Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-380-2017.pdf
PDF · 158.39 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/380/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P., B. XX/XX, zastúpený: JUDr. Ján Foltán, advokát so sídlom v Galante, SNP 708, proti žalovaným 1/ U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P., B. XXX/XX, 2/ L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom V., V. XX, obaja zastúpení: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka so sídlom Námestie Biely kríž 3, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody 30.043,54 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/687/2015-135 zo dňa 20. decembra 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia čiastky 30.043,54 eur a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Po stránke súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie § 420 ods. 1, § 443, § 444, § 445, § 446, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“). Vecne tým, že z obsahu žaloby nie je zrejmé, či sa žalobca domáha ušlého zisku podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo sa domáha straty na zárobku. Žalobca nepreukázal vznik ani výšku ním uplatneného nároku na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti. Žalobca nepreukázal pracovnou zmluvou vznik pracovného pomeru v Rakúsku a ani nepredložil hodnoverný doklad o výške príjmu z pracovného pomeru. Predložené listiny neobsahujú pečiatku a podpis zamestnávateľa u ktorého bol údajne žalobca v pracovnom pomere. Žalobca nepredložil doklad aké nemocenské dávky mu boli vyplácané, v akej výške a v akom období. Žalobca nepredložil doklad o skončení pracovného pomeru a doklad o dôvode prečo bol skončený pracovný pomer. Z konania nebolo preukázané, že žalobca by utrpel také následky, ktoré by ho obmedzovali v pracovnom živote a pre ktoré sa stal nezamestnaným a nebol schopný vykonávať dovtedajšiu prácu. Sám žalobca uviedol znalcovi (č. l. 24 posudku), že pracuje v pôvodnom zamestnaní. Zo sporu nie je zrejmé za aké obdobie si žalobca uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku. Žalobca si pravdepodobne uplatnil aj nárok na nemocenské dávky. Nárok si uplatňuje raz za päť mesiacov a to máj až september 2013 inokedy za obdobie od 18. mája do 23. septembra 2013. Žalobca však bol práceneschopný od 18.5.2013 do 20.7.2013. Žalovaná strana ako prostriedok procesnej obrany uviedla, že žalobca si pravdepodobne uplatnil nárok na nemocenské dávky v poisťovni v Rakúsku, čo malo byť zohľadnené. Občiansky zákonník neustanovuje čo sa poškodenému uhrádza
titulom straty na zárobku. Vyplýva to z ustanovení §-u 446 a 447 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú čo tvorí stratu zárobku počas obdobia, po ktoré poškodený poberá nemocenské podľa predpisov o nemocenskom poistení. Poškodený nemá voči žalobcovi nárok na náhradu celej straty na zárobku, ale má nárok iba na tú časť straty na zárobku, ktorá nie je krytá dávkami nemocenského poistenia alebo sociálneho poistenia. To však neznamená, že škodca nezaplatí celú stratu na zárobku poškodeného. To čo Sociálna poisťovňa poškodenému vyplatila ako nemocenské má právo požadovať od toho, kto svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobil, že za tieto dávky museli vyplatiť. Podobné je to i v prípade nárokov zdravotnej poisťovne na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
3. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalobca bol živnostníkom. Žalobca teda musel podať daňové priznanie, z ktorého by bolo možné zistiť príjem. V daňovom priznaní musel uviesť aký príjem dosiahol v zahraničí a v ktorom štáte. Žalobca nepredložil daňové priznanie resp. nevypočítal podľa priznania náhradu straty na zárobku. Čo sa týka nároku straty na zárobku žalobca nepreukázal opodstatnenosť tohto nároku podľa vyššie uvedených kritérií.
4. Žalobca žiadal od žalovaných 1/ a 2/ sumu 5.477,40 eur ako náhradu výdavkov spojených s liečbou. Z tejto sumy 4.375,80 eur pripadá na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a suma 1.101,60 eur sú výdavky spojené s cestovaním a návštevami manželky žalobcu ako aj kontrolami žalobcu u lekára. K tomu je nutné uviesť, že bolestné v sume 1.690,50 euro bolo žalobcovi vyplatené, pričom hodnota bodu bola stanovená vo výške 16,10 eur čo bola hodnota bodu v čase poškodenia zdravia žalobcu.
5. Sťaženie spoločenského uplatnenia je to stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Zákon výslovne vyžaduje, aby náhrada bola primeraná povahe následkov, predpokladanému vývoju následkov, obmedzením poškodeného uplatniť sa v živote, v k obmedzeniam poškodeného uplatniť sa v spoločnosti.
6. Priznaná výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť s ohľadom na následky poškodenia zdravia pre uplatnenie poškodeného vo všetkých sférach života primeraná, a to najmä so zreteľom na význam zdravia v hierarchii všeobecne uznávaných hodnôt, k potrebe naplnenia satisfakčnej aj preventívnej funkcie náhrady a k požiadavke porovnateľnosti s hodnotou náhrad priznanou súdmi v obdobných prípadoch. Musí tu existovať vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou škodou (viď 25 Cdo 1200/2013 NS ČR). Právna úprava bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je obsiahnutá v zákone č. 437/2004 Z.z. Podľa §-u 7 lekársky posudok ohodnocujúci náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Hoci podľa zákona lekársky posudok vydáva zdravotnícke zariadenie nezbavuje to súd oprávnenia posúdiť výšku náhrady za pomoci znalca.
7. V znaleckom posudku MUDr. U. je konštatované, že zranenia nebudú mať vplyv ani na jeho spoločenské uplatnenie. Taktiež z vyjadrenia MUDr. T. a MUDr. K. zo dňa 15.4.2016, ktorú predložil sám žalobca vyplýva: “Jedná sa o ťažkosti, ktoré by nemali mať vplyv na spoločenské uplatnenie.” Žalobca síce tvrdil, že keď niečo je tak mu to vyteká z úst, že nemôže chodiť do spoločnosti, ale tieto jeho tvrdenia jednoznačne vyvrátila fotodokumentácia, z ktorej vyplýva, že žalobca žije plnohodnotným spoločenským životom. Ani jedna zo sporových strán vo veci nenavrhla znalecké dokazovanie a preto súd vychádzal z dôkazov, ktoré boli vykonané v spore a vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal žalobcovi nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia.
