Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-33-2020.pdf
PDF · 162.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Mariana Hoffmana, PhD., v právnej veci žalobcu B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX B., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom v Žiline, D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, proti žalovanému Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava 15, za účasti Slovenskej správy ciest so sídlom v Bratislave, Miletičova 19, 826 19 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. apríla 2020 Číslo: XXXXX/XXXX/SV/XXXXX, stupeň dôvernosti: VJ, na základe podanej všeobecnej správnej žaloby jednohlasne, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby Bratislava zo dňa 2. apríla 2020 Číslo: XXXXX/XXXX/SV/XXXXX stupeň dôvernosti: VJ a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky Prešov zo dňa 16. novembra 2019 Číslo: OU-PO-T a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný orgán podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim v znení neskorších predpisov o odvolaní účastníka konania B. O. preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-T zo dňa 16. novembra 2019 a rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že zamietol odvolanie účastníka konania a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia v k.ú. Sabinov, na ťarchu vlastníka B. O. v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov pre uskutočnenie stavby ,, I/68 Sabinov, preložka cesty´´.
Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom k.ú. Sabinov uvedených v rozhodnutí okresného úradu vo výroku o náhrade za vyvlastnenie okresný úrad určil podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní na základe znaleckého posudku č. 41/2018 zo dňa 03.08.2018 vypracovaného podľa vyhlášky NS SR ministerstva spravodlivosti MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov Ing. V. O. a jeho doplnenie č. 2 zo dňa 04.12.2018. Voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie účastník konania, v ktorom namieta, že zostávajúcu časť pozemku parc. č. 2445/12 bude môcť užívať len s neprimeranými ťažkosťami, ďalej namietal, že okresný úrad nedostatočne posúdil využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku a zároveň nedostatočne odôvodnil odvolaním napadnuté rozhodnutie o vyvlastnení. Okresný úrad ako prvostupňový správny orgán oboznámil účastníka konania vyvlastniteľa s obsahom podaného odvolania, o odvolaní nerozhodol a spolu so spisovým materiálom predložil odvolaciemu orgánu ministerstvu na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 57 ods. 2 S.s.p.
3. Ministerstvo v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie a dospelo k záveru, že nezistilo dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Citoval pritom odvolací orgán príslušné ustanovenia zákona o vyvlastňovaní, konkrétne § 2 ods. 1,2,3, § 4 ods. 1,3, § 17 ods. 1,2 a § 17a Cestného zákona a ďalej argumentoval tým, že možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je výlučne po kumulatívnom splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie musí byť zo strany vyvlastniteľa pri podaní návrhu na začatie konania jednoznačne preukázané. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu prvostupňový správny orgán po preskúmaní všetkých predložených dokladov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona o vyvlastnení v spojení s § 17a Cestného zákona pre uskutočnenie stavby ,,I/68 Sabinov, preložka cesty´´.
4. Žalovaný zistil, že prvostupňový správny orgán oznámil začatie vyvlastňovacieho konania listom z 28.03.2019 na ústnom pojednávaní 10.05.2019 v súlade s ustanovením § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní a zároveň upozornil účastníkov konania, že námietky voči vyvlastneniu môžu uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, pričom na neskôr uplatnené námietky, ako aj námietky, ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní, prípadne ktoré sa v územnom konaní zamietli sa neprihliada. Z ústneho pojednávania z 10.05.2019 bola spísaná zápisnica. Ďalej poukázal žalovaný na to čo je verejným záujmom a zároveň poukázal na to, že okresný úrad zohľadnil skutočnosť, že súčasná cesta I/68 v úseku Sabinov - Šarišské Michaľany má niekoľko bodových závad, nevyhovujúce technické a dopravné parametre, ktoré sú pri súčasnej intenzite dopravného zaťaženia zdrojom dopravných nehôd. Po preskúmaní preukázania verejného záujmu na vyvlastnení vlastníckych práv dotknutých pozemkov ďalej ako podklad prvostupňový správny orgán zohľadnil skutočnosť, že na uvedenú stavbu bolo stavebným úradom mestom Sabinov vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 20.07.2009, ktorého platnosť bola predlžená rozhodnutím mesta Sabinov zo dňa 06.06.2012, ako aj zo dňa 30.03.2015 a následne rozhodnutím z 05.03.2018, čim bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. Podľa citovaných rozhodnutí sú pozemky uvedené vo výroku rozhodnutia okresného úradu určené na uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu je vyvlastnené vlastnícke právo k nim vo verejnom záujme podľa § 2 zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 17a Cestného zákona v nevyhnutnom rozsahu.
5. Okresný úrad posúdil nevyhnutnosť miery vyvlastnenia na základe predloženého geometrického plánu vyhotoveného spoločnosťou GEOGRAF s.r.o. Sabinov č. 52/2012 a vo výroku o náhrade podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva na základe znaleckého posudku č. 41/2018 a odkázal odvolateľa s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Odvolateľ predložil do konania znalecký posudok č. 280/2019 z 28.11.2019 vypracovaný R.. W. O., predmetom ktorého bola však parcela, ktorá nebola predmetom vyvlastnenia. K danej skutočnosti ministerstvo uvádza, že zákon o vyvlastňovaní výslovne určuje, že v prípade nedohody o náhrade za vyvlastnenie sa postupuje podľa znaleckého posudku priloženého k návrhu na vyvlastnenie. Postup okresného úradu pri akceptácii predloženého znaleckého posudku je striktne určený zákonom o vyvlastňovaní konkrétne § 9 ods. 2 písm. f) v spojení s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní a preto nemožno jeho postup považovať za nezákonný. Nakoľko v konaní nedošlo medzi vyvlastniteľom a odvolateľom ako vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie
vlastnického práva, prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o výroku a náhrade podľa § 13 ods.3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva na základe znaleckého posudku vyvlastniteľa a odkázal odvolateľa s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. S požiadavkou o vyššiu náhradu sa vyvlastnený môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti vyvlastniteľovi, pričom žalobu je potrebné podať na všeobecnom súde. Na preskúmanie výroku o náhrade za vyvlastnenie ministerstvo nie je oprávnené na preskúmanie už v zmysle vyššie uvedeného je príslušný súd.
