Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-96-2023.pdf
PDF · 120.84 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/96/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpená: Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka so sídlom A. Bernoláka 1419, Ružomberok, a otec D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpený: JUDr. Ivica Firstová, advokátka so sídlom Radlinského 1729, Dolný Kubín, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina 1, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a rozšírenie styku s maloletou, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. RK-11P/12/2023-190 zo dňa 17.08.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. RK-11P/12/2023-190 zo dňa 17.08.2023 v napadnutých výrokoch I., II., III., IV., VI. a súvisiacom výroku VII. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou s účinnosťou do 31.12.2023 každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. (výrok I.); s účinnosťou od 01.01.2024 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v kalendárnom roku od piatka od 17.30 hod. do nedele do 18.00 hod. (výrok II.); otec si maloletú prevezme v stanovený čas v mieste bydliska matky a v stanovený čas v mieste bydliska matky matke maloletú odovzdá (výrok III.); uložil povinnosť matke maloletú na styk s otcom riadne pripraviť (výrok IV.); návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol (výrok V.); zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 10P/12/2019-100 zo dňa 17.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 5CoP/56/2019-163 zo dňa 28.01.2020 v časti úpravy styku otca s maloletou (výrok VI.); žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).
2. Okresný súd citujúc § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 26 zákona o rodine, § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1 – 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 prvá veta, ods. 2 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), vo vzťahu k návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti uviedol, že nevzhliadol dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, ktorej výška bola určená posledným rozhodnutím súdu, preto ho ako nedôvodný zamietol. Vo vzťahu k návrhu otca na rozšírenie jeho styku s maloletou po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že je daný dôvod pre rozšírenie styku otca s maloletou o prespatie, keď zmena pomerov nastala jednak v
dôsledku objektívnej skutočnosti, ktorou je plynutie času (dieťa je staršie, samostatnejšie, vyspelejšie, rozumnejšie) a jednak v dôsledku subjektívnych skutočností, ktorými sú vyostrovanie a zhoršovanie sa vzťahu medzi rodičmi maloletého dieťaťa, nemožnosť plnohodnotne vyplniť dieťaťu čas strávený s otcom, napríklad aj o víkendový pobyt mimo bydliska otca. Pričom práve aj pobyt mimo bydliska, je jedným zo spôsobov, ako môže rodič, ktorému dieťa nie je zverené, plnohodnotne vyplniť čas svojmu dieťaťu a tak sa mu postarať o ďalšie zážitky. Je v záujme každého maloletého dieťaťa rozširovanie styku dieťaťa s rodičom, keď pri úprave styku je treba zásadne vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Okresný súd ďalej uviedol, že rozšírenie styku v tomto prípade spočíva len v jednom prespatí za 14 dní, t.j. za dva týždne, následne od 01.01.2024 dve prespatia za 14 dní. Otec nielen podaným návrhom preukázal, že má záujem tráviť čo najviac aktívneho času s maloletou , ale aj svojou trpezlivosťou, keď už niekoľko rokov sa pravidelne s maloletou stretáva každú párnu sobotu a následne na to aj v nedeľu (bez prespatia), pričom musí absolvovať cez párny víkend 8 ciest E. - C., resp. C. - E., v nezanedbateľnej dĺžke (cca 47 km x 8) a vynaložiť na tieto cesty nemalé finančné prostriedky a stráviť veľa času v