Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Co-85-2021.pdf
PDF · 156.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/85/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ E.. E. R., nar. 6. novembra XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX M., 2/ H. Z., nar. XX. apríla XXXX, bytom Q. XXXX/XB, XXX XX M. a 3/ X. N., nar. 6. mája XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX M., žalobcovia 1/-3/ zastúpení JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, so sídlom AK ČSA 5, 977 01 Brezno, proti žalovaným: 1/ E.. U. V., nar. XX. októbra XXXX, bytom W. XX, XXX XX M., 2/ R. V., nar. XX. mája XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX M., 3/ X. V., nar. 9. februára XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX M. a 4/ E.. Z. V., nar. XX. novembra XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX M., žalovaní 1/-4/ zastúpení JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom AK Boženy Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 9C/45/2019-200 zo dňa 14. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná 1/ m á voči žalobcom 1/ až 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré sú jej žalovaní 1/ až 3/ p o v i n n í zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie i ich výške.
III. Žalovaní 2/ a 3/ m a j ú voči žalobcom 1/ až 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré sú im žalovaní 1/ až 3/ p o v i n n í zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie i ich výške.
IV. Žalovaný 4/ m á voči žalobcom 1/ až 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré sú mu žalovaní 1/ až 3/ p o v i n n í zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie i ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom, č.k. 9C/45/2019-200 zo dňa 14. septembra 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) prvou výrokovou vetou žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaná 1/ má voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhá výroková veta); žalovaní 2/ a 3/ majú voči žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (tretia výroková veta) a napokon žalovaný 4/ má voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (štvrtá výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ sa pôvodne podanou žalobou domáhali určenia, že spolu so žalovanou 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá
sa nachádza v katastrálnom území Brezno, vedenej Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom v registri C-parciel na LV č. XXXXX ako parcela C-KN XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 586 m2, a to žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/6, žalobkyňa 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/6, žalobca 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/3 a žalovaná 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/3. V priebehu konania žalobcovia navrhli, aby súd pripustil vstup manžela žalovanej 1/ do konania ako žalovaného 4/ z dôvodu, že žalovaná 1/ je vydatá a spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti mohla nadobudnúť v režime BSM spoločne s manželom. Okresným súd uznesením, č.k. 9C/45/2019-120 zo dňa 07.10.2020 pripustil, aby ako ďalší subjekt na strane žalovaných 1/ až 3/ pristúpil E.. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v ďalšom konaní bol označený ako žalovaný 4/.
1.2 Žalobcovia v žalobe poukázali na právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva, a to, že žalobcovia i žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre k.ú. M., žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/6, žalobkyňa 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/6, žalobca 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/3, žalovaná 1/ v spoluvlastníckom podiele 47/150, žalovaný 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/50 v režime bezpodielového spoluvlastníctva. Pôvodne však spoluvlastníkom, okrem žalobcov, bola iba žalovaná 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/3. Žalobu uplatnili z dôvodu porušenia predkupného práva, pričom poukázali na to, že od žalovanej 1/ obdržali písomnú ponuku zo dňa 29.03.2019 na odpredaj jej časti spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti tak, že zo svojho spoluvlastníckeho podielu 1/3 ponúkla na odpredaj 1/50 v pomere k celku za kúpnu cenu 14.999,-Eur, čo predstavuje 1.279,78 Eur/m2. Žalobcovia poukázali na jednostranný právny úkon, ponuku na uplatnenie predkupného práva, ktorý považovali za neplatný z dôvodu ceny 1/50 spoluvlastníckeho podielu; cena za prevádzanú časť spoluvlastníckeho podielu niekoľkonásobne prevyšuje cenu obvyklú; mali zato, že ponuka žalovanej 1/ je zastretím toho, čo hodlá urobiť, a teda odpredať časť svojho spoluvlastníckeho podielu žalovaným 2/ a 3/. Cenu 14.999,-Eur považovali za fiktívnu; cena vyššia ako 15.000,-Eur by musela byť vyplatená bezhotovostným prevodom. V rámci uplatnenia predkupného práva mali záujem odkúpiť ponúkanú časť spoluvlastníckeho podielu za cenu obvyklú, resp. maximálnu za nehnuteľnosti v centre mesta Brezno. Žalovaná 1/ však časť spoluvlastníckeho podielu 1/50 predala žalovaným 2/ a 3/; učinené predkupné právo a kúpna zmluva sú neplatnými právnymi úkonmi s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná svojim úkonom s požiadavkou na odkúpenie 1m2 za kúpnu cenu 1.279,78 Eur ponúkla na predaj časť pozemku za takých podmienok, ktoré viac ako 40-násobne prekračovali cenu obdobnú s nehnuteľnosťou v meste Brezno, urobila tak zámerne, aby spoluvlastníkom vopred znemožnila odkúpenie časti svojho podielu. Požadovaná suma za predaj predstavovala 14.999,-Eur, túto sumu možno medzi fyzickými osobami vyplatiť v hotovosti a nemusí byť hradená prevodným príkazom. Žalobcovia tvrdili, že na podaní určovacej žaloby mali naliehavý právny záujem, k jej podaniu ich oprávňuje ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka. Došlo síce zo strany žalovanej 1/ k ponuke predkupného práva, ktorú však považujú za neplatný právny úkon.
