zosúladil s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. V prípade, že tak žalobca nečiní, dôsledkom takéhoto správania pri riadnom prejednaní veci je zamietnutie žaloby, teda procesný úspech žalovaného, avšak opätovne len z procesných dôvodov, nakoľko v súlade s vysloveným názorom odvolacieho súdu nie je dôvod pre posudzovanie platnosti predmetnej Zmluvy o výkone vo verejnom záujme za predpokladu, že nie sú odstránené formálne nedostatky tejto žaloby. Otázka platnosti, resp. neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy, ktorá bola nadnesená tak žalobcom ako dôvod právnej istoty medzi žalobcom a žalovaným je uvádzaná aj vo vyjadrení žalovaného, je otázka, ktorá v predmetnom konaní by bola posudzovaná ako otázka prejudiciálna, t.j. súd by predbežne si vytvoril názor o platnosti, resp. neplatnosti, ktorý by sa následne premietol do rozhodnutia o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, resp. žalobu zamietnuť, pričom sa jedná o žalobu o plnenie. Súd by rozhodnutím nerozhodol priamo o platnosti, resp. neplatnosti, za týmto účelom by musela byť podaná osobitná žaloba, ak by strany sporu sa chceli domôcť meritórneho rozhodnutia vo vzťahu či práva a povinnosti z takejto zmluvy im vznikli alebo nevznikli. Na základe vyššie uvedeného si preto treba položiť otázku čo sa zmení na strane žalovaného, ak spor bude prejednaný súdom a konanie by nebolo zastavené napriek tomu, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. V prípade, že by vec bola prejednaná v intenciách podanej žaloby a eventuálne by žaloba bola zamietnutá v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, žalovaný by mal rozhodnutie, ktoré by vo vzťahu k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie nič nemenilo, rovnako ako uznesenie o zastavení konania, pretože žiadna povinnosť by mu nevznikla. Naviac žalovaný by nedosiahol vyslovenia ani len predbežného právneho názoru súdu vo vzťahu k platnosti, resp. neplatnosti zmluvy, keďže žaloba by bola z tohto dôvodu zamietnutá. Iná situácia by bola v konaní, ak by žalobca bol upravil petit žaloby v intenciách vysloveného právneho názoru a prejavil synalagmatickosť vzájomných právnych vzťahov a následne by eventuálne takúto žalobu bral späť, potom by bolo možné dôvody, ktoré uvádza žalovaný vyhodnotiť ako dôvody vážne, pretože nič by v konaní nebránilo ďalej pokračovať, prípadne aj vyriešením prejudiciálnej otázky platnosti, resp. neplatnosti predbežnej zmluvy, ktorá by však mala význam len z hľadiska tohto konkrétneho konania. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto dôvody, ktoré uvádza žalovaný nepovažuje za vážne dôvody nesúhlasu a konanie zastavuje.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Späťvzatie žaloby je posudzované prísne z hľadiska procesných kritérií, pričom dôvody, pre ktoré tak činí žalobca sú do značnej miery irelevantné. Zastavenie konania procesne zaviňuje žalobca tým, že žalobu berie späť, osobitné dôvody, pre ktoré by žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov konania súd v tvrdených skutočnostiach žalobcu nevidí. Žalobca mal zvážiť začatie súdneho sporu, jeho trvanie, ako aj dôsledky jeho zastavenia z hľadiska náhrady trov konania. K otázke zavinenia zastavenia konania súd dáva do pozornosti predchádzajúceho rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 183/92, v zmysle ktorého ak žalobca vezme žalobu späť z iného dôvodu než pre určité správanie sa žalovaného z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. Dôvody, ktoré uvádza žalobca a
považuje ich za objektívne dôvody späťvzatia žaloby na jeho strane z hľadiska procesného zavinenia na zastavení konania nemajú význam.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).