Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4C-250-2015.pdf
PDF · 73.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/250/2015
Uznesenie
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v právnej veci žalobkyne: Margita Krajčovičová, X.. XX.X.XXXX, V. L. L. XXX, zastúpený JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária s.r.o., proti žalovanému: Generali Poisťovňa a.s., A.: XX XXX XXX, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, zastúpený Slov- Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 16, o náhradu škody 13 385,-eur s prísl. a o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 3.12.2015 sa žalobkyňa domáhala náhrady škody vo výške 13 385,-eur s 5,05% úrokom z omeškania od 30.7.2015, zodpovedajúceho bodovému ohodnoteniu znalkyňou MUDr. Denisou Mészárosovou, titulom náhrady škody na zdraví /mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia/, vniknutej v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou - dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 14.3.2013 v meste Modra, pri ktorej ako spolujazdkyňa utrpela zranenia. 2. V priebehu konania, po podaní znaleckého posudku znalkyňou MUDr. Elenou Žigovou č. 20/2017, ustanovenou na návrh žalovaného v konaní súdom, v zmysle záverov ktorej vzhľadom na priaznivý vývoj post traumatickej poruchy u žalobkyne v dlhšom časovom horizonte nevidí dôvod pre zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, jeho doručení stranám a doručení žalobkyni vyjadrenia žalovaného k podanému znaleckému posudku právnym zástupcom žalovaného, elektronickým podaním bez autorizácie podľa osobitného predpisu dňa 15.8.2018, doplneným elektronickým podaním s autorizáciou podľa osobitného predpisu dňa 21.8.2018, vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. O náhrade trov konania navrhla nerozhodnúť podľa § 256 ods. 2 C.s.p. a žalovanému náhradu trov nepriznať s odôvodnením, že výsledok konania závisí od znaleckého dokazovania a žalobu zobrala späť práve s ohľadom na podaný znalecký posudok MUDr. Žigovej, pričom pri podaní žaloby vychádzala zo znaleckého posudku MUDr. Mészárosovej. Išlo o vysoko odbornú otázku, ktorú nebola schopná sama posúdiť. Samotná Mudr. Izáková pripustila, že u žalobkyne mohlo prísť k ďalšiemu rozvoju, odôvodňujúcemu zvýšenie položky č. 225. Návrh na rozhodnutie o trovách ďalej zdôvodňuje jej zdravotným stavom, je psychiatrickým pacientom a už samotné vedenie súdneho sporu na ňu pôsobí veľmi negatívne, čo vyplýva aj z podaného znaleckého posudku. 3. Žalovaný dňa 11.9.2018 doručil súdu elektronické podanie s autorizáciou podľa osobitného predpisu, ktorým oznámil súdu súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Nesúhlasil však s navrhovaným žalobkyňou rozhodnutím o náhrade trov konania /nepriznaním trov žalovanému/ s odôvodnením, že samotná žalobkyňa k žalobe pripojila aj posudok MUDr. Izákovej z roku 2014, podľa obsahu ktorého si musela byť vedomá nedôvodnosti jej nárokov už pred iniciovaním súdneho konania. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na skutočnosť, že samotné vedenie súdneho sporu na ňu pôsobí veľmi negatívne, ona bola tá, čo iniciovala samotné konanie. Tvrdenia žalobkyne považuje za účelové a žiadal, aby na ne súd
neprihliadal a žalovanému priznal náhradu trov konania vo vyčíslenej výške, nakoľko v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. 3. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. 4. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 5. Podľa 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 6. Nakoľko žalobkyňa v rámci dispozičného oprávnenia vo vzťahu k svojej žalobe vzala žalobu v celom rozsahu späť, pričom žalovaný s týmto späťvzatím žaloby vyjadrila svoj súhlas, súd konanie zastavil. 7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, súd prizná náhradu týchto trov protistrane, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca svojím späťvzatím žaloby. 8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. 10. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 11. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. 12. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V súvislosti s požiadavkou žalobkyne na nepriznanie náhrady trov konania protistrane aj pre dôvody hodné osobitného zreteľa, súd poznamenáva, že ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania, alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. 13. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že v danom prípade žalobkyňa svojím dispozitívnym úkonom (späťvzatím žaloby) procesne zavinila zastavenie konania a súd nezistil v danej veci zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania, stotožniac sa v celom rozsahu s argumentáciou žalovaného /viď bod 3. tohto odôvodnenia/, na základe čoho súd priznal nárok vo výške 100% na náhradu trov konania protistrane /žalovanému/ v zmysle §
256 ods. 1 CSP, keďže na dosiahnutie spravodlivosti vo vedení a výsledku konania nebol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP), v súlade s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní rozhodnutia súdu vo veci náhrady trov v súlade so stabilným, doteraz zastávaným právnym názorom / viď aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 2.5.2018, sp. zn. III. ÚS 98/2018). 14. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C.s.p., podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.