6. Ďalej žalovaný k námietkam odvolateľa uviedol, že rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje a rozsah vyvlastnenia sa musí uskutočniť len v nevyhnutnej miere. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že parcela č. KN-C XXXX/XX zapísaná na LV XXXX k.ú. Sabinov nespĺňa charakter zbytkovej parcely, nakoľko je ako samostatná parcela zapísaná na vyššie uvedenom liste vlastníctva. Tejto parcely sa návrh na vyvlastnenie netýkal a teda vyvlastňovacie konanie s ňou nesúviselo. Z uvedených dôvodov nemohol preto okresný úrad rozhodovať o využiteľnosti daného pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX. K námietke odvolateľa týkajúcej sa vyhotovenia geometrického plánu a jeho zápisu do katastra nehnuteľnosti podľa tvrdenia odvolateľa bez jeho vedomia ministerstvo uviedlo, že túto skutočnosť mohol namietať odvolateľ v územnom konaní a katastrálnom konaní. Predmetný geometrický plán bol riadne overený správou katastra, je platný a hodnoverný.
7. K námietke odvolateľa, že okresný úrad nedostatočne a neúplne odôvodnil svoje rozhodnutie ministerstvo uviedlo, že z relevantnej judikatúry vyplýva, že vysporiadať sa je potrebné s argumentami, ktoré sú relevantné, podstatné, významné, resp. týkajúce sa veci a zároveň konkrétne, resp. formulované dostatočne jasným a presným, spôsobom. Ministerstvo zo spisového materiálu a rozhodnutia o vyvlastnení zistilo, že okresný úrad sa vyjadril ku každej námietke odvolateľa, ktorá spĺňa uvedené podmienky. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje ministerstvo námietky odvolateľa za nedôvodné. Ministerstvo má za to, že okresný úrad v predmetnom vyvlastňovacom konaní pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých skúmal splnenie podmienok vyvlastnenia, vychádzal zo zákonného rámca daného zákonom o vyvlastňovaní a cestným zákonom, ktoré presne vymedzujú zákonné podmienky pre vyvlastnenie a ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy správneho orgánu. Na základe uvedeného ministerstvo konštatovalo, že výrok rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom okresný úrad dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení vlastníckeho práva. Ministerstvo preskúmalo vec v celom rozsahu po vecnej aj formálnej stránke a nezistilo nesúlad napadnutého rozhodnutia v jeho výrokovej a dôvodovej časti so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto rozhodlo v odvolacom konaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
II.
Žalobné dôvody
8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 06.11.2019 a vec žiada vrátiť Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.
9. V dôvodoch podanej žaloby poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo 06.11.2019. Žalobca ďalej argumentoval tým, že od počiatku voči navrhovanému vyvlastneniu namietal to, že zvyšok pôvodnej parcely vedený v katastri naďalej pod parc. č. KN-C XXXX/XX- orná pôda, ktorým má po oddelenie špecifikovaných vyvlastnených pozemkov výmeru X644 m2 je pre neho nevyužiteľný, nakoľko naň nemá prístup, ktorý mu bol zmeraný práve odčlenením pozemkov za účelom vyvlastnenia. Súčasne žalobca upozorňoval aj na to, že predmetný pozemok bude po začatí realizácie stavby súčasťou
ochranného pásma cesty a teda jeho využitie na poľnohospodárske účely, na ktoré tento pozemok využíval doposiaľ, nebude možné. Preto žalobca ako vlastník dotknutých pozemkov už vo fáze rokovania o možnej dohode o odpredaní týchto pozemkov, ako aj následne od začiatku vyvlastňovacieho konania navrhoval, aby bol súčasťou vyvlastnenia aj pozemok parc. č. KN-C XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, čomu však ani prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nevyhoveli. Nakoľko rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov, podáva predmetnú žalobcu.
10. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného tento rozhodoval o odvolaní žalobcu o správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení a nenašiel pri preskúmaní rozhodnutia Okresného úradu Prešov žiadne dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Nakoľko zásadnou výhradou voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu bol zo strany žalobcu ako odvolateľa rozsah vyvlastnenia, uvedená námietka v žalobe je podstatná. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného je následne uvedené, že okresný úrad posúdil nevyhnutnosť miery vyvlastnenia na základe predloženého geometrického plánu č. 52/2012, ktorý vyhotovila spoločnosť GEOGRAF s.r.o.. Z predmetného geometrického plánu vyplýva, že tento geometrický plán bol vytvorený za účelom vyvlastňovacieho konania a to bez ohľadu na to, že sa tak stalo 6 rokov pred jeho začatím. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že k jeho námietkam žalovaný dôvodil tým, že rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje a rozsah vyvlastnenia sa musí uskutočniť len v nevyhnutnej miere. Podľa názoru žalovaného potom zo spisového materiálu vyplýva, že parc. č. KN-C XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXXmX zapísaných na LV č. XXX k.ú. Sabinov nespĺňa charakter zostatkovej parcely, nakoľko je ako samostatná parcela zapísaná na vyššie uvedenom liste vlastníctva. Tejto parcely podľa jeho názoru návrh na vyvlastnenie sa netýkal a teda vyvlastňovacie konanie s ňou podľa názoru žalovaného nesúviselo. Ďalej argumentoval žalobca tým, že žalovaný uviedol, že skutočnosti týkajúce sa nezákonného konania ohľadom zápisu geometrického plánu do katastra mohol žalobca namietať v územnom konaní a katastrálnom konaní. Ďalej sa vyjadroval k námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti, túto námietku v rozhodnutí okresného úradu nepovažoval za dôvodnú. S poukazom na vyššie uvedené považoval žalovaný v námietke žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu za nedôvodné. Žalobou napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné, arbitrárne, pričom týmto rozhodnutím, ako aj predchádzajúcim rozhodnutím a konaním bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca ďalej v žalobe namietal rozsah vyvlastnenia, ktorým bolo vážne zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva bez náhrady, rovnako tak skutočnosť, že nezákonný postup navrhovateľa vyvlastnenia bol vo vyvlastňovacom konaní, ktoré skončilo napadnutým rozhodnutím použitý ako základ pre vydané rozhodnutia, ktoré aj v dôsledku toho trpia nezákonnosťou. Žalobca poukázal na atribút vyvlastnenia, pričom z ústavnoprávneho hľadiska sú podstatnými znakmi vyvlastňovania Slovenskej republiky: a) nevyhnutná miera b) verejný záujem c) zákonný základ d) primeranosť náhrady
