Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-38-2017.pdf
PDF · 99.34 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/38/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: B. V., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, zastúpený Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Q.. G. V., nar. 30.7.1982, bytom Buglovce 26, zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom, so sídlom Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 31. októbra 2016, č. k. 9C/331/2012-124
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku uznesenia o zamietnutí návrhu na čiastočné zastavenie konania.
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi stranami.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom sp. zn. 9C/331/2012-86 zo dňa 12.5.2015 v znení opravného uznesenia zo dňa 8.6.2015 nahradil vyhlásenie vôle žalovaného v hmotnoprávnom postavení predávajúceho previesť na žalobcu ako kupujúceho za odplatu 1,81 Eur spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/72 k celku na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. E. ako pozemky registra „E“ parc. č. XXX
- L. trávnaté porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXX -L. trávnaté porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXX - L. trávnaté porasty o výmere XXX mX a parc. č. XXX - L. trávnaté porasty o výmere XXX mX (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal ochrany svojho zákonného predkupného práva k nehnuteľnostiam s tvrdením, že žalovaný prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/12 k celku na tretiu osobu nerešpektoval jeho predkupné právo vyplývajúce zo spoluvlastníctva nehnuteľností. Z porušenia predkupného práva k nehnuteľnostiam sa žalobca pôvodne domáhal prevodu celého žalovaným scudzeného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/12 k celku; v priebehu konania, v nadväznosti na právny názor zaujatý v inštančnom postupe Krajským súdom v Košiciach v uznesení sp. zn. 3Co/155/2013 zo dňa 30.7.2014 žalobu so súhlasom súdu zmenil a domáhal sa nahradenia prejavu vôle žalovaného už len vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/72 k celku, zodpovedajúcemu pomeru veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu k spoluvlastníckym podielom ostatných spoluvlastníkov, ktorí k nehnuteľnostiam mali rovnako ako žalobca predkupné právo. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tiež o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal s odôvodnením, že hoc plne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb., v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý platil do 30.6.2016), skutočnosť, že žalobca sa v konečnom dôsledku domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného vo vzťahu k menšiemu (1/72 k celku) ako pôvodne žalovanému spoluvlastníckemu podielu (1/12 k celku) posúdil ako skutočnosť hodnú osobitného zreteľa, pre ktorú s použitím ust. § 150 ods. 1 žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vyjadril pritom názor, že nebyť tejto kvantitatívnej zmeny žaloby v priebehu konania, rovnaké rozhodnutie by znamenalo len čiastočný procesný úspech žalobcu v spore.
2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 11Co/540/2015 zo dňa 29.7.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 12.5.2015 v znení opravného uznesenia zo dňa 8.6.2015 v časti výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa podľa odôvodnenia zrušujúceho uznesenia nestotožnil s úvahou súdu prvej inštancie, podľa ktorej predstavuje kvantitatívna zmena žaloby smerujúcej k ochrane predkupného práva dôvod hodný z hľadiska rozhodnutia o trovách konania osobitného zreteľa. Konštatoval, že v okolnostiach prípadu z hľadiska skutkového nebolo v konaní sporné, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka a že z obsahu spisu vyplýva tiež, že žalobca sa domáhal realizácie svojho predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s § 161 ods. 3 O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016. Na tomto základe odvolací súd k ďalšiemu konaniu vyslovil právny názor, že v konaní bol žalobca plne úspešný a vysvetlil pritom, že predmetom konania bol návrh žalobcu na ochranu jeho predkupného práva, ktoré bolo porušené, v spojení s návrhom, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd teda vyšiel z toho, že bez ohľadu na rozsah žiadaného a priznaného rozsahu ochrany predkupné právo žalobcu bolo porušené a jeho žaloba smerujúca k ochrane tohto porušeného práva bola dôvodná. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení napokon skonštatoval, že žaloba nebola ani v časti zamietnutá a zo strany žalobcu nedošlo ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania pre jeho prípadné procesné zavinenie.
