Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_1S-26-2020.pdf
PDF · 181.88 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Marianny Hirkovovej, v právnej veci žalobcu: Podtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100648415/2020 zo dňa 10. marca 2020, v konaní o všeobecnej správnej žalobe takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Preskúmavaným rozhodnutím Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) ako príslušný správny orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2003 Z.z. o správe daní (ďalej „Daňový poriadok“) potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „správca dane“) zo dňa 05. 11.2019 č.: 102489626/2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 71 688 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 žalobcovi.
2. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018, ktorá začala dňa 13.06.2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101146563/2018 zo dňa 13.06.2018.
3. Správca dane v priebehu kontroly zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 2018021601 zo dňa 16.02.2018 od dodávateľa EUSOS HOLDING s.r.o. vo výške 71 688,00 eur za služby (pomocné, spracovateľské, manipulačné činnosti), ktoré mali byť poskytované v období od 01.03.2018 do 31.03.2018 na základe zmluvnej objednávky z 10.01.2018 daňovým subjektom EUSOS HOLDING s.r.o.
4. K uvedenej faktúre vyzval správca dane žalobcu výzvou číslo 101355169/2018 zo dňa 13. 07. 2018 na predloženie zmluvy, objednávky, prílohy k faktúre a dokladu o úhrade predmetnej faktúry. Žalobca dňa
25. 07. 2018 predložil zmluvnú objednávku zo dňa 10. 01. 2018, podľa ktorej si objednávateľ - žalobca objednával od dodávateľa opakované poskytovanie služieb (pomocné, spracovateľské a manipulačné činnosti) v určenom mieste výkonu činnosti v období od 01.02.2018 do 28.02.2018 a predložil kalkuláciu k faktúre č. 2018021601.
5. Následne správca dane vyzval žalobcu výzvou č. 101569955/2018 zo dňa 14. 08. 2018 na predloženie dôkazov a vyjadrenie sa k svojim tvrdeniam a predloženým dokladom. V odpovedi doručenej správcovi dane dňa 24. 09. 2018 žalobca uviedol, že k väčšine otázok nevie odpovedať, pretože by sa k nim vedel vyjadriť dodávateľ, taktiež uviedol, že za žalobcu ako objednávateľa dával dodávateľovi pokyny určujúce spôsob a rozsah výkonu činnosti štatutárny orgán, konkrétne predseda predstavenstva žalobcu W.. B. N..
6. Správca dane za účelom podania vysvetlenia žalobcu vykonal ústne pojednávanie s W.. B. N. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, z ktorého vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100056359/2019 zo dňa 08. 01. 2019. Zamestnanci správcu dane prítomní na ústnom pojednávaní súhlasili s možnosťou konatelia žalobcu vyjadriť sa k predloženým otázkam písomne v lehote 15 dní.
7. Správca dane zaslal predvolanie na výsluch aj bývalému konateľovi spoločnosti EUSOS HOLDING s.r.o. S. O., a to pod číslom 100243564/2019 zo dňa 21. 01. 2019, ktoré mu bolo doručené 26. 01. 2019. Správcu dane následne e-mailom kontaktoval právny zástupca svedka S. O. s tým, že mu bola doručená lekárska správa menovaného po vykonanom psychiatrickom vyšetrení zo dňa XX. 02. 2019, z ktorej jednoznačne vyplýva, že psychiater neodporúča, aby sa svedok zúčastnil úkonu na daňovom úrade, preto si dovoľuje ospravedlniť menovaného z úkonu správcu dane nariadeného na deň 12. 02. 2019. Lekárska správa bola prílohou e-mailu.
8. Dňa 23. 01. 2019 zaslal žalobca vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100056359/2019 zo dňa 08. 01. 2019, v ktorom uviedol vyjadrenie predkladá na požiadanie W.. B. N., ktorý okrem iného uviedol, že predmetnú faktúru č. 2018021601 ani nevidel, ani ju nepodpísal, kvôli vzatiu do väzby stratil možnosť kontroly v spoločnosti a vyjadrovania sa k akýmkoľvek úkonom. Uviedol tiež, že v rámci sporného obchodu dohodol s dodávateľom zaškoľovanie a následný nástup zamestnancov dodávateľa do areálu žalobcu, vrátane celkovej sumy maximálne do 400.000 EUR s tým, že v prípade nenastúpenia do areálu bude dodávateľ vracať sumu do hodnoty osemdesiatich percent fakturácie. Uviedol tiež, že pokiaľ je mu známe, do areálu žalobcu pracovníci dodávateľa nakoniec nevstúpili.
9. Výzvou č. 100543511/2019 zo dňa 01. 03. 2019 vyzval správca dane žalobcu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na splnenie povinnosti tým, že odstráni pochybnosti správcu dane a predloží dôkazy o dodaní prác na základe faktúry č. 2018021601 zo dňa 16. 02. 2018 (vstup pracovníkov dodávateľa do areálu spoločnosti, úhrada predmetnej faktúry). Daňový subjekt na výzvu reagoval podaním zo dňa 20. 03. 2019 s tým, že mu nie je zrejmé, splnenie akej povinnosti správca dane požaduje a v čom má správca dane pochybnosti.
10. V rámci daňovej kontroly správca dane získaval informácie a dôkazy aj zo spisu prebiehajúcej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2018 (úradný záznam č. 100792269/2019 zo dňa 04.04. 2019). Správcovi dane boli poskytnuté doklady predložené žalobcom, a to dohoda o dobropisovaní účtovných dokladov - faktúr zo dňa 04. 04. 2018, v ktorej je uvedené, že objednávateľ a dodávateľ sa vzhľadom na vykonanie internej kontroly zo strany objednávateľa týkajúcej sa poskytnutia fakturovaných služieb v zmysle faktúr (č. 2018021601 a č. 2018041601) podľa prehľadu k tejto dohode a nejasnosti k vykonanej fakturácii dohodli vzájomne na dobropisovaní faktúr vystavených dodávateľom podľa § 25 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. (vystavenie bez DPH). Ďalej bolo uvedené saldokonto žalobcu voči obchodnému partnerovi a opravná faktúra č. 180200002 zo dňa 03. 04. 2018 medzi žalobcom ako odberateľom a dodávateľom EUSOS HOLDING s.r.o. na sumu k úhrade 275.998,80 EUR, DPH 0 %, predmet faktúry - dobropis dokladu poradové číslo 2018041601 podľa § 25 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. (doklady za zdaňovacie obdobie marec 2018).
11. So zistenými skutočnosťami žalobcu správca dane oboznámil písomne listom č. 100817884/2019 zo dňa 08. 04. 2019, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený 10. 04. 2019. Žalobca sa
vyjadril podaním zo dňa 09. 05. 2019 a navrhol výsluch svedka W.. B. N., ktorý sa v tom čase nachádzal v Ústave na výkon väzby v Košiciach.
