Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_26Cbi-6-2020.pdf
PDF · 121.72 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobkyne: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, T., právne zastúpená: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, IČO: 51 436 108 proti žalovanému: JUDr. Miroslav Michalička, so sídlom kancelárie: Halenárska 18, Trnava, IČO: 42 155 118 správca úpadcu Karol Novák - STAMFI v konkurze, so sídlom Šafárikova 9, Trnava, IČO: 18 029 124, o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, takto
rozhodol:
I. Peňažná pohľadávka z bežného účtu úpadcu, v banke: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v celkovej sume: 25.235,45 Eur, sa vylučuje zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu: Karol Novák - STAMFI, IČO: 18 029 124, Šafárikova 9, 917 01 Trnava, v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/21/2012.
II. Úpadca Karol Novák - STAMFI v konkurze, IČO: 18 029 124, Šafárikova 9, 917 01 Trnava, je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2020 domáhal vylúčenia peňažnej pohľadávky z bežného účtu úpadcu, v banke: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v celkovej sume: 25.235,45 Eur, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/21/2012.
1.1. V žalobe uviedol, že do konkurzného konania bola prihlásená pohľadávka veriteľa- Daňový úrad Trnava vo výške 23.740,03 eur spolu so zabezpečovacím právom: záložným právom k nižšie špecifikovanej nehnuteľnosti. Postúpením pohľadávky prišlo k zmene veriteľa na Slovenská konsolidačná, a. s.. Do majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa zapísal správca úpadcu tak, ako je uvedené v oprave súpisu majetku oddelenej podstaty zverejnenom v obchodnom vestníku č. 29/2013 zo dňa 11. februára 2013, nehnuteľnosť špecifikovanú ako byt č. 6 na 2.p. bytového domu súpisné číslo XXXX, na pozemku parc.č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 866 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku XXX/ XXXXX, katastrálne územie T., obec T., okres T., zapísané na LV č. XXXX. V čase zápisu predmetnej nehnuteľnosti do súpisu majetku oddelenej podstaty bol úpadca podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 vzhľadom k celku, a manželka úpadcu - žalobkyňa, bola podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 vzhľadom k celku. Na uvedený byt bolo v čase pred vyhlásením konkurzu - v čase existencie bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu a manželky úpadcu, zapísané daňové záložné právo na základe rozhodnutia Daňového úradu Trnava o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 649/340/39-8657/08/Gro/3824 zo dňa 5.2.2008, ktorým bola zabezpečená pohľadávka vo výške 23.740,03 eur. Dňa 7. júla 2016 sa konala dražba predmetnej
nehnuteľnosti, v rámci ktorej prišlo k vydraženiu bytu za sumu 73.500,-eur, ktorá predstavuje výťažok z dražby ako majetok oddelenej podstaty. Oznámením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 3. októbra 2016 zverejnil správca úpadcu Oznámenie o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a Oznámenie zámeru zostaviť čiastkový rozvrh výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s.. Po zrealizovaní dražby a uhradení celej ceny dosiahnutej vydražením správca skonštatoval dosiahnutie hrubého zisku (výťažku) zo speňaženia bytu vo výške 73.500,- eur. Zároveň vyzval žalovaný zabezpečeného veriteľa na schválenie navrhovaného rozvrhu, k čomu prišlo podaním zabezpečeného veriteľa zo dňa 18. októbra 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené a síce že v rámci speňažovania majetku v konkurze prišlo aj k dražbe spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k bytu, ktorý bol vo vlastníctve tretej osoby- žalobkyne bolo potrebné vyhodnotiť, či jej právna úprava priznáva nárok na