aute, aby mohol následne relatívne krátky čas tráviť so svojou dcérou. Napriek tomu z vlastnej vôle žiadne stretnutie nevynechal. Okresný súd nevzhliadol reálny dôvod, prečo by maloletá u otca nemohla prespať a tým nemusela tráviť tak ona, ako aj otec v aute počas jedného z dvoch po sebe idúcich dní niekoľko hodín. Maloletá je primerane vyspelá svojmu veku, čo taktiež nebráni tomu, aby u otca prespala, má desať rokov a ak ona ako aj jej matka dôvodila, že sa u otca nudí, je to prirodzená reakcia primeraná veku dieťaťa (súd nemá pochybnosť o tom, že sa minimálne 1x do dňa "nudí" aj doma), s tým, že povinnosťou rodiča určite nie je, aby 24 hodín denne vypĺňal program dieťaťu, obzvlášť, ak má dieťa 10 rokov, kedy potrebuje aj svoj priestor, navyše otec preukázal, že s dcérou majú aj veľa spoločných aktivít (kúpanie, lyžovanie, bicyklovanie, turistika,...). S pribúdajúcim vekom a nástupom puberty bude ešte obtiažnejšie udržať styk otca s maloletou aspoň v takom rozsahu, ako bolo o ňom rozhodnuté (dieťa sa bude nudiť čoraz viac, bude ťažšie udržať s ním krok, zaujať a motivovať ho, bude chcieť viac času tráviť s kamarátmi ako s rodičmi, prípadne samo). Otec si je toho dostatočne vedomý a možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo návrh na rozšírenie styku s maloletou podal práve teraz, aj keď ho priamo nepopísal v podanom návrhu. Ak matka viackrát zopakovala, že otec nemá taký otvorený vzťah s maloletou ako ona a nepočúva a nevie, čo maloletá naozaj chce a čo si praje, čo má rada a čo nie, súd konštatuje, že aj týmto rozšírením styku bude otec mať lepšiu možnosť poznať a počúvať maloletú a to nie len vo všeobecnej rovine, môže ju viac poznať, rozprávať sa s ňou, vypočuť a následne realizovať jej priania, taktiež ona bude mať priestor viac sa otcovi otvoriť, vytvoriť si k nemu dôveru, predniesť svoje priania. Či a ako tento čas otec využije, bude len na ňom. Otec podľa jeho tvrdení chce tráviť čo najviac času s maloletou dcérou, tento čas si chce vopred naplánovať a vymyslieť aktivity, výlety, prislúchajúce veku a záujmom dieťaťa, čo je najmä z časového hľadiska čoraz obťažnejšie, keďže je limitovaný časom. Matka tomuto v podstate nebráni, v zmysle, že si je vedomá, že tak dieťa ako aj rodič, ktorému nie je zverené, sa majú právo spolu stretávať. Dostatočne však maloletú nemotivuje a nepodporuje a to ani jeden z rodičov, keďže sú v neustálom, či už aktívnom alebo pasívnom konflikte, čím je dieťa vystavené konfliktu lojality, na čo boli rodičia upozornení viacerými odborníkmi už v minulosti (napriek tomu nedošlo absolútne k žiadnej náprave). Dieťa si automaticky vyberá jednoduchšiu cestu a ak doteraz fungovalo stretávanie bez prespatia, nechce na tom nič meniť, aj keď reálne dôvod na odmietanie prespatia nevie uviesť. Podľa názoru súdu, jediný a základný problém, ktorý v danej veci je, je konflikt a nedostatočná komunikácia medzi rodičmi, čo nemôže byť na ujmu dieťaťa a to aj napriek tomu, že dieťa si konflikt medzi rodičmi vysvetľuje po svojom a chce ho vyriešiť, resp. mu zabrániť tým, že bude odmietať prespávanie u otca, resp. rozširovanie styku s otcom, aby nevzbudilo u svojej matky dojem, že je u otca celkom dobre, čím by sa matka mohla cítiť zranená a nie dosť dobrá. Svedčí o tom i fakt, že toto odmietanie, ako už bolo uvedené vyššie, maloletá nevie racionálne zdôvodniť. Súd zisťoval názor mal. dieťaťa a s patričnou dôležitosťou k nemu aj pristúpil. Je pravda, že mal. opakovane tvrdila, že u otca neprespí, pri otázke "prečo?", najprv tvrdila, že je zvyknutá spať pri maminke (v zmysle doma, kde je mama, nie v jednej posteli s mamou), keď však bola konfrontovaná s nedávnou situáciou, kedy matka chodila do školy v Bratislave, kde aj prespávala, odpovedala, že je zvyknutá spať doma, vo svojej