Zároveň poukázal na stanovenie podmienok vyvlastnenia Občianskym zákonníkom a argumentoval v žalobe citáciou ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim v platnom znení možno vyvlastnenie uskutočniť len: a) v nevyhnutnej miere b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnenie sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní c) za primeranú náhradu d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
11. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 30/95 zo dňa 2. apríla 1996, v ktorom Ústavný súd SR ustálil, že všetky znaky uvedené v Ústave SR v Občianskom zákonníku musia byť v každom jednotlivom prípade splnené súčasne. Len kumulácia všetkých zákonných požiadaviek je splnením právnych požiadaviek na vyvlastnenie. Žalobca zastáva názor, že skutočnosť, že vyvlastnenie má byť vykonané len v nevyhnutnej miere slúži najmä na ochranu vlastníka vo vyvlastňovanej veci, nie na ochranu navrhovateľa vyvlastnenia. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 4 zákona. Ďalej uviedol, že správne orgány pristupovali k otázke
nevyhnutnej miery z opačného pohľadu a pokiaľ žalobca navrhoval vyvlastnenie v širšom rozsahu ako samotný navrhovateľ vyvlastnenia, správne orgány namiesto dôslednej aplikácie § 2 ods. 4 zákona svojimi rozhodnutiami nesprávne nezákonne, akoby chránili navrhovateľa vyvlastnenia a nie žalobcu ako vyvlastňovaného, ktorému má byť tento zásadný znak vyvlastnenia na ochranu. Ďalej argumentoval žalobca tým, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu, pričom poukázal na to, že v otázke pohľadu navrhovateľa vyvlastnenia a jeho ochrany pred povinnosťou vyvlastniť aj zbytkovú parcelu č. KN-C 2445/12 rozhodoval nesprávne a hrubo zasiahol do práva a oprávnených záujmov žalobcu.
12. V žalobe ďalej poukázal na riešenie predbežnej otázky, o ktorej už rozhodol príslušný orgán, ktoré rozhodnutie mal žalovaný a pred ním aj okresný úrad rešpektovať, považuje žalobca rozhodnutie o otázke vstupu na dotknutý pozemok KN-C XXXX/XX k.ú. Sabinov. O prístupe naň bolo rozhodnuté rozhodnutím o povolení zriadenia vjazdu z cesty na susednú nehnuteľnosť a to rozhodnutím zo dňa 08.04.2019, ktorým Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodol o tom, že povoľuje žalobcovi zriadenie vjazdu z cesty III/3181 na susednú nehnuteľnosť parc. č. XXXX/ XXX k.ú. Sabinov z dôvodu obhospodarovania územia parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX k.ú. Sabinov pre poľnohospodárske účely. Tento prístup bol tak pešo, ako aj vozidlami slúžiacimi na obhospodarovanie predmetného pozemku. Ďalej žalobca poukázal na to, že vyvlastnením tak de jure stratil prístup k zostatkovej parcele KN-C XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 v k.ú. Sabinov, ktorý mu bol povolený vyššie uvedeným rozhodnutím práve cez vyvlastnený pozemok parc. č. KN-C XXXX/XXX. Správne orgány mali preto pri dôslednej aplikácii § 40 Správneho poriadku rešpektovať rozhodnutie o povolenom prístupe k zvyšnému pozemku žalobcu, pričom žalobca nemá vlastnícke právo, ako ani iné právo k iným susedným pozemkom, ktoré susedia s parc. č. KN-C XXXX/XX, ktorá skutočnosť vyplýva z verejne dostupných informácii katastra nehnuteľnosti. Nemožno teda tvrdiť, že tento pozemok môže žalobca využívať, keď sa naň nevie bez neoprávneného porušenia vlastníctva iných vlastníkov ani len fyzicky dostať. Argumentoval ďalej žalobca poukazom na snímku z katastrálnej mapy, podľa ktorej žalobca by musel prechádzať cez pozemky, ktoré nevlastní a ktoré sú vo vlastníctve minimálne troch iných vlastníkov a nikdy nebolo na nich v jeho prospech zriadené vecné bremeno oprávňujúceho na prejazd, či prechod na tieto pozemky. Takýto stav bol vyvolaný výlučne samotným vyvlastnením, v ktorom správne orgány nerešpektovali oprávnené záujmy žalobcu a jeho návrh na vyvlastnenie zostávajúcej časti pozemku tak, ako to navrhoval. Žalobca poukazuje na dve teoretické možnosti prístupu žalobcu, z ktorých ani jedna nie je možná len po pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, pričom opakovane uvádza, že doposiaľ žalobca mohol uskutočňovať vjazd na svoj pozemok z verejnej komunikácie výlučne cez svoje pozemky, t.j. bez potreby odmeny, či finančnej náhrady za tento prístup tretím osobám, ako aj bez potreby ich súhlasu, či inej dohody. Žalobca argumentoval tým, že uvedenými rozhodnutiami došlo k neprimeraným ťažkostiam, ktoré sú obmedzené prístupu k zostávajúcej časti pozemku, nemožnosť užívania zostávajúcej časti pozemku, nemožnosť využiť stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, obmedzenie využitia inžinierskych sieti na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.
13. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na to, že s primeranosťou vyvlastnenia sa úzko spája aj problematika využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby. Vzhľadom na uvedené mali správne orgány podľa § 2 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z. rešpektovať včas uplatnený návrh žalobcu na vyvlastnenie aj pozemku KN-C XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 v k.ú. Sabinov, nakoľko boli pre takýto postup splnené zákonné podmienky podľa zákona č. 282/2015 Z.z., Občianskeho zákonníka, ako aj Ústavy SR a mal vykonať správnu úvahu o využiteľnosti pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX, nakoľko je tento zostávajúcou časťou z pôvodného pozemku, ktoré odčlenenie bolo vykonané výlučne pre účel vyvlastnenia. Ďalej žalobca poukázal na posudzovanie správnej úvahy, argumentoval poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. XSžo/XXX/XXXX zo dňa 09.06.2015 a dôvodil ďalej tým, že je nepochybné, že správne orgány túto správnu úvahu na základe včas vznesenej námietky žalobcu nevykonali, čím porušili platný zákon č. 282/2015 Z.z. a súčasne aj práva a oprávnené záujmy žalobcu. Ďalej žalobca dôvodil tým, že trvá na tom, že sa jedná o nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX a navyše je nutné poukázať na nemožnosť podať žalobcu o zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu, nakoľko podľa platného Občianskeho zákonníka môže súd na náhradu zriadiť vecné bremeno k inému pozemku v prospech stavby, nie pozemku a teda aby takáto žaloba žalobcu bola zamietnutá.
