Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-70-2021.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/70/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: L. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX, zastúpeného JUREK, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 47 253 983, proti žalovanému: U. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. B. XXX, C., zastúpenému Advokátska kancelária M2 Legal, s.r.o. so sídlom Zvolenská 4014/31, Martin, IČO: 53 057 368, o zaplatenie 10 750,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 17C/24/2020-91 zo dňa 22. 10. 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov celého konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 499, § 507 ods. 1, § 588, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1 OZ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10 750,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23. 12. 2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Súčasne rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na 100 % náhradu trov konania (II.). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na strane kupujúceho a žalovaný na strane predávajúceho 07. 10. 2019 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. GAZ, typ GAZELA 4x4 za kúpnu cenu 10 750,- eur. V novembri 2019 sa vyskytli na vozidle prvé závady, čo bolo preukázané stanoviskom servisného technika, ktorý zistil, že brzdy namontované na motorovom vozidle nie sú s ním kompatibilné, v dôsledku čoho bolo z dôvodu bezpečnosti a funkčnosti absolútne nevyhnutné brzdy vymeniť. Ďalej bolo zistené, že došlo k rozpadu prídavnej prevodovky s následným roztrhnutím jej plášťa a zistený vážny zásah do motorovej časti spočívajúci v jeho pretesnení, čo bolo viditeľné na prvý pohľad. Tvrdenie o vadách bolo preukázané aj fotodokumentáciou zhotovenou žalobcom a predloženou do spisu samotným žalovaným. Vzhľadom na uvedené mal súd vady preukázané, pretože žalovaný žiadny dôkaz, ktorým by existenciu týchto vád vyvrátil, neprodukoval. Žalobca na základe zmluvného dojednania v čl. VI. bod 4 kúpnej zmluvy písomným podaním z 13. 12. 2019, ktoré bolo doručené žalovanému 19. 12. 2019 od zmluvy odstúpil. Pokiaľ žalovaný vytýkal, že vady mu neboli oznámené včas, v tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 599 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého základnou podmienkou uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady na súde je, aby kupujúci predávajúcemu vytkol vady v záručnej dobe, ktorú si zmluvné strany v uvádzanom článku dohodli 6 mesiacov od okamihu podpísania zmluvy. Keďže vady boli žalovanému oznámené zhruba po uplynutí dvoch mesiacov v rámci šesťmesačnej záručnej doby, pričom v zmysle citovaného článku sa mohlo jednať o akékoľvek vady na predmete kúpy, a preto žalobca ako kupujúci splnil základnú podmienku uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady na súde. Odstúpenie od zmluvy vyhodnotil ako platné, vzhľadom na čo následne vznikla žalovanému ako predávajúcemu povinnosť
vrátiť žalobcovi kúpnu cenu 10 750,- eur, ktorú povinnosť si však žalovaný nesplnil, a preto súd ho k tejto povinnosti zaviazal. Súčasne mal za to, že žalovaný sa so splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka, ktoré mu priznal v zmysle dojednaní čl. IV. bod 4, podľa ktorého mal žalovaný povinnosť vrátiť kúpnu cenu v lehote 3 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy od 23. 12. 2019, kedy sa dostal do omeškania, a to vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, ho priznal proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a priznaný mu nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu má vadu, nakoľko žalobcom navrhnutý petit žaloby neobsahuje synalagmatický záväzok v zmysle § 457 OZ. Pokiaľ žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, zaniklo mu vlastnícke právo k motorovému vozidlu a medzi ním a žalovaným vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je v zmysle § 457 OZ povinnosť každého z účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, teda na jednej strane