Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_22Ek-2906-2021.pdf
PDF · 108.79 KB
Case nature
Subarea
22Ek/2906/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: D. Y., nar. XX.X.XXXX, U. H. G. XXX, XXX XX U. v právnom zastúpení: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o. so sídlom 023 05 Nová Bystrica č. 850, IČO: 36 416 525 proti povinnému 1: N. I. G.., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko XXX XX G. Č.. XXX, a proti povinnému 2: N. I. I.., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko XXX XX G. Č.. XXX o vymoženie pohľadávky vo výške 4468,73 Eur príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 383EX 791/21 u súdneho exekútora JUDr. Stanislavy Hullmanovej Janušovej so sídlom exekútorského úradu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 783/4, o návrhu povinného 1 na zastavenie exekúcie a o návrhu povinného 2 na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I.Súd návrh povinného 2 na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného 1 na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
III. Súd ukladá povinnému 1 a povinnému 2 povinnosť nahradiť oprávnenému spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 219,30 Eur.
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.9.2021 domáhal od solidárne zaviazaných povinného 1 a povinného 2 vymoženia pohľadávky vo výške 4468,73 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozsudku sp. zn. 14Cb/108/1996, ktorý vydal dňa 7.5.2019 Okresný súd Čadca, vykonateľného dňa 27.8 2021 spolu s opravným uznesením č. k. 14Cb/108/1996-1554 zo dňa 7.9.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/47/2021 zo dňa 24.6.2021.
2. Poverením zo dňa 23.9.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Hulmanovú Janušovú so sídlom exekútorského úradu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 783/4, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 383EX 791/21.
3. Súdny exekútor postúpil dňa 4.12.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného 1 a návrh povinného 2 na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému 1 dňa 5.11.2021, pričom návrh povinného 1 na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 22.11.2021, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), z uvedeného je zrejmé, že tento návrh nemá odkladný účinok na výkon exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému 2 dňa 20.10.2021, pričom návrh povinného 2 na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad dňa 4.11.2021, t. j. v rámci zákonnej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, z uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie, z tohto dôvodu sa súd zaoberal prednostne návrhom na zastavenie povinného 2.
4. Povinný 2 v podaní označenom ako „Oznámenie k výzve na podanie vyhlásenia zo dňa 8.10.2021, Námietky k exekúcii 383EX 791/21-45 a Žiadosť na odklad a zastavenie exekúcie 383EX 791/21-45“ , ktoré podľa obsahu možno považovať za návrh na zastavenie a návrh na odklad exekúcie, uviedol tvrdenie, že konanie sp. zn. 14Cb/1081996 na Okresnom súde Čadca nie je právoplatne ukončené, nakoľko v predmetnej veci mali povinní podať dňa 8.9.2021 prostredníctvom AK JUDr. Adam Puškár, Karpatská 5, Bratislava, v riadnom termíne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z dôvodu hrubého a neodôvodneného nerešpektovania zákonom priznaných procesných práv dovolateľov, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces. Zároveň povinní podali v predmetnej veci dňa 6.9.2021 sťažnosť na Ústavný súd SR, v ktorej namietajú, že Okresný súd Čadca nekonal bez zbytočných prieťahov, ale naopak, rozhodol vo veci za viac ako štyri roky, tým okresný súd ignoroval nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS-189/2015, ktorý prikázal Okresnému súdu v Čadci, aby konal bez zbytočných prieťahov.
5. V ďalšej časti návrhu povinný 2 tvrdí, že považuje za vážnu zákonnú prekážku pre výkon exekúcie skutočnosti nezákonného a korupčného konania na Okresnom súde v Čadci, ktoré boli oznámené v podaní zo dňa 2.5.2016 Ministerstvu spravodlivosti SR, Národnej kriminálnej agentúre a Ministerstvu financií SR. Zároveň poukazuje na údajné úmyselné nezákonné konanie fyzickej osoby a jej právneho zástupcu, ktoré malo byť kryté správcom dane v Čadci, Sociálnou poisťovňou, ako aj miestnym UPSVaR voči osobe povinného 2 a združeniu Machovčiak a spol., čím narastajú škody značného rozsahu na majetku a zdraví povinného 2 a jeho rodiny.