vydanie časti z výťažku speňaženia majetku, keďže výška výťažku prevyšovala výšku pohľadávky proti oddelenej podstate. Dňa 10. novembra 2020 žalovaný zverejnil II. časť súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu, kde zapísal zápis č. 7 a to PEŇAŽNÁ POHĽADÁVKA - z bežného účtu úpadcu v banke C.verová D., a.s., celková suma: 25.235,45 eur , dôvod zapísania majetku do súpisu: § 67 ods. 1 písm. b) ZKR, súpisová hodnota majetku: 25.235,45 eur, sporný zápis: E. R., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX T. - podielová spoluvlastníčka v podiele 1/2-ica speňaženého majetku zapísaného v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa Slovenska konsolidačná, a. s. Dňa 23. 11. 2020 obdržala žalobkyňa výzvu žalovaného v zmysle § 78 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Na predmetnú výzvu žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu reagovala listom zo dňa 1.12.2020, ktorým SKP uviedla dôvody, pre ktoré navrhuje vylúčenie uvedeného majetku zo súpisu a následné vrátenie finančných prostriedkov. Dňa 15.12.2020 bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená výzva žalovaného na podanie žaloby voči správcovi. Je nepochybné, že v rámci oddelenej podstaty prišlo k speňaženiu majetku patriaceho úpadcovi (spoluvlastnícky podiel 1/2) a rovnako aj majetku tretej osoby, žalobkyne (rovnako spoluvlastnícky podiel 1/2). Vzhľadom na uvedené je potrebné aj peňažný výťažok z dražby potrebné vnímať ako majetok, ktorý v 1/2 predstavuje majetok tretej osoby. Nemožno, s prihliadnutím na právnu úpravu majetku tretej osoby tvoriaceho oddelené podstatu, vnímať výťažok z dražby nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve ako výťažok, na ktorý sa nemá vzťahovať § 70 ZKR. Išlo by o postup contra legem, ktorý by zasiahol do ústavného práva tretej osoby chrániaceho majetok a jeho vlastníctvo. Majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, môže byť v zmysle § 79 ZKR aj majetok vo vlastníctve tretej osoby avšak je potrebné vziať na zreteľ, že zmyslom konkurzu úpadcu je uspokojenie veriteľov primárne z majetku vo vlastníctva úpadcu. V súlade s požiadavkou ochrany majetku / vlastníctva je podľa nášho názoru postup, kedy príde k zásahu do vlastníctva / majetku tretej osoby len v primeranom a nevyhnutnom rozsahu. Po dražbe nehnuteľnosti oddelenú podstatu tvoril majetok vo vlastníctve úpadcu a rovnako aj majetok vo vlastníctve žalobkyne. V takomto prípade je žalovaný povinný uspokojiť pohľadávku proti oddelenej podstate primárne z majetku vo vlastníctve úpadcu. Pokiaľ by majetok v oddelenej podstate patriaci úpadcovi nepostačoval na úhradu pohľadávky proti oddelenej podstate, až v takomto prípade by mohol pristúpiť k uspokojeniu neuspokojenej časti pohľadávky proti oddelenej podstate z majetku tretej osoby. Účelové prednostné uspokojenie pohľadávky proti oddelenej podstate z majetku tretej osoby s cieľom presunu majetku v oddelenej podstate patriaceho úpadcovi do všeobecnej podstaty je podľa porušením práva vlastniť majetok podľa čl. 20. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na ochranu majetku a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. I. Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nemožno od tretej osoby spravodlivo požadovať, aby pohľadávka proti oddelenej podstate bola prednostne uspokojená z majetku tretej osoby za situácie, kedy oddelená podstata zahŕňa aj majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa vo vlastníctve úpadcu. Ak takýto majetok existuje, musí primárne slúžiť na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Nespotrebovaný zvyšok výťažku z predaja nehnuteľnosti prináležiaci tretej osobe má byť postupom podľa § 70 ods. 2 písm. c) ZKR vydaný tretej osobe. Majetok v podielovom spoluvlastníctve úpadcu a tretej osoby tvorí oddelenú podstatu, nie podstatu všeobecnú. Nezabezpečení veritelia sú oproti zabezpečenému veriteľovi v nevýhodnejšej pozícii vzhľadom na absenciu ich zabezpečovacieho práva. Nie je preto na mieste, aby sa „spoliehali“ na vyššie opísaný účelový postup, keď sa na úhradu zabezpečenej pohľadávky prednostne použije majetok patriaci tretej osobe. Žalobkyňa má nárok v zmysle § 70 ods. 2. písm. c) ZKR na vrátenie nespotrebovanej časti výťažku zo speňažovania majetku v oddelenej podstate, a to vzhľadom na neexistenciu iného zabezpečeného veriteľa