posteli, tam už však bezprostredne prítomnosť mamy neuvádzala. Je nepochybné, že maloletá si vyberá jednoduchšiu cestu a prípadné prespatie u otca, resp. niekde inde mimo bydliska, mimo matky, predstavuje pre ňu vybočenie z jej komfortnej zóny (čo je pochopiteľné), čo ale môže byť pre ňu viac prínosom ako ujmou, môže jej priniesť nové zážitky, skúsenosti. Navyše matka okrem iného dôvodila aj pracovnými povinnosťami, službami cez víkendy, ktoré jej bránia, aby sa podieľala na prípadnom zavážaní, resp. preberaní dieťaťa v mieste bydliska otca, t.z., že nie vždy cez víkend má voľno v práci a môže sa plne venovať dcére, robiť jej program a aj v tomto smere, je teda na miesne, aby sa o dcéru postaral otec, ako druhý rodič, ktorý automaticky by
mal zabezpečovať starostlivosť o dieťa, ak z rôznych dôvodov starostlivosť nemôže zabezpečiť rodič, ktorému je dieťa zverené. Je v najlepšom záujme každého dieťaťa, aby malo zachovaný styk s oboma rodičmi, pričom ideálny by bol stav, kedy by dieťa mohlo svoj voľný čas tráviť rovnako s jedným ako aj s druhým rodičom. V danom prípade by však takáto úprava nebola vzhľadom na vzdialenosť bydliska matky a otca maloletého dieťaťa možná, najmä počas školského roka. Otec má záujem stretávať sa s dcérou a plnohodnotne jej v rámci stretnutí vyplniť čas, naplánovať a absolvovať aj prípadné víkendové pobyty, návštevy vzdialenejších miest, čo za súčasného stavu nie je možné. Súd takúto úpravu styku vidí z dlhodobého hľadiska ako stabilnú, nakoľko v tomto prípade, keď rodičia maloletého dieťaťa žijú od seba vzdialení desiatky kilometrov, javí sa rozšírenie styku o prespatie ako jediný priestor pre rozšírenie styku otca s dieťaťom. Súd neupravoval osobitnú úpravu počas prázdnin, nakoľko rozšírenie styku v rámci všeobecnej úpravy o jedno prespatie (do 31.12.2023) a následne o 2 prespatia (od 01.01.2024) považoval vzhľadom na okolnosti za postačujúce. Starostlivosť matky o dcéru nebola v žiadnom prípade spochybnená, na druhej strane nebola však spochybnená ani starostlivosť otca o dcéru v rámci možností a času, ktorý mu bol vyhradený. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky v domácnosti, v ktorej žijú, aby mohli starostlivosť o dcéru zabezpečovať riadne. Dcéra má aj v domácnosti otca vlastnú izbu, posteľ na spanie, priestor na hranie aj učenie. Otec dostatočne osvedčil svoje schopnosti postarať sa o dcéru (úprava a realizované stretávanie od posledného rozhodnutia súdu) a taktiež trpezlivosť pri opakovanom zavážaní a odvážaní dcéry v rámci víkendu a je prirodzené, že chce rozšíriť čas, kedy môže byť so svojou dcérou. Tak otec ako aj matka majú vo vzťahu k svojmu dieťaťu rovnaké rodičovské práva a povinností. Je v najlepšom záujme každého dieťaťa, aby malo zachovaný styk s oboma rodičmi a v tejto súvislosti, za daných okolností, súd konštatuje, že všeobecná úprava stretávania, tak ako ju otec navrhol a ako jej súd vyhovel (jeden víkend raz za dva týždne), je v záujme maloletého dieťaťa, zároveň je však v minimálnom rozsahu a to napriek veku dieťaťa s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Nakoľko mal. dcéra u otca a podľa jej tvrdení, ani u nikoho iného bez mamy neprespala, navyše ide do 5. ročníka, čo taktiež predstavuje určitú zmenu v jej bežnom živote (príprava na vyučovanie), súd stanovil prechodné obdobie do konca roka 2023, kedy všeobecnú úpravu stretávania rozšíril len o prespatie mal. v domácnosti otca. Od 01.01.2024 rozšíril stretávanie na celý víkend, od piatku do nedele s prespatím. Nakoľko všeobecnou úpravou stretávania sa otcovi podstatne znížia náklady na pohonné hmoty a opotrebovanie vozidla (o polovicu), súd sa nezaoberal požiadavkou otca, aby sa na týchto nákladoch čiastočne podieľala matka. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.
3. Proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka s dôvodov, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania, na základe skutkového stavu dospel k nesprávnym právnym záverom. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh otca na zmenu rozsahu stretávania sa s maloletou zamietne. Uviedla, že podľa jej názoru nie sú dané dôvody na zmenu rozhodnutia v otázke rozsahu styku otca s maloletou, pretože aktuálny rozsah je dostačujúci. V stretávaní otca s maloletou nikdy nebránila a ani nebráni, jej postoj k návrhu otca prezentuje záujem maloletého dieťaťa. Problém v styku s otcom vidí v narušenom vzťahu otca s maloletou, tento vzťah nie je založený na dôvere, podpore, otec maloletú tlačí do príkazov a zákazov. Maloletá sa veľakrát vyjadrila, že otec ju nerešpektuje, nepodporuje, nerešpektuje jej názory. Maloletá je postavená do role, kedy musí veci urobiť tak, ako si to predstavuje otec, bez komunikácie s ňou a bez vypočutia jej pocitov. Stáva sa, že maloletá sa vracia z domácnosti otca s plačom, musí ju upokojovať a robiť všetko pre to, aby bola maloletá schopná na druhý deň sa s otcom stretnúť. Nezvládnuté výchovné postupy otca musí korigovať a naprávať, sanovať vysvetľovaním postoja otca aj keď s daným postojom vnútorne nesúhlasí. Maloletá je frustrovaná, že ju (matku) obviňuje a viní za situácie, s ktorými nemá nič spoločné. Otec maloletú nepodporuje v jej aktivitách, záľubách, naopak stavia sa k nim posmešne, vyčítavo. Maloletá niekoľkokrát otcovi povedala, že u neho nechce spať, na čo otec zareagoval, že to nie je názor maloletej, ale jej. Otec odmieta akúkoľvek komunikáciu s maloletou ohľadom jej nevôle prespávať v jeho domácnosti, čo maloletú frustruje. Maloletá sa v domácnosti otca nevie učiť, preto sa s ňou pripravuje do školy už v piatok. Maloletá vo svojom veku vie prejaviť svoj názor, urobila tak pred kolíznym opatrovníkom a pokiaľ pred súdom nevedela svoje názory odôvodniť, bolo to z vyčerpanosti. Okresný súd mal podľa matky zistiť, že dôvodom postoja maloletej k styku s otcom je častokrát len formálna realizácia styku s maloletou, bez dostatočného naplnenia. Maloletej aktuálny rozsah styku vyhovuje, nastúpila na druhý stupeň základnej školy, začína ísť do puberty, teda má dosť zmien, ktorými prechádza. Maloletá navštevuje psychológa, a preto je potrebné, aby sa aj z tohto zorného uhla bral zreteľ na jej záujem. Okresný súd pri rozhodovaní nebral do úvahy názor maloletého dieťaťa a ani predložené dôkazy, ktoré jasne nasvedčovali aký je postoj a vôľa maloletej ohľadom nocovania u otca.
4. Okresná prokuratúra Ružomberok vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že napadnutý rozsudok okresného súdu dostatočne reflektuje na vykonané dokazovanie, pričom zotrvala na vyjadrení, že priestor a potreba pre rozšírenie vzťahu maloletého dieťaťa s otcom tu existujú. Je zjavné, že matka prevyšuje otca v sociálnych rodičovských zručnostiach, je empatická, dieťaťu načúva, rešpektuje ho. Ak sa jej ale otec v tomto smere nevyrovná, nemalo by to byť prekážkou k rozvíjaniu vzťahu maloletej s ním. Na zvážení ponechala prípadne uloženie povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia vzťahu a vzájomnej komunikácie otca s maloletou.
5. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach prezentovaných na pojednávaní, a teda že nie je dôvod, aby sa stretávanie otca s maloletou realizovalo bez prespávania. Je pravda, že je potrebné rešpektovať aj názor maloletej, avšak tá je momentálne v takom veku, kedy je potrebné prihliadať na jej názor s patričným dôrazom, kedy nie vždy musí vedieť, čo je pre ňu správne a dobré, resp. nesprávne a nevhodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť.
