Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/34/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 2.733,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -221 zo dňa 10. júna 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením , , 39, až ods. 4, , (ďalej len „“), s. 8 o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.01.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.733,27 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.637,42 eur od 18.12.2018 do 25.01.2019 a zo sumy 1.617,42 eur od 26.01.2019 do zaplatenia. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj „banka“) a ním ako postupníkom nadobudol voči žalovanému pohľadávku majúcu základ v Zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2014, ktorá bola uzavretá medzi jeho právnym predchodcom ako bankou a žalovaným. Na základe tejto zmluvy banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“). Žalobca zastáva názor, že zmluva spĺňa všetky predpoklady podľa - 507 a zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. V čase postúpenia pohľadávky dlh žalovaného predstavoval sumu 2.753,27 eur

a pozostával z istiny vo výške 1.637,42 eur, z riadneho úroku vo výške 957,82 eur, z úroku z omeškania vo výške 136,17 eur a z poplatkov v sume 21,86 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky žalobcovi uhradil sumu 20 eur dňa 25.01.2019. Žalobca uviedol, že v konaní si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny 2.733,27 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.637,42 eur od 18.12.2018 (deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky) do 25.01.2019 a zo sumy 1.617,42 eur od 26.01.2019 do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 13.01.2014 žalovaný uzatvoril s bankou zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru na čokoľvek vo výške 2.000 eur. Ďalej boli v zmluve dojednané tieto podmienky: typ a výška úrokovej sadzby 22,90 % ročne, úrok z omeškania 5 % ročne, výška splátky a splatnosť 50,44 Eur mesačne k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky 25.02.2014, počet splátok 84, konečná splatnosť úveru 25.01.2021, RPMN 27,50 %, priemerná hodnota RPMN 19,35 %, celková čiastka spojená s úverom 4.234,98 eur.

6. Podľa bodu 8.1 písm. a) Obchodných podmienok pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom prípadmi porušenia sú najmä prípady označené ako prípady porušenia v Úverovej zmluve a nasledujúce prípady: omeškanie dlžníka so splatením Pohľadávky Banky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči Banke o viac ako 3 mesiace; v prípade ak je Dlžníkom MIKRO podnikateľ omeškanie Dlžníka so splatením Pohľadávky Banky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči Banke o viac ako 5 dní.

7. Listom zo dňa 05.10.2017 banka upozornila žalovaného na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 623,35 eur a vyzvala ho k úhrade. Zároveň ho upozornila na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky. Predmetnú predžalobnú upomienku prevzal žalovaný 30.11.2017.

8. Listom zo dňa 23.11.2017 banka oznámila žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 22.11.2017 s tým, že pohľadávka predstavuje 2.292,73 eur.

9. Listom zo dňa 12.09.2018 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie pohľadávky, ktorá je ku dňu 12.09.2018 vo výške 2.674,55 eur. Žalovaný bol tiež upozornený na to, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Doklad o tom, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného žalobca nepredložil.

10. Dňa 17.12.2018 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok banka postúpila pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2014 na žalobcu ako postupníka, čo žalovanému oznámila listom nazvaným Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019.

11. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.01.2020 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.733,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.637,42 eur od 18.12.2019 do 25.01.2019 a zo sumy 1.617,42 eur od 26.01.2019 do zaplatenia.

12. Dňa 25.02.2020 bol doručený odpor žalovaného, v ktorom uviedol, že žalobcovi spláca úver v mesačných splátkach, čo doplnil aj kópiami poštových poukazov. Dňa 08.09.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (23.11.2017) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 25.04.2017). Toto právo uplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.10.2017 a zároveň po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako mesiace.

13. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 10.09.2020 ďalšie vyjadrenie, v ktorom tvrdil, že skúmal primárnu návratnosť žalovaného nasledovne: klientom deklarovaný príjem bankou overený na základe interných informácií : 375 Eur, náklady na domácnosť : 228 eur, existujúce záväzky : 0 eur, ukazovateľ schopnosti splácať : 375 - 228 - 0 = 147 eur. Existujúce splátky úverov a úverová história klienta bola overená dopytom do Úverového registra.