8. Zákon viaže nárok na náhradu nákladov spojených s liečením s predpokladom, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v spojení s liečením poškodeného, teda že medzi nákladmi a liečbou je príčinná súvislosť. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za náklady spojené s liečením poškodeného považujú náklady spojené s prilepšením na strave, náklady na diétne stravovanie, náklady spojené s rehabilitáciou, úhradou na lieky alebo ortopedické pomôcky, náklady na ošetrovateľa, náklady príbuzných poškodeného spojené s návštevou poškodeného v zdravotníckom zariadení. Za náklady spojené s liečením sa však nepovažujú náklady, ktoré prípadne vzniknú po ustálení zdravotného stavu poškodeného. V každom prípade sa však vyžaduje, aby išlo o náklady, ktoré boli účelne vynaložené. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 25 Cdo 3818/2011 musí ísť o náklady účelne a preukázateľne vynaložené. O účelne a preukázateľne vynaložených nákladoch hovorí aj rozsudok NS SR sp. zn. 25 Cdo 1875/2003.
Ustanovenie § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Poškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek nákladov vynaložených v súvislosti s liečením, ale iba nákladov vynaložených účelne, teda takých, ktoré slúžia na obnovenie zdravia alebo aspoň k zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného. Ide o náklady na doplnky liečby, na rehabilitáciu, na nákup liečebných či ortopedických pomôcok, na diétnu alebo výdatnejšiu stravu a na starostlivosť o poškodeného v prípade jeho bezmocnosti ako aj na náklady najbližších príbuzných poškodeného spojené s návštevami chorého v nemocnici (viď rozsudok NS ČR 28 Cdo 1358/2010).
9. Aj keď žalobca v priebehu konania uviedol cesty ktorých sa mal zúčastniť ako cesty k lekárovi a tiež uviedol cesty jeho manželky, ktorá ho navštevovala nemožno toto vyčíslenie právne akceptovať. Pri vyúčtovaní a uplatňovaní si nárokov mal žalobca vychádzať zo zákona č. 283/2002 Z.z. v platnom znení o cestovných náhradách. V prípade, že cesta bola uskutočnená osobným motorovým vozidlom bolo jeho povinnosťou okrem iného uviesť druh vozidla, zdvihový objem, evidenčné číslo vozidla, množstvo spotrebovaných pohonných hmôt podľa technického preukazu. Žalobca tieto skutočnosti právne akceptovaným spôsobom nepreukázal a preto mu súd tieto nároky nepriznal.
10. Súd nepriznal žalobcovi ani sumu 386,14 eur čo boli jeho výdavky, ktoré zaplatil tlmočníkovi, ktorý prekladal listiny zo slovenčiny do nemčiny. Vôbec nie je špecifikované čo tlmočník prekladal. Súd sa domnieva, že znalec prekladal listiny, kde si žalobca uplatňoval od Rakúskej poisťovne nemocenské dávky. Opodstatnenosť prekladu listín však žalobca nepreukázal, keď ani nepredložil rozhodnutie rakúskej poisťovne o nemocenských dávkach.
11. Žalovaná strana ako prostriedok procesnej obrany uviedla, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca vlastnil zlatú retiazku, že ju stratil a že nebola preukázaná hodnota tejto zlatej retiazky. Žalobca k spisu pripojil fotografiu zlatej retiazky ako aj náramku. Bolo uvedené, že náramok má 45,80 gramu a že 1 gram má hodnotu 40 eur a tak hodnota náramku je 1.832 eur. Žalobca si v žalobe uplatňoval cenu zlatej retiazky v hodnote 1.000 eur. Pri výsluchu na Obvodnom oddelení PZ v Šoporni dňa 9. júla 2013 (č. l. 149 policajného spisu) žalobca uviedol, že keď bol napadnutý prišiel o retiazku zo žltého kovu v dĺžke cca 60 cm a o váhe 50 až 55 gramov. Z uvedeného vyplýva, že vôbec nie je jasné, či si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody za retiazku alebo za náramok. Nebolo preukázané vlastníctvo žalobcu k tejto veci. Žalobca nepreukázal váhu zlatého predmetu a ani hodnotu 1 gramu zlata. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol žalobcovi tento jeho nárok priznať.
12. Náklady na špeciálnu stravu si žalobca uplatňoval v žalobe v sume 1.000 eur a pri špecifikácii si ich uplatňoval vo výške 1.120,96 eur. Náklady na špeciálnu stravu si uplatňoval za 4 mesiace pričom práceneschopnosť mu trvala od 18.5.2013 do 20.7.2013. Náklady na špeciálnu stravu si uplatňoval aj za obdobie, keď bol na dovolenke na Kapverdských ostrovoch. Vôbec nepredložil doklady o nákupe špeciálnej stravy. Nepredložil ani lekársku správu, kde by mu bola stanovená špeciálna strava. Súd nespochybňuje, že žalobca musel užívať kašovitú stravu v určitom období, keď si liečil svoje zranenia ale táto kašovitá strava bola vlastne normálnou stravou avšak mala inú konzistenciu. Okrem toho súd považoval za úspešnú obranu žalovanej strany, ktorá tvrdila, že aj keby žalovaní nespôsobili žiadnu ujmu žalobcovi, ten by musel prijímať riadnu stravu a nie je teda zrejmé v čom mali spočívať zvýšené náklady na stravovanie.
13. Ohľadne následkov vo forme nemajetkovej ujmy za ktoré si žalobca uplatňuje 15.000 eur tak nie je zrejmé na základe akého právneho titulu si tento nárok žalobca uplatňuje. Keď sa jedná o zvýšenie bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia lekár ho môže zvýšiť na dvojnásobok. Súd v rámci zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je oprávnený posúdiť individuálne okolnosti konkrétnej veci a zohľadní pri tomto posúdení všetky skutočnosti uvedené v ustanoveniach § 4 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže súd najvyššie sadzby zvýšiť bez akéhokoľvek obmedzenia. Súd mal za to, že u žalobcu neboli a nie sú dôvody na priznanie sumy 15.000 eur, ktorú si žalobca uplatňoval.