6. Povinný 2 v ďalšej časti návrhu špecifikuje , že zmyslom inštitútu odkladu exekúcie je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Povolenie odkladu exekúcie je možné až po vydaní poverenia teda až počas prebiehajúcej exekúcie a odklad je možný z dôvodov a to :a/ ak sa povinný , ktorý je fyzická osoba bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho , alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený b/ ak možno očakávať. že exekúcia bude zastavená. Procesným predpokladom odkladu exekúcie podľa bodu 1. odôvodnenia je návrh povinného, ktorý musí byť fyzickou osobou. Môže ísť o fyzickú osobu , ktorá nie je podnikateľom , ale aj o fyzickú osobu , ktorá je podnikateľom. Súd môže odklad exekúcie povoliť, a teda návrhu povinného vyhovieť, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení. že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho. alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a súčasne musí byť splnená podmienka, že odkladom exekúcie by nebol vážne poškodený oprávnený. Súd pri rozhodovaní musí zohľadniť charakter postavenia povinného, teda či je toto jeho postavenie prechodné a možno očakávať zmenu tohto postavenia napríklad právoplatne neukončené súdne konanie, trestná činnosť a podobne. Súd ďalej skúma , či by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov rodiny zvlášť nepriaznivé následky (ohrozenie základných životných istôt). Súd súčasne skúma, či by nebol oprávnený odkladom exekúcie vážne poškodený. Inak povedané, po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu možno skonštatovať, že oprávnenému nútený výkon rozhodnutia nesúri tak, že by mu mohla byť odkladom exekúcie spôsobená vážna ujma.
7. Povinný 2 v ďalšej časti návrhu namieta, že Okresný súd Čadca nereagoval na žiadosť povinných (žalovaných) zo dňa 27.4.2020 o vyhotovenie kópie súdneho spisu. Taktiež spochybňuje vyjadrenie sudkyne, ktorá konala v základnom konaní, uvedené na strane 4 nálezu ÚS SR sp. zn. II.US/200/2019 o dĺžke doby, ktorú mala u seba spis zo základného konania, ako aj skutočnosť, že v danej veci sudkyňa konala už ako vyššia súdna úradníčka pred viac ako desiatimi rokmi. Na základe tvrdenia, že okresný súd nepreskúmal žiaden z dôvodov špecifikovaných v návrhu, žiada súdneho exekútora, aby podal návrh na odklad a zastavenie exekúcie na príslušný súd.
8. K návrhom na zastavenie povinného 1 a povinného 2 predložil oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie zo dňa 12.11.2021, v ktorom uviedol, že návrh na zastavenie a odklad exekúcie zo strany povinného v rade 2/ považuje za zjavne nedôvodný a vyslovene účelový a žiada, aby exekútor pokračoval v exekúcii bez obmedzenia. Podanie povinného v rade 2/ je absolútne bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, nakoľko sa nesie iba v rovine ničím nepodložených, subjektívnych a zavádzajúcich tvrdení podobne, ako to bolo v prípade všetkých podaní v súdnom konaní. Povinný v rade 2/ namiesto toho, aby konečne po viac ako 20-rokoch trvania sporu rešpektoval súdne rozhodnutia, hovorí o korupcii na úradoch či u znalcov, čo je absurdné. Oprávnený vyjadruje zásadný nesúhlas so skutočnosťou, že exekútor tomuto absurdnému a hlavne ničím nepodloženému návrhu, pokiaľ ide o žiadaný odklad, bez
jediného dôkazu o tom, že by sa povinný v rade 2/ skutočne ocitol vo zvlášť nepriaznivej životnej situácii, prípadne že by exekúcia mala mať zvlášť negatívne následky, vyhovel a odložil exekúciu až do februára 2022. Povinný v rade 2/ žiadne zvlášť nepriaznivé následky vedenia tejto exekúcie neuviedol, naopak, voči tomuto je vedených niekoľko exekučných konaní v roku 2018 a 2019, preto niet dôvodu, aby práve toto exekučné konanie oproti iným „stálo" a bolo odložené. Inými slovami už predchádzajúce konania zasahujú do života povinného v rade 2/, teda v nepriaznivej situácii pokiaľ ide o