Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., vo veci spôsobilosti na právne úkony T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, toho času Centrum sociálnych služieb T., K. XXX, zastúpený procesným opatrovníkom: H., na návrh navrhovateľky D.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. A. XXX/XX, L. X. O., o obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, o odvolaní T. I. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6Ps/9/2017-69 zo dňa 22.2.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd obmedzil T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, v spôsobilosti na právne úkony, a to tak, že T. I. nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami nad 30 eur mesačne, uzatvárať zmluvy o pôžičke, úvere, leasingu a iné zmluvy majetkovej a nemajetkovej povahy. Nie je spôsobilý samostatne rozhodovať o svojom zdravotnom stave v zmysle užívania indikovanej farmakologickej liečby a zdravotných postupov. Súd ustanovil D.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX za opatrovníčku pre T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X. Opatrovníčke vymedzil kompetencie tak, že je oprávnená a povinná zastupovať menovaného v konaní pred štátnymi orgánmi a inými inštitúciami v rozsahu opatrovníckych práv a povinností určených rozhodnutím súdu s tým, že je povinná sa o opatrovanca starať, zabezpečovať jeho životné potreby, dohliadať nad zdravotnou starostlivosťou, vykonávať dohľad nad užívaním indikovanej farmakologickej liečby a zdravotných postupov. Spravovať a dohliadať na správu majetku opatrovanca, ako aj robiť potrebné a vhodné opatrenia na zaistenie a zabezpečenie jeho majetku. Je oprávnená opatrovanca zastupovať pred štátnymi orgánmi a inými inštitúciami vo finančných záležitostiach s tým, že ak nejde o bežnú vec podlieha jej konanie v mene opatrovanca schváleniu súdu. Prvoinštančný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala, aby súd jej otca pozbavil spôsobilosti na právne úkony v zmysle záverov znaleckého posudku, ktorý znalecký posudok bol vypracovaný v priebehu konania. V návrhu uviedla, že otec trpí duševnou chorobou. V dôsledku duševnej choroby, ktorá nie je prechodná sa obáva o jeho zdravie a život. Uviedla, že nie je schopný robiť právne úkony a zodpovedať za nich. Otec sa nevie o seba postarať, obriadiť, nakúpiť, ani si zabezpečiť stravu. Súd zistil, že T. I. bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Trebišove od 20.4.2016 do 6.5.2016. Dôvodom hospitalizácie bolo pozorovanie a nastavenie na liečbu pre opakované abúzy alkoholu. Následne bol hospitalizovaný v uvedenom zariadení od 6.5.2016 do 22.6.2016, keď bol