14. Ďalej žalobca poukázal na to, že navrhovateľ vyvlastnenia navrhol nútené obmedzenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku podľa zákona č. 282/2015 Z.z. v platnom znení a to pre účel stavby ,,I/68 Sabinov, preložka cesty´´, teda tej istej stavby, za ktorým účelom boli ostatné pozemky žalobcu vyvlastnené. Na predmetnom pozemku žalobcu si chce navrhovateľ vyvlastnenia po dobu minimálne jedného roka zriadiť stavebný objekt, pričom táto doba zatiaľ nie je známa a môže začať plynúť v lehote 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 20.05.2020, pričom navrhovateľ vyvlastnenia môže po túto dobu vykonávať na danom pozemku stavebné práce spočívajúce v realizácii stavebného objektu. Z tohto istého prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorý nevyhovel návrhu žalobcu na vyvlastnenie pozemku KN-C XXXX/XX, ku ktorému napokon obmedzuje takýmto zásadným spôsobom vlastnícke právo žalobcu, je zrejmé, že orgány verejnej moci porušili práva a právom chránené záujmy hrubým spôsobom a namiesto ochrany jeho vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv uprednostnili majetkové záujmy navrhovateľa vyvlastnenia, ktorý za toto obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu vyplatí celkom sumu XXX,XX eur. Predmetné rozhodnutie je dôkazom o nemožnosti žalobcu využívať svoj pozemok KN-C XXXX/ XX. Žalobca zároveň poukázal na to, že súčasne toto rozhodnutie je aj dôkazom toho, že predmetný pozemok je pre navrhovateľa vyvlastnenia nevyhnutne potrebný pre vybudovanie zamýšľanej stavby ,,I/68 Sabinov, preložka cesty´´ a teda sú v jeho prípade splnené podmienky pre vyvlastnenie podľa zákona č. 282/2015 Z.z., ktorý nebol orgánmi verejnej moci vo vzťahu k žalobcovi ústavne konformne aplikovaný, keďže tieto ho vyložili v rozpore s Ústavou SR, ako aj v rozpore s vlastníckym právom žalobcu.
15. Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu aj ustanovení § 46 a § 47 ods. 1,3 Správneho poriadku, pretože napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a nebolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ako aj napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne a jasne odôvodnené na základe čoho je nepreskúmateľné. Takýto spôsob odôvodnenia je porušením základného práva na súdnu ochranu, do ktorého patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku SR alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal vôbec návrhom žalobcu podľa § 2 ods. 4 zákona a ani jeho argumentáciou ohľadom využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku KN-C XXXX/XX. Toto právne nesprávne odôvodnil tým, že tento pozemok nebol predmetom vyvlastnenia, hoci žalobca podľa § 2 ods. 4 zákona jeho vyvlastnenie včas navrhol a teda malo byť o ňom rozhodované a aj tým, že sa nejedná o zostatkový pozemok, ktorý právny názor žalovaného taktiež neobstojí. Ďalej žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 94/2011 zo 07.07.2011, v ktorom základnou právnou vetou je, že súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou... Žalobca ďalej citoval príslušné ustanovenie § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku.
16. Ďalej žalobca argumentoval, že správne orgány sa s námietkou žalobcu o tom, že nemôže užívať zostávajúcu časť pozemku, resp. žeby túto mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami vysporiadal len veľmi formálne, pričom v jeho rozhodnutí a argumentácií absentuje rešpektovanie tzv. ducha zákona. Žalobca totiž preukázateľne od začiatku vyvlastňovacieho konania, resp. už vo svojej prvej reakcii na písomný návrh na uzavretie dohody, resp. kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2018 navrhovateľovi vyvlastnenia a následne aj konajúcim správnym orgánom teda okresnému úradu pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní navrhoval, aby predmetom vyvlastnenia bol aj pozemok, ktorý bol odčlenený za účelom vyvlastnenia z pôvodnej KN-C XXXX/XX a ktorý mu bol po vyvlastnení dvoch jeho častí momentálne zapísaný v katastri ako parcelné číslo XXXX/XXX a XXXX/XXX, zostáva ako zvyšok jeho
pôvodne jedného celého pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX. Uvedená parcela je jednoznačne pre účely vyvlastňovacieho konania zostávajúcou časťou pozemku podľa § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 a to z dôvodov:
- z celého vyvlastňovacieho konania je zrejmé, že nie žalobca, ale navrhovateľ vyvlastnenia je osoba, ktorá v roku 2012 nechala vyhotoviť GP č. XX/XXXX, ktorý menil predmet vlastníctva žalobcu bez jeho vedomia a súhlasu a vytvoril tak už 6 rokov pred začatím vyvlastňovacieho konania, avšak pre účely vyvlastňovacieho konania, parc.č. KN - C XXXX/XX, zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. Sabinov ako samostatný pozemok;
- GP č. 52/2012 bol vyhotovený aj zapísaný do katastra nehnuteľností pre účely stavby „I/68 Sabinov, preložka cesty“ (vid' LV č. XXXX), pre ktorú stavbu bolo súčasne aj vykonané vyvlastnenie:
- predmetný GP bol aj súčasťou vyvlastňovacieho spisu a v zmysle tak napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu na prvom stupni bol podkladom posúdenia nevyhnutnosti miery vyvlastnenia. teda je jednoznačne preukázané, že pozemok parc. č. KN - C XXXX/XX o výmere XXXX m2 vytvorený z pôvodnej parcely XXXX/XX o výmere 3310 m2 odčlenením dvoch pozemkov, ktoré boli vyvlastnené, je zostávajúcou časťou pôvodného pozemku žalobcu, ktorý vznikol výlučne ako produkt konaní smerujúcich k usporiadaniu vzťahov pre uskutočnenie stavby „I/68 Sabinov, preložka cesty" , pre ktorú sa aj viedlo vyvlastňovacie konanie.