14. Dňa 08.06.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 03.06.2021, v ktorom uviedol, že dňa 17.12.2018 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej výške 2.753,27 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.637,42 eur, z riadneho úroku vo výške 957,82

eur, z úroku z omeškania zmluvného vo výške 16,97 eur, z úroku z omeškania vo výške 119,20 eur, a z poplatkov v sume 21,86 eur. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10.06.2021 uviedol, že má výzvu zo dňa 05.10.2017, avšak nemá k nej doručenku, a momentálne takýto dôkaz nevedel predložiť.

15. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 10.06.2021 uviedol, že nebol zamestnaný asi 2 - 3 roky. Nemal z čoho splatiť. Má dve malé deti. V prvom rade prioritne riešil vyživovaciu povinnosť k nim. Bol v banke a chcel zobrať úver, lebo vtedy pracoval. Zarábal asi 470,- eur. Pýtali sa, či má deti aj koľko mesiacov dozadu robil. Nič iné sa nepýtali. Nevlastní žiaden majetok. Telefón vlastní. Býva doma s rodičmi. Je ženatý. Manželka bola v tom čase na materskej.

16. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu (banka) ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v zmluve o splátkovom úvere identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom).

17. Súd prioritne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, ktorý ju odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok. Právna úprava postúpenia pohľadávky je obsiahnutá v a nasl. . Vzhľadom na to, že postupcom pohľadávky bola Slovenská sporiteľňa, a.s., a teda banka v zmysle , tak postúpenie pohľadávky sa okrem ustanovení riadi aj . Súd preto musel posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. totiž nad rámec pravidiel cesie v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Súd má za to, že neupravuje výnimky z bankového tajomstva, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt.

18. Súd prvej inštancie konštatoval, že postúpiť bankovú pohľadávku umožňuje iba 1.) v tej časti, ktorá je po splatnosti, 2.) iba po písomnej výzve na splnenie, 3.) výzva musí byť zo strany banky, 4.) omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Zákonné ustanovenie vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Citované ustanovenie umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je následne dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

19. Žalobca súdu predložil výzvu, ktorou oznamuje žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 5.10.2017 vo výške 623,35 eur. Zároveň predložil výzvu zo dňa 12.9.2018, v ktorej oznamuje, že banka vyhlasuje mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou v celom rozsahu. Súd zdôrazňuje význam výzvy, ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky a musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Ani k jednej z uvedených písomností žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že písomnosť bola žalovanému doručená, resp. dôkaz o tom, že sa dostala alebo mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Takýmto dôkazom by mohol byť napríklad podací hárok, z ktorého by bolo čitateľné, že predmetnú výzvu banka odoslala žalovanému na poštovú prepravu. Súd zastáva názor, že z dikcie jednoznačne vyplýva, že banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na plnenie splatného dlhu 90 dní pred postúpením pohľadávky. Je nepochybné, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že jeho právny predchodca pred postúpením pohľadávky konal tak, ako mu ukladá v .

20. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo dňa 28. marca 2018, v ktorom najvyšší súd judikoval: Podmienky podľa vety prvej , za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( ).

21. V nadväznosti na uvedené súd konštatoval, že v danom prípade nebolo významné, či žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky, z čoho žalobca aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť týchto súdov odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V tomto ohľade súd skúmal, či banka dodržala postup podľa , čo nie je len otázkou, či banka dodržala bankové tajomstvo, ale je aj otázkou, či došlo k dodržaniu zákonného postupu k tomu, aby banka mohla postúpiť pohľadávku tretiemu subjektu. Ak žalobca argumentoval aj uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 16.03.2016, k tomu súd uviedol, že druhá veta citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje výnimku z prípadu, keď banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť právo podľa prvej vety tohto ustanovenia, a to, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Súd zastáva názor, že banka je vždy povinná vyzvať dlžníka k úhrade svojho záväzku a pri splnení ďalších zákonných podmienok podľa môže postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu. Toto právo však nemôže uplatniť, ak pred postúpením pohľadávky klient uhradí celý záväzok vrátane príslušenstva, môže ho však uplatniť aj napriek tomu, teda napriek tomu, že klient uhradil celý záväzok, ale súčet všetkých jeho omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Uvedený názor súdu je podporovaný aj neskorším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktoré žalobca vo svojom vyjadrení nespomínal, a teda už citovaným rozhodnutím sp. zn. zo dňa 28. marca 2018, podľa ktorého vety prvej zakotvuje podmienky, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu. Ak tieto podmienky uvedené vo vete prvej citovaného zákonného ustanovenia (vrátane doručenia, resp. dôjdenia výzvy do dispozičnej sféry klienta) nie sú splnené, k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).

22. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. marca 2018, v ktorom judikoval: Podmienky podľa vety prvej , za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( ).

23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.6.2021 uviedol, že momentálne nemá k dispozícii doručenku k výzve a nevedel uviesť, či ňou disponujú. Vzhľadom na koncentráciu konania, súd neodročil pojednávanie za prípadným dohľadaním doručenky, keďže sám právny zástupca ani netvrdil, že ňou disponuje. Preto keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa zo strany jeho právneho predchodcu pred postúpením pohľadávky (dôjdenie výzvy banky do dispozičnej sféry žalovaného), znamená, že nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie a z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

24. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, so zrejmých dôvodov sa už nezaoberal samotným nárokom uplatneným v podanej žalobe. Rovnako sa súd už nezaoberal ani otázkou, či vôbec právny predchodca riadne vyhlásil mimoriadnu splatnosť, keďže nepreukázal, aby sa písomnosť zo dňa 5.10.2017, resp. 12.9.2018 dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Táto skutočnosť však nemení nič na vyslovenom právnom názore súdu, pretože ak by aj došlo k riadnemu zosplatneniu úveru, žalobca nepreukázal splnenie podmienok ohľadom výzvy banky.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len ,“). Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, čo znamená, že úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania. Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplynul, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

26. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Namietal, že postupca svoje právo zosplatniť pohľadávku využil a podaním zo dňa 23.11.2017 oznámil žalovanému, že si toto právo uplatňuje. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2017 postupca oznámil žalovanému, že banka vyhlásila ku dňu 22.11.2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Zároveň považuje žalobca za nesporné, že toto svoje právo využil v súlade s ust. , t. j. po viac ako trojmesačnom omeškaní žalovaného s plnením splátok a po upozornení na možnosť uplatnenia tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že s ohľadom na nespornosť skutkového tvrdenia, že žalovaný bol vyššie uvedenými výzvami vyzývaný k úhrade pohľadávky nepovažoval v súlade s príslušnými ustanoveniami , najmä s poukazom na , za potrebné preukazovať nesporné skutkové tvrdenia ďalšími listinnými dôkazmi. Napriek uvedenému žalobca pre úplnosť pripojil k podanému odvolaniu aj doručenku, ktorá preukazuje doručenie výzvy zo dňa 23.11.2017, pričom uvedené nepovažuje za novotu v odvolacom konaní, nakoľko s ohľadom na nespornosť skutkového tvrdenia ohľadom doručovania uvedenej výzvy nemal žalobca možnosť dozvedieť sa o spornom vnímaní tejto skutočnosti zo strany súdu - keďže doručenie uvedených výziev v konaní spochybňoval výlučne súd (nie druhá strana sporu).

28. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého v zmysle ust. má byť žalovaný vyzvaný postupcom na plnenie minimálne 90 dní pred postúpením pohľadávky. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, resp. ak by zákonodarca mienil ustanoviť banke povinnosť vyzvať dlžníka minimálne 90 dní pred reálnym postúpením pohľadávky, potom by to bolo v ustanovení výslovne a jednoznačne uvedené. Postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné ustanovenie a nad rámec zákona „upravuje“, že omeškanie dlžníka nastáva až doručením výzvy banky (t. j. v rozpore s ust. (ďalej aj „“) podľa súdu nenastáva omeškanie okamihom, kedy dlžník neplní svoj záväzok riadne a včas) je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej).

29. Žalobca ďalej namietal tú skutočnosť, že skutkové tvrdenia (ohľadom doručenia výziev pred zosplatnením ako aj samotnej výzvy zo dňa 23.11.2017, ktorou postupca úver zosplatnil a ktoré boli adresované žalovanému zo strany postupcu) neboli protistranou popreté, v zmysle ust. ich bolo v konaní podľa názoru žalobcu potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením, že žalovaný bol postupcom riadne a opakovane vyzvaný na zaplatenie omeškaných splátok a v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. .