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa mala mať vedomosť o tom, že je vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - manžela a zároveň jej bola doručená písomná výzva správcu o
majetkových a vecných predpokladoch pre zapísanie majetku do konkurznej podstaty úpadcu. Pretože bola nečinná (nevyplatila predmetnú zabezpečenú pohľadávku úpadcu zabezpečenému veriteľovi), založila sa tým domnienka, že vec bola do súpisu zahrnutá oprávnene a to znamená, že s takou vecou sa mohlo nakladať tak akoby patrila do majetkovej podstaty úpadcu, teda mohla byť predmetom speňaženia. Ak žalobkyňa konkurznému súdu, ani správcovi konkurznej podstaty neoznámila, že predmetná vec nepatrí v celosti do konkurznej podstaty, majúc za to, že je jej vlastníkom v 1/2-ici, potom výhrady žalovanej o tom, že nebola upozornená konkurzným súdom považuje odvolací súd za bezpredmetné. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 531/2012 z 12. februára 2013). Okrem zabezpečenej pohľadávky veriteľa Slovenska republika - Daňový úrad Trnava boli v konkurze zistené pohľadávky aj ostatných (nezabezpečených) veriteľov v celkovej výške 143.992,40 eur. S poukazom na ustanovenie § 5 ZKR je povinnosťou správcu postupovať takým spôsobom, aby dosiahol čo najväčšie uspokojenie veriteľov pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní. Speňažením majetku bol dosiahnutý výťažok vo výške 73.500 eur. Z uvedeného by bol možné konštatovať, že 1/2 predmetnej sumy (36.750 eur) pripadá na úpadcu a zvyšná 1/2 predmetnej sumy (36.750 eur) na žalobkyňu. Rozvrhom došlo k uspokojeniu oddeleného veriteľa a pohľadávok proti dotknutej podstate celkovo vo výške 46.533,20 EUR. Veriteľ, ktorý má zabezpečenú pohľadávku zabezpečovacím právom, má nárok, aby jeho pohľadávka bola uspokojená z výnosu zo speňaženia majetku, ktorým bola zabezpečená. Záujmy veriteľa v konkurznom konaní sú uprednostnené, pred záujmami tretej osoby (žalobkyne) a tá musí znášať toto majetkove bremeno v konkurznom konaním. V tomto prípade, keď bol predmetom speňažovania majetok zabezpečený záložným právom a hodnota zabezpečenia (73.500 eur) presiahla výšku zabezpečenej pohľadávky a pohľadávok voči dotknutej podstate (46.533,20 eur) je možné podľa názoru správcu konštatovať, že rozvrhom bola uspokojená pohľadávka zabezpečeného veriteľa prednostne zo spoluvlastníckeho podielu žalobkyne (36.750 eur) a len vo zvyšku zo spoluvlastníckeho podielu úpadcu (9.783,20 eur). Ostatní veritelia tak môžu byť následne uspokojení zo zvyšného majetku úpadcu zapísaného do všeobecnej podstaty úpadcu. Je tomu tak preto, že právo veriteľov na uspokojenie ich pohľadávok z majetku patriaceho do konkurznej podstaty v konkurze predchádza právo spoluvlastníčky na vydanie zvyšku majetku, ktorý tu zostal po speňažení spoločného majetku úpadcu a žalobkyne. Žalobkyňa ako spoluvlastníčka majetku, ktorý bol „spoluzabezpečený“ s majetkom úpadcu totiž nemôže pri spoločnom speňažení tohto majetku spravodlivo požadovať, aby sa jej vydal rozdiel majetku z podstaty, pretože by tak bol uprednostnený nárok žalobkyne ako spoluvlastníčky pred ostatnými veriteľmi úpadcu v konkurze a to napriek tomu, že majetok žalobkyne bol riadne zahrnutý do konkurzu a ako celok zabezpečoval pohľadávku zabezpečeného veriteľa. Je