12. Na základe zistených skutočnosti vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101124603/2019 zo dňa 14. 05. 2019, ktorý spolu s výzvou č. 101126386/2019 zo dňa 14. 05. 2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil dňa 16. 05. 2019 kontrolovanému daňovému subjektu prostredníctvom splnomocneného zástupcu.
13. Daňový subjekt podal v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku dňa 06. 06. 2019 svoje vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom namietol nezabezpečenie kľúčového výsluchu a to osoby R.. S. O..
14. Správca dane R.. S. O. predvolal na deň 09. 07. 2019 ako svedka na ústne pojednávanie. V stanovený deň sa svedok bez ospravedlnenia nedostavil.
15. Na základe žiadosti správcu dane bol svedok dňa 01. 08. 2019 predvedený na Daňový úrad Košice, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101845321/2019 zo dňa 01. 08. 2019. Svedok odmietol vypovedať bez prítomnosti svojho advokáta, ale navrhol stanoviť nový termín pojednávania za účasti svojho a dôkaz a správca dane stanovil termín ústneho pojednávania na 14. 08. 2019 na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad.
16. Dňa 13. 08. 2019 bolo správcovi dane zaslané oznámenie o prevzatie právneho zastupovania svedka obchodnou spoločnosťou B&B, advokátska kancelária s.r.o. a zároveň bola právnym zástupcom predložená správcovi dane lekárska správa od ošetrujúceho lekára zo dňa 06. 08. 2019, na základe ktorej právny zástupca požiadal z dôvodu pracovnej vyťaženosti o presun výsluchu na september do Košíc. V priloženej lekárskej správe svedkovi vzhľadom na zhoršenie jeho zdravotného stavu nebola doporučená účasť na vyšetrovacích úkonoch a pojednávaní.
17. Správca dane svedka opätovne predvolal na deň 26. 09. 2019. V uvedený deň sa svedok dostavil na Daňový úrad Košice spolu s advokátom V.. W. Z.. Po poučení odmietol vypovedať z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu podloženého lekárskou správou zo dňa 05. 09. 2019.
18. Dňa 24. 10. 2019 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom k protokolu daňovej kontroly č. 101124603/2019 zo dňa 14. 05. 2019, a to za účasti správcu dane a právneho zástupcu žalobcu.
19. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102489626/2019 zo dňa 05. 11. 2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku v znení neskorších predpisov vyrubil na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 rozdiel dane v sume 71.688 EUR z dôvodu porušenia § 51 ods. 1 na § 49 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z. alebo zákon o DPH“) zo strany žalobcu pri uplatnení odpočítania dane z faktúry č. 2018021601 vyhotovenej daňovým subjektom EUSOS HOLDING s.r.o.
20. Uviedol, že odpočítanie dane z faktúry č. 2018021601 žalovaný uplatňoval s vedomosťou, že služba uvedená na faktúre nebola dodaná, teda pri nej nevznikla daňová povinnosť, a teda ani právo na odpočítanie dane. Zároveň aj s vedomosťou, že faktúra uhradená nebola, a teda nemohla pri nej vzniknúť daňová povinnosť ani z dôvodu prijatia platby.
21. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.
II.
Zhrnutie rozhodnutia žalovaného
22. Preskúmavaným rozhodnutím Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) ako príslušný správny orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2003 Z.z. o správe daní (ďalej „Daňový poriadok“) potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „správca dane“)
zo dňa 05. 11.2019 č.: 102489626/2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 71 688 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 žalobcovi.
23. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018, ktorá začala dňa 13.06.2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101146563/2018 zo dňa 13.06.2018.
24. Správca dane v priebehu kontroly zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 2018021601 zo dňa 16.02.2018 od dodávateľa EUSOS HOLDING s.r.o. vo výške 71 688,00 eur za služby (pomocné, spracovateľské, manipulačné činnosti), ktoré mali byť poskytované v období od 01.03.2018 do 31.03.2018 na základe zmluvnej objednávky z 10.01.2018 daňovým subjektom EUSOS HOLDING s.r.o.
25. K uvedenej faktúre vyzval správca dane žalobcu výzvou číslo 101355169/2018 zo dňa 13. 07. 2018 na predloženie zmluvy, objednávky, prílohy k faktúre a dokladu o úhrade predmetnej faktúry. Žalobca dňa 25. 07. 2018 predložil zmluvnú objednávku zo dňa 10. 01. 2018, podľa ktorej si objednávateľ - žalobca objednával od dodávateľa opakované poskytovanie služieb (pomocné, spracovateľské a manipulačné činnosti) v určenom mieste výkonu činnosti v období od 01.02.2018 do 28.02.2018 a predložil kalkuláciu k faktúre č. 2018021601.
26. Následne správca dane vyzval žalobcu výzvou č. 101569955/2018 zo dňa 14. 08. 2018 na predloženie dôkazov a vyjadrenie sa k svojim tvrdeniam a predloženým dokladom. V odpovedi doručenej správcovi dane dňa 24. 09. 2018 žalobca uviedol, že k väčšine otázok nevie odpovedať, pretože by sa k nim vedel vyjadriť dodávateľ, taktiež uviedol, že za žalobcu ako objednávateľa dával dodávateľovi pokyny určujúce spôsob a rozsah výkonu činnosti štatutárny orgán, konkrétne predseda predstavenstva žalobcu W.. B. N..
27. Správca dane za účelom podania vysvetlenia žalobcu vykonal ústne pojednávanie s W.. B. N. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, z ktorého vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100056359/2019 zo dňa 08. 01. 2019. Zamestnanci správcu dane prítomní na ústnom pojednávaní súhlasili s možnosťou konatelia žalobcu vyjadriť sa k predloženým otázkam písomne v lehote 15 dní.
28. Správca dane zaslal predvolanie na výsluch aj bývalému konateľovi spoločnosti EUSOS HOLDING s.r.o. S. O., a to pod číslom 100243564/2019 zo dňa 21. 01. 2019, ktoré mu bolo doručené 26. 01. 2019. Správcu dane následne e-mailom kontaktoval právny zástupca svedka S. O. s tým, že mu bola doručená lekárska správa menovaného po vykonanom psychiatrickom vyšetrení zo dňa 11. 02. 2019, z ktorej jednoznačne vyplýva, že psychiater neodporúča, aby sa svedok zúčastnil úkonu na daňovom úrade, preto si dovoľuje ospravedlniť menovaného z úkonu správcu dane nariadeného na deň 12. 02. 2019. Lekárska správa bola prílohou e-mailu.