3. V ďalšom konaní súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (I), v rovnakom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania tiež štátu (II) a zamietol návrh žalovaného (III), ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd po posúdení podania žalobcu zo dňa 13.1.2015 ako čiastočného späťvzatia žaloby (pozn. odvolacieho súdu: a teda nie ako zmeny žaloby, ktorú súd prvej inštancie pripustil), zastavil konanie v časti žaloby smerujúcej k nahradeniu prejavu vôle žalovaného vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach nad rozsah, v akom bolo žalobe vyhovené (1/72 k celku). Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi stranami súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol v ďalšom konaní viazaný, plným procesným úspechom žalobcu v spore, zakladajúcim nárok na náhradu trov konania žalobcovi podľa ust § 255 ods. 1 C.s.p. za súčasného nezistenia dôvodov pre moderovanie tohto nároku s použitím ust. § 257 C.s.p. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na čiastočné zastavenie konania s odôvodnením, že by tak mohol urobiť len v prípade čiastočného späťvzatia žaloby, k čomu však v prejednávanej veci podľa jeho vysvetlenia nedošlo. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti v súlade s už zmieneným právnym názorom odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že žalobe smerujúcej k ochrane predkupného práva žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti výrokov o trovách konania vo vzťahu medzi stranami (I) a o zamietnutí návrhu na čiastočné zastavenie konania (III) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že konanie v časti žaloby prevyšujúcej rozsah v akom jej súd prvej inštancie vyhovel zastaví a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v percentuálnej výške 66,66%. V odvolaní žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o plnom procesnom úspechu žalobcu v spore a za nesprávnu považoval k tomuto záveru vedúcu rozhodujúcu úvahu, že zníženie spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle v priebehu konania nepredstavuje čiastočné späťvzatie žaloby. Odvolateľ zastával názor, že takúto kvantitatívnu zmenu mal súd prvej inštancie posúdiť ako čiastočné späťvzatie žaloby, na jeho základe mal pristúpiť k zastaveniu konania v časti, v ktorej už žalobca na žalobe netrval a zodpovednosť žalobcu za takto zastavenú časť konania mal zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania v kontexte procesného úspechu žalobcu vo vzťahu k ostatnej časti žaloby. Žalovaný v odvolaní vytkol Krajskému súdu v Košiciach, že v uznesení sp. zn. 3Co/155/2013 zo dňa 30.7.2014 neprípustne poučil žalobcu o hmotnom práve, čím narušil rovnováhu spravodlivého konania, keďže žalobca podľa tohto návodu odvolacieho súdu upravil žalobu bez súčasného vyvodenia procesnej zodpovednosti za túto kvantitatívnu zmenu. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že i odvolací súd v zmienenom zrušujúcom uznesení vyšiel z toho, že žalobcovi prináleží ochrana predkupného práva len v pomernom rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach s konštatovaním, že v prevyšujúcom rozsahu je jeho nárok neopodstatnený. Akcentoval v tejto súvislosti, že sporným medzi stranami nebolo to, že k porušeniu predkupného práva ako takého došlo a že ťažiskom sporu bola práve skutočnosť, že žalobca si z porušenia predkupného práva nárokoval viac než mu patrilo. Žalovaný v tejto súvislosti upriamil pozornosť na svoje vyjadrenie, prednesené na pojednávaní dňa 12.12.2012, z ktorého podľa jeho názoru vo svojej podstate vyplýva, že jeho nesúhlas so žalobou bol vyvolaný práve tým, že žalobca sa neopodstatnene domáhal nároku z predkupného práva v rozsahu celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Žalovaný ďalej v odvolaní s odkazom na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/215/2010 zo dňa 22.6.2011 argumentoval, že zistenie procesného ne/úspechu spočíva podľa právnej praxe na porovnaní žalobného petitu s výrokom rozhodnutia vo veci samej. Tento zaužívaný postup nebol podľa názoru odvolateľa uplatnený ani súdom prvej inštancie a ani odvolacím súdom, z právneho názoru ktorého napadnuté uznesenie vyšlo. Pritom, podľa presvedčenia odvolateľa, veľkosť spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým žaloba smerovala, predstavuje obdobu peňažného plnenia a takto sa mal podľa jeho názoru súd prvej inštancie s kvantitatívnou zmenou žaloby i s otázkou procesného úspechu žalobcu v konaní vysporiadať. Žalovaný v tejto súvislosti upriamil pozornosť i na to, že výmera pozemkov, voči ktorej žaloba pôvodne smerovala bola 180,67m2 a výmera, vo vzťahu ku ktorej súd žalobe vyhovel predstavovala len 30,11m2. Podľa názoru odvolateľa možno porovnaním týchto údajov vyvodiť, že procesný úspech žalobcu v spore predstavoval len 17% a teda len necelú šestinu toho, čo pôvodne žiadal. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu v rozpore so zákonom zmenu žaloby nedoručil a dozvedel sa o nej až z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12.5.2015. Následkom tohto procesného pochybenia žalovaný namietal, že mu bolo znemožnené na nové okolnosti adekvátne reagovať. Žalovaný v odvolacej argumentácii prezentoval názor, že nakoľko o kvantitatívnej zmene žaloby predstavujúcej späťvzatie žaloby nebolo procesne predpísaným spôsobom rozhodnuté, keďže nedošlo k čiastočnému zastaveniu konania, v tejto časti nebolo o žalobe rozhodnuté. Z toho odvolateľ ďalej vyvodzoval, že nakoľko súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol o celom predmete konania nemohol pristúpiť ani k rozhodnutiu o trovách konania. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že jeho úmyslom pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2010 nebolo obísť predkupné právo žalobcu a akcentoval v tejto súvislosti, že dotknuté nehnuteľnosti predstavovali len nepatrnú časť predmetu kúpy (3%). I so zreteľom na zanedbateľnú hodnotu dotknutých spoluvlastníckych podielov odvolateľ vyjadril názor, že skutočným cieľom žaloby nebolo napraviť porušenie predkupného práva žalobcu, ale že z jeho strany sa jednalo o šikanóznu žalobu prostredníctvom ktorej žalobca riešil osobnú animozitu voči nemu. O uvedenom podľa názoru žalovaného svedčí tiež skutočnosť, že žalobca napriek značnému odstupu času neinicioval realizáciu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým súd prvej inštancie jeho žalobe na ochranu predkupného práva vyhovel. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť postupu a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p.
5. Výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania štátu (II) nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 C.s.p. a preto v nej nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
7. Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa ust. § 357 ods. 1 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
9. Výpočet uznesení, vydaných v civilnom sporovom konaní, proti ktorým je prípustné odvolanie, je v citovanom ustanovení § 357 ods. 1 C.s.p vymedzený taxatívne, z čoho s použitím citovaného ust. § 355 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že možnosť napadnúť odvolaním uznesenie v tomto taxatívnom výpočte neuvedené, právna úprava vylučuje - odvolanie je neprípustné.
10. Nakoľko uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na čiastočné zastavenie konania nepatrí medzi uznesenia, proti ktorým je podľa ust. § 357 ods. 1 C.s.p. odvolanie prípustné a nakoľko voči tomuto uzneseniu, keďže bolo vydané sudcom (nie súdnym úradníkom) nie je prípustná ani sťažnosť podľa ust. § 239 ods. 1 C.s.p., odvolací súd ako objektívne neprípustné odvolanie žalovaného proti nemu postupom podľa ust. § 386 písm. c) C.s.p., odmietol. Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť upriamuje pozornosť na potrebu rozlišovať z hľadiska prípustnosti odvolania medzi uznesením o zastavení konania, s ktorým zákon výslovne počíta v ust. § 357 ods. 1 C.s.p. a medzi uznesením, ktorým súd návrhu na zastavenie konania nevyhovel, voči ktorému podľa právnej teórie odvolanie prípustné nie je ( por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1196).
11. V ostatnej časti Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia otázky vzniku a rozsahu nároku strán na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
13. Odvolací súd sa bez výhrad stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia otázky rozloženia zodpovednosti za trovy konania súdom prvej inštancie a za správny považuje jeho záver, že v okolnostiach prípadu je potrebné žalobcu považovať za procesne plne úspešný subjekt, ktorému nárok na náhradu vynaložených trov konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. V podrobnostiach odvolací súd vo vzťahu k spôsobu právneho posúdenia tejto otázky odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré vychádza z právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom už v skoršom uznesení sp. zn. 11Co/540/2015 zo dňa 29.7.2016, na ktorom odvolací súd bez zmeny zotrváva. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v kontexte odvolacích námietok žalovaného odvolací súd dodáva:
14. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Jeho účelom je zabrániť vstupu tretej osoby do spoluvlastníckeho vzťahu s existujúcim spoluvlastníkom. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a má vecno-právnu povahu. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Po tom čo si povinný z predkupného práva splní mu vyplývajúce povinnosti v súvislosti s ponukou ostatným spoluvlastníkom, zákon umožňuje oprávneným spoluvlastníkom dohodnúť sa o výkone predkupného práva a v prípade, ak by k takejto dohode medzi nimi nedošlo, majú spoluvlastníci právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má 3 zákonné možnosti svojej ochrany: 1/ môže sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu,