1.3 Žalovaní 1/ až 3/ sa žalobe bránili v podstate tým, že na určovacej žalobe žalobcovia nemajú, ani nepreukázali naliehavý právny záujem. Pokiaľ sa k vlastným podielom žalobcovia domáhali určenia vlastníctva v rovnakom rozsahu, v akom je zapísané na LV č. XXXXX pre k.ú. M., toto vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. č. C-KN č. XXXX/XX nebolo právnymi úkonmi žalovaných dotknuté. Žalobcovia zároveň nemôžu mať žiadny právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovanej 1/, nakoľko právne postavenie žalobcov k pozemku sa žiadnym spôsobom nezmení, ani v prípade určenia, že žalovaná 1/ je spoluvlastníčkou predmetného podielu v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/3 k celku. Z uvedených dôvodov nie je možné dovodiť naliehavý právny záujem žalobcov na určení vlastníctva žalovanej 1/. Žalovaní 1/ až 3/ uviedli, že neskrývajú, že ponuku na odkúpenie časti spoluvlastníckeho podielu k pozemku dali žalovanej 1/ žalovaní 2/ a 3/, mali záujem získať časť spoluvlastníckeho podielu za účelom zabezpečenia prístupu k vlastným nehnuteľnostiam cez pozemok parc. č. C-KN č. XXXX/XX, ktorý im bol znemožňovaný najmä žalobcom 3/. Rešpektovali predkupné právo, žalovaná 1/ žalobcom ponúkla časť spoluvlastníckeho podielu na odkúpenie; oznámila im všetky podmienky, za akých je možné predkupné právo realizovať, ponuku urobila písomne. Boli dodržané zákonné podmienky uvedené v § 603 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia 2/ a 3/ na ponuku reagovali písomne, nedodržali zákonnú lehotu na vyplatenie ceny za nehnuteľnosť. Po márnom uplynutí lehoty na vyplatenie nehnuteľnosti tak žalovaná 1/ pristúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalovanými 2/ a 3/, kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 10.06.2019, vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 28.06.2019. V kúpnej zmluve bola dohodnutá aj pôvodne ponúkaná kúpna cena vo výške 14.999,- Eur; bola zaplatená v plnej výške na účet žalovanej 1/. Žalovaní 2/ a 3/ tak mali zato, že žalovaná
1/ dodržala pri predaji časti svojho spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. C-KN č. XXXX/XX všetky podmienky predpísané zákonom. Žalobcovia neuviedli žiadne skutkové a právne okolnosti, ktoré by preukazovali tvrdenie o tom, že ponuka na odpredaj časti spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ je absolútne neplatným právnym úkonom. Žaloba pritom neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by mohli viesť k záveru o relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Navrhli žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný 4/ po jeho pripustení do konania ako ďalšieho subjektu na strane žalovaných uviedol, že žalobcovia napriek tomu, že podali návrh na jeho vstup do konania, nezmenili petit žaloby tak, aby smeroval aj voči nemu; nemá tak v konaní pasívnu vecnú legitimáciu, rozhodnutím súdu o určovacej žalobe nie je jeho postavenie žiadnym spôsobom dotknuté. Uviedol, že nebol účastníkom kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1/ (jeho manželkou) a žalovanými 2/ a 3/, všetky informácie má len sprostredkovane od žalovanej 1/. Navrhol žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť.
1.4 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ďalej aplikoval ustanovenie § 39, § 40a, § 140 Občianskeho zákonníka; pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenia § 255 ods.1, § 262 ods.1 C.s.p.; vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením k žalobe, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, vec prejednal na pojednávaní, oboznámil sa s výpismi z LV č. XXXXX pre k.ú. M. zo dňa 30.12.2019, ako aj zo dňa 15.11.2018, ponukou na odpredaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 29.03.2019, odpoveďami na ponuku na odpredaj spoluvlastníckeho podielu. Oboznámil sa tiež s kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.2019, oznámením Mesta Brezno, stavebného úradu o výsledku miestneho zisťovania pri výkone štátneho stavebného dozoru zo dňa 28.03.2018, rozhodnutím ev.č. 82/2018 DzM zo dňa 09.10.2018 Mestom Brezno - stavebným úradom, kúpnou zmluvou zo dňa 21.03.2003 uzavretej medzi Annou Batisovou ako predávajúcou a žalovanou 1/ ako kupujúcou a čiastočným výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. M..