6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože odvolanie matky je nedôvodné. Zdôraznil, že matka v odvolaní, ale aj v konaní na okresnom súde uvádzala viaceré nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že o rozšírení jeho styku s maloletou bolo rozhodnuté správne, kedy aj súdny znalec súhlasil s postupným rozširovaním styku a dokonca sa vyjadril, že by to mohlo pozitívne ovplyvniť maloleté dieťa. O tom, že má záujem stretávať sa s maloletou svedčí samotné podanie návrhu z jeho strany. Je to najmä jeho zásluha, že sa jeho a maloletej vzťah mohol rozvíjať, pretože absolvoval nespočetné množstvo ciest, ktoré ho prirodzene vyčerpali aj finančne. Otec mal za to, že matka spolu so svojou matkou mu aktívne viac ako osem rokov bránia v stretávaní. Maloletá je v pubertálnom veku, a napriek ovplyvňovaniu matky má s ním príjemný kamarátsky vzťah. Matka s ním nekomunikuje o zdravotnom stave a budúcnosti maloletej, svojvoľne mení výchovné postupy. Pokiaľ ide o psychologičku, ktorú maloletá navštevuje, jedná sa o matkinu známu, a táto píše svoje odborné vyjadrenia na základe želania matky. Maloletá počas 7 mesiacov absolvovala až jedno sedenie u tejto psychologičky. Maloletá si nepraje navštevovať túto pani psychologičku, ale je nútená matkou, ktorá maloletú manipuluje, jeho v spoločnosti neguje, avšak maloletá sa pri ňom cíti voľná, nie je na ňu vytváraný až taký tlak ako pri matke.
7. Dňa 30.10.2023 prebrala vstup do konania Krajská prokuratúra Žilina, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že nemá pripomienky k skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení kolízneho opatrovníka a stotožnila sa s vyjadrením Okresnej prokuratúry Ružomberok.
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Ružomberok k odvolaniu matky a k vyjadreniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
9. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca k jej odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami uvádzanými otcom. Dňa 11.11.2023, kedy otec nútil maloletú prespať v jeho domácnosti sa maloletá rozplakala a otec ju priviezol domov s tým, že plakala aj doma a že sa bojí, že ju tam nechá prespať. Maloletá sa na pojednávaní už dvakrát vyjadrila, že v domácnosti otca spať nechce. Práve postoj dieťaťa, a teda to, že nikto neakceptuje jeho názor, je pre dieťa nevhodné. Matka má za to, že len ona má snahu porozumieť prežívaniu maloletej, je stabilizujúcim prvkom v jej výchove. V stretávaní otca s maloletou nebráni a veľakrát musí maloletú motivovať, aby do domácnosti otca vôbec šla. Otec s ňou vôbec nekomunikuje, nevie ani vystúpiť z auta, keď príde po maloletú, nepozdraví, nezaujíma sa o maloletú, nepodporuje ju v jej aktivitách.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky v napadnutých výrokoch I., II., III., IV., VI. a súvisiacom výroku VII. je nedôvodné, preto ho v týchto výrokoch potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
11. Ako prvé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
12. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav (§ 35 CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky styku otca s maloletou, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku na rozšírenie styku otca s maloletou, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky § 220 ods. 2 CSP na riadne a dostatočné odôvodnenie.
13. V danom prípade matka svojim odvolaním napadla rozsah upraveného styku otca s maloletou, kedy argumentačne sa zamerala výlučne na otázku prespatia maloletej v domácnosti otca, navrhujúc ponechať úpravu styku otca s maloletou tak, ako to bolo v poslednom rozhodnutí súdu.
14. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.
15. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletej A.. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.
16. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať.
Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten – ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie zmeny pomerov, dôvodnej pre zmenu posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou (§ 26 zákona o rodine). Matka v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní spochybňovala skutočný záujem otca o rozšírenie styku s maloletou, bagatelizujúc ho len na snahu otca „ušetriť“ na nákladoch za cestu, kedy otec existenciu aj tohto dôvodu nepoprel, zároveň je nutné ale dodať, že otec sa zjavne snaží napriek vzdialenosti a problémom, ktoré sú so stretávaním spojené, dostaviť sa za maloletou v zmysle úpravy stanovenej súdnym rozhodnutím, a robí tak už najmenej 4 roky (rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoP/56/2019-163 bol vydaný dňa 28.01.2020).
18. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami matky o nedostatočnom zohľadnení názoru maloletej, ktorý súd prvej inštancie správne vyhodnotil a vo svojom rozhodnutí aj dostatočne vysvetlil. Z pohovoru s maloletou neboli zistené žiadne podstatné zistenia, ktoré by svedčali v neprospech aspoň čiastočného rozšírenia styku. Názor maloletej neobsahoval vážne a dôvodné výhrady. Výhrada prezentovaná maloletou spočívajúca vo fixácii na domáce prostredie, resp. matku, nie je skutočnosťou novou, pretože bola zohľadnená ako argument v poslednom rozhodnutí súdu o úprave styku otca s maloletou (rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoP/56/2019-163 zo dňa 28. januára 2020 odsek 20 „Bez prítomnosti rodičov bola vypočutá maloletá A. B., ktorá uviedla, že nechce u ocina prespávať, pretože jej chýba maminka, páči sa jej, že cestuje v sobotu aj nedeľu, rada chodí aj do F., má rada G., s ktorou sa hrávajú, v E. nemá veľa kamarátov“). Maloletá je ale aktuálne staršia o 5 rokov, je žiačkou druhého stupňa základnej školy, preto je možné takmer s istotou predpokladať, že oproti predchádzajúcemu obdobiu prebehla jej prirodzená separácia od matky/rodinného prostredia, navyše ak tomu nebráni v konaní preukázaný nepriaznivý psychický alebo zdravotný stav maloletej, aby bol v ďalšom jej živote otec plnohodnotnejšie prítomný. Rovnako tomu nebránia ani výhrady, ktorá matka vo svojom odvolaní dopĺňa zvýrazňujúc, že ide o výhrady maloletej postavené na presvedčení, že otec maloletej nie je empatický k potrebám maloletej, nerešpektuje ju, nereflektuje na jej názor, nepozná návyky maloletej, nepodporuje maloletú v jej záľubách. Odvolací súd nepopiera, že maloletá môže mať vyššie pomenované výhrady, je to však v tomto konkrétnom prípade úplne prirodzené, nakoľko bolo preukázané, že jej rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom dlhodobo nie je zabezpečený rovnocenný, plnohodnotný styk otca s ňou, nakoľko styk sa realizoval bez prespania u otca a prebiehal len niekoľko hodín počas dňa štyrikrát do mesiaca. Rovnako je potrebné uviesť, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa. Ak matka sama uvádza, že nebráni v styku otca s maloletou, podporuje ho, dokonca aktívne vysvetľuje/ospravedlňuje maloletou nepochopené správanie otca, je možné dôvodne predpokladať, že dôjde k realizácii nastaveného modelu styku otca s maloletou bez výraznejších problémov a výhrady maloletej sú len obavy z nového a nepoznaného. Odvolací súd uvedený názor odvodzuje aj s ohľadom na empatický prístup otca, ktorý bol v konaní spochybňovaný matkou/maloletou, avšak na druhej strane jednoznačne je možné ho vyvodiť z jeho správania pri styku s maloletou dňa 11.11.2023, kedy maloletú priviezol do domácnosti matky, aj keď mal záujem na tom, aby maloletá v jeho domácnosti prespala, pretože táto plakala a bála sa (vyjadrenie matky, č.l. 234 spisu okresného súdu).
19. Za vážnu prekážku v starostlivosti otca o maloletú, ktorá by mala byť dôvodom na neumožnenie prenocovania maloletej u otca, odvolací súd nevyhodnotil ani skutočnosť, že maloletá sa (doteraz) v domácnosti otca nechcela pripravovať do školy, kedy jeden pokus o učenie skončil „krikom a plačom“, preto prípravu na vyučovanie zabezpečuje matka v piatok a nedeľu. V konaní nebolo preukázané, že zaužívaný spôsob prípravy má priamy dopad na prospech maloletej a nový rozsah styku umožňuje pokračovať v „zabehnutom“ spôsobe prípravy v takmer nezmenenej podobe s možnosťou očakávania vyššej miery samostatnosti maloletej v domácej príprave na vyučovanie vzhľadom k jej veku. Na druhej strane kvalita a spôsob prípravy maloletej do školy je rodičovskou zodpovednosťou aj otca vo vzťahu k
výchove maloletej počas realizácie styku otca s maloletou bez ohľadu na nový alebo pôvodný rozsah styku, avšak nie je dôvodom na jeho obmedzenie.
20. Odvolací súd pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletej ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne vo výrokoch I., II., III., IV., VI. a súvisiacom výroku VII. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.