30. Podľa ust. môže súd vykonať v spotrebiteľských sporoch aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, avšak v žiadnom prípade sa nestotožňuje s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý de facto popieral skutkové tvrdenia strán sporu (žalobcu), ktoré bolo potrebné v zmysle ust. považovať za nesporné. Ak mal súd pochybnosti o skutkových tvrdeniach žalobcu ohľadom doručovania výziev zo strany postupcu - napriek nespornosti týchto skutkových okolností - potom podľa názoru žalobcu mohol v zmysle ust. vykonať aj bez návrhu žalovaného ďalšie dôkazy - napr. mohol dopytovať žalovaného, prípadne postupcu, na vyjadrenie k takto uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobcu, prípadne mohol postupcu v zmysle edičnej povinnosti dopytovať za účelom predloženia dôkazov na preukázanie týchto žalobcových tvrdení. Súd však podľa názoru žalobcu nepostupoval v zmysle ust. , nakoľko žiadne takéto dôkazy nevykonal, ale naopak, z pozície pomyselného advokáta a zástupcu žalovaného ako spotrebiteľa (t. j. slabšej strany) aktívne rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu a napriek ich nepopretiu zo strany žalovaného (a tým aj nespornosti v zmysle ust. ) zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v zmysle ust. (nepreukázanie doručenia výzvy pred postúpením). Žalobca sa s ohľadom na uvedené nestotožňuje ani so závermi vo veci konajúceho súdu, ktorý domnelú neplatnosť postúpenia uplatňovanej pohľadávky napriek riadnemu (a preukázanému) oznámeniu postupcu o postúpení takejto pohľadávky na žalobcu automaticky spojil s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a tým

zamietnutiu žaloby. Podľa názoru žalobcu aj v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (čo v tomto prípade podľa názoru žalobcu nenastalo), by žalobca mal na základe oznámenia o postúpení pohľadávky aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie pohľadávky v tomto konaní - keďže účinkom oznámenia o postúpení pohľadávky je skutočnosť, že dlžník (žalovaný) môže docieliť zánik záväzku plnením postupcovi, ako aj postupníkovi (bez ohľadu na platnosť, alebo neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky), a to bez obavy, že by jeho plnenie predstavovalo bezdôvodné obohatenie jedného z takto domnelých veriteľov (v prípade nejasností ohľadom platnosti postúpenia pohľadávky).

31. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania do výšky 309,99 eur.

32. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

33. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

34. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 13.01.2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere. Išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

35. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

36. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.

37. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku vo výške 2753,27 eur. Žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku vo výške 2733,27 eur. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje v ustanovení a nasl. V prejednávanej veci postupcom bola banka, a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v o bankách.

38. Podľa ustanovenia o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

39. V tomto ustanovení o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

40. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby písomná výzva sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnými výzvami zo dňa 5.10.2017 (č.l. 76 spisu) a výzvou zo dňa 12.9.2018 (č.l. 77) je potrebné dodať, že vo vzťahu k týmto listinám nebolo preukázané ich doručenie žalovanému zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s.. V konaní nebolo preukázané, že Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa a nasl. zo dňa 3.1.2019 bolo odoslané a doručené do dispozičnej sféry žalovaného. Ani Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2017 nebolo žalobcom preukázané, že sa do dispozičnej sféry žalovaného dostalo.

41. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal vyzvať žalobcu na doplnenie dôkazov, ak považoval skutkové tvrdenie žalobcu za sporné je bez právneho významu.

42. V zmysle základných princípov sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

43. Podľa až ods. 3 , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

44. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

45. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobca bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené ( ).

46. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a vo veci správne rozhodol, nakoľko žalobca do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania relevantne nepreukázal, že žalovanému bola doručená Výzva zo dňa 5.10.2017, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobca bol upozornil žalovaného tak ako to vyžaduje ust. .