14. Súd poukazuje aj na to, že za účinnosti bývalého Občianskeho súdneho poriadku bol žalobca prostredníctvom advokáta vyzvaný listom zo dňa 2.12.2015, aby svoje nároky riadnym spôsobom špecifikoval, právne zdôvodnil a oprel o dôkazy čo však v priebehu konania učinené nebolo, čo viedlo v konečnom dôsledku k zamietnutiu žaloby.
15. Vzhľadom na to, že žalovaná strana mala v konaní plný úspech súd zaviazal žalobcu nahradiť 100 % trov konania.
16. Proti uvedenému rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Uviedol, že v súvislosti s vykonaným dokazovaním poukazuje na vyjadrenie sa k otázkam zo dňa 15.4.2016 zo strany Univerzitnej nemocnice Bratislava (Klinika ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie LFUK a UNB) v rámci predmetného civilného konania, kde bolo na základe kladených otázok a ich následným zodpovedaním zistené, že traumatické postihnutie trojklanného nervu sa vyšetruje len na základe udania subjektívneho vnímania pacienta v zmysle poruchy. EMG vyšetrenie sa využíva na vyšetrenie motorickej inervácie nervov, nie senzitívnej (nevyšetrí sa tým citlivosť a vnímanie citlivosti). Samotnou príčinou vzniku traumatického postihnutia trojklanného nervu žalobcu boli poranenia, ktoré utrpel dňa 18.5.2013. V prípade traumatického postihnutia trojklanného nervu ide o trvalé postihnutie, ktoré sa ďalej nelieči. Na základe vyššie uvedených odpovedí v danom vyjadrení je jasne preukázané, že vyšetrenie EMG je v prípade žalobcu neúčinné.
17. Žalovaní argumentovali, že žalobca mal stav po traume hlavy, viacnásobnú zlomeninu sánky s postihnutím na obvyklom spôsobe života do 7.6.2013. Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, už len zo samotného tvrdenia obsiahnutého v znaleckom posudku súdneho znalca MUDr. Zdena Moresa, kde uviedol, že čas hojenia tohto zranenia klinicky trvá šesť až osem týždňov, a následne pacient pokračuje v liečení prostredníctvom rehabilitačnej liečby. Uvedená resp. priemerná doba práceneschopnosti 35 až 40 dní (viď. Znalecký posudok str. 19). V samotnom závere vyjadrenia v rámci poslednej odpovede príslušného lekára je uvedené, že pacient (E. B.) nevníma podnety v postihnutej časti spodnej pery spojené so senzitívnou inerváciou (teplotu, jemný dotyk, šteklenie, bolesť), čo môže spôsobovať diskomfort pri jedení (napr. necitlivosti vytekajúcej potravy z úst), ktorý sa dá považovať za ťažkosti v bežnom živote.
18. V predmetnom rozsudku súd vychádza z nesprávnej skutočnosti, z dôvodu, že žalobca bol v spomínanom čase živnostník. V rámci tejto skutočnosti boli v priebehu súdneho konania doložené relevantné dôkazy a to: • pracovná zmluva s rakúskou firmou P. V. T. S., ako aj samotné potvrdenie o výške zárobku žalobcu, kde je žalobca E. B. vedený ako zamestnanec, z dôvodu, že v roku 2008 na Slovensku svoju živnosť pozastavil, • od 08.09. 2008 sa nachádza v evidencii V., • trvanie práceneschopnosti žalobcu bolo doložené fotokópiou dokladu „PN", a tiež tieto skutočnosti vyplývajú aj zo znaleckého posudku súdneho znalca, • zamestnávateľ so žalobcom ukončil pracovný pomer po doručení práceneschopností. Predmetný dôvod ukončenia pracovného pomeru so žalobcom zamestnávateľ neuviedol. • Náklady na preklady, ktoré vznikli žalobcovi boli odôvodnené skutočnosťou, že v Rakúsku sa výslovne v týchto veciach komunikuje len nemeckým jazykom a zamestnávateľ, ako aj sociálna poisťovňa potrebovali úradný preklad jednotlivých lekárskych vyšetrení, a tiež aj následné úradné preklady v rámci trestného konania, ktoré bolo vedené na území Slovenskej republiky
19. Čo sa týka tzv. špeciálnej stravy (zeleninové výživy HIPP, HIPP BIO obilninové kaše, marína keks, piškóty Opávia, Pribináčik a iné), boli zadovažované pre žalobcu na základe odporučenia lekára z dôvodu, že sa jedná o voľne dostupný sortiment, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis. Taktiež v doložených zápisoch lekára o kontrole žalobcu je spomínaná riedka, kašovitá strava. Až od dňa 9.9.2013 mohol žalobca konzumovať stravu tuhšej konzistencie. Žalobca sa v rámci odporúčania tuhšej stravy dotazoval lekára, o akú konkrétnu tuhšiu stravu sa má jednať, na túto otázku mu bolo odpovedané zo strany lekára, že sa má jednať o varené zemiaky. V tejto súvislosti žalobca súdu predložil doklady o kúpe spomínaného sortimentu, ale vzhľadom na čas, ktorý od kúpi uplynul, predmetné doklady o kúpe vybledli, čo žalobca nevie v žiadnom prípade zo svojej strany ovplyvniť.
20. Tvrdenie, že žalobca žije plnohodnotným spoločenským životom, sa ešte nemusí zakladať na pravde, len z dôsledku vyhotovených fotografických snímok, na ktorých je žalobca počas svojho voľného času vyobrazený. A taktiež aj uvedený deň zverejnenia fotografických snímok, nemusí zodpovedať aj dňu ich samotného vyhotovenia.
21. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 1.000 eur, ktorá mu vznikla stratou zlatej retiazky. Predmetná fotokópia fotografie zlatej retiazky bola založená žalobcom do spisu. Čiže argumentácia zo strany súdu, že nie je zrejmé, či ide o uplatňovanie nároku na náhradu škody za retiazku alebo náramok nie je správna, nakoľko žalobca poukázal v rámci konania, že sa jedná o zlatú retiazku. A tiež aj v rámci priebehu trestného konania strata retiazky bola žalobcom spomenutá.