exekučné konania, sa nachádza dlhodobo. Súčasne oprávnený žiada exekútora, aby túto exekúciu zaevidoval v registri poverení. Pokiaľ ide o dôvod odkladu či zastavenie exekúcie, a to vraj podané dovolanie, dané nie je nielen ničím preukázané, ale najmä podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučných titulov. Najvyšší súd SR neodložil vykonateľnosť rozhodnutí. Navyše, povinný v rade 2/ na jednej strane uvádza, že podal dovolanie na NS SR a na druhej, že jeho ústavná sťažnosť voči tým istým rozhodnutiam bola prijatá, čo je podľa oprávneného nepreukázaná skutočnosť. Predmetné podanie, resp. jeho obsah je neaktuálny, pričom v ňom akoby povinný v rade 2/ doslova skopíroval tvrdenia spred niekoľkých rokov, ktoré uvádzal v súdnom konaní. Najmä je zjavne nesprávne, pokiaľ uvádza, že exekučné tituly nie sú právoplatné, resp. že konanie pred súdom nebolo právoplatne skončené. Na základe uvedeného je zrejmé, že návrh na odklad exekúcie bol nedôvodný, preto oprávnený žiada, aby exekútor v exekúcii pokračoval bez obmedzenia a odklad zrušil. Návrh na zastavenie exekúcie je zjavne nedôvodný bez opory v zákone, naopak, sú splnené podmienky a dôvody pre jej vedenie, preto oprávnený žiada, aby súd, ak mu bude návrh postúpený, tento návrh uznesením zamietol a exekútor následne pokračoval vymáhaním peňažnej sumy zákonnými spôsobmi, ktoré budú efektívne tak, aby došlo k naplneniu účelu exekúcie. Súčasne si oprávnený voči povinnému 2/ uplatňuje náhradu trov konania za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 2/ vo výške 109,65 €.
9. Podľa § 61k odseku 1 Exekučného poriadku exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61 k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 611 odseku 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
14. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
15 .V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 14.9.2021 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 23.9.2021 na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali dôvodne.
16.Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.
17. Povinný 2 vo svojom návrhu namieta, že okresný súd v základnom konaní porušil zásadu rozhodnúť vo veci bez zbytočných prieťahov a odvoláva sa na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS-189/2015 ako aj na nález ÚS SR sp. zn. II.US/200/2019 týkajúce sa konania pred okresným súdom zn. 14Cb/108/1996. Zároveň mal byť na konanie pred Ústavným súdom v septembri 2021 prijatý ďalší podnet povinných (žalovaných v základnom konaní) s obdobným obsahom. Tieto skutočnosti nie sú pre výkon exekúcie v danom konaní relevantné, nakoľko sa týkajú obdobia pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd zo zákona nesmie prihliadať na takéto okolnosti, tak, ako už bolo uvedené v bode č. 14 tohto odôvodnenia. Zároveň má exekučný súd za to, že nie je v jeho právomoci v rámci exekučného konania reagovať na tvrdenia povinného 2 o nespravodlivom a nezákonnom korupčnom konaní v rámci základného konania pred okresným súdom rovnako ako pred ostatnými orgánmi menovanými v návrhu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že povinný neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu a predstavovali by zákonný dôvod na zastavenie exekúcie súdom.
18. Ďalším dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je podanie dovolania proti exekučnému titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
19. Súd ďalej uvádza, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o najvyšší súd, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť, čo povinný navrhol. Aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie.
20. Podľa §444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok, Dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 61h odseku 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu.