potrebné uviesť aký je analogický postup pri výkone záložného práva zabezpečujúceho majetok viacerých záložcov. Je právom záložného veriteľa rozhodnúť sa z akého zabezpečeného majetku viacerých záložcov sa uspokojí. Záložný veriteľ musí samozrejme postupovať takým spôsobom, aby výslovne nepoškodil záložcov, výber speňažovaného zálohu je však na záložcovi. Platí teda, že je to práve záložný veriteľ, ktorý volí „spôsob“ uspokojovania, resp. určí ktorý majetok zo zabezpečeného majetku sa speňaží, teda v prípade tzv. „prezabezpečenia“ pohľadávky je to práve záložný veriteľ, ktorý určí, z ktorého zabezpečeného majetku sa uspokojí a ktorý zabezpečený majetok zostane výkonom záložného práva nedotknutý. Sekundárne práva záložcov na vzájomný regres (resp. práva záložcu voči záložnému dlžníkovi) sa nedotýkajú práva záložného veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky výkonom záložného práva zo zálohu. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že aj časť sumy vo výše 9.783,20 eur, o ktorú bola už doteraz rozvrhom oddelenej podstaty žalobkyňa ako spoluvlastníčka ukrátená, predstavuje pohľadávku, ktorú je žalobkyňa oprávnená si ako veriteľ riadne v konkurznom konaní prihlásiť prihláškou pohľadávky podľa § 28 ods. 1 ZKR. Je zrejmé, že uspokojenie svojich pohľadávok môže žalobkyňa ako spoluvlastníčka v konkurze spravodlivo požadovať prihlásením jej pohľadávky v konkurze, resp. iba takýmto uspokojením pohľadávky žalobkyne ako spoluvlastníčky v konkurze príde k jej uspokojeniu bez jej zvýhodnenia oproti ostatným veriteľom prihlásených pohľadávok.
3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný analogicky poukazuje vo svojej žalobnej odpovedi na výkon záložného práva zriadeného na majetok viacerých záložcov, v dôsledku čoho vzniká „prezabezpečenie“ pohľadávky. Uvedená argumentácia je neaplikovateľná na prejednávanú vec. V konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi existuje oddelený (zabezpečený) veriteľ, a rovnako nezabezpečení veritelia. Ak by bola prijatá argumentácia žalovaného, nezabezpečení veritelia úpadcu by de facto profitovali z existencie zabezpečeného veriteľa / zabezpečovacieho práva, ktoré však nezabezpečovalo ich pohľadávky / nemali na neho dosah / neboli účastní zriadenia záložného práva. Inými slovami, nezabezpečení veritelia by sa do istej miery stali zabezpečenými veriteľmi, čo je absolútne neprípustné. Nezabezpečení veritelia sú oproti zabezpečenému veriteľovi v nevýhodnejšej pozícii vzhľadom na
absenciu ich zabezpečovacieho práva, pričom táto absencia nemôže ísť na ťarchu tretej osoby, ktorá „poskytla“ zabezpečenie len zabezpečenému veriteľovi. Žalobkyňa nemá byť postavená na roveň s nezabezpečenými veriteľmi a nemá byť uspokojená pomerne. Žalovaným navrhovaný postup nemá explicitnú oporu v platnej právnej úprave, pričom žalovaný sa opiera len o zásadu uvedenú v § 5 ZKR, čo však nie je dostatočný právny základ na tak vážny zásah do práv žalobkyne, aký by predstavoval postup presadzovaný žalovaným.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s obsahom čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, s uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, s opravou súpisu majetku oddelenej podstaty, s uznesením o potvrdení prevodu pohľadávky na veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., so zmenou v súpise majetku oddelenej podstaty, s oznámením o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a oznámení zámeru zostaviť čiastkový rozvrh výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., so schválením čiastkového rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty úpadcu, s doplnením súpisu všeobecnej podstaty, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Podľa ustanovenia § 5 ZKR, ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.
