Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Ek-3508-2021.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Subarea
26Ek/3508/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Madviso s.r.o., so sídlom Leškova 3017/8, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 545 060, zast.: JUDr. Anna Mišová, so sídlom Pevnostný rad 6, 945 06 Komárno, IČO: 34 023 119, proti povinnému: DaRya, s.r.o., so sídlom Vajnorská 10595/98J, 831 04 Bratislava, IČO: 47 849 592, zast.: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO: 47 247 916, o vymoženie 480,00 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Plšková, so sídlom exekútorského úradu Letná, 831 03 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.10.2021 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 480,00 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného dňa 26.08.2021 pod spisovou značkou 31Up/1048/2021.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 04.11.2021 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 26Ek/3508/2021, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Jana Plšková, so sídlom exekútorského úradu Letná, 831 03 Bratislava. Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 414EX 556/21, následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 09.12.2021.
3. Dňa 23.12.2021 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 19.01.2022.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje prostredníctvom právneho zástupcu tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný uviedol, že ustanovenie § 61k Exekučného poriadku upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t. j. pri rozhodovaní o vydaní alebo nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, z ktorých bude vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať. V prípade dôvodu na zastavenie exekúcie uvedeného v § 61k, písm. d) Exekučného poriadku ide o generálne ustanovenie, ktoré exekučný súd aplikuje v prípadoch kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom však nejde o zánik práva priznaného
exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné. Ide o dôvody, ktoré vyplývajú buď z ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov. Dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti nároku je aj rozpor Exekučného poriadku s dobrými mravmi. Exekučný súd by mal exekúciu zastaviť, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s dobrými mravmi. Povinný uvádza, že exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia sa stal právoplatný a vykonateľný z dôvodu nemožnosti sa brániť Povinného (uplatnenie fikcie doručenia) nakoľko konateľ Povinného sa musel starať o dlhodobo chorého člena rodiny a to mu znemožňovalo aktívne sledovať dátovú schránku. Okrem tohto dôvodu Povinný uvádza, že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu na Povinného je v rozpore so všetkými dohodami, ktoré s Oprávneným mal, nakoľko uplatňovaný nárok Oprávneného bol mimosúdne rozporovaný z titulu nedodania objednaných prác riadne a v požadovanom rozsahu zo strany Oprávneného. Je teda zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie bol teda podaný nedôvodne. Návrh Oprávneného na vykonanie exekúcie považuje Povinný z uvedeného dôvodu za účelový a nedôvodný. Povinný zdôrazňuje, že v danom prípade je naplnený zákonný dôvod na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom (v prípade súhlasu Oprávneného so zastavením exekúcie), resp. súdom, a z tohto dôvodu je návrh Povinného na zastavenie exekúcie dôvodný.
5. K podaniu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Oprávnený uviedol, že Návrh Povinného na zastavenie exekúcie považuje Oprávnený za účelový a nedôvodný. Povinný dostatočne nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, Povinný mal priestor v základnom konaní spochybniť nárok oprávneného. Oprávnený uplatňuje svoj nárok voči Povinnému v súlade so zákonom a na základe právoplatného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, Oprávnený v plnom rozsahu trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je odôvodnený s uvedením všetkých skutočností, ktoré mohli ku dňu podania návrhu v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty uplatniť. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu (podľa Zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov).
14. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) Zákona č. 305/2013 Z. z. Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o e-Governmente ´´) elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
15. Podľa § 33 ods. 1 Zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. Návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.
16. Podľa § 33 ods. 5 Zákona o e-Governmente, orgán verejnej moci, ktorý rozhoduje o neúčinnosti elektronického doručenia, môže rozhodnúť o odklade účinkov elektronického doručenia do rozhodnutia vo veci samej, ak adresátovi hrozí vážna ujma a ak odkladom nevznikne ujma na právach iných osôb nadobudnutých v dobrej viere alebo poškodenie verejného záujmu prevyšujúce ujmu hroziacu adresátovi.