22. Súd dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podanie dovolania nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu. Nemožno súhlasiť s tvrdením povinného 2, že konanie do dnešného dňa nie je právoplatne ukončené, nakoľko samotné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemá suspenzívny (odkladný) účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Jedine v takom prípade je naplnený zákonný dôvod, aby súdny exekútor v zmysle citovaného ustanovenia § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku odložil exekúciu.
23. Podľa § 61h odseku 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.
24. V danom prípade o tzv. sociálnom odklade exekúcie rozhoduje v rámci citovaného ustanovenia § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pričom nová koncepcia sociálneho odkladu je postavená na nároku povinného na jeden takýto odklad v dĺžke najviac tri mesiace od doručenia žiadosti, bez skúmania tvrdenej sociálnej situácie. Zákon stanovuje určité obmedzenia (na žiadosť o odklad neprihliadne, ak pôjde o opakovanú žiadosť alebo bola už povinnému doručená dražobná vyhláška či povolené plnenie v splátkach). Podľa názoru súdu, pokiaľ súdny exekútor v súvislosti s odkladom exekúcie sociálnu situáciu povinných nepreskúmaval, postupoval v súlade s Exekučným poriadkom.
25. Podľa § 61 k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
26. Podľa § 61 k ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.
27. V ustanovení § 61k ods. 3 Exekučného poriadku citovanom vyššie je vyjadrená tzv. „koncentračná zásada konania", v zmysle ktorej exekučný súd neprihliada na skutočnosti, ktoré povinný neuplatnil v návrhu na zastavenie včas. V oneskorenom návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť len právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd na ňu neprihliadne.
28.Návrh na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný 1 bol podaný na poštovú prepravu dňa 22.11.2021, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), z uvedeného je zrejmé, že tento nebol uplatnený v rámci 15-dňovej zákonnej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. návrh nemá odkladný účinok na výkon exekúcie. Povinný 1 v návrhu namieta obdobné skutočnosti ako povinný 2, t. j. skutočnosti, ktoré nastali v období pred vydaním exekučného titulu a zároveň pred uplynutím 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, t. j. tieto skutočnosti neuplatnil v zmysle koncentračnej zásady konania včas, z uvedeného dôvodu exekučný súd na tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie nesmie prihliadať. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že z návrhu povinného 1 nezistil ani žiadny dôvod, pre ktorý by bol daný dôvod na zastavenie exekúciu aj bez návrhu, ex offo.
29. Na výzvu súdneho exekútora sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1 vyjadril v podaní zo dňa 30.11.2021 oprávnený, ktorý uviedol, že ho považuje za zjavne nedôvodný a vyslovene účelový, čo je viac ako evidentné. V prvom rade uvádza, že povinný v rade 1/ predkladá a podáva takmer
identické námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, resp. návrh na zastavenie a odklad, ako povinný v rade 2/, k čomu zaujal písomné stanovisko zo dňa 12.11.2021. Vo vzťahu k návrhu povinného v rade 1/ je evidentné, že toto podanie je absolútne bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, nakoľko sa nesie iba v rovine ničím nepodložených, subjektívnych a zavádzajúcich tvrdení podobne, ako to bolo v prípade všetkých podaní v súdnom konaní. Obaja povinní namiesto toho, aby konečne po viac ako 20-rokoch trvania sporu rešpektovali súdne rozhodnutia hovoria o korupcii na úradoch či u znalcoch, čo je absurdné. Oprávnený namieta skutočnosť, že exekútor tomuto absurdnému a hlavne ničím nepodloženému návrhu, pokiaľ ide o žiadaný odklad, bez jediného dôkazu o tom, že by sa povinný v rade 1/ skutočne ocitol vo zvlášť nepriaznivej životnej situácii, prípadne že by exekúcia mala mať zvlášť negatívne následky, vyhovel a odložil exekúciu až do februára 2022. Povinný v rade 1/ žiadne zvlášť