Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-24-2022.pdf
PDF · 89.87 KB
Case nature
Subarea
23Co/24/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu Milan Kleiman - TPK, IČO: 17 672 210, so sídlom Jarmočná 1057/23, Hlohovec, právne zastúpený SCHUBERT & partners, s.r.o, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, proti žalovanému B. Z., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom M. XX, právne zastúpený Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, SNP 10 Hlohovec, o zaplatenie 1 433,81 eur s príslušenstvom, o zabezpečenie dôkazu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 37C/10/2021-132 zo dňa 30.11.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením nariadil zabezpečenie dôkazu tak, že žalovanému zakázal akékoľvek nakladanie so strechou a krovom na objekte (šope) nachádzajúcom sa na adrese XXX XX M. XX, najmä mu zakázal strechu a krov rozoberať, prerábať, sanovať a iným spôsobom ho meniť a zároveň žalovanému prikázal zachovať danú strechu v stave, v akom ho žalobca vykonal v rámci realizácie diela.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovaného uloženia mu povinnosti zaplatiť sumu 1 433,81 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej faktúry za vykonanie diela - rekonštrukciu strechy prístavby - šopy. Podaním zo dňa 09.11.2021 označeným ako žiadosť o zabezpečenie znaleckého posudku žalobca navrhol jednak nariadenie znaleckého dokazovania a tiež zabezpečenie dôkazu čo upresnil v podaní zo dňa 15.11.2021 na výzvu súdu, ktorý návrh podal z dôvodu, že žalovaný má záujem o odstránenie diela, o ktorom sa vedie spor a následne žiada o vykonanie znaleckého dokazovania, keďže súkromný znalecký posudok nemôže doložiť.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 345 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, ktorý má význam pre konanie a tiež žalobca preukázal naliehavosť nariadenia zabezpečenia dôkazu, nakoľko v blízkom čase hrozí, že daný dôkaz nebude možné vykonať vôbec, pretože žalovaný sa na pojednávaní dňa 08.11.2021 vyjadril, že dielo už odstránil, preto nebude možné znalecký posudok vyhotoviť, ktoré tvrdenie však žalobca spochybnil fotografiami zo dňa 09.11.2021 preukazujúcimi neodstránenie strechy žalovaného.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmenil tak, že návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu zamietne.
5. Namietal nesprávne právne posúdenie veci ako aj, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené. Nesúhlasil s nariadením zabezpečenia dôkazu, ktoré rozhodnutie považoval za nesprávne, nevykonateľné, tiež nedoručenie mu údajných dvoch fotografií predložených žalobcom, z ktorého dôvodu sa k nim nevedel vyjadriť. Podľa neho žalobca žiadal vykonať znalecké dokazovanie a nie zabezpečenie dôkazu. Nesúhlasil s argumentáciou uvedenou žalobcom, že medzičasom dielo odstránil, pretože na pojednávaní sa vyjadril k havarijnému stavu strechy ktorá je rozoberaná a bude demontovaná. Napriek výzve prvoinštančného súdu je napadnuté uznesenie podľa neho neurčité, keďže neobsahuje dostatočne presnú identifikáciu nehnuteľnosti, ktorej strechy sa má týkať, nie sú žiadne bližšie identifikačné údaje nehnuteľnosti podľa údajov v katastri nehnuteľností, pričom na danej adrese sa nachádza viacero objektov. Rovnako z fotografií, ktoré mu síce neboli doručené, nie je zrejmé aké budovy sa na nich nachádzajú, z akého sú obdobia. Za podstatný dôvod pre zamietnutie návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu považoval listy, SMS správy ako aj jeho vyjadrenia k žalobe, v ktorých žiadal žalobcu o dokončenie diela spôsobom navrhnutým v znaleckom posudku Ing. Csenkyho, ako aj Ing. Hviezdareka a keďže dielo predstavovalo riziko ohrozenia života a zdravia, obrátil sa na podnikateľa Ivana Klištineca so žiadosťou o dokončenie diela, resp. realizáciu, demontáž a montáž strechy - diela, ktorá sa kompletne uskutočnila v dňoch 04.11. a 16.11.2021. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva jednoznačná jednostrannosť a aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá je popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené, nezdôvodniteľné, nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie napadnutého uznesenia ako celom nespĺňa parametre zákona na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 64/2012-30 zo dňa 04.07.2012 ktorý možno aplikovať na prejednávaný prípad, keď súd dospel k skutkovým záverom, ktoré sú v zrejmom rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisu.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatočnej identifikácii nehnuteľnosti poukázal na presnú adresu objektu, ako aj jeho špecifikáciu (šopa), ktoré dva parametre nezameniteľne identifikujú objekt, ktorého sa napadnuté uznesenie týka. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného ohľadne bezvýsledných listov, SMS správ ako aj žiadosť vo vyjadrení k žalobe o dokončenie diela spôsobom navrhnutým v znaleckých posudkoch, uvedené považoval za zavádzanie žalovaným a to s poukazom na podstatu objednaného diela, keďže žalovaný žiadal zachovať staré trámy, pomúrnicu a krovy na šope a pozdvihnutie, navýšenie jednej strany pôvodného krovu a krytiny pri odkvape. Za zavádzajúcu preto považoval požiadavku žalovaného o odstránenie vád a nedorobkov, keďže dielo vady nevykazovalo. Žalovaný rovnako zavádzal aj Ing. Csenkyho a Ing. Hviezdareka pri objednaní statického a znaleckého posudku, nevykonal riadnu reklamáciu diela, ktoré bolo dokončené, prevzaté, pričom listy a SMS správy žalovaného nemožno považovať za kvalifikovanú reklamáciu diela. Zároveň tiež poukázal na faktúru vystavenú za sanáciu strechy zo strany žalovaného, ktorý vyúčtoval úkony vykonané ako neodborník
- išlo o zásahy do strechy, ktoré neboli správne a práve mohlo dôjsť k poškodeniu strechy zo strany žalovaného, pre ktoré sa mali vykonať opakovane sanačné práce podnikateľom Klištinecom. Tiež poukázal na vyfakturovanú cenu sanačných prác žalovaným vo výške 1 729,- eur. Žalovaný teda faktúrou vystavenou za sanačné práce iba zavádzal, práce uvedené na faktúre nie sú špecifikované a sú len vymyslenými prácami. Rovnako rozpočet a faktúra Klištineca sú neodborne vypracované, opätovne ide o zavádzanie zo strany žalovaného.
7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na písomných podaniach a podanom odvolaní proti napadnutému uzneseniu, mal za to že vady diela riadne reklamoval, a faktúru vystavenú žalobcovi si v konaní neuplatňuje. K namietanému rozpočtu a faktúre Klištineca sa nevedel vyjadriť, keďže to nebolo zo strany žalobcu ničím podložené.
8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného navrhol opätovne uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. V podanom vyjadrení neuvádzal nové skutkové tvrdenia a zotrval na predchádzajúcich podaniach.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec v preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, preto je jeho rozhodnutie vecne nesprávne, čo zakladá dôvod na zrušenie veci a vrátenie prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).
12. Podľa § 345 ods. 1, 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.
13. Medzi iné opatrenia súdu, ktoré CSP upravuje, patrí zabezpečenie dôkazu a zabezpečenie dôkazného prostriedku. Dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno zabezpečiť pred začatím konania, počas konania, ako aj po skončení konania vo veci samej. Na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku sa vyžaduje vždy návrh navrhovateľa, súd nekoná z úradnej povinnosti. Podľa § 187 CSP môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, t. j. ide o určitú informáciu, ktorá potvrdzuje, vyvracia alebo objasňuje skutočnosť dôležitú pre konanie. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Nová právna úprava dôsledne rozlišuje medzi pojmami dôkaz a dôkazný prostriedok. CSP pre zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku vyžaduje dôvodnú obavu, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní. Súd v tomto prípade rozhoduje uznesením. Uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku sa strane, ktorá dôkazným prostriedkom disponuje, doručuje až pri uskutočnení zabezpečenia dôkazného prostriedku.