29. Dňa 23. 01. 2019 zaslal žalobca vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100056359/2019 zo dňa 08. 01. 2019, v ktorom uviedol vyjadrenie predkladá na požiadanie W.. B. N., ktorý okrem iného uviedol, že predmetnú faktúru č. 2018021601 ani nevidel, ani ju nepodpísal, kvôli vzatiu do väzby stratil možnosť kontroly v spoločnosti a vyjadrovania sa k akýmkoľvek úkonom. Uviedol tiež, že v rámci sporného obchodu dohodol s dodávateľom zaškoľovanie a následný nástup zamestnancov dodávateľa do areálu žalobcu, vrátane celkovej sumy maximálne do 400.000 EUR s tým, že v prípade nenastúpenia do areálu bude dodávateľ vracať sumu do hodnoty osemdesiatich percent fakturácie. Uviedol tiež, že pokiaľ je mu známe, do areálu žalobcu pracovníci dodávateľa nakoniec nevstúpili.
30. Výzvou č. 100543511/2019 zo dňa 01. 03. 2019 vyzval správca dane žalobcu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na splnenie povinnosti tým, že odstráni pochybnosti správcu dane a predloží dôkazy o dodaní prác na základe faktúry č. 2018021601 zo dňa 16. 02. 2018 (vstup pracovníkov dodávateľa do areálu spoločnosti, úhrada predmetnej faktúry). Daňový subjekt na výzvu reagoval podaním zo dňa 20. 03. 2019 s tým, že mu nie je zrejmé, splnenie akej povinnosti správca dane požaduje a v čom má správca dane pochybnosti.
31. V rámci daňovej kontroly správca dane získaval informácie a dôkazy aj zo spisu prebiehajúcej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2018 (úradný záznam č. 100792269/2019 zo dňa 04.04.2019). Správcovi dane boli poskytnuté doklady predložené žalobcom, a to dohoda o dobropisovaní účtovných dokladov - faktúr zo dňa 04. 04. 2018, v ktorej je uvedené, že objednávateľ a dodávateľ sa vzhľadom na vykonanie internej kontroly zo strany objednávateľa týkajúcej sa poskytnutia fakturovaných služieb v zmysle faktúr (č. 2018021601 a č. 2018041601) podľa prehľadu k tejto dohode a nejasnosti k vykonanej fakturácii dohodli vzájomne na dobropisovaní faktúr vystavených dodávateľom podľa § 25 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. (vystavenie bez DPH). Ďalej bolo uvedené saldokonto žalobcu voči obchodnému partnerovi a opravná faktúra č. 180200002 zo dňa 03. 04. 2018 medzi žalobcom ako odberateľom a dodávateľom EUSOS HOLDING s.r.o. na sumu k úhrade 275.998,80 EUR, DPH 0 %, predmet faktúry - dobropis dokladu poradové číslo 2018041601 podľa § 25 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. (doklady za zdaňovacie obdobie marec 2018).
32. So zistenými skutočnosťami žalobcu správca dane oboznámil písomne listom č. 100817884/2019 zo dňa 08. 04. 2019, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený 10. 04. 2019. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 09. 05. 2019 a navrhol výsluch svedka W.. B. N., ktorý sa v tom čase nachádzal v Ústave na výkon väzby v Košiciach.
33. Na základe zistených skutočnosti vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101124603/2019 zo dňa 14. 05. 2019, ktorý spolu s výzvou č. 101126386/2019 zo dňa 14. 05. 2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil dňa 16. 05. 2019 kontrolovanému daňovému subjektu prostredníctvom splnomocneného zástupcu.
34. Daňový subjekt podal v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku dňa 06. 06. 2019 svoje vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom namietol nezabezpečenie kľúčového výsluchu a to osoby R.. S. O..
35. Správca dane R.. S. O. predvolal na deň 09. 07. 2019 ako svedka na ústne pojednávanie. V stanovený deň sa svedok bez ospravedlnenia nedostavil.
36. Na základe žiadosti správcu dane bol svedok dňa 01. 08. 2019 predvedený na Daňový úrad Košice, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101845321/2019 zo dňa 01. 08. 2019. Svedok odmietol vypovedať bez prítomnosti svojho advokáta, ale navrhol stanoviť nový termín pojednávania za účasti svojho a dôkaz a správca dane stanovil termín ústneho pojednávania na 14. 08. 2019 na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad.
37. Dňa 13. 08. 2019 bolo správcovi dane zaslané oznámenie o prevzatie právneho zastupovania svedka obchodnou spoločnosťou B&B, advokátska kancelária s.r.o. a zároveň bola právnym zástupcom predložená správcovi dane lekárska správa od ošetrujúceho lekára zo dňa 06. 08. 2019, na základe ktorej právny zástupca požiadal z dôvodu pracovnej vyťaženosti o presun výsluchu na september do Košíc. V priloženej lekárskej správe svedkovi vzhľadom na zhoršenie jeho zdravotného stavu nebola doporučená účasť na vyšetrovacích úkonoch a pojednávaní.
38. Správca dane svedka opätovne predvolal na deň 26. 09. 2019. V uvedený deň sa svedok dostavil na Daňový úrad Košice spolu s advokátom V.. W. Z.. Po poučení odmietol vypovedať z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu podloženého lekárskou správou zo dňa 05. 09. 2019.
39. Dňa 24. 10. 2019 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom k protokolu daňovej kontroly č. 101124603/2019 zo dňa 14. 05. 2019, a to za účasti správcu dane a právneho zástupcu žalobcu.
40. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102489626/2019 zo dňa 05. 11. 2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku v znení neskorších predpisov vyrubil na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018 rozdiel dane v sume 71.688 EUR z dôvodu porušenia § 51 ods. 1 na § 49 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z. alebo zákon o DPH“) zo strany žalobcu pri uplatnení odpočítania dane z faktúry č. 2018021601 vyhotovenej daňovým subjektom EUSOS HOLDING s.r.o.
41. Uviedol, že odpočítanie dane z faktúry č. 2018021601 žalovaný uplatňoval s vedomosťou, že služba uvedená na faktúre nebola dodaná, teda pri nej nevznikla daňová povinnosť, a teda ani právo na odpočítanie dane. Zároveň aj s vedomosťou, že faktúra uhradená nebola, a teda nemohla pri nej vzniknúť daňová povinnosť ani z dôvodu prijatia platby.
42. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
43. V rozsiahlej žalobe, ktorá v jednotlivých žalobných bodoch v prevažnej miere obsahuje rovnakú argumentáciu, akú žalobca predostrel už vo svojom odvolaní zo dňa 04.12.2019, žalobca poukazuje na príslušné články Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na príslušné ustanovenia Správneho súdneho poriadku, Správneho poriadku, Daňového poriadku a napokon aj zákona č. 222/2004 Z.z.
44. Žalobca namietal porušenie procesných práv daňového subjektu a nedostatočne zistený skutkový stav s poukazom na to, že neboli vypočutí ním navrhovaní svedkovia a to W.. B. N. a R.. S. O., a že vo vzťahu k svedkovi Šokinovi správca dane nevyužil možnosť jeho predvedenia.