nepriaznivé následky vedenia tejto exekúcie neuviedol, naopak, voči tomuto je vedených niekoľko exekučných konaní už od roku 2006, pričom už v exekúcii EX 164/2006 bolo vydané upovedomenie predajom nehnuteľností (k tomu aj samostatná žiadosť zo dňa 15.11.2021), preto niet dôvodu, aby práve toto exekučné konanie oproti iným „stálo", a bolo odložené. Inými slovami už predchádzajúce konania zásadným spôsobom zasahujú do života povinného v rade 1/, teda v nepriaznivej situácii pokiaľ ide o exekučné konania, sa nachádza dlhodobo, viac ako 15 rokov, teda nie prechodne. V zmysle uvedenej normy tak potom jednoznačne exekútor nemal nariadiť odklad exekúcie, kedže hypotéza právnej normy jasne nie je splnená, teda nie sú splnené podmienky, že by povinný bez svojej viny (naopak, iba svojou vinou) a iba prechodne (naopak, dlhodobo) bol v tiesni. Súčasne oprávnený žiada exekútora, aby zabezpečil zaevidovanie tejto exekúcie v registri poverení, nakoľko dodnes nebola registrovaná ani exekúcia vo vzťahu k povinnému v rade 2/. Pokiaľ ide o dôvod odkladu či zastavenia exekúcie, a to vraj podanú ústavnú sťažnosť na nečinnosť, dané nie je nielen ničím preukázané, ale najmä podanie tohto procesného prostriedku nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučných titulov. Ústavný súd SR neodložil vykonateľnosť rozhodnutí. Na základe uvedeného je zrejmé, že návrh na odklad exekúcie bol nedôvodný, pričom oprávnený žiada, aby exekútor v exekúcii pokračoval bez obmedzenia a odklad zrušil. Ak by sme akceptovali in genere takýto postup ktoréhokoľvek exekútora, ktorý „automaticky" po nedôvodnej žiadosti, kde povinný iba uvedie, že je v nepriaznivej situácii, odložil exekúciu bez preukázania či overenia pravdivosti tohto tvrdenia, potom ide o hrubé poškodzovania práv veriteľov na rýchlu a efektívnu exekúciu. Návrh na zastavenie exekúcie je zjavne nedôvodný bez opory v zákone, naopak, sú splnené podmienky a dôvody pre jej vedenie, preto oprávnený žiada súd, aby návrh uznesením zamietol a exekútor následne pokračoval vymáhaním peňažnej sumy zákonnými spôsobmi, ktoré budú efektívne tak, aby došlo k naplneniu účelu exekúcie. Súčasne si voči povinnému 1/ vo vyššie uvedenom prípade oprávnený uplatňuje náhradu trov konania za toto vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1/ vo výške 109,65 €, nakoľko ide o trovy oprávneného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného 1/. Preto oprávnený žiada, aby súd vydal dodatok k povereniu a to tak, že ho vydá i pre vymoženie pohľadávky oprávneného - vyššieuvedenej náhrady trov konania 109,65 €. Keďže obdobné trovy oprávnený požadoval i v prípade návrhu na zastavenie exekúcie povinného v rade 2/, žiada o vydanie dodatku k povereniu tak, že ho vydá súd i pre vymoženie pohľadávky oprávneného -náhrady trov konania v celkovej sume 219,30 € (2x109,65 €).
30. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie povinného 2 nie je naplnený žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Zároveň ohľadom návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1 súd dospel k záveru, že povinný 1neuplatnil skutočnosti tvrdené v návrhu včas, preto návrh povinného 1 na zastavenie exekúcie v súlade s § 61k ods. 3 v spojení s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
33.Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
34.Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vykonávacej vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
35. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1 a vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 2 uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (2x vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie) v celkovej sume 219,30 Eur (2x109,65 Eur). Súd náhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému v plnej výške priznal, a to z dôvodu, že návrh na zastavenie bol zamietnutý a teda oprávnený mal v spore úspech. (odmena za dva polovičné úkony z tarifnej hodnoty veci vo výške 4468,73 Eur = 161,01 Eur + 2x 10,87 Eur režijný paušál + 20% DPH = 219,30 Eur ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.