22. Tiež poukazuje na skutočnosť, že v predmetnom rozsudku v bode 44. súd uvádza: „Súd poukazuje na to, že za účinnosti bývalého Občianskeho súdneho poriadku bol žalobca prostredníctvom advokáta vyzvaný listom zo dňa 2.12.2015, aby svoje nároky riadnym spôsobom špecifikoval, právne zdôvodnil a oprel o dôkazy čo však v priebehu konania učinené nebolo, čo viedlo v konečnom dôsledku k zamietnutiu žaloby.'' K tomuto tvrdeniu má za potrebné uviesť, že súdom uvedené skutočnosti boli zo strany žalobcu vykonané a osobne podané na Okresný súd Galanta dňa 22.12.2015 aj s prílohami v počte 7 (viď. príloha).
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiada, aby Krajsky súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta.. zo dňa 20.12.2016, sp. zn. 8C/687/2015-135 a vec vrátil na ďalšie konanie.
24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedli, že sa nestotožňujú s tvrdením žalobcu, naopak majú za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy a správne ustálil skutkový stav na základe vykonaného dokazovania. Žalobca nepreukázal, z akého dôvodu bol ku dňu 20.07.2013 ukončený pracovný pomer s jeho zamestnávateľom v Rakúsku, pričom však ním uplatnený nárok nemôže mať žiadny základ, pokiaľ nie je preukázané, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru a vzniku nezamestnanosti žalobcu v priamom príčinnom vzťahu so škodou na zdraví spôsobenou žalovanými. Z dokazovania je zrejmé, že žalobca v skutočnosti neutrpel nijaké následky, ktoré by ho obmedzovali v jeho pracovnom živote, alebo znížili, alebo akokoľvek zmenili jeho schopnosti a možnosti pracovného uplatnenia. Vznik nezamestnanosti žalobcu a žalobcom tvrdený ušlý príjem nemohol byť spôsobený alebo zavinený žalovanými. Opätovne poukazujú na znalecký posudok č. 35/20l3 zo dňa 29.10.2013, vypracovaný MUDr. Zdenom Moresom, ktorý žalobca predložil, kde sa uvádza (str. 24); že „poškodený podľa jeho výpovede znalcovi po ukončení dočasnej PN pracuje v pôvodnom zamestnaní.“
25. Žalobca navyše ani riadne nepreukázal výšku príjmu, ku ktorého výpadku malo podľa tvrdení žalobcu dôjsť. Žalobca predložil iba potvrdenie zamestnávateľa, v ktorom nie je uvedená, ani zamestnávateľom nijak potvrdená výška príjmu žalobcu. Žalobca doložil písomnosti, a to výlučne v nemeckom jazyku (teda pre konanie nepoužiteľné), o ktorých sa možno len domnievať, že sú výplatnými páskami žalobcu, tieto však nie sú nikým podpísané ani nijak potvrdené. Z týchto dokumentov tiež vyplýva, že žalobcovi bol za obdobie máj až júl 2013 vyplatený čistý príjem v sume 5.647,85 eur, resp. za obdobie jún až júl 2013 čistý príjem v sume 4.326,78 eur. Tento vyplatený príjem žalobca nijako nezohľadňuje vo svojom výpočte ušlého príjmu, ktorý si od žalovaných uplatňuje.
26. Žalobca navyše jednoznačne neustálil, za aké obdobie si uplatňuje nárok na náhradu ušlého príjmu, keďže raz uvádza obdobie 5 mesiacov, a to máj až september 2013, a raz obdobie 4 mesiacov, a to 18. máj až 23 september 2013. Poukazujú tiež na skutočnosť, že žalobca poberal od Sociálnej poisťovne dávku v nezamestnanosti, a to v dobe od 23.8.2013 do 22.9.2013, pričom za toto obdobie mu bola vyplatená suma 820,50 eur. Pokiaľ by aj došlo k preukázaniu skutočnosti, že nezamestnanosť žalobcu bola spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných, čo preukázané nebolo, tak aj v takomto prípade však žalobca mal nárok na dávku v nezamestnanosti už od 21.7.2013, t.j. odo dňa, keď mu skončil pracovný pomer so zamestnávateľom v Rakúsku, pokiaľ by si tento nárok žalobca riadne uplatnil. Žalobca si tento nárok však riadne neuplatnil, a bol zaevidovaný medzi uchádzačov o zamestnanie až od 23.8.2013, čím mu z vlastného zavinenia ušla za dané obdobie dávka v nezamestnanosti, čo v žiadnom prípadne nemožno pripisovať na ťarchu žalovaným. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví a to náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Svoj nárok preukazuje lekárskym posudkom zo dňa 25.9.2015, podľa ktorého bolo bolestné stanovené vo výške 105 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 150 bodov. Výšku svojho nároku žalobca vypočítal na 4.375,80 eur, keď vychádzal z hodnoty bodu 17,16 eur, čo je hodnota bodu stanovená pre rok 2015. Žalobca však utrpel škodu na zdraví v roku 2013, kedy hodnota bodu bola stanovená vo výške 16,10 eur a táto hodnota bodu je rozhodná pre výpočet výšky náhrady. Žalobcom uplatnená výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je tak nesprávne vypočítaná. Nárok na náhradu za
bolesť žalovaní v zákonnej výške aj uspokojili, a to po oboznámení sa so žalobou, ktorou si žalobca po prvý krát voči žalovaným uplatnil nárok na náhradu škody. Pokiaľ by si bol žalobca tento nárok uplatnil ešte pred podaním žaloby, tak by mu bol žalovanými uhradený a nebolo by sa o ňom vôbec konalo v tomto konaní.
27. Ohľadne nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, v plnom rozsahu sa stotožňujú s rozsudkom súdu prvej inštancie, osobitne bodmi 34 až 37. Je nesporné, že v znaleckom posudku č. 35/2013 zo dňa 29.10.2013, vypracovanom MUDr. Zdenom Moresom, sa uvádza (str. 24), že „poškodený podľa jeho výpovede znalcovi po ukončení dočasnej PN pracuje v pôvodnom zamestnaní. Zranenia nebudú mať vplyv ani na jeho spoločenské uplatnenie." Je nesporné, že aj MUDr. X. K. a MUDr. V. T. vo vyjadrení zo dňa 15.4.2016,uvádzajú : „jedná sa o ťažkosti, ktoré by nemali mať vplyv na spoločenské uplatnenie." Taktiež dôkazy, predložené žalovanými, a to najmä fotografie z početných spoločenských akcií z rokov 2013, 2014, 2015 a 2016 preukazujú, že žalobca žije plnohodnotným spoločenským životom, a netrpí nijakými obmedzeniami alebo následkami, ktoré by odôvodňovali uplatnený nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaní sa plne stotožňujú so súdom prvej inštancie, že v časti sťaženia spoločenského uplatnenia je nárok žalobcu nepreukázaný a nedôvodný.
28. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu tvrdených cestovných nákladov vo výške 1.101,60 eur. Zo žalobcom predloženého výpočtu cestovných nákladov nie je zrejmé, či dané cesty boli uskutočnené, kto absolvoval jednotlivé cesty a akým dopravným prostriedkom, a rovnako ani spôsob výpočtu nákladov nie je zrejmý. Žalobca nepreukázal ani dôvodnosť absolvovania jednotlivých ciest, ani že by tieto cesty bolo potrebné uskutočniť v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia, ktoré žalobca utrpel.
29. Žalobca v návrhu uvádza, že mu vznikla ďalšia škoda, náhrady ktorej sa domáha vo výške 386,14 eur titulom poplatkov za preklady, „nakoľko navrhovateľ pracoval v Rakúsku a bolo potrebné predkladať príslušné doklady“. Žalobca založil do spisu tri fotokópie dokladov o úhrade platby v hotovosti PhDr. U. B.. Súčet týchto úhrad však nezodpovedá žalobcom uplatnenému nároku. Navyše z predložených dokladov nie je preukázané, za aké konkrétne úkony znalkyne boli platby vykonané a teda nie je možné posúdiť ich dôvodnosť v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu.
30. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 1.000 eur, ktorá mu mala vzniknúť stratou zlatej retiazky. Dôkazom má byť fotografia retiazky, ktorú založil žalobca do spisu. Dátum vyhotovenia predmetnej fotografie však z predloženej fotokópie nie je zrejmý, považujú za pomerne neobvyklé, že si žalobca vyhotovil z retiazky osobitnú foto. Nie je žiadnym spôsobom preukázané, že k strate danej retiazky vôbec došlo. Žalobca nepreukázal, že by bol vlastníkom zlatej retiazky, ani aká mala byť hodnota retiazky, ktorá sa nachádza na fotografii.
31. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 1.000 eur ako náklady na špeciálnu stravu. Svoj nárok opiera o tvrdenie, že mal zdravotné problémy a nemohol prijímať normálnu stravu. Ako dôkaz vzniku škody predložil súpis „Špeciálna strava“. Žalobca nepredložil skutočné relevantné doklady o tom, že mu ním uvádzané náklady vznikli a že nakupoval ním uvádzané produkty. Žalobca takisto opomína, že pokiaľ by nepožíval ním uvádzanú špeciálnu stravu, tak je zjavné, že by po dobu ním uvádzaných štyroch mesiacov požíval inú, bežnú stravu, a teda náklady na stravovanie by mu boli istotne vznikli bez ohľadu na utrpené poškodenie zdravia. Žalobca teda nijakým spôsobom nepreukázal, že mu vznikli akýmkoľvek spôsobom zvýšené náklady na stravovanie, a to práve v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia spôsobeným žalovanými.
32. Náhradu za trvalé následky ako nemajetkovú ujmu si žalobca uplatňuje vo výške 15.000 eur. Žalovaní nevedia na základe akého právneho titulu a o akú právnu normu žalobca opiera svoj nárok označený ako náhrada za trvalé následky.
33. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 2.z. „Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).“ Odškodňovanie trvalých následkov z poškodenia zdravia je teda zahrnuté v odškodňovaní za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaní sa plne stotožňujú so súdom prvej inštancie, že v tejto časti je nárok žalobcu nepreukázaný a nedôvodný.
34. Žalovaní v zmysle vyššie uvedeného majú za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, na základe čoho žalobu zamietol. Žalovaní navrhujú odvolaciemu súdu potvrdiť Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/687/2015-135 a uplatňujú si náhradu trov odvolacieho konania.
35. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca. K špeciálnej strave, nároku na náhradu škody za retiazku, k následkom v súvislosti s úrazom ako aj k predloženým dôkazom sa vyjadril obdobne ako v odvolaní.
36. Suma 15.000 eur je nárokovaná z dôvodu, že žalobca má trvalé následky t.j. necíti si spodnú peru a bradu, pri jedení mu vyteká z úst, v noci chrápe, vytekajú mu sliny v noci na vankúš a iné. Do danej doby bol žalobca spolu so svojou manželkou spoločensky aktívnym, zúčastňovali sa rôznych spoločenských podujatí, ale následne od daného skutku, ktorý mu spôsobil tieto trvalé následky sa vyhýba spoločenským podujatiam, kvôli tomu, že nemôže normálnym spôsobom požívať jedlo teda bez toho, aby mu daná potrava nevytekala z úst.