45. Ďalej namietal žalobca nepreskúmateľné zistenia a závery správcu dane, kedy poukazuje na to, že správca dane uviedol, že z uvedeného vyplýva, že zo strany deklarovaného dodávateľa spoločnosti EUSOS HOLDING s.r.o. nedošlo ani k platbe ani k dodaniu služby, takže faktúra č. 23018021601 z 16.02.2018 je vystavená uvedenou spoločnosťou bez reálneho plnenia. Tvrdil, že je možné, že medzi žalobcom a dodávateľom došlo k čiastočnému plneniu, nakoľko EUSOS HOLDING s.r.o. mal náklady s náborom pracovníkov a s rekvalifikáciou týchto pracovníkov.
46. K správcom dane zistenému a ustálenému skutkovému stavu žalobca uviedol, že základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je, že pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Zároveň poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj na ustanovenie § 24 ods. 2 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca za nevyhnutné poukázať na nedostatočne zistený skutkový stav veci zo strany správcu dane, nakoľko na základe takto zisteného skutkového stavu nemôže kvalifikovane rozhodnúť.
47. Žalobca tiež namietal neuvedenie dôvodu daňovej kontroly v oznámení o daňovej kontrole č. 101146563/2018 zo dňa 13.06.2018. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky č. I.ÚS 1835/07 z 18.11.2008, ako aj na to, že daňová kontrola je procesným oprávnením správcu dane prostredníctvom ktorého realizuje záujem štátu na zaistení riadneho výberu dane tým, že overuje, preskúmava a vymáha daňové povinnosti daňových subjektov. Podľa žalobcu v tejto súvislosti ústavný súd formuloval požiadavku, aby toto obmedzenie prípadne porušenie autonómnej sféry jednotlivca bolo vopred stanovené tak, aby bol jasný, zrozumiteľný a vopred poznaný dôvod legitimujúci na použitie takéhoto obmedzenia. Súčasne musí byť takýto dôvod vymedzený konkrétnymi skutočnosťami. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly nemôže byť jej začatie a uskutočnenie len na svojvôli daňového orgánu, ale musia existovať a byť oznámené konkrétne dôvody, ktoré sú v čase začatia daňovej kontroly vopred známe. V opačnom prípade by išlo o svojvôľu, pretože správca dane by mohol vykonávať daňovú kontrolu u kohokoľvek a kedykoľvek len podľa svojho uváženia.
48. Ako ďalší žalobný dôvod uvádza žalobca v žalobe tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že žalobca sa dopustil podvodného konania. Namieta v tejto súvislosti nemožnosť zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. januára 2018 sp. zn.: 5Afs 60/2017, podľa ktorého v prípade neodvedenia dane v obchodnom reťazci si nie je možné vystačiť s jednoduchou skratkovitou úvahou, ako to spravil žalovaný, kedy ak neodviedol daň jeden a to ktorýkoľvek z článkov obchodných transakcií, musel o ňom žalobca vedieť. Týmto spôsobom nie je možné dospieť k záveru o preukázaní objektívnych a subjektívnych skutočnostiach svedčiacich pre odoprenie nároku na odpočet. Na základe uvedeného podľa žalobcu tak správca dane ako aj žalovaný tvrdia, že si žalobca s plným vedomým a priamo sa zúčastňoval na
konaní poznačeným podvodom, t. j. na deklarovaných podvodných transakciách - dodávku tovaru v mene obchodnej spoločnosti EUSOS HOLDING s.r.o. pre žalobcu.
49. Žalobca ďalej poukazuje na príslušné odôvodnenie rozhodnutia v odlišnej veci z 27.12.2017 týkajúcej sa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vykonávajúcej postup podľa Smernice Rady 2006/112/ES. Zároveň žalobca poukázal v žalobe na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, ako aj na ustanovenie § 2 ods. 4 Trestného poriadku a čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V rozpore so správnym názorom Najvyššieho správneho súdu Českej republiky nie je dodnes vo vzťahu k žalobcovi definované a určené, k akému podvodu došlo, resp. malo dôjsť, kto ho spáchal a v čom presne podvodné konanie spočívalo a predovšetkým, aká bola aktívna účasť žalobcu na tomto tvrdenom, ale celkom neurčitom podvodnom konaní. Podľa žalobcu závery správcu dane a žalovaného samé o sebe nevypovedajú o tom, že sa jedná o daňový podvod
50. Ďalej v žalobe žalobca argumentuje vadami konania, nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou rozhodnutí, pričom poukazuje na neobstaranie dostatočného množstva podkladov a neúplné zistenia skutkového stavu pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj na nedostatky pri zisťovaní a posúdení skutkového stavu namietané žalobcom, ktoré nie je možné podľa ustanovenia § 74 ods. 2 a 3 Daňového poriadku odstrániť. Podľa žalobcu je nevyhnutné, aby v ďalšom konaní správca dane, ak to bude potrebné v súčinnosti so žalobcom, opätovne preveril skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie DPH, pričom zistený skutkový stav vo veci posúdi v súlade s ustanovením zákona o DPH a judikatúrou ESD a odstráni vady. Je nevyhnutné, aby na základe dôkazov vyplývajúcich z dostatočného, zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu správca dane vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie vo veci náležite odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu.
51. V bode IV. žaloby ďalej argumentoval žalobca neodôvodnením prenesenia dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom rozsahu, pričom poukázal na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012 sp. zn. 6Sžf/10/2012, Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 269/05 a súvisiacu judikatúru ESD. Podľa žalobcu unesenie dôkazného bremena, ktoré žalovaný, ako aj správca dane od neho požadovali, je nielen prekročením zákonom stanovených mantinelov vzhľadom na neprimeranú administratívnu záťaž podnikateľského subjektu, ale tiež dôvodne vzbudzujúcu podozrenie, že v rámci svojej kontroly činnosti, na ktorú sú na základe príslušných právnych predpisov oprávnené, účelovo vyberajú a vykladajú len tie skutočnosti a informácie, ktoré spochybňujú reálne prijatie alebo poskytnutie zdaniteľného plnenia. Stále sa ale pohybuje v rovine spochybňovania a nie preukazovania a podloženia tvrdení. Žalovaný ako odvolací orgán v rámci rozhodovania nespochybnil postup správcu dane a jeho použitú nesprávnu právnu argumentáciu o dôkaznom bremene zaťažujúcom žalobcu neprimeranom a nad rozsah stanovenej zákonom aj napriek splneniu zákonných podmienok v dostatočnej miere a rovnako napriek všetkým námietkam žalobcu ju považoval za dostatočne presvedčivú a pre rozhodnutie v predmetnej veci, v čoho dôsledku absolútne nepochybne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci samotnej. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti sa z uvedenej judikatúry týkajúcej sa predmetnej veci jednoznačne podľa žalobcu vyplýva, že pre účely posúdenia predmetnej veci dostatočne žalobca preukázal svoj nárok na odpočet DPH za príslušné obdobie a žalovaný v procese svojho rozhodovania dostatočne a komplexne neprihliadal na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax a v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal konštatovania, ktoré sú v priamom rozpore s uvedenou judikatúrou.