prijatý z akútneho psychiatrického oddelenia pre syndróm závislosti od alkoholu, prejavy demencie a paranoidný syndróm, pre nedostatočne kompenzovaný psychiatrický stav a nekritičnosť k ochoreniu za účelom pokračovania v dlhodobej liečbe. Z lekárskych správ Nemocnice s poliklinikou v Trebišove, ambulancie psychiatra F.. O. vyplýva, že T. I. trpí demenciou pri alzheimerovej chorobe s neskorsým začiatkom, organickou poruchou s bludmi a poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu - reziduálna a neskoro nastupujúca psychotická porucha. Nie je schopný zabezpečiť si základné životné potreby. Aj keď má pripravenú stravu, nedokáže sa sám najesť, udržiavať hygienu, odmieta pomoc zo strany iných a odmieta rodinu. Má stavy, keď nepozná ani dcéru. Nie je samostatne schopný existovať a je potrebné riešiť jeho sociálnu situáciu. Podľa sociálneho posudku Úradu Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 29.5.2017 vyplýva, že T. I. vyžaduje pomoc pri úkonoch v rámci sebaobslužných úkonov, v rámci starostlivosti o domácnosť, v oblasti základných sociálnych aktivít. Je vyčíslený aj spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby, kde získal celkový počet bodov 30, čo znamená, že je v 6. stupni odkázanosti. Podľa rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 6.6.2017 T. I. je odkázaný podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnych služieb v špeciálnom zariadení so zameraním na zdravotné postihnutie, ktorým je demencia rôzneho typu a etiológie. F.. P. L., posudkový lekár, uviedol v zdravotnom posudku z 30.5.2017, že menovaný trpí viacerými závažnými diagnózami, a to demenciou pri alzheimerovej chorobe v neskorom začiatku, organickou poruchou s bludmi, poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu, chorobu mozgu bližšie neurčenou. Z posudku odkázanosti na sociálnu službu Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 6.6.2017 je zrejmé, že T. I. je odkázaný na 6.stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby, kde predpokladaný rozsah odkázanosti je viac ako 12 hodín denne. Menovaný je odkázaný na nepretržitý dohľad pri väčšine činností. Zo správy Obce F. T. I. žil v obci F. v nedávnej dobe sám v rodinnom dome bez rodinných príslušníkov. Podľa skúseností Obce F. menovaný nie je schopný sám sa o seba starať, viesť plnohodnotný kvalitný život, nevie si zabezpečiť kúrenie v dome, má problémy s osobnou hygienou a nedokázal si zabezpečiť ani vlastné stravovanie. Prvoinštančný súd vypočul navrhovateľku. Z jej výpovede bolo zistené, že nemôže svojmu otcovi poskytovať 24-hodinovú starostlivosť, on sám nie je schopný sa o seba postarať. Zabezpečila mu umiestnenie v Dome sociálnych služieb v K.. Praje si, aby pokojne a dôstojne dožil. S otcom sú v každodennom kontakte. Žiadala obmedziť spôsobilosť na právne úkony v rozsahu, aby sa otec nemohol zadlžovať a aby nemohol uzatvárať ani zrušovať zmluvy s sociálnym zariadením T., pretože v F. sa sám o seba postarať nemôže. Otec je s navrhovateľkinou matkou rozvedený. Súčasná manželka nežije s otcom v spoločnej domácnosti a neprejavuje o neho záujem. T. I. pred súdom uviedol, že má dobrý zdravotný stav a lieči na len na vysoký tlak a užíva lieky na ukľudnenie a na spanie. Jeho súčasná manželka mala ťažkú operáciu srdca a žije so svojou dcérou z prvého manželstva v rodinnom dome. Potvrdil, že zariadenie sociálnych služieb T., kde momentálne sa nachádza, je dobrým zariadením. Prvoinštančný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že menovaný trpí kombináciou troch závažných duševných porúch, ktoré nie sú prechodného charakteru, progredujú. Ide o organickú poruchu s bludmi podobnú schizofrénii, ďalej poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním alkoholu: syndróm závislosti, reziduálna a neskoro nastupujúca psychotická porucha a nešpecifikovanou demenciou. Znalkyňa uviedla, že manifestácia tejto kombinácie spočíva v reziduálnych následkoch abúzu alkoholu a organického poškodenia mozgu a CNS v zmysle degradácie osobnosti a deteriorácie psychických funkcií a bludovej poruchy súvisiacej s vážnymi obsahovými poruchami myslenia a dopadom na kvalitu vedomia v zmysle zúženého vedomia aj kontaktu s realitou sprevádzajúcou nekritičnosťou a rozvojom dementného syndrómu a neakceptáciou prítomnosti psychických porúch. Tieto poruchy sú ovplyvniteľné liečbou nanajvýš parciálne, neskôr sekundárne, robia ho odkázaným na pomoc inej osoby pri zaobstaraní si základných životných potrieb. Stav progreduje a možno očakávať opak, než významné zlepšenie zdravotného - psychického stavu. Preto možno konštatovať dopad zdravotných psychických následkov na jeho schopnosť fungovať a postarať sa o seba. Narušenie sebestačnosti je v tom zmysle, že posudzovaný je úplne nesamostatný, nesebestačný, nedokáže sa postarať sám o seba, svoju hygienu, svoje potreby v zmysle prípravy jedla a samoobslužnosti, nedokáže samostatne cestovať, v motivačnej zložke, v bulických schopnostiach, či schopnosti plánovať zlyháva, preto znalkyňa odporúčala ho pozbaviť spôsobilosti na právne úkony v rozsahu starostlivosti o svoje zdravie, celkom