povinnosť žalobcu vrátiť mu predmetné motorové vozidlo a na druhej strane jeho povinnosť vrátiť žalobcovi kúpnu cenu. Žalobca sa nemôže voči nemu účinne domáhať samotného plnenia, ale bol povinný túto vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov primerane a jasne vyjadriť v petite podanej žaloby, čo však neučinil, keďže petit žaloby neobsahuje synalagmatický záväzok v zmysle § 457, v dôsledku čoho bol súd viazaný jeho žalobným návrhom povinný žalobu zamietnuť, a to bez vykonávania dokazovania na technický stav vozidla, či zmluvné dojednania. Pokiaľ súd priznal zo synalagmatického právneho vzťahu plnenie len jednej zo zmluvných strán, odchýlil sa tak od kogentného ustanovenia OZ bez toho, aby takéto rozhodnutie primerane odôvodnil.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na ustanovenie čl. IV. kúpnej zmluvy, v ktorom bolo dojednané, že uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy zo strany kupujúceho sa táto zrušuje a kupujúci je povinný vrátiť vozidlo predávajúcemu a predávajúci je povinný vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu. Súčasťou jeho odstúpenia od zmluvy adresovaným žalovanému bola aj výzva v zmysle uvedeného článku na zaplatenie uhradenej kúpnej ceny do 3 dní od doručenia listu na uvedený účet a oznámenie spôsobu a miesta, akým bude prebiehať odovzdanie motorového vozidla. Napriek tejto výzve žalovaný finančné prostriedky neuhradil a ani mu neoznámil spôsob a miesto, akým bude prebiehať odovzdanie motorového vozidla, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s plnením svojich povinností. Ihneď po odstúpení od kúpnej zmluvy žiadal od žalovaného informácie, akým spôsobom bude prebiehať odovzdanie auta, čím poskytol žalovanému všetku potrebnú súčinnosť. Uvedené informácie žalovaný žalobcovi neposkytol. Opakovane žalovaného vyzýval na prevzatie motorového vozidla, umožnil mu podrobne ho prehliadnuť, pričom ani jednu z možností žalovaný nevyužil. Ak mal žalovaný za to, že jeho právo na vrátenie motorového vozidla je ohrozené, mal sa svojho práva domáhať na súde prostriedkami ochrany práva, napr. mal možnosť uplatniť vzájomnú žalobu. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovaný sa svojho práva nikdy nedomáhal a medzi stranami uvedené právo ani nebolo sporné. Preto nevidel dôvod na to, aby sa v žalobnom návrhu domáhal určenia povinnosti sám sebe, navyše v prípade, ak v omeškaní je žalovaný, pretože takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho zákona. Poukázal na zásadu, že právo patrí bdelým.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní a poukázal na rozhodnutia krajského a najvyššieho súdu, ktoré potvrdzujú aj ním uvedené skutočnosti.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že ak by aj nesplnil svoju povinnosť vydať vec (čo sa nestalo a v konaní to nebolo ani sporné), súd nie je viazaný žalobným návrhom a túto skutočnosť posúdi v závislosti od skutkového stavu v súlade s hmotným právom za aplikácie procesnoprávnej normy (riadnosť a včasnosť skutkových tvrdení, zákonná a sudcovská koncentrácia konania). Poukazoval na to, že napriek výzve žalovaný finančné prostriedky neuhradil, ani mu neoznámil spôsob a miesto, akým bude prebiehať odovzdanie motorového vozidla, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s plnením svojich povinností. Žalovaný odmietol prijať riadne ponúknuté plnenie a táto skutočnosť v konaní nikdy ani sporná nebola. Svojej povinnosti sa zbavil po tom, čo riadne ponúkol plnenie (protiplnenie) a žalovaný ho bezdôvodne odmietol prijať. Poukázal na to, že právna teória splnenie dlhu definuje ako právny úkon, ktorým dlžník alebo iná oprávnená osoba poskytne veriteľovi