52. V rámci procesného dokazovania boli podľa žalobcu vykonané dôkazy a prednesené tvrdenia, s ktorými sa správca dane a žalovaný dostatočne nevysporiadali, prípadne bol výklad informácií zistených v rámci procesu dokazovania uskutočnený účelovo, bez rešpektovania základnej povinnosti vysporiadať sa s každým dôkazom jednotlivo a so všetkými v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadať na všetko, čo vyšlo najavo pri súčasnom zachovaní stavu, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Podľa žalobcu daňové orgány neprihliadali na svedecké výpovede svedčiace v prospech žalobcu a podporujúce jeho tvrdenia, čo možno označiť za šikanózny postup zo strany daňových orgánov, nakoľko predloženie zákonom predpokladaných podkladov na účely uplatnenia svojho nároku považovali za nedostatočné a následne po podporení týchto dokladov svedeckými výpoveďami tieto vylúčili.
53. Podľa žalobcu správca dane logicky a relevantne neodôvodnil, z čoho vychádza, keď zastáva názor, že štatutárny zástupca ako osoba konajúca za a v mene obchodnej spoločnosti nie je spôsobilá objednať
tovar, zabezpečiť subdodávkou prevoz tovaru zo strany dodávateľa z bodu A do bodu B, zabezpečiť jeho vykládku a odkomunikovať uskladnenie so subjektom poskytujúcim skladové priestory, hoc i spolupracujúcej obchodnej spoločnosti, obchodného partnera. Žalobca podľa jeho názoru preukázal a zároveň splnil zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva pre odpočítanie DPH a teda dodávateľ bol platiteľ DPH, dodávateľovi vznikla pre dodanie tovaru daňová povinnosť, kupujúci bol platiteľ DPH a kupujúci použil obstaraný tovar na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, daň bola predávajúcim uplatnená voči kupujúcemu z dodaného tovaru a kupujúci má faktúru od predávajúceho a kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Poukázal na to, že neštandardnosť obchodnej spolupráce neznamená automaticky jej nezákonnosť a odkázal na text rozhodnutia ESD vo veci C-624/15 z 18. mája 2017, z ktorého vyplýva, že daňová správa nemôže od zdaniteľnej osoby, ktorá chce vykonávať právo na uplatnenie zdaňovania prirážky, všeobecne požadovať, aby na jednej strane najmä overila, či si osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, v súvislosti s ktorým sa požaduje vykonanie tohto práva, splnila svoje povinnosti podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa uistila, že na úrovni hospodárskych subjektov na vstupe nedošlo k nezrovnalostiam alebo podvodu, alebo na druhej strane, aby v tejto súvislosti disponovala dokumentmi.
54. V ďalšom žalobnom dôvode žalobca poukazuje na prekročenie medze zákonnej dovolenej správnej úvahy, ako aj na nevydanie rozhodnutí obsahujúcich zákonom predpísané náležitosti. Podľa žalobcu správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerantného pásma formovať svoje závery autonómne. Aj v prejednávanej veci je preto jednou z primárnych úloh konajúceho správneho súdu pri preskúmaní rozhodnutí v predmetnej veci dôsledne skúmať, vstupovať a obmedzovať tolerančno - úvahové pásmo správneho orgánu. Podmienky na vstup do tohto tolerančného pásma sú dane predovšetkým tým, že žalobca jednoznačne vyvracia právne východiská žalovaného a argumentačne jednoznačne preukazuje vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
55. Žalobca v poslednom bode žaloby argumentuje tým, že Správny poriadok pre rozhodnutia vydávané v správnom konaní určuje základný právny rámec zákonných náležitostí, ktoré musia takéto rozhodnutia spĺňať. Na tomto mieste žalobca poukázal, že je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutia správneho orgánu z hľadiska preskúmateľnosti nemožno považovať za akceptovateľné a udržateľné. Na daňové konanie sa v zmysle právnej teórie a praxe neviaže tzv. zásada koncentrácie konania. Uvedené znamená, že aj žalovaný ako odvolací orgán sa v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcom. Konkretizácia dôvodov a kritérií ako podklad, z ktorých správca dane a žalovaný v konaní vychádzali, pritom musí tvoriť obligatórne náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vydaných v predmetnej veci, inak nemôžu spĺňať požiadavky preskúmateľnosti a takéto rozhodnutia je nevyhnutné považovať vo vzťahu k žalobcovi za arbitrárne. Zároveň poukázal žalobca na ustanovenie § 3 ods. 5 spojení s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku.
56. S poukazom na uvedené žalobné dôvody žalobca konštatoval, že správca dane a žalovaný neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými a ostatnými právnymi predpismi, nevydali rozhodnutie obsahujúce zákonom predpísané náležitosti, procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom a preto podal žalobca uvedenú žalobu, nakoľko daňové orgány vydali nezákonné rozhodnutia a žalobca navrhuje správcovi dane vrátiť predmetné rozhodnutie na ďalšie konanie z dôvodov, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
57. Zároveň podal žalobca v žalobe návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
58. K včas podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 25.06.2020 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
59. Správny súd rozhodol uznesením o odklade vykonateľnosti pod sp. zn.: 1S/26/2020-161 dňa 28. júla 2020 tak, že žalobe priznal odkladný účinok.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
60. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného.
61. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
62. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
63. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
64. Predmetom preskúmania v predmetnom konaní sú rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 05.11.2019 č. 102489626/2019, ktorým správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel DPH podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku v sume 71 688 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018, ako aj rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR zo dňa 10.03.2020 pod č. 100648415/2020, ktorý ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
65. Správny súd postupoval pri preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).
66. Na prejednanie veci súd nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 24.03.2022 za účasti žalovaného.
67. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
68. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z., ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
69. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.
70. Podľa § 25 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z., základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli.
71. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
72. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
73. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71
74. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
75. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
76. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
77. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
78. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
79. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
80. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
81. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné konštatovať, že časť žalobných námietok prezentovaných žalobcom v správnej žalobe celkom zjavne nesúvisí s predmetom tohto konania.
82. Pokiaľ žalobca v časti 3.4. žaloby namietal nemožnosť zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní a vyjadril nesúhlas so záverom správcu dane a žalovaného o tom, že sa žalobca s plným vedomím a priamo zúčastňoval na konaní poznačenom podvodom správny súd konštatuje, že v obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia alebo rozhodnutia žalovaného, rovnako tak v obsahu protokolu č. 101124603/2019 zo 14.05.2019 alebo v iných podkladoch rozhodnutí nezistil akékoľvek závery správcu dane alebo žalovaného týkajúce sa účasti žalobcu na podvodnom konaní, ako na to poukazuje žalobca v rámci žalobného bodu č. 3.4.