1.5 Súd prvej inštancie poukázal na inštitút spoluvlastníckeho práva a predkupného práva; oprávnení vyplývajúcich z porušenia predkupného práva. Za nesporné považoval, že žalobcovia 1/ až 3/ a žalovaní 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - parcely C-KN č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXXX pre k.ú. M., žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/6, žalobkyňa 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/6, žalobca 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/3, žalovaná 1/ v spoluvlastníckom podiele 47/150 a žalovaní 2/ a 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/50 v režime BSM. Za nespornú okresný súd považoval aj skutočnosť, že žalovaná 1/ ponúkla žalobcom na odkúpenie časť svojho spoluvlastníckeho podielu, v ponuke žalobcom oznámila všetky podmienky, za akých je možné predkupné právo realizovať. Uvedená ponuka bola realizovaná písomne. Všetci žalobcovia ponuku prevzali dňa 02.04.2019; žalobcovia 1/ až 3/ reagovali na ponuku rôzne; žalobca 1/ na ponuku žalovanej nereagoval vôbec, žalobkyňa 2/ a žalobca 3/ do uplynutia zákonnej 2-mesačnej lehoty žiadnu čiastku nevyplatili, a to ani za nimi navrhovanú kúpnu cenu. Po márnom uplynutí lehoty na vyplatenie nehnuteľnosti pristúpila žalovaná 1/ k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalovanými 2/ a 3/, kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 10.06.2019, predmetom kúpnej zmluvy bola časť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ vo veľkosti 1/50 k celku k pozemku parcela C-KN č. XXXX/XX v k.ú. M., zapísanej na LV č. XXXXX. Žalovaní 2/ a 3/ spoluvlastnícky podiel kúpili v režime BSM do podielového spoluvlastníctva, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 14.999,-Eur, ktorá bola v plnej výške zaplatená na účet žalovanej 1/ dňa 18.07.2019.
1.6 Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že na podanej žalobe žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem. Ak sa domáhali určenia vlastníctva vo vzťahu k vlastným podielom, je žaloba nedôvodná, nakoľko žalobcovia 1/ až 3/ nemajú na určení svojich spoluvlastníckych podielov naliehavý právny záujem. To, čoho sa žalobou domáhajú, im už patrí; domáhajú sa určenia takého vlastníckeho vzťahu, ktorý je už v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností. Nie je dôvodné, aby sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k vlastným spoluvlastníckym podielom v rozsahu, v akom sú zapísané v katastri nehnuteľností. Okresný súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem ani na určení vlastníckeho práva žalovanej 1/, právne postavenie žalobcov k pozemku sa žiadnym spôsobom nezmení ani v prípade určenia, že žalovaná 1/ je spoluvlastníčkou predmetného podielu v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/3 k celku. Žalobcom by zostali zachované ich spoluvlastnícke podiely a ostali by nedotknuté. Vo vzťahu k žalovanému 4/ okresný súd žalobu považoval za nedôvodnú pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie; žalovaný 4/ nie je a ani nebol na LV č. XXXXX pre k.ú. M. zapísaný ako spoluvlastník pozemku parcelné č. C-KN XXXX/XX. Žalobe nebolo v tomto smere možné vyhovieť ani vo vzťahu k alternatívnemu petitu, nakoľko žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na určení
masy bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ a žalovaného 4/. Tento eventuálny petit súd prvej inštancie ani nepripustil v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
1.7 Okresný súd sa vyjadril aj k otázke dodržania predkupného práva, pričom uviedol, že žalovaná 1/ pri predaji časti svojho spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcelné č. C-KN XXXX/XX dodržala všetky podmienky predpísané zákonom, žalobcovia mali možnosť spoluvlastnícky podiel na pozemkoch v rozsahu 1/50 k celku odkúpiť za presne určených podmienok. Ak žalovaní 2/ a 3/ ponúkli vyššiu cenu, ako je za obdobné pozemky obvyklá, nespôsobuje to neplatnosť ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu a ani kúpnej zmluvy samotnej, nakoľko nie je možné, aby sa obmedzovala zmluvná voľnosť účastníkov zmluvných vzťahov. Žalobcovia mali možnosť kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel vyplatiť. Kúpna zmluva bola uzavretá v takej cene, ako bola urobená aj ponuka na odpredaj časti spoluvlastníckeho podielu, táto kúpna cena bola žalovanej 1/ riadne vyplatená. Písomná ponuka na odpredaj spoluvlastníckeho podielu nič nezastierala. Okresný súd tak mal za preukázané, že pri uzatváraní zmluvy medzi žalovanou 1/ a žalovanými 2/ a 3/ nebolo porušené predkupné právo žalobcov. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať ponuku na odpredaj spoluvlastníckeho podielu a ani kúpnu zmluvu samotnú za absolútne neplatný úkon pre rozpor s dobrými mravmi.
1.8 Okresný súd sa vyjadril k dôkazom, ktoré nevykonal, a to výsluchu strán sporu a ohliadku spornej nehnuteľnosti. Uskutočnil tak z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko vykonané dokazovanie považoval za dostatočné pre rozhodnutie vo veci. Žalobcovia ani neuviedli, aké skutočnosti by mali byť v dokazovaní preukázané. Vo vzťahu k výsluchu strán okresný súd poukázal pritom na ustanovenie § 195 ods.1 C.s.p.
1.9 Nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie priznal žalovaným 1/ až 4/, ktorí boli v celom rozsahu úspešní. Aplikoval tak zásadu úspechu v konaní.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej aj „odvolatelia“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle petitu žaloby, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnili odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. d), e), f) a h) C.s.p., tvrdili tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V podanom odvolaní v zásade poukázali na skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a zdôraznili, že sporná parcela bola v spoluvlastníctve žalobcov a žalovanej 1/, viedla a zabezpečovala vstup k ich stavebným pozemkom a k rodinnému domu žalobcu 3/. Slúžila výlučne pre potreby zabezpečenia prístupu k týmto pôvodným spoluvlastníkom k ich nehnuteľnostiam. Naproti tomu žalovaní 2/ a 3/ si na susednom pozemku parcela C-KN č. XXXX/XX. bez stavebného povolenia vybudovali garáže a sklady, vstupy a garážové dvere neorientovali do svojho dvora, ale ich vyústenie a vstupy boli orientované na spornú cestu. Vstupy a vstupné garážové brány začali aj využívať na vjazd a výjazd motorových vozidiel, hoci neboli vlastníkmi predmetnej parcely, nemali od žalobcu ani súhlas na jej používanie a nemali uzavretú ani nájomnú zmluvu. Stavba žalovaných 2/ a 3/ bola v stavebnom konaní povolená s tým, že na prístup k ich stavbe nebude používaná sporná nehnuteľnosť, a to parcela registra C-KN č. XXXX/XX. Žalovaní napriek uvedenému naďalej spornú parcelu užívali.