alebo inej oprávnenej osobe, s úmyslom splniť dlh, predmet plnenia, ktorý zodpovedá obsahu ich vzájomného záväzkového vzťahu, z čoho vyplýva, že plnil. Poukázal na to, že postup, ktorý žiada žalovaný, je rozporný aj s atribútom spravodlivosti, keďže jeho správanie je v rozpore s jedným zo základných princípov občianskeho hmotného práva, že nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. Situácia, kedy žalovaná strana sa správa obštrukčne, účelovo a špekulatívne s následným aspektom úspechu vo veci a nemožnosti opätovného žalovania nároku, je problematická aj z hľadiska ochrany iných súkromnoprávnych princípov, ktoré predstavujú pozitívny príkaz súkromnoprávnych odvetví a ktorým je v úprave OZ definovaný dôraz na súlad výkonu práv súkromnoprávnych vzťahov s dobrými mravmi. Negatívnou hranicou výkonu subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich zo súkromnoprávnych vzťahov je zákaz aplikácie práv spôsobom, ktorý by mohol spôsobiť ujmu druhej strane právneho vzťahu. Súčasne poukázal na ust. § 522 OZ posledná veta, v zmysle ktorej je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd, spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie. V danom prípade nie je sporné, že ak žalovaný ako veriteľ je v omeškaní s prevzatím svojho plnenia, má žalobca nárok aj na náhradu iných škôd, pričom takouto škodou je aj prípadné „oslabenie“ peniazmi oceniteľného práva žalobcu pre správanie žalovaného. Takýmto plnením, resp. právom môže byť aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda plnenie uplatnené žalobcom možno právne kvalifikovať aj titulom uvedeného, pričom aj v tomto konaní je uvedený nárok nesporný. Uvedené však nezbavuje povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie oproti plneniu žalobcu, ak by ho vydať odmietol. Vzhľadom na uvedené preto možno mať za to, že bolo v záujme žalovaného sa dohodnúť a nie sa vykrúcať s cieľom zbaviť sa dlhu. Ďalej mal za to, že podľa § 457 OZ dochádza zo zákona k určitému spôsobu vyporiadania subjektov hmotnoprávneho vzťahu. Preto súd môže prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (ust. § 216 ods. 2 CSP). Takýmto stavom je potom aj stav, kedy žalobca požaduje od žalovaného ničím nepodmienené plnenie, a to aj napriek tomu, že by mal podľa práva požadovať plnenie podmienené. Logicky potom z toho vyplýva, že požadovaním nepodmieneného plnenia paradoxne žaluje „viac“, ako mu podľa práva náleží, keďže podmienené plnenie je vždy „menej“ ako plnenie nepodmienené. Tým pádom súd pri prejednávaní veci s absentujúcim vyjadrením podmienenosti v žalobe môže, ba priam musí identifikovať, či toto žalobcom požadované plnenie je alebo nie je podmienené. Pokiaľ zistí, že v dôsledku ust. § 457 je podmieneným, je povinný priznať žalobcovi „menej“ ako žaluje a do výroku rozsudku vložiť doložku vyjadrujúcu synalagmaticitu (oproti), a to všetko aj bez osobitného návrhu žalovaného. Preto vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že ak v žalobnej žiadosti neformuloval synalagmatickosť obidvoch právnych povinností, bol súd napriek tomu povinný poňať túto synalagmatickosť do príslušného výroku svojho rozsudku. Ďalej poukázal na zákonnú koncentráciu konania, z ktorej vyplýva, že procesné úkony strán sporu (alebo ich časti), ktoré koncentrácii podliehajú (teda prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky (súd na ne neprihliada), ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ak teda za danej hmotnoprávnej situácie predkladá žalovaný „rozhodovaciu prax“, ktorá vychádza z iného skutkového stavu (žalobca odmietol plniť) a zároveň z odlišného právneho predpisu (O. s. p. nepoznalo usporiadacie žaloby), nemožno takúto argumentáciu považovať za súladnú s právom a právnymi predpismi. Súčasne poukázal na to, že súd uviedol právny názor v zmysle § 181 ods. 2 CSP, pričom žalovaný proti nemu nenamietal a neargumentoval skutkovo, ani právne, ani žiadne dôkazy nenavrhol. V prípade, že toto svoje právo žalovaný nevyužil, má to právne následky v podobe prehry v spore. Svoje tvrdenia a argumentáciu žalovaný zmenil v odvolacom konaní, a preto dodatočná aplikácia právneho názoru žalovaného by bola rozporná s princípom kontradiktórnosti konania, pretože aktívne procesné správanie je na žalovanom ako strane sporu a nie na súde. Ak strana neuniesla dôkazné bremeno, prípadne netvrdila a nepreukázala súdu skutočnosť podstatnú pre jeho správne rozhodnutie, znamená to, že sa tak v konaní stať už nemôže, a to vzhľadom na procesnú preklúziu práva v dôsledku zákonnej a sudcovskej koncentrácie.