17. Podľa § 33 ods. 8 Zákona o e-Governmente, ak orgán verejnej moci rozhodol, že elektronické doručenie je neúčinné, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú dňom, keď rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia nadobudlo právoplatnosť.
18. Súd uvádza, že vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Povinný môže uviesť iba skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Povinný mohol podať opravný prostriedok - odpor (popr. sťažnosť proti náhrade trov konania) v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul.
19. K otázke nemorálnosti exekúcie súd uvádza, že exekúcia nie je vedená v rozpore s dobrými mravmi. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku (napr. poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov). Exekučný súd vychádzajúc z uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19 konštatuje, že dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ide o súkromnoprávny princíp. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,NS SR´´) sa dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem (rozsudok NS SR zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Dobré mravy sú v súdnej praxi všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V tomto prípade súd nezistil žiadnu skutočnosť ani okolnosť, ktorá by spôsobovala porušenie dobrých mravov.
20. Súd konštatuje, že povinný neuviedol žiadny relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa zákona o e-Governmente, ak orgán verejnej moci rozhodne o schválení neúčinnosti doručovania, vykoná opätovné elektronické doručenie, t. j. orgán verejnej moci do elektronickej schránky doručí rozhodnutie o schválení neúčinnosti doručovania a zároveň opätovne pošle predmetné rozhodnutie. Ak orgán verejnej moci návrh na neúčinnosť zamietne, vydá o tom rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi doručí. Počas rozhodovania o neúčinnosti, môže orgán verejnej moci rozhodnúť o odklade účinkov elektronického doručenia v prípade, ak vám hrozí vážna ujma a ak odkladom nevznikne ujma na právach iných osôb nadobudnutých v dobrej viere alebo poškodenie verejného záujmu. Exekučnému súdu nebolo doručené právoplatné rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia predmetného uznesenia, preto právoplatný a vykonateľný exekučný titul naďalej existuje. Exekučný titul nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol vlastnosť spôsobilosti byť exekučným titulom, a preto oprávnený v prípade, ak povinný si nesplnil svoj záväzok riadne a včas bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd mal za preukázané, že nedošlo k zaplateniu peňažnej pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne.
21. Súd na okraj uvádza, že starostlivosť o dlhodobo chorého člena rodiny nie je podľa názoru súdu dôvodom, ktorý by bránil konateľovi povinného prihlásiť sa do dátovej schránky povinného. Je povinnosťou konateľa povinného zabezpečiť, aby právnická osoba bola spôsobilou vykonávať svoju činnosť, na ktorú bola založená. Jedným z predpokladov riadneho vykonávania činnosti právnickej osoby je nepochybne aj zabezpečenie preberania zásielok jej určených či už v listinnej, alebo elektronickej forme a zabezpečenie primeraného chodu spoločnosti. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že prístup do elektronickej schránky právnickej osoby má automaticky jej štatutár, ten však môže udeliť oprávnenie na prístup aj ďalším osobám. V súvislosti s konaním právnickej osoby poukazuje súd na § 13 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba (podnikateľ) koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca a na § 56 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka, podľa ktorého je obchodná spoločnosť právnickou osobou založenou za účelom podnikania a takou je aj spoločnosť s ručením obmedzeným. Dlhodobé neprihlásenie do dátovej schránky je zanedbaním náležitej odbornej starostlivosti konateľa povinného.
22. Súd mal zo spisového materiálu v upomínanom konaní za preukázané (konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul), že exekučný titul bol povinnému riadne doručený dňa 11.09.2021. Exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný. Aj doručenie fikciou doručenia sa považuje za riadne doručenie.
23. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil,
že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako to je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.
24. Povinný navrhol, aby súd rozhodol tak, že oprávnený je povinný uhradiť povinnému trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu povinného. Oprávnený si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
25. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.
26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).
29. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Exekučný súd konštatuje, že povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nemal úspech (exekúcia nebola zastavená), preto exekučný súd za súčasného podporného (subsidiárneho) použitia CSP uplatnil zásadu úspechu vo veci zakotvenú v ustanovení § 255 CSP a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.