2/ môže sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, a ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa, k čomu došlo i v prejednávanej veci, alebo 3/ si môže ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Je na vôli oprávneného, teda osoby, ktorej predkupné právo k nehnuteľnosti bolo porušené, ktorú voľbu z niektorých z vyššie uvedených právnych prostriedkov na ochranu svojho vlastníckeho práva uplatní s tým obmedzením, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je z právnej povahy veci vylúčené. Každú z týchto do úvahy prichádzajúcich alternatív i napriek celkom zrejmej odlišnosti nimi vyvolaných následkov je potrebné vnímať ako prostriedok ochrany predkupného práva. Takto je potrebné nazerať na nároky uplatnené z porušenia predkupného práva i z hľadiska posudzovania hodnoty sporu i rozloženia úspešnosti strán v spore. Podľa názoru odvolacieho súdu za situácie keď k porušeniu predkupného práva došlo, nie len výber alternatívy ochrany, ale aj kvantitatívne vymedzenie nároku v medziach veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý mal byť povinným z predkupného práva ponúknutý, je potrebné vnímať ako jeden a ten istý prostriedok právnej ochrany s tou istou hodnotou. Ani prípadné kvalitatívne (zmena alternatívy) alebo kvantitatívne (zmena veľkosti podielu) korekcie v priebehu konania nemajú podľa úvahy odvolacieho súd vplyv na záver o úspechu žalobcu v spore, pokiaľ mu súd ochranu pred porušením predkupného práva poskytne. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne upriamuje pozornosť na to, že účelom predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je zamedzenie nadobudnutia spoluvlastníctva treťou osobou. Tomu zodpovedá tiež povaha a dopad prostriedkov ochrany pred porušením predkupného práva. Treba si v tejto súvislosti uvedomiť, že v konaní o ochranu pred porušením predkupného práva nejde o spor majetkovej povahy v pravom slova zmysle, ale o usporiadanie, pri ktorom v každej variante riešenia žiadna z dotknutých strán hodnotovo nič nestratí. I táto skutočnosť determinuje bezvýznamnosť kvantitatívneho vymedzenia uplatneného nároku k výsledku konania, samozrejme za predpokladu, že žaloba nepresahuje spoluvlastnícky podiel, vo vzťahu ku ktorému došlo k porušeniu predkupného práva a prirodzene tiež za splnenia predpokladu, že k porušeniu predkupného práva došlo a žalobcovi nárok z porušenia ako taký prináleží. Z pohľadu i týchto skutočností súd prvej inštancie celkom správne posúdil podanie žalobcu zo dňa 13.1.2015, ktorým vymedzil predmet ochrany nižším ako v žalobe uvedeným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, ako zmenu žaloby. Nevyhnutne nesprávnym je preto názor žalovaného, že súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol o celom predmete konania a celkom nedôvodnou v tejto súvislosti je i jeho námietka, ktorou vytýka nedoručenie zmienenej zmeny žaloby, keďže podľa obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 13.1.2015 bola táto zmena zástupcovi žalovaného doručená krátkou cestou na tomto pojednávaní, a to ešte pred rozhodnutím o nej súdom prvej inštancie. Na margo odvolacej argumentácie odvolateľa, zdôrazňujúcej malú hodnotu nehnuteľností, pohnútky, vedúce žalobcu k uplatneniu nároku na súde a akcentujúcej tiež skutočnosť, že vzhľadom na spôsob vymedzenia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v žalobe iný ako v priebehu konania prezentovaný postoj k uplatnenému nároku žalobcu nemohol zaujať, odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ si žalovaný tieto skutočnosti, predovšetkým však hodnotu nehnuteľností skutočne uvedomoval, tak ako ich uviedol v odvolaní už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, možno z hľadiska rozhodnutia o trovách konania len odsúdiť, pokiaľ za tohto stavu svojím správaním sa po začatí konania i procesným stanoviskom v celom priebehu konania pri inak zrejmom porušení predkupného práva, v konečnom dôsledku ponechal riešenie sporu strán na meritórne rozhodnutie súdu.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému výroku o trovách konania medzi stranami nie je opodstatnené z hľadiska ani jedného z ním uplatnených odvolacích dôvodov. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania medzi stranami ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
16. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. V súlade s citovaným ustanovením zákona vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v ňom plne procesne úspešnému žalobcovi. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie vzhľadom na pasivitu v celom jeho priebehu nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.