17. Žalobca ďalej argumentoval citáciou zákona č. 282/2015 Z.z., ktorý nedefinuje pojem zostávajúca časť pozemku, avšak jeho logickým výkladom možno dospieť k tomu, že sa jedná o novovytvorený pozemok z pôvodných pozemkov, z ktorých sa odčlenili pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia a to bez ohľadu na to kedy došlo k ich odčleneniu a tým k vytvoreniu nových pozemkov. Z uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že pozemok parc. č. KN-C XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 v k.ú. Sabinov zapísaná na LV č. 2887 je zostávajúcou časťou pozemku podľa § 2 ods. 4 zákona, pretože z nej novovytvorené pozemky parc. č. KN-C XXXX/XXX a XXXX/XXX boli odčlenené geometrickým plánom č. XX/XXXX za účelom vyvlastnenia, v ktorom žalobca ako vyvlastňovaný navrhol vyvlastnenie aj zostávajúcej časti pozemku, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. Sabinov. Týmto pádom podľa žalobcu je nutné parcelu č. KN-C XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 považovať za produkt vyvlastňovacieho konania, t.j. zostávajúcu časť pozemku, ktorá nebola vyvlastnená. Jej vyvlastnenie však včas navrhol žalobca za zákonom ustanovených podmienok. Prvostupňový správny orgán však nevykonal žiadne dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu možnosti využitia pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX v jeho zmenšenej výmere po odčlenení dvoch pozemkov za účelom ich vyvlastnenia, teda nezistil skutočný stav potrebný pre vydanie rozhodnutia a túto vadu nenapravil ani žalovaný, ako odvolací orgán, naopak podporil správny orgán prvého stupňa v tom nezákonnom postupe tým, že uviedol, že sa nebolo potrebné otázkou jeho využiteľnosti zaoberať, nakoľko tento pozemok nebol vraj predmetom konania a nejedná sa o zostatkovú parcelu. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani neuviedol prečo sa nezaoberal návrhom žalobcu aby predmetom vyvlastnenia bol aj pozemok parc. č. KN-C XXXX/ XX. Podľa žalobcu takéto rozhodnutie a jeho dôvody možno označiť ako prejav svojvôle správnych orgánov a prejav arbitrárneho výkladu zákonných ustanovení a zneužitie slabšieho postavenia žalobcu vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca pre nezákonnosť zápisu geometrického plánu číslo XX/XXXX do katastra nehnuteľnosti podal dňa 06.05.2020 žiadosť o opravu chýb podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona. Zároveň s podanou žalobou navrhol žalobca priznať neodkladný účinok podanej správnej žalobe.
III.
Vyjadrenie žalovaného
18. K včas podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 30.07.2020 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pritom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí.
IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
19. K podanej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania Slovenská správa ciest a to písomným podaním zo dňa 21.08.2020, pričom sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi správnych orgánov a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V.
Závery správneho súdu
20. S poukazom na zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 postupoval správny súd v predmetnom konaní v zmysle príslušných ustanovení uvedeného právneho predpisu.
21. S dôrazom na návrh na odkladný účinok podaný žalobcom Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 15. októbra 2020 pod sp. zn. 2S/33/2020-75 zamietol návrh žalobcu na odkladný účinok žaloby.
22. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24. Zákon č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k ním a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 určuje predmet úpravy, ktorým tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účely podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
26. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.
27. Podľa § 2 ods.3 zákona o vyvlastňovaní, rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovania pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
28. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak
to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku.
29. Podľa § 2 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, neprimeranými ťažkosťami sú najmä a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku,
b) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom,
c) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok,
d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby. 30. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.
31. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
32. Podľa § 17 ods. 1 Cestného zákona, písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľností alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.
33. Podľa § 17 ods. 2 Cestného zákona, ak nebol adresát, ktorému má byť písomná výzva na uzavretie dohody doručená do vlastných rúk, zastihnutý v mieste doručenia, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas plynutia odbernej lehoty podľa poštových podmienok, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
34. Podľa § 17a Cestného zákona z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. 35. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ako aj dôvodov podanej žaloby žalobca sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. apríla 2020 pod Číslom: XXXXX/ XXXX/SV/XXXXX so stupňom dôvernosti: VJ, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 16. novembra 2019 pod Číslom: OÚ- PO-T a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 36. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Okresný úrad prvostupňovým rozhodnutím na základe výsledkov vyvlastňovania vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia v katastrálnom území na ťarchu vlastníka B. O. v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zbierky o pozemných komunikáciách (cestný zákon)v znení neskorších predpisov pre uskutočnenie stavby ,,I/68 Sabinov, preložka cesty´´. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. Sabinov uvedených v rozhodnutí okresného úradu vo výroku o náhrade za vyvlastnenie okresný úrad určil podľa § 4 ods. 3 Zákona o vyvlastňovaní na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 03.08.2018 vypracovaného podľa vyhlášky NS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov R.. V. O. a jeho doplnenie č. 2 zo dňa 04.12.2018.