47. V odvolacom konaní žalobcom predložená doručenka o tom, že žalovanému bolo doručené dňa 4.12.2017 Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2017 č. LC_ovms_1442_17 (č.l. 28 spisu) nemá vplyv na to, že ak právny predchodca žalobcu nedodržal postup pri zosplatnení úveru, ktorý vyplýva z , takéto zosplatnenie nemôže byť platné a teda nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky.

48. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 15. decembra 2020, sp. zn. , zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 „12.5. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná skutočnosť (ktorú nemožno opomínať), že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo

spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo vyplývajúcimi skutočnosťami (zákonnými podmienkami) platného postúpenia pohľadávky z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj tretia veta ), aby nedošlo k jeho porušeniu.“

49. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením o bankách, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý, nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Ak v ustanovení o bankách, sa hovorí o omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku dlžníka, za predpokladu nevyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, týmto peňažným záväzkom môže byť iba dlh vzniknutý neuhradením už splatných splátok, nakoľko s ďalšími splátkami splatnými v budúcnosti nemôže byť dlžník v omeškaní. Pokiaľ v ďalšej časti tohto ustanovenia sa hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej tomuto peňažnému záväzku, je zrejmé, že ide o peňažný záväzok vzniknutý z doposiaľ neuhradených splatných splátok.

50. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

51. V zmysle dôvodovej správy k , mal zákonodarca úpravou obsiahnutou v ustanovení na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou, táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu , keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

52. Základným právnym problémom v danej veci je otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia . Teda, či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa ustanovenia veta prvá , musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania, prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je to, že ide o spotrebiteľský spor vyplývajúci z pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru. Ďalšími zo vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)

a následné dlžníkove nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva, aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.

53. Podľa ustanovenia , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

54. Za predpokladu nesplnenia podmienok podľa ustanovenia veta prvá , pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, išlo by o postúpenie v rozpore so zákonom, a to , kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia vylúčené. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia .

55. Ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Uvedený záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2018 vydaného vo veci , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako rozhodnutie č. 60.

56. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

57. Hodnotenie dôkazov upravuje v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

58. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

59. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

60. V prejednávanej veci právny zástupca na pojednávaní dňa 10.6.2021 (č.l. 218 spisu) uviedol, že „Mám výzvu z 5.10.2017, avšak nemám k nej doručenku. Momentálne takýto dôkaz neviem predložiť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný (č.l. 158 spisu), aby v lehote desať dní od doručenia okrem iného doplnil skutkové tvrdenia v zmysle a oznámil súdu zročnosť splátky, od ktorej splatnosti uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá, a ktorá zosplatnenie

vyvolala, s tým že žalobca bol zároveň poučený že na skutkové tvrdenia a predložené dôkazy po tejto lehote súd nebude prihliadať. Výzva bola žalobcovi doručená 26.8.2020, sudcovská lehota uplynula 5.9.2020. Napriek výzve súdu žalobca zastúpený právnym zástupcom tieto dôkazy nedoložil, pričom žalobca si musel byť vedomý skutočnosti, že práve preukázanie doručenia výzvy banky žalovanému do dispozičnej sféry žalovaného je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky dané v ust. . V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v súlade s ustanovením jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Myšlienkový postup konajúceho súdu pri rozhodovaní o uplatnenom nároku bol logicky zdôvodnený, a preto záver o neplatnosti postúpenia pohľadávky vo vykonanom dokazovaní je presvedčivý.

61. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca v tomto prípade tvrdil, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, bol povinný svoje tvrdenie preukázať. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať.

62. Odvolací súd nemôže prihliadať na listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní, keďže skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nemôžu byť v zásade odvolacím dôvodom. Žalobca súdu nepreukázal, že by listinný dôkaz preukazujúci doručenie podania zo dňa 23.11.2017 žalovanému nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny.

63. Žalobca tým, že napriek písomnému procesnému poučeniu nepredložil všetky dôkazy do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie, sa sám diskvalifikoval z ďalších dôkazov a odvolací súd v súlade s nemôže na nový dôkaz predložený v odvolacom konaní prihliadať.

64. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, ).

65. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok ako vecne správny potvrdil.

66. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

67. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).