2.2 Žalobcovia tvrdili, že v konaní tak preukázali motív konania žalovanej 1/ a žalovaných 2/ a 3/, keď síce formálne dodržali platné predpisy pri prevode spoluvlastníckeho podielu, ich konanie bolo účelové, špekulatívne, vopred premyslené a bolo tak v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia mali zato, že právny úkon - ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu urobený žalovanou 1/ je tak potrebné považovať za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
2.3 Odvolatelia považovali za nepochybné, že žalovaná 1/ a žalovaní 2/ a 3/ pri prevode časti spoluvlastníckeho podielu postupovali vopred premysleným postupom a mali za cieľ previesť na žalovaných 2/ a 3/ spoluvlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti a zabezpečiť tak žalovaným 2/ a 3/ využívanie nehnuteľností titulom spoluvlastníctva. Mali tiež za cieľ vyradiť z možnosti odkúpiť ponúkaný spoluvlastnícky podiel ostatných spoluvlastníkov z dôvodu výšky ponúkanej ceny. Motív
konania žalovaných je tak premyslený a hrubo priečiaci sa dobrým mravom, čo ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka sankcionuje jeho neplatnosťou.
2.4 Odvolatelia sa nestotožnili s tým, že veľkosť ich spoluvlastníckych podielov spornej nehnuteľnosti sa nezníži, nakoľko žalovaní 2/ a 3/ sa stali spoluvlastníkmi vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/50. Ďalšími spoluvlastníkmi sa tak stali žalovaní 2/ a 3/ s minimálnymi právami a povinnosťami, avšak ako vlastníci v minimálnom rozsahu užívali prístupovú komunikáciu najfrekventovanejšie, nakoľko vlastnili niekoľko motorových vozidiel a na predmetnú spornú parcelu mali výjazd z troch garáží. Táto parcela ako prístupová komunikácia bola spevnená návozom štrkov, na čo boli zo strany žalobcov vynaložené finančné prostriedky a následne bola udržiavaná predovšetkým žalobcom 3/. Nadobudnutím spoluvlastníckych práv žalobcov 2/, 3/ na nehnuteľnosti pribudli ďalší spoluvlastníci, čím sa sťažuje aj rozhodovanie o spoločnej nehnuteľnosti. Z hľadiska výšky spoluvlastníckych podielov sa žalovaní do budúcna budú podieľať na jej opravách a úpravách v minimálnom rozsahu a oproti tomu nehnuteľnosť využívajú v najväčšom rozsahu. Z uvedených dôvodov mali žalobcovia zato, že je daný ich naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.
2.5 Žalobcovia napokon uviedli, že v zmysle ustanovenia § 137 C.s.p. sa v súčasnosti žalobou nemožno domáhať neplatnosti toho-ktorého právneho úkonu, ale sa možno domáhať len tzv. kladného určovacieho výroku. Ak by rozsudok vo výroku obsahoval len určenie, že v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sa stala žalovaná 1/ spoluvlastníčkou v pôvodnom rozsahu 1/3, z výroku rozsudku by nebolo možné dedukovať, ako sa dotkne podielov ostatných spoluvlastníkov, kto a v akom rozsahu má byť naďalej spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti.
2.6 Odvolatelia ďalej namietali, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy, nevykonal výsluch strán sporu, nevykonal obhliadku spornej nehnuteľnosti. Táto by prispela k lepšiemu objasneniu okolností a motívu konania žalovaných.
3. Žalovaní 1/ až 4/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalobcov zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3.1 Reagujúc na odvolacie dôvody žalovaní uviedli, že pokiaľ žalobcovia uplatnili odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. d) C.s.p., nijakým spôsobom neodôvodnili, akou inou vadou malo byť konanie na súde prvej inštancie postihnuté. 3.2 K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. e) C.s.p. žalovaní zdôraznili, že žalobcovia ani neuviedli, aké skutočnosti majú byť navrhovanými dôkazmi preukázané; súd prvej inštancie vysvetlil, prečo niektoré navrhované dôkazy nevykonal. Skutkové tvrdenia žalobcov pritom neboli žalovanými v konaní spochybňované, ani žalobcovia nespochybňovali tvrdenia žalovaných. Rozpory neboli relevantné pre posúdenie právneho základu pre určenie vlastníctva podľa petitu žaloby, teda platnosť či neplatnosť kúpnej zmluvy. Relevantné skutočnosti pre posúdenie skutkového stavu vyplývali z písomných dôkazov, ktoré žiadnou zo sporových strán spochybňované neboli. Žalovaným nie je zrejmé, akú relevanciu by mala ohliadka pozemku.