6. Podľa ustanovenia § 69 ZKR, oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí a) majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším (ďalej len "prednostné zabezpečovacie právo"), b) výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, c) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia [ § 70 ods. 2 písm. d)] pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa.
7. Podľa ustanovenia § 70 ods. 2 písm. c) ZKR, ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky oddeleného veriteľa v oddelenej podstate zvýši výťažok zo speňaženia majetku pôvodne patriaceho inej osobe ako úpadcovi, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasledovalo žiadne iné zabezpečovacie právo, správca vydá zvyšný výťažok zo speňaženia majetku pôvodnému majiteľovi tohto majetku.
8. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZKR do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
9. Podľa ustanovenia § 78 ods. 2 ZKR správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.
10. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 ZKR ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
11. Podľa ustanovenia § 78 ods. 4 ZKR súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.
12. Podľa ustanovenia § 78 ods. 5 ZKR ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
13. Podľa ustanovenia § 177 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
14. Do súpisu konkurznej podstaty sa zapisuje aj sporný majetok, t.j. aj taký majetok, pri ktorom môžu existovať pochybnosti, či skutočne tvorí konkurznú podstatu. V prípade sporného zápisu je správca povinný majetok zapísať do súpisu s poznámkou, v ktorej uvedie dôvody sporného zápisu a osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Osobu, v prospech ktorej svedčí poznámka o spornom zápise, správca písomne vyzve, aby mu v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedla všetky skutočnosti a predložila všetky dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. V prípade, ak správca má za to, že predložené vyjadrenia a dôkazy nepreukazujú, že by mal byť majetok vyradený zo súpisu, správca navrhne súdu, aby dotknutú osobu vyzval na podanie excindačnej žaloby. Súd na základe návrhu správcu uznesením uloží osobe, v prospech ktorej je v súpise zapísaná poznámka, aby sa žalobou podanou voči správcovi domáhala vyradenia konkrétneho majetku zo súpisu konkrétnej podstaty. Na podanie excindačnej žaloby súd určí vyzvanej osobe lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. V tejto lehote musí byť žaloba doručená na príslušný konkurzný súd. V konaní o excindančej žalobe sa zisťuje, či je daný dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu, a to vo vzťahu k určitému vylučovateľovi. Vylučovacia žaloba môže byť úspešná, ak osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu, preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. mája 2002, sp. zn. 29 Cdo 2086/2000, Rc 27/2003).
15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 36K/21/2021-37 zo dňa 25.10.2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 122 dňa 02.11.2012 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a že do konkurzného konania bola prihlásená pohľadávka veriteľa Slovenská republika- Daňový úrad Trnava vo výške 23.740,03 eur spolu so zabezpečovacím právom- záložným právom zabezpečujúcim nehnuteľný majetok v spoluvlastníctva žalobkyne a úpadcu a to byt č. 6 na 2.p. bytového domu súpisné číslo XXXX, na pozemku parc.č. XXXX/XX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere 866 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku XXX/XXXXXX, katastrálne územie T., obec T., okres T., zapísané na LV. Č XXXX Správou katastra Trnava.
16. Zároveň mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/21/2012 zo dňa 20.09.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 187/2013 súd potvrdil prevod pohľadávky z veriteľa Slovenská republika- Daňový úrad Trnava na veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s.
17. V konaní nebolo sporné, že dňa 05.02.2008 bolo na vyššie uvedenú nehnuteľnosť ako na celok rozhodnutím Daňového úradu Trnava zriadené záložné právo k nehnuteľnosti č. 649/340/39-8657/08/ Gro/3824.
18. Listom zo dňa 31.12.2012 označeným ako Výzva správcu na splnenie zabezpečenej pohľadávky za úpadcu, žalovaný vyzval žalobkyňu ako podielovú spoluvlastníčku na splnenie zabezpečenej pohľadávky oddeleného veriteľa Slovenská republika- Daňový úrad Trnava.