v nakladaní s finančnými prostriedkami, realizácii zmlúv, pôžičiek, úverov, majetkovej či nemajetkovej povahy. Pred súdom znalkyňa upresnila, že žalovaný nie je schopný nakladať s finančnou čiastkou nad 30 eur. Následne prvoinštančný súd zisťoval charakteristiku opatrovníčky menovaného, kde bolo zistené, pozitívne hodnotenie navrhovateľky z miesta trvalého bydliska. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 231 písm. a/ a § 10 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd zistil, že v prípade, pokiaľ osoba trpí duševnou poruchou, je možné túto obmedziť spôsobilosti na právne úkony, kde súd vymedzí v rozsudku rozsah právnych úkonov, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzí. Vzhľadom na závery znaleckého posudku a s poukazom na zákonné ustanovenia, T. I. súd obmedzil spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Právne postavenie T. I. sa mení tak, že nie je spôsobilý nadobúdať svojimi právnymi úkonmi práva a povinnosti v rozsahu, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Rozsah obmedzenia a charakter opatrenia prijaté prvoinštančným súdom je v záujme dotknutej osoby, ktoré sleduje primárne jej záujem a chráni ju a až následne záujem verejný, či záujem tretích osôb. Celé konanie je spojené s ust. § 248 aj s konaním o ustanovenie opatrovníka ex lege. Keď súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vymedzil rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, musí toto obmedzenie byť nahradené kompetenciou v rozsahu práv a povinností opatrovníka. V danom prípade súd T. I. ustanovil za opatrovníčku jeho dcéru D.. Q. X., ktorá s ustanovením do funkcie opatrovníka súhlasila. Ide o opatrovníka podľa hmotného práva (nie procesného opatrovníka), ktorý je zároveň zákonným zástupcom T. I. v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Opatrovníčka je povinná vykonávať svoje práva a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu. Na jej činnosť dohliada súd. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie T. I., ktorý s rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nesúhlasil, pretože údaje v rozsudku podľa jeho názoru sa nezakladajú na pravde. Údaje považuje za krivé obvinenie.

4. K odvolaniu T. I. sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá na návrhu v celom rozsahu trvala.

5. K vyjadreniu navrhovateľky zaujal písomné stanovisko opäť T. I., ktorý s obmedzením spôsobilosti na právne úkony nesúhlasil. Uviedol, že nikdy nemal psychické poruchy. Žiadal, aby odvolací súd spravodlivo vo veci rozhodol.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 v spojení s ust. § 2 ods. 1 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to nielen v skutkových, ale aj v právnych zisteniach prejednávanej veci. Prvoinštančný súd správne vec právne posúdil a vo veci rozhodol správne. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že po tom, čo navrhovateľka podala návrh na začatie konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony T. I., predložila doklady o zdravotnom stave T. I. (§ 235 . Prvoinštančný súd správne postupoval, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie podľa § 244 CMP, aby závery lekárskych potvrdení náležitým spôsobom overil. Z obsahu znaleckého posudku, ktorý bol doručený účastníkom konania vyplýva, že T. I. trpí duševnými poruchami, ktoré progredujú a nie je nádej, aby sa jeho zdravotný stav zmenil tak, že by tieto duševné poruchy boli len prechodného charakteru. Naopak, duševné poruchy sú progredujúceho charakteru a nemožno očakávať zlepšenie psychického zdravotného stavu T. I.. Znalkyňa potvrdila, že tieto psychické poruchy majú vplyv na schopnosť T. I. postarať sa o seba, je úplne nesamostatný, nesebestačný a nedokáže sa sám o seba postarať, a to ani o hygienu, svoje potreby v zmysle prípravy jedla a samoobslužnosti, nedokáže samostatne cestovať, v motivačnej zložke bulických schpnostiach či schopnosti plánovať zlyháva. Preto znalkyňa odporúčala T. I. obmedziť spôsobilosti na právne úkony, ktoré obmedzenie presne špecifikovala. T. I. obsah znaleckého posudku nenamietal. Je pravdou, že pred prvoinštančným súdom uviedol, že sa cíti v poriadku, avšak na to, aby preukázal, že závery znaleckého posudku o jeho psychickom stave nie sú v súlade s reálnym stavom, nenavrhol žiadne dokazovanie.

Znalkyňa pred prvoinštančným súdom na pojednávaní zotrvala na svojom znaleckom posudku. Potvrdila, že zhoršený zdravotný stav T. I. nemá prechodný charakter, bližšie špecifikovala rozsah, v akom je potrebné obmedziť v záujme T. I. jeho zodpovednosť v súvislosti s realizáciou právnych úkonov. Preto neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, vzhľadom na jednoznačné a nevyvrátiteľné závery znaleckého dokazovania, ako napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu a súvisiaci výrok o ustanovení opatrovníka podľa § 387 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 2 ods. 1 potvrdiť. Je potrebné uviesť, že odvolacie námietky T. I., ktoré spočívajú v nepravdivých informáciách uvedených prvoinštančným súdom v napadnutom rozsudku neboli zo strany odvolacieho súdu zistené. Naopak, rozsudok vychádza z objektívnych dôkazov predložených súdu a dôkazov, ktoré nariadil vo veci vykonať samotný prvoinštančný súd. Preto právne závery prvoinštančného súdu súd v celom rozsahu v súlade so skutkovými zisteniami a právne posúdenie veci prvoinštančným súdom je správne.

7. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 2 ods. 1 v spojení s ust.§ 396 ods. 1 a § 52 CMP.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.