3.3 Ak žalobcovia uplatnili odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. f) C.s.p., neuviedli, aký iný skutkový stav z vykonaného dokazovania vyplýva; k skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie žalobcovia neuvádzajú žiadne iné posúdenie skutkového stavu, ktoré by malo byť vykonaným dokazovaním zistené. Naopak skutkový stav vecí zistených súdom prvej inštancie plne zodpovedá vykonanému dokazovaniu a vychádza z písomných dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu. Žalovaní 1/ až 4/ mali tak zato, že súd prvej inštancie prijal na základe vykonaného dokazovania správne skutkové závery; tvrdenia strán sporu, ani písomné dôkazy nemohli viesť k zisteniu iných skutkových okolností v danej veci.
3.4 K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods.1 písm. g) C.s.p. žalovaní uviedli, že z odvolania nevyplýva, aké dôkazné prostriedky žalobcovia navrhujú vykonať v odvolacom konaní; žalobcovia neuvádzajú, aké ďalšie prostriedky procesného útoku budú uplatňovať.
3.5 K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaní zdôraznili, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že na požadovanom určení žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Toto
právne posúdenie bolo základom procesnej obrany žalovaných, ktorý v konaní tvrdili, že žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Namietaná kúpna zmluva nebola spôsobilá vyvolať žiadne zmeny v spoluvlastníckom postavení žalobcov a zápis v katastri nehnuteľností do spoluvlastníckych podielov žalobcov nezasiahol. Požadovaným výrokom súdu by nedošlo k žiadnej zmene postavenia žalobcov ako spoluvlastníkov pozemku. Žalovaní tvrdili, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem ani na určení rozsahu spoluvlastníctva žalovanej 1/; zmena veľkosti spoluvlastníckeho podielu nemá žiadny vplyv na právne postavenie žalobcov ako spoluvlastníkov pozemku. Nedošlo by k zmene veľkosti ich spoluvlastníckych podielov; zmenilo by sa len postavenie žalovaných 1/ až 3/. Takéhoto výroku sa však mohla domáhať len žalovaná 1/, ktorá platnosť kúpnej zmluvy nenamieta, pretože žalovaní 2/ a 3/ si splnili všetky povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy.
3.6 K žiadanému eventuálnemu petitu žalobcov žalovaní 1/ až 4/ uviedli, že žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu na určenie rozsahu masy BSM žalovaných 1/ až 4/, takúto žalobu by mohol ako aktívne legitimovaný podať len žalovaný 4/ proti svojej manželke (žalovanej 1/), ak by chcel preukázať nadobudnutie tohto spoluvlastníckeho podielu z prostriedkov patriacich do BSM.
3.7 Žalovaní sa vyjadrili k uplatneniu predkupného práva a zdôraznili, že žalovaná 1/ dodržala všetky povinnosti spoluvlastníka pri predaji svojho spoluvlastníckeho podielu; žalobcom 1/ až 3/ ako spoluvlastníkom ponúkla časť svojho spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/50 k celku na predaj, uviedla všetky podmienky, ktoré sa na predaj vzťahovali vrátane výšky ponúknutej kúpnej ceny, ponuka bola písomná. Žalobcovia na ponuku na predaj relevantne nereagovali a žalovaná 1/ až po uplynutí lehoty na uplatnenie predkupného práva uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovanými 2/ a 3/. Táto zmluva obsahuje rovnaké podmienky, za akých bol spoluvlastnícky podiel ponúknutý na predaj spoluvlastníkom. Ak žalobcovia tvrdili, že prevod bol špekulatívny, žalovaní zdôraznili, že žalobcovia v konaní neprodukovali žiaden dôkaz, išlo iba o ich tvrdenia. Naopak, bolo preukázané, že žalovaní 2/ a 3/ kúpnu cenu v súlade so zmluvou zaplatili v plnej výške na účet žalovanej 1/; tieto finančné prostriedky má žalovaná 1/ doposiaľ na účte a nepoužila ich pre vlastnú potrebu.
3.8 K tvrdenému rozporu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi žalovaní zdôraznili, že žalobcovia tento rozpor vysvetľujú len stroho, poukazujú len na pohnútku, pre ktorú chceli žalovaní 2/ a 3/ získať spoluvlastnícke právo k pozemku. Pohnútka je však právne nevýznamná; pri uzatváraní kúpnej zmluvy je vždy pohnútkou získania vlastníckeho práva aspoň v určitom rozsahu či v spoluvlastníckom podiele.
4. Žalobcovia v ďalšom písomnom vyjadrení (replika) na vyjadrenie žalovaných zotrvali na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Zotrvali na poukaze na motív konania žalovaných 2/ a 3/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy o prevode časti spoluvlastníckeho podielu a tvrdili, že tento bol cielený, vopred premyslený a hrubo sa priečil dobrým mravom, čo § 39 Občianskeho zákonníka sankcionuje neplatnosťou. Mali tiež zato, že ponuka žalovanej 1/ pri prevode spoluvlastníckeho podielu nebola v súlade s povinnosťami spoluvlastníka. Žalovaná 1/ si iba formálne splnila povinnosť predložiť ponuku na predaj časti svojho spoluvlastníckeho podielu, s jasným úmyslom vopred vyradiť ostatných spoluvlastníkov z možnosti odkúpenia časti spoluvlastníckeho podielu. Naďalej žalobcovia zotrvali na tvrdení, že právny úkon, ponuka na predaj spoluvlastníckeho podielu urobená žalovanou 1/, je úkon neplatný a v dôsledku tejto neplatnosti nemohla byť platne uzavretá ani kúpna zmluva.