37. Správny súd predtým ako pristúpil k vecnému preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia správnych orgánov skúmal či rozhodnutia sú preskúmateľné súdom, keďže žalobca sa domáhal preskúmania predmetných rozhodnutí tak Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako aj prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky. 38. Žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že správne orgány nepostupovali v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní a nerozhodli o jeho návrhu na vyvlastnenie aj zvyšnej časti pôvodnej parcely, ktorá bola predmetom vyvlastňovania na základe už súdom citovaného znaleckého posudku č. 41/2018 z 03.08.2018. 39. Podľa § 134 ods. 1 S.s.p., správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Súd preskúmal v medziach žalobných námietok rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť. 40. Podstata žalobných námietok spočíva v tom, že žalobca tvrdí, že je ako vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Sabinov zbytkovej parcely KN-C XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Sabinov dotknutý na jeho právach a právom chránených záujmoch z dôvodu, že nepostupovali správne orgány v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní. Správny súd argumentuje tým, že s dôrazom na obsah uvedeného ustanovenia § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., z ktorého bezpochyby vyplýva, že ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku. 41. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a napokon aj z rozhodnutí správnych orgánov dňa 03.08.2018 bol vypracovaný znalkyňou Ing. V. O. znalecký posudok č. 41/2018, ktorý bol doplnený pod č. 2 dňa 04.12.2018. Z uvedeného údaju bezpochyby vyplýva, že žalobca ešte pred vydaním dodatku č. 2 k znaleckému posudku sa písomnou žiadosťou zo dňa 10.10.2018 domáhal toho, aby predmetom uvedenej zmluvy o prevode vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území, ktorých je výlučným vlastníkom bola aj parcela č. KN-C XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX o výmere XXXX m2. S poukazom na uvedenú skutočnosť, ktorou správny súd argumentuje a s dôrazom na to, že k znaleckému posudku zo dňa 03.08.2018 v čase keď sa domáhal žalobca vyvlastnenia predmetnej parcely, nebolo uzatvorené vyvlastňovacie konanie, pretože bolo v štádiu doplnenia dodatkom pod č. 2 k znaleckému posudku, ktorý bol vydaný 04.12.2018. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobca sa o samotnom zápise uvedenej parcely KN - C XXXX/XX na LV č. XXXX dozvedel až po uvedenom zápise, avšak bolo to ešte v čase, keď nebolo uzatvorené vyvlastňovacie konanie, ktoré sa týkalo vykúpenia predmetných pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. Sabinov. Predmetné pozemky sa bezpochyby dotýkali osoby žalobcu, ktorému boli vyvlastnené nehnuteľnosti z uvedenej parcely pod č. KN-C XXXX/XXX o výmere XXX mX a parcely č. C-KN XXXX/ XXX o výmere XXX m2. Vyvlastnením pozemkov vedených v katastri nehnuteľností následne parcela pod č. KN-C XXXX/XX bola takto oddelená vyvlastňovacím výmerom a rozloha XXXX m2 sa stala pre žalobcu nevyužiteľným. Uvedené tvrdenie žalobcu bezpochyby vyplýva aj z predložených rozhodnutí Okresného úradu Prešov, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 08.04.2019, ktorým rozhodol správny orgán o povolení zriadenia vjazdu cesty z cesty na susednú nehnuteľnosť, ktorá sa týka povolenia žiadateľovi podľa ustanovenia § 3b ods. 1 Cestného zákona zriadením jedného vjazdu z cesty III/3181 na susednú nehnuteľnosť parcelu č. XXXX/XXX k.ú. Sabinov z dôvodu obhospodarovania územia na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a parcely č. XXXX/XX k.ú. Sabinov pre poľnohospodárske účely za dodržania podmienok stanovených pod bodom 1 až 13. Pritom v bode 13 je uvedené, že povolenie na zriadenie vjazdu z cesty na susednú nehnuteľnosť pre poľnohospodárske účely je viazané len do doby začatia realizácie stavby I/68 Sabinov preložka cesty, pre ktorú je v súčasnej dobe vydané rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby. Z tohto rozhodnutia tak bezpochyby vyplýva, že žiadateľ, teda žalobca sa môže dostať na svoju parcelu č. XXXX/XX, pokiaľ ju chce obhospodarovať, jedine cez susednú nehnuteľnosť a to parcelu č. XXXX/XXX, ktorá bola predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného úradu, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 06.11.2019. 42. Z uvedeného rozhodnutia o povolení zriadenia vjazdu z cesty na susednú nehnuteľnosť, ako aj z rozhodnutia o vyvlastnení Okresného úradu, odbor výstavby a bytovej politiky zo 06.11.2019 vyplýva bezpochyby aj tá skutočnosť, že ešte pred vydaním uvedených rozhodnutí sa žalobca domáhal
písomným návrhom na uzavretie dohody, kúpnej zmluvy konkrétne ohľadom parcely č. KN - C XXXX/ XX. Svoju žiadosť z 10.10.2018 adresovanú na Slovenskú správu ciest Košice, ako aj následne jeho list zo dňa 31.10.2018 bezpochyby preukazuje tú skutočnosť, že akonáhle sa dozvedel žalobca o tom, že zvyšok nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia a dohody o vyvlastnení, s ktorou bezpochyby súhlasil. Pritom vyvlastňovateľ bola Slovenská správa ciest Košice, na ktorú sa žalobca obracal svojim písomným podaním z 10.10.2018 a následne z 31.10.2018 v čase, keď ešte neboli uzatvorené podmienky tak dohody, ako aj následne vydaného rozhodnutia zo 06.11.2019, mal možnosť navrhovateľ vyvlastňovania dohodnúť sa so žalobcom na základe dodatku k znaleckému posudku č. 41/2018 ohľadom vyvlastnenia zvyšku predmetnej parcely č. KN-C XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Sabinov o výmere XXXX m2. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje čo sa týka samotného využitia predmetnej parcely, ako aj postupu, ktorý žalobca zvolil pri písomnom komunikovaní so správnymi orgánmi podľa správneho súdu spĺňa podmienky na to, aby správne orgány dostatočným spôsobom zareagovali na uvedenú výzvu a na písomný návrh na uzavretie dohody, resp. kúpnej zmluvy tak, ako to bolo pri pôvodnom návrhu na dohodu, resp. kúpnu zmluvu pri vyvlastňovaní časti nehnuteľnosti C-KN XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, ktoré sú predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia z 06.11.2019. 