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že práve žalobca nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a obozretnosťou v rozpore so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, keďže ako iniciátor súdneho konania bol od samého počiatku zastúpený advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom a neposkytol predmetnému synalagmatickému záväzku zodpovedajúcu ochranu podľa ustáleného výkladu ust. § 457 OZ, podľa ktorého už vo svojom žalobnom petite mal vyjadriť synalagmatickú podmienenosť vzájomných plnení. Ďalej poukázal na to, že tvrdenia žalobcu, že predložil rozhodovaciu prax vychádzajúcu z iného skutkového stavu odlišného právneho predpisu, sú v rozpore so skutočnosťou, keďže aplikoval skutkovo aj právne takmer identickú judikatúru v identických sporoch, pričom ust. § 216 ods. 2 CSP bolo obsiahnuté už aj v ust. § 153 ods. 2 O. s. p. a
vzájomná synalagmatickosť strán neplatne „zrušenej“ kúpnej zmluvy nie je stotožnená s ust. § 153 ods. 2 O. s. p. s danou možnosťou prekročiť návrhy účastníkov. Už len z dôvodu, že žalobný petit žalobcu neobsahuje vzájomné plnenia, t. j. synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka, nebolo možné žalobe vyhovieť a nebolo potrebné ani vo veci vykonávať dokazovanie na technický stav vozidla a na jeho cenu, pričom z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že osobné motorové vozidlo mu vrátené nebolo. Za daného skutkového stavu nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorá nezodpovedala § 457 OZ, ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia. Súčasne poprel špekulatívne tvrdenia žalobcu o údajnej nepoctivosti jeho konania, jeho údajnej pasivite v prvoinštančnom konaní, ktorých jediným cieľom je odvrátiť pozornosť súdu od procesných pochybení žalobcu, nesprávnej formulácii jeho žalobného návrhu a domáhania sa plnenia z vadne formulovaného žalobného petitu. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach ohľadne nepoctivého konania, pasivite a špekulatívnosti konania žalovaného, poukázal na ust. § 520 OZ, podľa ktorého veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie, alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu, čo v priebehu konania opakovane uvádzal a k čomu sa žalovaný nevyjadril. Žalovanému umožnil a vyzýval ho na uskutočnenie osobnej prehliadky motorového vozidla a jeho prevzatia, ktorú žalovaný nevyužil, prehliadky sa nezúčastnil a motorové vozidlo si neprevzal. Poukázal na to, že právna teória splnenie dlhu definuje ako právny úkon, ktorým dlžník alebo iná oprávnená osoba poskytne veriteľovi alebo inej oprávnenej osobe s úmyslom splniť dlh, predmet plnenia, ktorý zodpovedá obsahu ich záväzkového vzťahu, z čoho vyplýva, že plnil, v dôsledku čoho nemusela byť v petite žaloby vyjadrená synalagmatickosť záväzku. Žalovaný ho pritom ani raz nevyzval na vrátenie plnenia. Ďalej uviedol, že je naďalej pripravený odovzdať motorové vozidlo žalovanému, pričom doposiaľ k súčinnosti z jeho strany nedošlo. Ďalej uviedol, že podľa obsahu možno z argumentácie žalovaného mať za to, že sa domáha synalagmatického plnenia, a teda v podstate ide z jeho strany o protinávrh (domáha sa uloženia povinnosti vydať motorové vozidlo). Pri týchto typoch konaní je súd viazaný hmotnoprávnou normou, čo do spôsobu, akým má daný vzťah usporiadať a pritom sa môže pohybovať v rámci pravidiel danej hmotnoprávnej normy. To znamená, že nie je viazaný jeho návrhom a môže daný vzťah usporiadať aj inak ako navrhuje (ak toto iné usporiadanie vyplýva z hmotného práva alebo dokonca mu priznať viac ako sám navrhuje). Preto ak mení žalobu podanú podľa § 137 písm. b/ CSP, nejde o zmenu žaloby podľa § 139 CSP. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom v prípade, ak sa stotožní s právnym názorom žalovaného, v záujme hospodárnosti konania a spravodlivom a primeranom usporiadaní vzájomných práv navrhol eventuálne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalovanú sumu spolu s požadovaným úrokom z omeškania oproti jeho povinnosti vydať žalovanému predmetné motorové vozidlo do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
7. Na prejednanie odvolania súd nariadil pojednávanie na 24. 03. 2022, z ktorého sa zástupca žalovaného, ako aj žalovaný ospravedlnil a súhlasili s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti.
8. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach a žiadal žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a na nariadenom pojednávaní odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP).
10. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa ods. 2 cit. paragrafu odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
11. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
12. Podľa § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne. Podľa ods. 2 cit. paragrafu dlh musí byť splnený riadne a včas.
13. Podľa § 522 OZ veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V týchto prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej na neho prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.
14. Podľa § 568 OZ ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní, alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.
15. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení, odstúpením od kúpnej zmluvy sa táto od začiatku zrušuje (ex tunc) a obnovuje sa vlastnícke právo k veciam, ktoré si účastníci zmluvy pred odstúpením navzájom poskytli. Preto ak strany podľa zmluvy plnili, dochádza k osobitnej reštitučnej právnej povinnosti vo vzťahu k účastníkom zrušenej kúpnej zmluvy, ktorá má synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu, čo znamená, že domáhať sa plnenia záväzku voči svojej osobe môže len ten, kto sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana. Splnenie dlhu je pritom právny úkon, ktorým dlžník (v tomto spore žalobca) s úmyslom splniť dlh poskytne veriteľovi to, čo je predmetom záväzku a veriteľ plnenie príjme, čo má za následok zánik dlžníkovej povinnosti. Odmietnutím riadne ponúknutého plnenia alebo neposkytnutím súčinnosti potrebnej na splnenie dlhu sa veriteľ pritom dostáva len do omeškania, avšak k splneniu záväzku nedochádza. Preto v prípade, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok, pretože veriteľ je v omeškaní, zbaví sa svojho záväzku, resp. účinky splnenia záväzku nastávajú vtedy, ak predmet záväzku dlžník uloží do úradnej úschovy. Nakoľko v prejednávanej veci nemožno konštatovať, že žalobca splnil svoj záväzok vyplývajúci z § 457 Občianskeho zákonníka (vrátil žalovanému predmet plnenia, a to motorové vozidlo) a ním navrhovaný petit, ktorým je súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP), nevyjadroval vzájomnú podmienenosť plnenia, žalobu žalobcu bolo potrebné zamietnuť.
16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd považoval žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní vzťahujúce sa k námietke nesplnenia záväzku žalobcu vyplývajúceho z § 457 Občianskeho zákonníka za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, pretože len samotná okolnosť, že žalobný petit nerešpektoval synalagmatický záväzok účastníkov zrušenej zmluvy vyplývajúci z § 457 OZ, bola dôvodom na zamietnutie žaloby bez potreby zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalovaného v podanom odvolaní. Vzájomná synalagmatická povinnosť strán zrušenej kúpnej zmluvy pritom nie je stotožniteľná s ust. § 216 ods. 2 CSP s danou možnosťou prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 119/2014, ktoré je pre praktickú totožnosť ust. § 216 ods. 2 CSP s § 153 ods. 2 O. s. p. na vec aplikovateľné).
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalovaného krajský súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na zásade iura novit curia, t. j. súd pozná právo, z ktorého dôvodu právne posúdenie je vecou súdu napriek kontradiktórnosti a koncentrácii konania a medzi prostriedky procesnej obrany nepatrí. Súčasne neobstojí ani námietka žalobcu, že by jeho nárok mal súd možnosť posúdiť aj podľa ust. § 522 OZ ako inú škodu spôsobenú mu omeškaním, keďže táto predmetom sporu nebola a žalobca ju ani netvrdil, ani preukazoval.
18. O nároku na náhradu trov konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako plne úspešnému v spore ho priznal voči žalobcovi za celé konanie v plnom rozsahu.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).