5.Žalovaní 1/ až 4/ v písomnom vyjadrení (duplika) na repliku žalobcov zotrvali na svojich stanoviskách. Žiadne nové podstatné skutočnosti neuviedli.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi a argumentáciou súdu prvej inštancie tak ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný súd rozhodol správne, pokiaľ žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne námietky, s ktorými by sa v zásade nevyporiadal už okresný súd v napadnutom rozsudku.
8.1 Zo žaloby vyplýva, že žalobcovia sa žalobou domáhali ochrany svojho spoluvlastníckeho práva keď tvrdili, že ponuka na uplatnenie predkupného práva bola neplatná a samotná kúpna zmluva medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanými 2/ a 3/ bola v tom dôsledku neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Z petitu žaloby je zrejmé, že sa domáhali určenia vlastníctva (svojho a žalovanej 1/), resp. podielového spoluvlastníctva v takom stave, v akom bolo ich podielové spoluvlastníctvo evidované na liste vlastníctva pred namietaným prevodom spoluvlastníckeho podielu.
8.2 Z hľadiska všeobecnej právnej argumentácia vo vzťahu k predkupnému právu odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Zároveň podľa ustanovenia § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Zároveň podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva, na tieto právne vzťahy je potrebné aplikovať právnu úpravu o predkupnom práve (§ 602 až 606 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje rešpektovanie predkupného práva. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené zákonom (§ 140 Občianskeho zákonníka). V rámci predkupného práva má spoluvlastník právo kúpiť vec od iného spoluvlastníka, ak tento iný spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť. Právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť zodpovednej osoby ponúknuť oprávnenej osobe vec (tu spoluvlastnícky podiel) ku kúpe. Zmluvná voľnosť podielového spoluvlastníka je obmedzená zo zákona predkupným právom. Je v súlade s judikatúrou, pokiaľ sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí nedostatok prejavu vôle žalovaného, uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, keď v petite žaloby (a vo výroku rozsudku) by mal byť obsiahnutý text zmluvy vychádzajúci z rovnakých podmienok, ako sú v zmluve, na základe ktorej žalovaný vec (tu nehnuteľnosť - spoluvlastnícky podiel) nadobudol a ktorou bolo porušené predkupné právo. Právoplatnosťou rozsudku, ktorým je nahradený prejav vôle nadobúdateľa urobiť oprávnenému spoluvlastníkovi ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu, je treba považovať návrh na uzavretie zmluvy za perfektný (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka), t. j. že prejav vôle nadobúdateľa nahradený súdnym rozhodnutím došiel oprávnenému spoluvlastníkovi ako osobe, ktorej bol určený. Zmluva o kúpe podielu medzi nadobúdateľom a oprávneným spoluvlastníkom bude uzavretá, keď prijatie ponuky ku kúpe podielu (nahradené súdnym rozhodnutím) nadobudne účinnosť (§ 44 Občianskeho zákonníka), t. j. oprávnený spoluvlastník urobí včasné prehlásenie, že s ponukou súhlasí a vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k nadobúdateľovi. Ustálená súdna prax dospela k záveru, že „Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods.2 O.s.p.), c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/122/2009 zo dňa 22.9.2010). Predkupné právo ostatní spoluvlastníci nemajú, pokiaľ ide o prevod blízkej osobe. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 Občianskeho zákonníka). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že blízke osoby rozdeľujeme do dvoch skupín; prvou sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel, okrem tohto príbuzenstva žiadna iná podmienka (ako je u tomu pri druhej skupine) splnená byť nemusí. Iné osoby (ak je u nich zistený rodinný alebo obdobný pomer) bez ďalšieho blízkymi osobami nie sú; k príbuzenskému pomeru (alebo obdobnému pomeru) sa musí pridružiť podmienka, že by tieto osoby ujmu utrpenú inou osobou, pociťovali dôvodne ako ujmu vlastnú.
8.3 K otázke žalobcami tvrdeného naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odvolací súd uvádza, že základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je bola podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30. 06. 2016 existencia naliehavého, t. j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Táto právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu bez toho, aby takéto odlíšenie malo vecný význam.
8.4 K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, účinnej od 01. 07. 2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza. Jeho § 137 rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby vyvolané sporom o dedičské právo (§ 194 C.m.p.).
8.5 Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo v danom prípade žalobcov neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo ich právne postavenie neistým. Právny záujem žalobcov musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcov znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcov, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že určovacia žaloba má preventívnu povahu - má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcov skôr,
ako dôjde k porušeniu práva. Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším žalobám na plnenie. Tam, kde právo už porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.