43. Vyjadrenia žalovaného, ako aj Slovenskej správy ciest, Košice ohľadom toho, že žalobca neskoro reagoval a samotné znenie zákona § 2 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní nebolo v tomto prípade naplnené, v konaní nebolo preukázané. Podľa správneho súdu uvedené ustanovenie zákona tak, ako ho správny súd vyššie citoval, postupom zo strany žalobcu bolo naplnené, pretože využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby mal posúdiť vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku, ktorý v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia, t.j. 06.11.2019 bol v štádiu vypracovania dodatku č. 2, ktorý bol vypracovaný až 4. decembra 2018. To znamená, že v čase vypracovania dodatku č. 2 k znaleckému posudku mohol správny orgán v spolupráci s navrhovateľom vyvlastňovania posúdiť návrh kúpnej zmluvy predloženej žalobcom 10.10.2018. Rozhodnutie o vyvlastňovaní bolo vydané 6. novembra 2019, teda viac ako po roku po tom, ako sa samotný žalobca domáhal vyvlastnenia zvyšnej časti nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX na k.ú. Sabinov o výmere XXXX m2 z dôvodu, na ktorý žalobca poukazoval vo vyjadrení z 10.10.2018, ako aj následne 31.10.2018. 44. Samotné posúdenie toho, či uvedená časť nehnuteľnosti spĺňa podmienky na vyvlastnenie bolo potrebné zo strany navrhovateľa vyvlastnenia, to znamená Slovenskej správy ciest, Košice posúdiť v čase, keď ešte nebolo vypracované doplnenie znaleckého posudku zo dňa 04.12.2018. 45. Vyjadrenia tak žalovaného, ako aj vedľajšieho účastníka konania Slovenskej správy ciest, Košice ako navrhovateľa vyvlastnenia sa javia správnemu súdu ako alibistické a v danom prípade nedostatočne posúdené čo sa týka neprimeranosti ťažkostí, ktorými argumentoval žalobca ohľadom prístupu na poľnohospodárske účely k danej nehnuteľnosti parc. č. C-KN XXXX/XX k.ú. Sabinov. Čo sa týka neprístupnosti k danej parcele uvedené potvrdil aj správny orgán, ktorý 8. apríla 2019 vydal rozhodnutie, ktorým povolil žiadateľovi to znamená žalobcovi zriadenie jedného vjazdu z cesty III/3181 na susednú nehnuteľnosť parc. č. XXXX/XXX k.ú. Sabinov z dôvodu obhospodarovania územia na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX k.ú. Sabinov pre poľnohospodárske účely. V čase vydania samotného rozhodnutia už správny orgán, resp. slovenská správa ciest, ako navrhovateľ vyvlastnenia mali vedomosť o tom, že žalobca sa na uvedenú nehnuteľnosť - spornú parcelu KN-C XXXX/XX k.ú. Sabinov žiadnym iným spôsobom nemôže dostať ako cez parcelu č. XXXX/XXX, ktorá bola predmetom vyvlastnenia a ktorá už vlastne nebola v jeho vlastníctve. Ako ďalej vyplýva z rozhodnutia o povolení zriadenia vjazdu z cesty na susednú nehnuteľnosť vyplýva aj tá skutočnosť, že povolenie na zriadenie vjazdu na susednú nehnuteľnosť pre poľnohospodárske účely je viazaná len do doby začatia realizácie stavby ,,I/68 Sabinov preložka cesty,´´ pre ktorú je v súčasnej dobe vydané rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby. 46. Ako ďalej vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu, odbor výstavby a bytovej politiky z 20.05.2020, ktorým rozhodol správny orgán o obmedzení vlastníckeho práva podľa zákona č. 282/2015 Z.z. a to k pozemkom C-KN XXXX/XX, za ktoré v bode II určil okresný úrad náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške XXX,XX eur žalobcovi z dôvodu ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Vyvlastniteľ podal dňa 23.07.2019 na vyvlastňovací orgán návrh na obmedzenie vlastníckeho práva, v ktorom navrhol obmedzenie právam k nehnuteľnostiam v k.ú. Sabinov v rozsahu a pre účel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Právo zodpovedajúce obmedzeniu vlastníckeho práva k predmetným častiam pozemkov sa vyvlastnením zriaďuje pre účel majetkovoprávneho vysporiadania nehnuteľnosti k.ú. Orkucany patriacich stavbe 1/68 Sabinov, preložka cesty stavebný objekt na dobu jedného roka so začiatkom plynutia, ktorého vyvlastniteľ oboznámi vyvlastňovaného najneskôr jeden mesiac vopred. Aj uvedená skutočnosť, ktorá z rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 20.05.2020
vyplýva, že daná nehnuteľnosť je dokonca pomocnou stavebnou parcelou, ktorá je súčasťou projektu budovania stavby ,,I/68 Sabinov, preložka cesty.´´ 47. Z uvedených rozhodnutí, ako aj napokon z písomného vyjadrenia Slovenskej správy ciest, Košice zo dňa 08.11.2018 bezpochyby vyplýva tá skutočnosť, že žalobca sa ešte pred samotným doplnením znaleckého posudku č. 41/2018, ako aj pred samotným vydaním rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 6. novembra 2019 domáhal sa návrhom na vyvlastnenie zvyšnej parcely pod č. KN-C XXXX/XX k.ú. Sabinov o výmere XXXX m2 z dôvodu, že k tejto parcele sa nemôže dostať za účelom využitia uvedenej parcely na poľnohospodárske účely, ako aj z dôvodu nemožnosti využívania uvedenej parcely na poľnohospodárske účely tak, ako to bolo v minulosti. Pokiaľ žalovaný odvolací orgán tvrdí, že uvedená parcela nebola predmetom vyvlastňovacieho konania, táto skutočnosť nezodpovedá pravde, pretože žalobca ešte pred samotným vydaním rozhodnutia sa domáhal dohody ohľadom vyvlastnenia uvedenej časti pozemku, s ktorou sa bezpochyby vyvlastňovateľ Slovenská správa ciest, Košice vôbec nezaoberala, konštatovala len, že nie je predmetom vyvlastnenia tak, ako je uvedené vo vyjadrení zo dňa 08.11.2018. Ďalej reagovala na návrh žalobcu na vyvlastňovanie pozemku a nútenom obmedzení vlastníckeho práva, o ktoré nemožno rozšíriť vyvlastnenie o zostávajúcu časť pozemku, len v prípade, ak by túto časť mohol vyvlastňovaný užívať len s neprimeranými ťažkosťami, má sa aj predmet kúpnej zmluvy o túto časť rozšíriť. Uvedené konštatovanie vo vyjadrení Slovenskej správy ciest, Košice však v reále nebolo naplnené, pretože vyvlastňovateľ nepostupoval v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o vyvlastnení. Dôvodil ďalej tým, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhovať alebo