37. Uviedol, že odvolaciemu súdu dodatočne predkladá, fotokópiu technického preukazu a súčasne 3 ks pokladničných dokladov od kúpy nafty resp. paliva do motorového vozidla Volkswagen Tiguan, ktoré bolo zo strany žalobcu resp. jeho manželky Y. B. využívané v rámci dopravy žalobcu na jednotlivé vyšetrenia jeho vtedajšieho zdravotného stavu. Žalobca odvolaciemu súdu predkladá 3 ks daných pokladničných dokladov len z toho dôvodu, nakoľko daná udalosť resp. nákup danej nafty - paliva sa uskutočňoval v období roku 2013 a z toho dôvodu, jedine tieto ostali aj doposiaľ čitateľné, ostatné pokladničné doklady vybledli z dôvodu daného časového odstupu t.j. 4 roky. Žalobca v priebehu súdneho konania uviedol cesty, na ktorých sa mal zúčastniť spolu s jeho manželkou, ktorá mu v tom čase pomáhala s návštevami lekárov z dôvodu nutnej zdravotnej starostlivosti, ktorú si jeho zdravotný stav v tej dobe vyžadoval. Okresný súd v Galante takto podložené skutočnosti právne neakceptoval, z dôvodu, že žalobca pri preukazovaní tohto nároku nevychádzal zo zákona č. 283/2002 Z.z. v platnom znení o cestovných náhradách, tak z tohto dôvodu až teraz žalobca prekladá dané nároky v požadovaní tohto predmetného zákona. Ide teda o doklady, ktoré preukazujú žalobcov nárok - teda o vyúčtovanie ciest, ktoré boli žalobcom vykonané z dôvodu potreby jeho lekárskeho ošetrenia. Vyúčtovanie ciest, ktoré boli vykonané na základe potreby účasti na procesných úkonov zo strany orgánov činných v trestnom konaní žalobca na základe tohto dokumentu poukazuje na 7 ciest vykonaných za týmto účelom t.j. na OOPZ Šoporňa, žalobca tiež predkladá podrobné vyúčtovanie nákladov spojených cestou do Nemocnice Svätého Lukáša v Galante, ktoré boli absolvované za účelom vyšetrenia jeho zdravotného stavu, kde bol na základe vyšetrenia hospitalizovaný na štyri dni. Tiež je v rámci tohto dokladu priložený aj dokument o jeho hospitalizácii zo dňa 18.05.2013 zo strany primára traumatologického oddelenia MUDr. L. M..
- Žalobca predkladá tiež podrobné vyúčtovanie nákladov spojených s cestami do Nemocnice Bratislava Ružinov, kde bol aj hospitalizovaný, predkladá tiež podrobné vyúčtovanie nákladov spojených s cestami v rámci vykonaných rehabilitácií súčasne aj s potvrdením o ich následnom vykonaní.
- Žalobca predkladá tiež podrobné vyúčtovanie nákladov spojených s cestami, vyúčtovanie nákladov spojených s cestami vykonanými na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Galante, vyúčtovanie nákladov spojených s cestami do Rakúska za účelom vydokladovania žalobcovej práceneschopnosti a tiež aj odhlásenia jeho osoby z prechodného pobytu súčasne odovzdanie ubytovne v ktorej býval, a tiež aj vybavenia jeho následnej možnosti hlásenia sa na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny. Žalobca predkladá tiež podrobné vyúčtovanie nákladov spojených s cestami za účelom vykonávania prekladateľských úkonov do nemeckého jazyka a tiež aj z nemeckého jazyka do slovenského jazyka.
38. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že žalobca vo vyjadrení v plnom rozsahu zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní voči Rozsudku, kedy neuvádza žiadne nové argumentácie. Žalovaní naďalej trvajú na tom, že žalobca nepreukázal žalobou uplatnený nárok. Žalobca tiež tvrdí, že nevedel predložiť doklady o kúpe špeciálnych potravín, resp. že doklady vybledli, čo žalobca nevie zo svojej ovplyvniť. Žalovaní podotýkajú, že skutočnosť, že žalobca nezabezpečil vyhotovenie kvalitných fotokópii dokladov o kúpe údajnej špeciálnej stravy nie je možné dávať na ťarchu žalovaných, keď že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu.
39. K strate zlatej retiazky žalobca vo vyjadrení v plnom rozsahu zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní voči Rozsudku. kedy neuvádza žiadne nové argumentácie. Žalobca nepreukázal, že by bol
vlastníkom uvádzanej zlatej retiazky, žalobca nepreukázal, že by došlo k „strate retiazky" v súvislosti s konaním žalovaných, žalobca ani nevedel riadne v čase údajného vzniku škody či došlo k strate retiazky alebo náramku, žalobca nepreukázal výšku údajnej škody a súd prvej inštancie nepochybil, keď ustálil, že v tejto časti je nárok žalobcu nepreukázaný a nedôvodný. Žalobca vo vyjadrení poukazuje na „Vyjadrenie k otázkam v rámci civilného konania" vypracovaného Univerzitnou nemocnicou v Bratislave dňa 15.4.2016 a to, že vyšetrenie EMG v súvislosti s postihnutím trojklanného nervu je v prípade žalobcu neúčinné.
40. Predmetný dôkaz súd prvej inštancie mal k dispozícii pri rozhodovaní vo veci samej. Žalovaní majú za to, že tento dôkaz nie je dôkazom o existencii nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní. Zároveň majú žalovaní za to, že z tohto dôkazu vyplýva, že daná diagnóza sa zisťuje a určuje na základe udania subjektívneho vnímania pacienta v zmysle poruchy citlivosti. Žalovaní tak majú za to, že aj v prípade žalobcu nebola uvádzaná diagnóza objektívne zistená.
41. Žalovaní majú za to, že dôkazy svedčiace tomu, že žalobca v krátkom čase po ukončení práceneschopnosti po úraze v roku 2013 bol na zahraničnej dovolenke, na ktorej vyhotovil fotografie, z ktorých ani náznakom nemožno dedukovať obmedzenia žalovaného v spoločenskom živote, ako aj dôkazy o intenzívnom spoločenskom živote žalobcu v následnom období rokov 2013, 2014, 2015 a 2016, sú v príkrom rozpore s tvrdeniami žalobcu, na základe ktorých sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy - necitlivosť spodnej pery a brady, vytekanie slín, chrápanie, vytekanie stravy z úst a pod.
42. Žalovaní sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojich doterajších námietok a vyjadrení týkajúcich sa žalobcom uplatneného nároku na náhradu za ním tvrdený ušlý zisk a za vyhotovenie prekladov do nemeckého jazyka.
43. Dôkazy, ktoré žalobca spolu s vyjadrením predložil súdu nie je možné považovať za novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. Dôkazy predložené žalobcom, cestovné príkazy, svedčia o pracovných cestách podnikateľky Y. B., podnikajúcej v rozhodnom období v postavení súkromnej podnikateľky zapísanej v živnostenskom registri vedenom Okresným úradom Galanta pod číslom ž. r. XXX-XXXXX. V prípade, že sa jednalo o pracovné cesty uvedenej podnikateľky súvisiace s jej podnikaním, tak nemôže ísť o nárok žalobcu na náhradu škody ako to v konaní žalobca uvádza. V prípade, že sa jednalo o súkromné cesty Y. B., konané za účelom tvrdeným žalobcom, nejedná sa o „pracovné cesty" podnikateľky Y. B. a ak ich táto takto evidovala vo svojom účtovníctve, tak spáchala daňový delikt.
44. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Uviedol, že nadväzujúc na vyjadrenie protistrany, že žalobca nepreukázal žalobou uplatnený nárok na náhradu výdavkov na špeciálnu stranu, podotýka, že žalobca absolvoval náročnú operáciu 4-násobnej zlomeniny sánky a jednej praskliny. Operačný zákrok bol vedený z vnútornej strany ústnej dutiny, ukončený šitím a fixáciou sánky o hornú čeľusť chirurgickými skrutkami, výsledok operácie bol náležite preukázaný príslušnými fotografiami. Uvedená skutočnosť nesporne preukazuje potrebu prijímania špeciálnej stravy zodpovedajúcej strave dojčaťa. Žalobca taktiež predložil súdu doklady o kúpe špeciálnych potravín, ktoré bez jeho subjektívneho zavinenia v časovom období štyroch rokov od spáchania trestného činu do začatia súdneho konania vybledli. Preto má za to, že žalobca si svoju dôkaznú povinnosť náležite splnil.
45. Zlatá retiazka bola zhotovená na zákazku u zlatníka z L., pričom žalobca bol jej vlastníkom dlhé roky, a vzhľadom k tomuto dlhému časovému obdobiu už nemal potrebu archivovať dokument preukazujúci zhotovenie na zákazku. Hodnota zlatej retiazky bola v čase jej zhotovenia 30. 000 SK (1000 eur), avšak v súčasnosti, resp. v čase vzniku škody zlato na hodnote nabralo. Vlastníctvo bolo preukazované každodenným nosením zlatej retiazky a vedomosťou žalobcu a blízkych z jeho okolia, že v čase pred vznikom škody mal retiazku ako každý iný deň na krku, pričom žalobca pri výpovedi konštatoval jej stratu. Vo vyšetrovacom spise je konštatovaná strata retiazky, preto vyjadrenie žalovaných o nevedomosti žalobcu, či došlo k strate retiazky, alebo náramku považuje za bezpredmetné.
46. EMG vyšetrenie v súvislosti s postihnutím trojklanného nervu absolvoval žalobca na návrh a žiadosť protistrany. Napriek tomu, že EMG vyšetrenie je v prípade žalobcu neúčinné, nemožno spochybňovať poškodenie trojklanného nervu a objektívnosť zistenia danej diagnózy. Z lekárskeho posudku jednoznačne vyplýva, že daná diagnóza je predmetom subjektívneho vnímania pacienta v
zmysle poruchy citlivosti, a EMG vyšetrenie nedokáže túto skutočnosť ani vyvrátiť ani potvrdiť, preto EMG vyšetrenie nemožno považovať za dôkaz o neexistencii nárokov, tak ako tvrdí protistrana.
47. Zahraničná dovolenka bola vopred plánovaná a vyplatená v januári v roku 2013, teda 4 mesiace pred napadnutím žalobcu na jeho vlastnom pozemku. Súčasťou dovolenky, ktorá poskytla regeneráciu po nepríjemnom a života meniacom incidente bolo doplatenie služby ALLINCLUSIVE, ktorá zahŕňala obrovský výber pestrého a výživného jedla, tekutého aj riedkeho skupenstva, zodpovedajúceho zdravotnému stavu žalobcu. Okrem už uvedeného, prednosťou zahraničnej dovolenky boli liečivé účinky soľného jazera na postihnuté miesto žalobcu. Poškodenie zdravia žalobcu preto nemožno vnímať ako dôvod na zrušenie vopred plánovanej a uhradenej dovolenky. Fotky znázorňujúce výlet v kruhu rodiny či priateľov v žiadnom prípade nepopierajú žalobcove trvalé následky ako vytekanie potravy z úst, slintanie, chrápanie, necitlivosť spodnej pery a tak ďalej. Žalobcova rodina a blízki priatelia nepredstavujú pre žalobcu terč poukazovania, posmechu či stresujúce prostredie. Na druhej strane, uvedené následky nie sú dôvodom na obmedzenie styku s rodinou a priateľmi či slobodného pohybu.
48. Naďalej trvá na tom, že predložil dostatočné množstvo relevantných dokumentov, ktoré preukazujú stratu zamestnania v dôsledku dlhodobej pracovnej neschopnosti, ako aj potrebu prekladov zo slovenského do nemeckého jazyka.
49. Žalobca si už pri podaní žaloby uplatňoval nárok na náhradu cestovných nákladov, ktoré boli náležite preukázané čo do dôvodu, čo do výšky. Uvedené dokumenty boli predložené ešte v prvostupňovom konaní, preto ich nemožno považovať za novoty. Manželka žalobcu, Y. B., v rozhodnom období podnikateľka, používala automobil nielen na podnikateľské účely, ale aj súkromné účely, čím sa živnostenský zákon neporušoval ani neobchádzal. Žalobca sa naďalej dožaduje spravodlivého rozhodnutia súdu o náhradu majetkovej ujmy a primeraného finančného zadosťučinenia. Hore uvedenými následkami žalobca trpí úmyselným zavinením žalovaných, ktorí do dnešného dňa neprejavili snahu po ľútosti daného konania, neospravedlnili sa ani sa nezaujímali o zdravotný stav žalobcu. Z ich strany sa žalobca dočkal len slovného napádania, ohovárania a urážania.
50. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku vecne správny.
51. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. K odvolacím námietkam žalobcu dodáva ešte nasledovné.
52. Predmetom konania je nárok vo výške 30.043,54 eur, ktorý pozostáva z ušlého zisku vo výške 7.180 eur, náklady spojené s liečením 5.477,40 eur (z toho 4.375,80 pripadá na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a suma vo výške 1.101,60 na cestovné), náklady za preklad do slovenčiny vo výške 386,14 eur, náhrada škody za zlatú retiazku vo výške 1.000 eur, náklady na špeciálnu stravu vo výške 1.000 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške vo výške 15.000 eur. Trestným rozkazom Okresného súdu v Galante v konaní sp. zn. 29T/197/2014 boli žalovaní 1/ a 2/ uznaní za vinných z toho, že spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví čím spáchali prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za čo každému zo žalovaných bol uložený peňažný trest vo výške 500 eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného E. B. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a obdobne Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. Krajská pobočka Z..