14. Odvolací súd uvádza, že výrok uznesenia prvoinštančného súdu, ktorý ho prevzal z petitu návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, jednoznačne nezodpovedá vykonateľnosti, preto odvolací súd považuje výrok takto formulovaného návrhu na zabezpečenie dôkazu za materiálne nevykonateľný vzhľadom na jeho neurčitosť, nejasnosť a nedostatočnú identifikovanosť dôkazného prostriedku (dôkaz musí byť presne identifikovaný, aby nebolo možné ho zameniť).
15. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá umožňuje vynucovať splnenie ním uloženej povinnosti autoritatívnou mocou v exekučnom konaní zákonnými prostriedkami.
16. V prípade nariadenia zabezpečenia dôkazných prostriedkov v zmysle návrhu žalobcu by v prípade exekúcie, nebolo možné ani zistiť, či žalovaný splnil povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím v celom rozsahu alebo čiastočne, neobstojí argumentácia žalobcu, že nehnuteľnosť, na ktorej bolo vykonané dielo - strecha, bola jednoznačne identifikovaná, pretože žalovaný v odvolaní uvádzal existenciu viacerých objektov na danej adrese.
17. Ďalej odvolací súd dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu, že výrok jeho napadnutého rozhodnutia, prevzatý z petitu návrhu žalobcu ani nesmeruje k zabezpečeniu dôkazu, a to napriek tomu, že žalobca označil svoje podanie ako návrh na zabezpečenie dôkazu, avšak jeho petit a následný výrok uznesenia prvoinštančnému súdu nezodpovedá danému zabezpečovaciemu opatreniu (§ 345 CSP), pretože napadnutým uznesením prvoinštančný súd uložil žalovanému zákaz vykonávania určitých činností s presne neidentifikovateľným objektom, čo nemožno považovať za zabezpečenie dôkazného prostriedku, ale ide o uloženie povinnosti strane sporu, ktorých sa možno domáhať aj podaním vo forme návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP.
18. Okrem uvedených nedostatkov dáva odvolací súd do pozornosti obsah odvolania žalovaného, ktorý v ňom uvádzal podstatné skutočnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť a teda aj na zmenu skutkových okolností, teda či je vôbec možné zabezpečenie dôkazu za predpokladu jeho dostatočnej identifikácie a dôvodnosti, keď žalovaný uvádzal odstránenie - demontáž vadnej strechy, ktorej reklamáciu údajne uplatnil, a ktorej zaplatenia sa žalobca v spore domáha.
19. Vychádzajúc z uvedeného, prvoinštančný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o posúdení návrhu žalobcu podľa § 345 ods. 1, 2 CSP, z ktorých dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu za nesprávne a preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a rozhodnutie.
20. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu sa dôkladne zaoberať podaním žalobcu označeným ako návrh na zabezpečenie dôkazu z hľadiska náležitosti a určitosti petitu predmetného návrhu, ale aj z hľadiska jeho obsahu a v petite požadovanej povinnosti, ktorej uloženia sa žalobca domáha. Za predpokladu doplnenia alebo upresnenia petitu predmetného návrhu ho prvoinštančný súd posúdi v zmysle príslušných ustanovení CSP, či ide o návrh na zabezpečenie dôkazu alebo iný zabezpečovací prostriedok, pričom prihliadne na skutkové okolnosti vyplývajúce z obsahu odvolania žalovaného, dôkladne posúdi dôvodnosť návrhu žalobcu a následne ňom rozhodne.
21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.