8.6 Posudzujúc podanú žalobu z hľadísk uvedených v ustanovení § 137 C.s.p. súd prvej inštancie správne uzavrel, že ide žalobu, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c/ C.s.p.). K uvedenému ale odvolací súd dodáva, že predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja. Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore, súd má skúmať celý obsah žaloby, nielen samotný žalobný návrh (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/268/2019). Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné podanú žalobu posudzovať nielen z hľadiska jej prípustnosti podľa § 137 písm. c) ale aj z hľadiska uvedeného v § 137 písm. d) C.s.p.; je zrejmé, že žalobcovia podanou žalobou domáhali, aby bol nastolený taký stav podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, aký bol pred namietaným právnym úkonom (ponukou na uplatnenie predkupného práva a samotnou kúpnou zmluvou). Z hľadiska predkupného práva a nárokov obídeného spoluvlastníka je zrejmé, že jeho špecifickým nárokom je domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu; osobitným predpisom vyžadovaným ustanovením § 137 písm. d) C.s.p. je práve ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, nakoľko tento výslovne uvádza ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka; a definuje tak možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu v dôsledku porušenia predkupného práva spoluvlastníka.
8.7 Už samotná skutočnosť, že žalobcovia mali k dispozícii účinný prostriedok nápravy nimi tvrdeného protiprávneho stavu - žalobu o určenie právnej skutočnosti, nakoľko možnosť podania takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu (§ 40a Občianskeho zákonníka) navodzuje, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nebol daný. Navyše v zmysle ustálenej súdnej praxe je naliehavý právny záujem daný v prípade, ak by sa právne postavenie bez požadovaného určenia stalo neistým. Ak sa právne postavenie strany sporu požadovaným určením nezmení, naliehavý právny záujem nie je daný; iba zmena faktického postavenia strany sporu pre preukázanie naliehavého právneho záujmu nepostačuje.
8.8 Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že požadovaným určením by k zmene právneho postavenia žalobcov 1/ - 3/ nedošlo. Žalobcovia sa vo vzťahu k určeniu svojho vlastníckeho práva v spoluvlastníckych podieloch domáhajú toho, čo právne nesporne vyplýva z príslušného listu vlastníctva, žiadajú určiť svoje podielové vlastníctvo, ktoré nebolo nikým spochybnené. Ich právne postavenie sa požadovaným určením nijako nezmení. Rovnaké konštatovanie platí, pokiaľ sa domáhajú určenia podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ v rozsahu, v akom žalovanej 1/ patrilo pred namietaným prevodom spoluvlastníckeho podielu; aj v tomto prípade by sa právne postavenie žalobcov nijako nezmenilo a vo vzťahu k ich podielom by im ostal zachovaný súčasný právny stav. Osobou, ktorá by sa eventuálne mohla v dôsledku prípadnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu domáhať určenia svojho vlastníckeho práva, je práve a prakticky bezvýnimočne iba žalovaná 1/ voči žalovaným 2/ a 3/; o takejto žalobe však súd prvej inštancie nekonal; iba v takomto prípade by došlo k zmene právneho postavenia a to vo vzťahu k účastníkom namietanej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu.
8.9 K absencii naliehavého právneho záujmu odvolací súd napokon dodáva, že účinným prostriedkom nápravy by bola žaloba o určenie právnej skutočnosti - určenie neplatnosti namietanej zmluvy, tak ako vyplýva z triády oprávnení obídeného podielového spoluvlastníka. Súdne rozhodnutie o určení neplatnosti právneho úkonu je v zmysle zákona č.162/1995 Z.z. zapísateľné do katastra nehnuteľností záznamom, v takom prípade okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods.1, § 36a ods.2 písm. b/ zákona č.162/1995 Z.z.).
10. Súd prvej inštancie konštatujúc absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení posudzoval aj otázku dodržania predkupného práva a ustálil, že nebolo možné považovať ponuku na odpredaj spoluvlastníckeho podielu a ani kúpnu zmluvu samotnú za neplatnú, nebolo porušené predkupné právo žalobcov a nešlo ani o právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd posudzoval vec aj z hľadísk predpokladaných ustanovením
§ 137 písm. d) C.s.p., nakoľko sa zaoberal tvrdenou neplatnosťou právneho úkonu - určením právnej skutočnosti. Z uvedeného dôvodu nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
10.1 Vo vzťahu k predkupnému právu súd prvej inštancie vyhodnotil, že predkupné právo žalobcov bolo dodržané konštatovaním, že žalovaná pri predaji spoluvlastníckeho podielu dodržala všetky podmienky ustanovené Občianskym zákonníkom. S uvedeným konštatovaním sa odvolací súd stotožňuje. Z ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu je zrejmé, o ktorý pozemok ide, aké sú existujúce spoluvlastnícke podiely podielových spoluvlastníkov, aká časť spoluvlastníckeho podielu sa ponúka na predaj, aká je cena prevádzaného podielu a v akej lehote je potrebné, aby podielový spoluvlastník predkupné právo využil. Ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu boli žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom doručené.