53. Pokiaľ ide o jednotlivé nároky, ktoré si žalobca uplatnil, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tieto svoje nároky žalobca nepreukázal. Bolestné bolo žalobcovi vyplatené a odvolacie námietky žalobcu v tom, že bolo preukázané, že vyšetrenie EMG je v prípade žalobcu neúčinné, súd nespochybňuje, avšak bolo na žalobcovi preukázať, že následky poranení zo strany žalovaných mu spôsobili diskomfort pri jedení, ktorý pretrval aj po skončení PN a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré ale zároveň boli v znaleckom posudku MUDr. Moresa vylúčené a kde je konštatované, že zranenia nebudú mať vplyv ani na jeho spoločenské uplatnenie. Taktiež z vyjadrenia MUDr. T. a MUDr. K. zo dňa 15.04.2016, ktoré predložil sám žalobca vyplýva: “Jedná sa o ťažkosti, ktoré by nemali mať vplyv na spoločenské uplatnenie.” Na základe uvedeného je možné konštatovať, že žalobcovi nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenie na základe vykonaného dokazovania súd nemohol priznať. Žalobca neprodukoval také dôkazy, ktoré by preukázali nárok žalobcu na vyplatenie sumy titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia. Žalovaná strana ako prostriedok procesnej obrany namietala, že obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia je nepreskúmateľné a vo veci bola vypočutá manžela žalobcu, avšak z jej výpovede nevyplynulo a nebola preukázaná skutočnosť tvrdená žalobcom o jeho pretrvávajúcich následkoch resp., že by bol výrazným a neprimeraným spôsobom v spôsobe života v porovnaní so spôsobom života pred nehodou obmedzovaný. Navyše tiež treba prisvedčiť argumentácii žalovaných, že žalobca si bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil v nesprávnej výške, keď hodnota bodu mala byť vo výške 16,10 eur.
54. Žalobca predložil súdu listiny, na základe ktorých si uplatnil náhradu za stratu na zárobku (podľa jeho návrhu ušlý zisk). Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že bolo na žalobcovi preukázať hodnoverné doklady o výške svojho zárobku pred úrazom, ktorý mu spôsobili žalovaní. Rovnako nie je zrejmé či a ak áno v akej výške mu boli vyplatené nemocenské dávky, ktoré by bolo v danom prípade potrebné zohľadniť. Pokiaľ ale žalobca hodnoverne nepreukázal svoj príjem pred úrazom a aká suma mu bola vyplatená počas práceneschopnosti, za tejto situácie, tak žalobca nezvládol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku.
55. Žalobca si uplatnil aj nárok na špeciálnu stravu. Súd prvej inštancie však správne uviedol, že nie je zrejmé, v čom mala spočívať špeciálna strava pre žalobcu, keď jediným kritériom bolo podľa tvrdenia žalobcu, že mal konzumovať riedku, kašovitú stravu. Sortiment, ktorý popísal žalobca ako tzv. špeciálnu stravu, ktorú mal konzumovať jednak nepreukázal dokladmi o ich kúpe a jednak nie je zrejmé, v čom mali zvýšené náklady spočívať, pokiaľ konzumuje (a aj konzumoval) riadnu stravu, hoci riedkej konzistencie. Argumentácia žalobcu v tom, že nemôže za to, že od r. 2013 vybledli pokladničné bločky neobstojí, pretože dôkazné bremeno je na žalobcovi a pokiaľ si chcel uplatniť nárok v tejto súvislosti, bolo na ňom urobiť vhodné opatrenie na uchovanie bločkov (aspoň vo fotokópii).
56. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody za zlatú retiazku, tento svoj nárok opäť čo do výšky nepreukázal. Na preukázanie nároku na zaplatenie 1.000 eur totiž nepostačuje iba doloženie fotodokumentácie zlatej retiazky, ale relevantný dôkaz aj o jej hodnote. Iba v takom prípade by mohol súd žalobcovi priznať nárok na náhradu škody za zlatú retiazku. Napokon žalobca nezvládol dôkazné bremeno ani v prípade cestovných nákladov. Podmienkou priznania tohto nároku je, že náklady boli skutočne vynaložené, boli účelné, neboli hradené z prostriedkov nemocenského, prípadne iného poistenia. Za náklady liečenia možno považovať zabezpečenie pomoci inej osoby /ošetrovateľky, pomocníčky v domácnosti a pod./, zadováženie zdravotníckych pomôcok, prípadne iné náklady vynaložené v súvislosti s vykonávaním takých úkonov, ktoré smerujú k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia poškodeného, náklady diétneho, výdatnejšieho stravovania /R III/1967/. Účelne vynaložené náklady teda slúžia výlučne na liečbu a zlepšenie zdravotného stavu poškodeného. Žalobca si ich nevyčíslil riadnym spôsobom a nie je zrejmé či išlo o cesty za účelom návštevy lekára zo strany žalobcu v súvislosti s úrazom, ktorý mu spôsobili žalovaní.
57. Žalobca síce v odvolacom konaní predložil technický preukaz, pokladničné bločky a ďalšie dôkazy za účelom priznania jeho nároku ako náhradu cestovných nákladov, bolo, ale na žalobcovi predložil všetky
relevantné dôkazy na účelom ich preukázania a vyčíslenia pred súdom prvej inštancie. Žalovaní správne uviedli, že v danom prípade nejde o novoty podľa ust. § 366 CSP, preto na tieto dodatočne predložené listinné dôkazy, odvolací súd nemohol prihliadnuť. Napokon odvolací súd udáva, že ani z potvrdenia o výdavkoch za tlmočenie z nemčiny do slovenčiny tiež nie je zrejmé, čo bolo predmetom prekladov, za aké konkrétne úkony znalkyne boli platby vykonané a teda nie je možné posúdiť ich dôvodnosť v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu, preto záver súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobcovi nepriznal nárok na ich náhradu bol tiež správny.
58. Preto odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené, rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny vo výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
59. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).