83. S ohľadom na celkom zjavnú irelevanciu tejto námietky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného a jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu správcu dane, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, sa správny súd v podrobnostiach touto časťou námietok vecne nezaoberal.
84. Z relevantných žalobných námietok správny súd zistil, že žalobca v podstatnej časti namieta nedostatočné a neúplné zistenie skutkového stavu správcom dane a žalovaným, ako aj tendenčné hodnotenie dôkazov v neprospech žalobcu. Konajúcim správnym orgánom vytýka, že nevypočuli ním navrhovaných svedkov W.. B. N. a R.. S.T., ktorého napriek vyhýbaniu sa účasti na pojednávaní správca dane v rozpore s § 20 ods. 2, ods. 3 Daňového poriadku nedal predviesť. Žalobca namietal, že otázky, na ktoré požadoval správca dane odpoveď nemôže zistiť, nakoľko v dôsledku personálnych zmien a zmien v riadiacej a organizačnej štruktúre nepôsobia osoby, ktoré v príslušnom období sporné zdaniteľné plnenia dojednávali a daňový subjekt nemá oprávnenie aby tieto osoby vypočul. Podľa názoru žalobcu výsluchom svedka R.. S. O. by bolo možné ozrejmiť fakturovanú cenu v rozsahu hodnoty nákladov na nábor a rekvalifikácie pracovníkov, ktoré mali byť dodaní objednávateľovi, teda daňovému subjektu.
85. V rovnakej súvislosti žalobca namietal, že správca dane sa vôbec nezaoberal dokazovaním, či zo strany dodávateľa nedošlo napriek dobropisovaniu spornej faktúry dňa 4.4.2019 k čiastočnému plneniu v podobe náboru a rekvalifikácie zamestnancov.
86. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
87. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu nemajú oporu v administratívnom spise ani v obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí.
88. Vo vzťahu k W.. B. N. správny súd pripomína, že nešlo o osobu v postavení svedka, ale v čase daňového konania bol W.. B. N. podľa zápisu v obchodnom registri stále predsedom predstavenstva žalobcu (do 12.09.2019) a to napriek tomu, že v rámci ústneho pojednávania dňa 08.01.2019 uviedol, že v júni 2018 sa tejto funkcie vzdal.
89. Správca dane za účelom vypočutia žalobcom navrhovanej osoby W.. B. N. vykonal dňa 08.01.2019 ústne pojednávanie v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 18, Košice, obsah ktorého je zachytený v zápisnici č. 100056359/2019. Ústne pojednávanie bolo vykonané za účasti právneho zástupcu žalobcu, pričom W.. N. na ňom uviedol, že sa k položeným otázkam vyjadrí písomne v lehote 15 dní. Vyjadrenie bolo poskytnuté prostredníctvom žalobcu listom zo dňa 23.01.2019, obsahom ktorého sa správca dane aj žalovaný náležite a v miere nevyhnutnej pre riadne dokazovanie aj zaoberali. Námietka nezabezpečenia výsluchu tejto osoby - aj s ohľadom na jej väzbu a obsahu jej písomného vyjadrenia sa javí ako nedôvodná.
90. Pokiaľ ide o výsluch svedka R.. S. O., uvedenú osobu sa správca dane opakovane pokúšal predvolať na výsluch v rámci daňovej kontroly aj vo vyrubovacom konaní. Správca dane požiadal listom č. 101730910/2019 z 15.07.2019 Obvodné oddelenie PZ, Košice - Západ o predvedenie svedka O. deň 01.08.2019 o 10.00. Predvedenie svedka bolo aj realizované, avšak podľa zápisnice č. 101845321/2019 zo dňa 01.08.2019 svedok odmietol vo veci vypovedať s ohľadom na svoj zdravotný stav, čo dokumentoval aj predložením lekárskej správy zo dňa 08.07.2019 od JULIETA s.r.o. ,Psychiatrická ambulancia. Svedok navrhol nový termín výsluchu na deň 14.08.2019 o 14.00 na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad. Ustanovený právny zástupca svedka dňa 13.08.2019 telefonicky správcovi dane oznámil, že dňa 14.08.2019 sa na stanovený výsluch nedostavia z dôvodu pracovnej vyťaženosti splnomocnenca a pre zlý zdravotný stav svedka potvrdený lekárskou správou od rovnakej psychiatrickej ambulancie zo dňa 06.08.2019. Svedok sa na pojednávanie dostavil až dňa 26.09.2019, pričom zo zápisnice č. 102241184/2019 vyplýva, že svedok za prítomnosti svojho splnomoceneného zástupcu a zástupcu žalobcu odmietol vypovedať z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu doloženého lekárskou správou zo dňa 05.09.2019.
91. Z uvedeného postupu správcu dane je zrejmé, že tento reflektoval požiadavku žalobcu na realizáciu výsluchu svedka, a nie je tiež pravdivým žalobcovo tvrdenie, že by správca dane nevyužil zákonnú možnosť podľa § 20 ods. 3 Daňového poriadku zabezpečiť účasť svedka predvedením. To, že svedok odmietne z preukázateľných dôvodov k veci vypovedať nie je možné vykladať na ťarchu správcu dane ako nezabezpečenie výsluchu svedka. Aj túto námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
92. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane sa vôbec nezaoberal dokazovaním, či zo strany dodávateľa nedošlo napriek dobropisovaniu spornej faktúry dňa 4.4.2019 k čiastočnému plneniu v podobe náboru a rekvalifikácie zamestnancov správny súd v plnej miere poukazujúc na argumentáciu žalovaného uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva jediný dôkaz preukazujúci, že zo strany dodávateľa žalobcu došlo k čiastočnému plneniu dodania služby v zmysle zmluvnej objednávky z 10.01.2018. Naopak, jednotlivé právne úkony a tvrdenia žalobcu logicky vedú skôr k opačnému záveru.
93. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca a jeho dodávateľ sa na základe dohody o dobropisovaní účtovných dokladov - faktúr zo dňa 04.04.2018 dohodli, že vzhľadom na vykonanie internej kontroly zo strany žalobcu, týkajúcej sa poskytnutia fakturovaných služieb v zmysle faktúr podľa prehľadu k tejto dohode a nejasnostiach vo vykonanej fakturácií dobropisujú faktúru č.2018021601 z 16.02.2018 vystavenú na sumu 430 128,00 Eur a faktúru č. 2018041601 z 31.03.2018 vystavenú na sumu 275 998,80 Eur. Žalobca správcovi dane nepredložil v tejto súvislosti žiadnu opravnú faktúru k faktúre č. č.2018021601 z 16.02.2018, ktorá je predmetnou faktúrou v tomto konaní, z ktorej by vyplývalo, že došlo k realizácii postupu podľa § 25 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z.