akceptovať iné návrhy kúpnej ceny, resp. zmeny v predmete kúpnej zmluvy nie je možné akceptovať. Pokiaľ ide o ustanovenie § 2 ods. 4 ako uvádza slovenská správa ciest, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní, pričom využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku sám vyvlastňovateľ uvedené konštatoval vo svojom vyjadrení, avšak doplnil, že inými slovami rozšírenie vyvlastnenia je možné iba už v začatom vyvlastňovacom konaní a námietku tohto charakteru musí podať vyvlastňovaný ako účastník vyvlastňovacieho konania a vyvlastňovací orgán o rozšírení vyvlastnenia na zostávajúcu časť pozemku môže rozhodnúť iba vtedy, ak má namietanú skutočnosť, že vyvlastňovaný by zostávajúcu časť pozemku nemohol využívať alebo by ju mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami podloženú znaleckým posudkom. Pokiaľ takto reagoval vyvlastniteľ, Slovenská správa ciest, Košice 08.11.2018, v tomto čase bolo v jeho kompetencii v doplnení znaleckého posudku pod č. 2, ktorý bol vydaný 4. decembra 2018 sa uvedeným problémom zaoberať a návrh zo strany žalobcu, ktorý bol v písomnom podaní zo dňa 10.10.2018 a z 31.10.2018 aj zákonné posúdiť, teda v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o vyvlastnení. 48. Vyjadrenie slovenskej správy ciest k podanej žalobe, ako aj vyjadrenie na pojednávaní pred krajským súdom sa javí preto ako nedostatočne, nezakladajúce sa na pravde a zo strany správneho súdu vyhodnotené ako alibistické. Pokiaľ by sa vyvlastniteľ pozemkov, teda slovenská správa ciest bola dostatočne a včas reagovala a venovala vyjadreniu žalobcu a jeho žiadosti o dohodu, resp. kúpnu zmluvu aj zvyšnej časti nehnuteľnosti, parc. č. KN-C XXXX/XX k.ú. Sabinov, bola by táto predmetom doplnenia pod č. 2 znaleckého posudku 41/2018, ktorý bol vypracovaný 4. decembra 2018. 49. Tú skutočnosť, na ktorú poukazujú tak správne orgány, ako aj slovenská správa ciest, že žalobca uvedenú námietku nepodal najneskôr pri prerokovaní návrhu na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní nemôže byť zo strany správneho súdu akceptovaná, pretože zostávajúcu časť pozemku mal posúdiť vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku, ktorý ešte v čase, keď sa žalobca domáhal uvedeného vyvlastnenia časti parcely nebol doplnený, to znamená, že ešte mohol vyvlastňovací orgán so žalobcom komunikovať, uvedenú námietku, ktorú podal žalobca bezprostredne potom, čo sa dozvedel, že uvedená časť je zapísaná na samostatnom LV aj posúdiť. Bez toho, aby správny orgán, ako aj slovenská správa ciest argumentovali tým, že daná časť nehnuteľnosti je zapísaná na samostatnom liste vlastníctva, mal sa vyvlastňovateľ, ako aj príslušný správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie o vyvlastnení tomuto návrhu žalobcu venovať a ešte pred samotným doplnením znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný až 4. decembra 2018 k uvedenej parcele a k uvedenému návrhu žalobcu patrične reagovať. 50. Postupom zo strany vyvlastňovateľa, ako aj zo strany správneho orgánu boli porušené základné práva žalobcu čo sa týka vyvlastnenia, konkrétne ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o vyvlastnení. Pri preskúmaní rozhodnutí vychádzal správny súd z právneho stavu a zo skutkových okolností, ktoré boli nedostatočne zistené, teda skutkový stav správnym orgánom bol nedostatočne zistený a rozhodnutia takto nadobudli vadu nepreskúmateľnosti s poukazom na tie skutočnosti, na ktoré správny súd poukázal vyššie v rozhodnutí.
51. V zmysle príslušných citovaných ustanovení tak Správneho poriadku, ako aj zákona o vyvlastnení bolo možné preskúmať právoplatné rozhodnutie vydané v správnom konaní a správny súd na základe preskúmania uvedených rozhodnutí, ako aj obsahu administratívneho spisu bezpochyby dospel k záveru, že rozhodnutia je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, ako odvolaciemu orgánu, ktorý je povinný riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom v predmetnom rozsudku s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 6 S.s.p. Správny súd dospel k uvedenému záveru bezpochyby na základe preskúmania rozhodnutí tak správnych orgánov, ako aj postupu vyvlastňovateľa slovenskej správy ciest pri vyvlastňovaní, ako aj pri vydávaní rozhodnutí, ktoré sa týkali obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu. 52. Žalovaný nepostupoval správne pokiaľ rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil aj napriek tej skutočnosti, že vedel, že v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o vyvlastnení príslušných nehnuteľností bola podaná písomná námietka ohľadom nevyužitia zvyšnej časti parcely nachádzajúcej sa v katastrálnom území Sabinov, konkrétne KN-C XXXX/XX o výmere XXXX m2 žalobcom. S poukazom na obsah ustanovenia § 2 ods. 4 Zákona o vyvlastňovaní má správny súd za preukázané, že žalobca by len s neprimeranými ťažkosťami mal prístup ku vyvlastňovaným nehnuteľnostiam C-KN XXXX/XXX, C-KN XXXX/XXX a C-KN XXXX/XX. S dôrazom na príslušné ustanovenia zákona o vyvlastňovaní konkrétne § 2 ods. 4,5 správny súd preto postupoval pri preskúmaní správnych rozhodnutí hlavne s dôrazom na využiteľnosť danej parcely, ako aj možnosť jej vyvlastnenia v čase vydania samotného rozhodnutia o vyvlastnení o predmetnú parcelu C-KN XXXX/XX k. ú. Sabinov tak, ako to navrhoval žalobca. 53. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo bezpochyby dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu v predmetnej veci orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutia boli nepreskúmateľne, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 54. Žalobca mal vo veci úspech preto mu patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o priznaní úplnej náhrady trov konania voči žalovanému, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 55. Senát krajského súdu vo veci rozhodol v pomere 3:0 hlasov (ustanovenie § 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podanie kasačnej sťažnosti v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia účastníkom konania (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.