19. Dňa 02.01.2013 správca zapísal do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská republika- Daňový úrad Trnava, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 8/2013 dňa 11.01.2013 súpisovú zložku majetku - byt č. 6 na 2.p. bytového domu súpisné číslo XXXX, na pozemku parc.č. XXXX/XX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere 866 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku XXX/XXXXXX, katastrálne územie T., obec T., okres T., zapísané na LV. Č XXXX Správou katastra Trnava. Súpisová hodnota majetku bola stanovená na sumu 33.000 eur.
20. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 07.07.2016 sa konala dražba predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola vydražená za sumu 73.500 eur. V čase konania dražby bola žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1, keďže dňa 10.05.2010 došlo k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a úpadcu.
21. Oznámením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 189/2016 dňa 03.10.2016 zverejnil žalovaný oznámenie o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a oznámenie zámeru zostaviť čiastkový rozvrh výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s.
22. Podaním zo dňa 18.10.2016 veriteľ - Slovenská konsolidačná, a.s. schválila predmetný návrh čiastkového rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty úpadcu v znení: výťažok zo speňaženia majetku oddelenej konkurznej podstaty úpadcu 73.500 eur, pohľadávky proti oddelenej podstate 22.793,17 eur, odmena správcu zo speňaženia majetku oddelenej podstaty úpadcu 8.821,22 eur, čistý výťažok pre rozvrh výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty 50.706,83 eur a výška uspokojenia pohľadávky zabezpečeného veriteľa 23.740,03 eur.
23. Dňa 13.11.2020 žalovaný zverejnil v Obchodnom vestníku č. 220/2020 II. časť súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu, kde správca zapísal zápis č. 7: a to PEŇAŽNÁ POHĽADÁVKA - z bežného účtu úpadcu v banke C. M. D., a.s., celková suma: 25.235,45 eur , dôvod zapísania majetku do súpisu: § 67 ods. 1 písm. b) ZKR, súpisová hodnota majetku: 25.235,45 eur, sporný zápis: E. R., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX T. - podielová spoluvlastníčka v podiele 1/2-ica speňaženého majetku zapísaného v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa Slovenska konsolidačná, a. s.
24. Spornou medzi stranami sporu teda zostala otázka, či časť výťažku speňaženia majetku, ktorý zostal v oddelenej podstate po uspokojení pohľadávok proti oddelenej podstate má byť v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 písm. c) ZKR vrátený žalobkyni alebo má byť zahrnutý do všeobecnej podstaty úpadcu za účelom uspokojenia ostatných nezabezpečených veriteľov.
25. Žalovaný vo svojich vyjadreniach argumentoval tým, že jeho povinnosťou je postupovať takým spôsobom, aby dosiahol čo najväčšie uspokojenie veriteľov pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní s tým, že záujmy veriteľa v konkurznom konaní sú uprednostnené pred záujmami tretej osoby (žalobkyne) a tá musí znášať toto majetkové bremeno resp. žalobkyňa ako spoluvlastníčka si musí byť vedomá toho, že je zabezpečený majetok bude v prípade konkurzu použitý na úhradu záväzkov úpadcu. V tomto smere sa súd s argumentáciou žalovaného nestotožňuje, pričom z ustanovení ZKR uvedené nevyplýva, práve naopak napríklad z ustanovenia § 79 ods. 1 ZKR vyplýva, že ak je hodnota zabezpečenej pohľadávky nižšia, ako hodnota majetku, tak sa do podstaty vypláca len táto hodnota t.j. „majetkove bremeno“ tretej osoby je len do výšky pohľadávky resp. v prípade, ak pohľadávka zabezpečeného veriteľa zanikne inak (bude uspokojená z iného majetku), žiadne „majetkové“ bremeno tretia osoba nenesie, správca je povinný bezodkladne majetok tretej osoby vylúčiť zo súpisu (§ 79 ods. 3 ZKR).
26. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je možné konštatovať, že rozvrhom bola uspokojená pohľadávka zabezpečeného veriteľa prednostne zo spoluvlastníckeho podielu žalobkyne (36.750 eur) a len vo zvyšku zo spoluvlastníckeho podielu úpadcu (9.783,20 eur) a teda ostatní veritelia tak môžu byť následne uspokojení zo zvyšného majetku úpadcu zapísaného do všeobecnej podstaty úpadcu. Súd má za to, že na takýto postup t.j. prednostné uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa z majetku
tretej osoby za účelom presunu majetku do všeobecnej podstaty, zo strany správcu neexistuje legitímny a legálny dôvod, pričom uvedené by narážalo na ústavnoprávny princíp proporcionality chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu súvisiacu s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Súd má za to, že žalovaný je povinný uspokojiť pohľadávku zabezpečeného veriteľa prednostne z majetku vo vlastníctve úpadcu a až v prípade ak výťažok zo speňaženia majetku nepostačuje na úhradu pohľadávky zabezpečeného veriteľa, tak by mal pristúpiť k uspokojeniu z majetku tretej osoby. K uvádzanému analogickému postupu pri výkone záložného práva zriadeného na majetok viacerých záložcov a „prezabezpečenia“ pohľadávky, kedy záložný veriteľ určuje ktorý majetok zo zabezpečeného majetku a speňaží a ktorý zostane výkonom záložného práva nedotknutý (§ 151j Občianskeho zákonníka), súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa rozhodol, že bude speňažovať oba spoluvlastnícke podiely spoločne a nie najskôr speňažením majetku tretej osoby (v tomto prípade žalobkyne) a až následne úpadcov a tiež platí, že ak výťažok z predaja prevyšuje zabezpečenú pohľadávku vzniká povinnosť vydať záložcovi hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku (§ 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka). Zároveň sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že na danú situáciu nemožno analogicky použiť ustanovenia upravujúce výkon záložného práva zriadeného na majetok viacerých záložcov práve z dôvodu existencie oddeleného (zabezpečeného veriteľa) a tiež nezabezpečených veriteľov, ktorý sú oproti zabezpečeným veriteľom v nevýhodnejšej pozícii práve s ohľadom na absenciu zabezpečenia ich pohľadávky, čo nemôže ísť na ťarchu žalobkyne, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávky zabezpečenému veriteľovi.
27. Z pohľadu súdu teda nie je sporný ďalší postup správcu ohľadom zvyšku finančných prostriedkov po uspokojení zabezpečeného veriteľa a to s poukazom na ustanovenie § 70 ods. 1 písm. c) ZKR podľa ktorého výťažok, ktorý bol získaný speňažením majetku tretej osoby po už uspokojenom zabezpečovacom práve pri neexistencii žiadneho iného zabezpečovacieho práva sa vyradí zo súpisu podstaty a vydá sa tretej osobe. Žalobkyňa má nárok na vrátenie nespotrebovanej časti výťažku zo speňažovania majetku v oddelenej podstate vzhľadom na neexistenciu iného zabezpečeného veriteľa. Uvedený postup vzhľadom aj na vyššie uvedené nepredstavuje zvýhodnenie žalobkyne pred záujmami veriteľov v konkurznom konaní.
28. V danom prípade má súd za preukázané, že boli naplnené všetky predpoklady pre vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a teda, že peňažná pohľadávka z bežného účtu úpadcu v banke v celkovej sume 25.235,45 eur bola správcom úpadcu zahrnutá do súpisu majetku všeobecnej podstaty; tiež, že žaloba bola žalobkyňou podaná včas; žalovaným je správca úpadcu Karol Novák - STAMFI v konkurze; v čase rozhodovania o vylúčení predmetných nehnuteľností účinky konkurzu trvajú a majetok je naďalej zapísaný v súpise majetku úpadcu Karol Novák - STAMFI v konkurze a napokon, že žalobkyňa bezpečne preukázala, že dotknutý majetok nemal byť do súpisu zaradený a svedčí jej vlastnícke právo, ktoré vylučovalo zaradenie majetku do súpisu majetku a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. tohto rozhodnutia.
29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. V prípade, ak v konaní bol neúspešný správca, trovy konania súd prizná úspešnej strane voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil úpadcovi Karol Novák - STAMFI v konkurze povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).