94. Žalobca predložil k Dohode o dobropisovaní účtovných dokladov - faktúr zo 04.04.2018 iba opravnú faktúru č. 180200002 zo dňa 03.04.2018 na sumu 275 998,80 Eur, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že je opravou faktúrou k faktúre č.2018041601 z 31.03.2018 a teda žiaden vzťah k faktúre č. 2018021601 z jej obsahu nevyplýva.
95. Na základe uvedeného, ako aj s prihliadnutím na tvrdenie predsedu predstavenstva W.. B. N., ktorý vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2019 výslovne uviedol, že pokiaľ je mu známe, do areálu žalobcu pracovníci dodávateľa nakoniec nevstúpili, správny súd považuje za dostatočne preukázaný a právne udržateľný záver správcu dane o tom, že k dodaniu služieb deklarovaných na faktúre č. 2018021601 nedošlo.
96. Zo žalobcom predložených dokladov absolútne žiadnym spôsobom nevyplýva, že by malo dôjsť k čiastočnému dodaniu služieb spočívajúcich v preplatení nákladov dodávateľa s náborom pracovníkov a ich rekvalifikáciou, ako na to poukázal žalobca. Tento záver nevyplýva ani z obsahu Dohody o dobropisovaní zo dňa 04.04.2018 a ani z obsahu opravnej faktúry viažucej sa k inému zdaňovaciemu obdobiu. Nad rámec týchto úvahy správny súd poznamenáva, že právny nárok dodávateľa na náhradu 20 % fakturovanej sumy na úhradu nákladov náboru a rekvalifikácie pracovníkov nijak nevyplýva z obsahu Zmluvnej objednávky a navyše, ani suma fakturovaná opravnou faktúrou č. 180200002 zo dňa 03.04.2018, ktorá je opravnou faktúrou k faktúre č.2018041601 z 31.03.2018 uplatnenej v zdaňovacom období marec 2018 nepredstavuje 20 % pôvodne fakturovanej sumy, ale 100 %.
97. V prejednávanom prípade teda aj podľa názoru správneho súdu nebolo akýmikoľvek dokladmi preukázané, že by k dodaniu služieb došlo, práve naopak z predložených dokladov vyplýva, že dodávateľ žiadne služby neposkytol, preto došlo k dobropisovaniu faktúry. Žalobca nepreukázal žiadne doklady, na základe ktorých mal preukázané, že by zo strany dodávateľa došlo aspoň k čiastočnému plneniu, teda že by vykonal určité úkony spojené s náborom a rekvalifikáciou pracovníkov, preto nebolo možné dospieť k záveru, že by zo strany dodávateľa žalobcu došlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a žalobcovi v súvislosti s uvedeným vznikol nárok na odpočet DPH.
98. Správny súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správcu dane ako aj žalovaného, ktorí nepovažovali za relevantné v predmetnom prípade realizovať ďalšie procesné úkony za účelom vypočutia predsedu predstavenstva žalobcu W.. B. N. a svedka R.. S. O. z dôvodu, že vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu, ich výpovede by neboli spôsobilé spochybniť alebo zmeniť rozhodujúce skutkové zistenia správcu dane.
99. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/71/1917 z 10.04.2018, podľa ktorého Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, pretože vyrubovacie konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
100. Obdobne v tejto súvislosti judikoval aj Ústavný súd SR, podľa ktorého: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (ústavný súd Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53).
101. S ohľadom na uvedené skutočnosti sa záver správcu dane o tom, že vo vzťahu k faktúre č. 23018021601 zo dňa 31.03.2018 od dodávateľa EUSOS HOLDING s.r.o. zo strany deklarovaného dodávateľa nedošlo k dodaniu služby, takže faktúra č. 23018021601 bola iba vystavená bez reálneho plnenia, javí ako udržateľný a majúci oporu vo vykonanom dokazovaní, ktorého zákonnosť sa žalobcovi nepodarilo spochybniť. Obdobne správny súd v tejto súvislosti nezistil u správcu dane alebo u žalovaného chyby v logickom úsudku či tendenčné skresľovanie či selektívne hodnotenie dôkazov pri ich hodnotení, s negatívnym dopadom na práva žalobcu.
102. Keďže dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt nemal právo na uplatnenie odpočítania dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. z predmetnej faktúry.
103. Ako ďalší bod žaloby žalobca namietal, že správca dane po celý čas trvania daňovej kontroly neuviedol dôvod, pre ktorý daňová kontrola prebiehala, teda či správca dane má za to, že daňový subjekt daňovú povinnosť nesplnil alebo splnil v menšej miere, pričom v súvislosti s uvedenou námietkou poukázal na nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 1835/07 z 18.11.2008. Absenciu dôvodu, účelu alebo akéhokoľvek podnetu pre začatie výkonu daňovej kontroly žalobca považoval za vadu konania, bez možnosti jej dodatočnej nápravy, ktorá vo svojom dôsledku má za následok nezákonnosť takto vedenej daňovej kontroly. Samotný dôvod začatia daňovej kontroly podľa názoru žalobcu však musí byť špecifikovaný konkrétnymi skutkovými okolnosťami daného prípadu. Podľa názoru žalobcu správca dane len formálne vykonáva daňovú kontrolu, pričom v skutočnosti vykonáva vyhľadávaciu činnosť podľa § 36 daňového poriadku a tým zastiera skutočné svoje konanie daňovou kontrolou.
104. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
105. Z uvedeného citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že správca dane nie je povinný uvádzať daňovému subjektu dôvod jej výkonu. Nejedná sa o obligatórnu náležitosť oznámenia o daňovej kontrole a rozhodnutie Ústavného súdu ČR na predmetnú vec v podmienkach SR nemožno na vec použiť.
106. Čo sa týka žalobcom namietaného postupu správcu dane, ktorý podľa jeho názoru nemôže vykonávať vyhľadávaciu činnosť, správny súd k uvedenej námietke konštatuje, že prostredníctvom vykonávania daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku). Daňová kontrola teda slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Výsledok daňovej kontroly je obsiahnutý v protokole z daňovej kontroly, ktorý okrem iných zákonných náležitosti obsahuje aj preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov.
107. Žalobca taktiež namietal, že v rozhodnutiach žalovaného a správcu dane absentuje zodpovedanie zásadných otázok, ktoré konkrétne relevantné informácie, a teda podania, návrhy, vyjadrenia, dôkazy a ďalšie skutočnosti sa stali pre žalovaného a správcu dane podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci a prečo žalobcom navrhované dôkazy, preukázané skutočnosti a námietky žalovaný a správca dane nezohľadnili v procese rozhodovania v predmetnej veci a ako sa s nimi v procesnom postupe vyrovnali.