10.2 Žalobcovia nedodržanie predkupného práva videli v tom, že časť spoluvlastníckeho podielu im bola ponúknutá na kúpu za sumu, ktorá nezodpovedá cene obvyklej v mieste a čase predaja a túto mnohonásobne prevyšuje. Pokiaľ ide o cenu prevádzanej časti spoluvlastníckeho podielu odvolací súd zastáva názor, že zmluvná voľnosť podielových spoluvlastníkov nie je obmedzená predajom časti spoluvlastníckeho podielu len a výlučne za cenu obvyklú. Pokiaľ ide o cenu, k porušeniu predkupného práva by došlo v prípade, ak by bola kúpa oprávnenému (žalobcom 1/ - 3/) ponúknutá za cenu podstatne vyššiu, než za akú bola časť spoluvlastníckeho podielu prevedená na nového nadobúdateľa (nadobúdateľov), alebo ak bola prevedená za podmienok výhodnejších oproti ponuke. O takýto prípad v prejednávanej veci ale nejde. Cena, za ktorú bola časť spoluvlastníckeho podielu ponúknutá oprávneným osobám, je totožná s cenou, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve medzi predávajúcou (žalovanou 1/) a kupujúcimi (žalovaní 2/ a 3/). Táto suma nie je fiktívna, žalovaní preukázali aj zaplatenie kúpnej ceny formou prevodného príkazu.
10.3 Žalobcovia tvrdili, že konanie žalovanej 1/ a žalovaných 2/ a 3/ bolo účelové, špekulatívne, vopred premyslené a z toho dôvodu v rozpore s dobrými mravmi. K uvedenému odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o uzavretí zmluvného vzťahu pre jeho účastníkov vždy sleduje nejaký účel. Tento účel žalovaní 2/ a 3/ nijakým spôsobom nepopierali, keď nadobudnutím časti spoluvlastníckeho podielu sledovali zabezpečenie prístupu k ich stavbe, postavenej na susediacich pozemkoch. V takomto konaní nemožno vidieť špekulatívne konanie v jeho negatívnom slova zmysle, žalovaní 2/ a 3/ svoju vôľu zabezpečiť si prístup k nehnuteľnosti nezakrývali. Práve potreba zabezpečenia prístupu k nehnuteľnosti bola motívom pre nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu a podmienila aj výšku odplaty za nadobudnutie čo aj spoluvlastníckeho podielu k priľahlej nehnuteľnosti. Vôľa nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovanými 2/ a 3/ čo aj za cenu, ktorá násobne prevyšuje cenu obvyklú, tak zodpovedá dôvodu (causa), ktorý predstavoval pre žalovaných 2/ a 3/ možnosť vstúpiť do podielového spoluvlastníctva. Uvedené samo o sebe nie je v rozpore s dobrými mravmi.
10.4 Občiansky zákonník ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy; dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Za dobré mravy sa považujú všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. V tomto smere na to, aby bolo možné posúdiť právny úkon ako rozporný s dobrými mravmi, je potrebné preukázať, že k uskutočneniu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie cieľa sledovaného úkonu, keď hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť inú osobu; prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom. Uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané nebolo, nebol preukázaný úmysel poškodiť žalobcov ako podielových spoluvlastníkov; žalovaná 1/ pri prevode časti svojho spoluvlastníckeho podielu postupovala pri ponuke podielovým spoluvlastníkom v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o predkupnom práve. Ani zo strany nadobúdateľov spoluvlastníckeho podielu nebolo zistené konanie majúce charakter porušenia dobrých mravov, dôvod, pre ktorý spoluvlastnícky podiel nadobudli, ničím nezastierali a ostatných podielových spoluvlastníkov (žalobcov) ničím neznevýhodnili. Z vykonaného právneho úkonu je zrejmé, že právne postavenie žalobcov ostalo zachované, pri zachovaní výšky im patriacich spoluvlastníckych podielov; miera podieľania sa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva im ostane zachovaná vrátane prislúchajúcej veľkosti podielov pri rozhodovaní o
hospodárení so spoločnou vecou. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že tvrdený dôvod neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi nie je daný.
10.5 Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozsah užívania nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, náklady na vybudovanie prístupovej cesty a prípadnú potrebu podieľania sa na opravách a úpravách prístupovej cesty, uvedená otázka je otázka hospodárenia podielových spoluvlastníkov so spoločnou vecou a nie je tak dôvodom vyslovenie záveru o nerešpektovaní predkupného práva podielových spoluvlastníkov.
10.6 Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolatelia v podanom odvolaní ani neuviedli, ktoré skutkové zistenie súdu prvej inštancie je nesprávne. Podstata napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívala v právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu a posúdenia tvrdenej neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaní 2/ a 3/ nadobudli časť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/.
10.7 Aj z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keď ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania neakceptoval. Žalobcovia neuviedli, aké skutkové tvrdenie majú navrhované dôkazy preukázať, najmä v prípade, ak podstatnou otázkou bola otázka právneho posúdenia. Skutkové tvrdenia žalobcov neboli žalovanými popierané; žalovaní 2/ a 3/ dôvod, pre ktorý mienili spoluvlastnícky podiel k pozemku nadobudnúť, nijako nespochybnili. Súd prvej inštancie napokon dôvod, pre ktorý ďalšie navrhované dôkazy nevykonal, v súlade s ustanovením § 220 ods.2 C.s.p. v napadnutom rozhodnutí uviedol.
11. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol aj proti žalovanému 4/ z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení masy BSM žalovaného 4/ a žalovanej 1/, tento záver okresného súdu žalobcovia v podanom odvolaní argumentačne nenapadli.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. v celom rozsahu potvrdil, vrátane závislých výrokov o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách správne prihliadol na pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Odvolaciu argumentáciu žalobcov 1/ - 3/ odvolací súd nepovažoval z vyššie uvedených dôvodov za spôsobilú privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu.
13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania priznal jednotlivým žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. nezistil.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.