108. S poukazom na argumentáciu uvedenú vyššie, ako aj na obsah rozhodnutia žalovaného citovaný v časti II. tohto rozhodnutia správny súd konštatuje, že preskúmaním zákonnosti rozhodnutí a postupov správcu dane a žalovaného v zmysle uvedených zásad dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy nevykazujú vady nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť (namietané bolo nevyhodnotenie dôkazov), pretože z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane a žalovaný sa dostatočne zaoberali jednotlivými dôkazmi a z nich zistenými skutočnosťami, vysporiadali sa s návrhom žalobcu na vykonanie výsluchov ním navrhnutých osôb a následne zistený skutkový stav právne posúdili. Napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady a nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné ich zrušiť. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa názoru správneho súdu spĺňa kritéria preskúmateľnosti a nie je možné ho označiť za arbitrárne, pretože žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odpovedal na všetky relevantné odvolacie námietky žalobcu.
109. Vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena a jeho unesenia žalobca namietal, že správne orgány mu dali na ťarchu tú skutočnosť, že nepredložil doklady, ktoré nie je oprávnený mať v držbe. Konštatoval, že nepredloženie účtovníctva odlišným daňovým subjektom nemôže mať dopad na žalobcu. Konštatoval, že správcovi dane predložil daňový doklad, právny základ celej realizácie spočívajúci v zmluve, ktorej predmetom bola realizácia obchodu, doklady preukazujúce pohyb tovaru, názvy obchodných spoločností, v spolupráci s ktorými obchodné transakcie prebiehali a rovnako aj uviedol kúpne ceny spočívajúce v uvedení súm, v akých sa konkrétne zdaniteľné plnenia poskytovali. Nemožnosť správnych orgánov preveriť plnenia s odstupom času v nadväznosti na korporátne a personálne zmeny, rovnako aj zmeny v štruktúre predmetných spoločností, nemôžu byť podľa názoru žalobcu, kladené na ťarchu a zodpovednosť daňovému subjektu. Žalobca mal za to, že neboli riadne preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by rozporovali jeho nárok na odpočet DPH vo vzťahu k realizovanému zdaniteľnému obchodu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NSSR sp.zn. 3Sžf/1/2011 z 15.3.2011, NSSR sp.zn. Sžf/82/2007 z 9.10.2008, rozhodnutie NS ČR sp.zn. 3Afs/131/2004. Uviedol, že predložil všetku potrebnú dokumentáciu, preukazujúcu realizáciu zdaniteľného obchodu, ktorý je predmetom kontroly a uniesol dôkazné bremeno, ak predložil všetky dokumenty, ktoré mu vyplývajú zo zákona a dostatočne preukazujú predmetný zdaniteľný obchod.
110. Správny súd aj k tejto námietke konštatuje, že konajúce správne orgány sa vysporiadali so všetkými relevantnými tvrdeniami a podkladmi predloženými žalobcom a zároveň podotýka, že aj v tejto časti pôsobí žalobná argumentácia zmätočne, keďže predmetom posudzovania v danom prípade nebol zdaniteľný obchod spočívajúci v pohybe tovaru so zapojením viacerých obchodných spoločností, ale dodanie služby dodávateľom priamo žalobcovi, ktoré však nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.
111. Vo všeobecnosti správny súd k námietke žalobcu týkajúcej sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, pri ktorom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 správny súd uvádza, že právny názor v ňom vyslovený je ojedinelý, nebol predmetom
zjednocovacieho stanoviska pléna správneho kolégia Najvyššieho súdu SR a bol ďalšou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR prekonaný.
112. V tomto smere poukazuje správny súd napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/32/2012, resp. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/81/2013 v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálne, ako aj formálne podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, príp. iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Najvyšší súd SR zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložených dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí poukázal na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, a takisto na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 vtedy účinného zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.
113. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd odkazuje na už vyššie konštatované skutočnosti a to, že v administratívnom konaní nebolo preukázané, že by došlo k reálnemu poskytnutiu služieb fakturovaných faktúrou č. 2018021601. Žalobca uvedené dodanie preukazoval iba existenciou faktúry, žiadne iné ním predložené doklady nepreukazovali existenciu reálne dodanej služby. Práve naopak, samotný žalobca predložil doklady, ktoré preukazovali, že si bol žalobca vedomý toho, že plnenie z faktúry neexistovalo, preto uvedenú faktúru dobropisoval.
114. Žalobca namietal, že správca dane prekročil rámec správnej úvahy, ak sa nevysporiadal s námietkami žalobcu a to námietkou, že daňový orgán nemôže zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradila daň (poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora C624/15 z 18.5.2017) ako aj námietku, že žalobcu nemožno nútiť preukazovať skutočnosti pri iných daňových subjektoch ako je on sám, nakoľko jeho dispozícia je na rozdiel od žalovaného a správcu dane limitovaná.
115. Ani uvedenej námietke nemožno priznať relevanciu, nakoľko správca dane ani žalovaný nezamietli žalobcovi právo na odpočet dane z dôvodu, že sa neubezpečil, že ich dodávateľ nesplnil povinnosť podať daňové priznanie alebo neuhradil daň. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovi bolo zamietnuté právo na odpočet DPH z dôvodu, že nedošlo k vzniku daňovej povinnosti, resp. že žalobcovi neboli dodané služby uvedené v spornej faktúre.
116. Správca dane a žalovaný sa napokon zaoberali aj námietkou žalobcu týkajúcou sa vzniku daňovej povinnosti prijatím platby, pričom v súlade s obsahom administratívneho spisu dospeli k záveru, že napriek výzve zo strany správcu dane č. 101355169/2018 z 13.07.2018 žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by k úhrade spornej faktúry došlo, preto konajúce správne orgány uzavreli, že daňová povinnosť pri službách uvedených na predmetnej faktúre nevznikla v danom prípade ani dňom prijatia platby podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože úhrada predmetnej faktúry sa neuskutočnila.
117. Správny súd preto vnímajúc rozhodnutie správcu dane zo dňa 05.11.2019 č. 102489626/2019 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.03.2020 č. 100648415/2020 v ich vzájomnej jednote ako jeden celok (RS 46/2007) konštatuje, že žalovaný aj správca dane pri rozhodovaní vo veci žalobcu postupovali v súlade s právnymi predpismi, neprekročili medze správneho uváženia a svoje rozhodnutia riadne a vyčerpávajúco odôvodnili vysporiadajúc sa so všetkými relevantnými námietkami žalobca a so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie.
118. Z tohto dôvodu správny súd nezistil danosť žiadneho z dôvodov pre zrušenie napadnutých rozhodnutí uvedených v § 191 ods. 1 SSP a namietaných v správnej žalobe žalobcom, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
119. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na neúspešnosť žalobcu rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal a žalovanému, aj keď bol v konaní úspešný, s poukazom na ustanovenie § 168 ods. 1 SSP náhradu trov konania nepriznal, pretože nepovažoval trovy žalovaného za vhodné tohto zreteľa.
120. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.