Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-24-2022.pdf
PDF · 109.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/24/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa K. Y., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom V., X. P. XXXX/X, t. č. bytom u navrhovateľov, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka C. R., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L. - F. XXX, t. č. bytom K., adresa na doručovanie L. XXX, a otec J. Y., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom V., X. P. XXXX/X, t. č. bytom V., O. XX, o návrhu navrhovateľov 1/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L. XXX a 2/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L. XXX, o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 12P/53/2021-55 zo dňa 27.10.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu sa v napadnutom III. a V. výroku r u š í a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „prvoinštančný súd“, eventuálne „súd prvej inštancie“), odvolaním napadnutým rozsudkom maloletého K. Y., nar. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2 /, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach (I. výrok). Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (II. výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (III. výrok). Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 21P/131/2008-28 zo dňa 13.02.2009 v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, v časti určenia vyživovacej povinnosti matke a v časti určenia platobného miesta pre bežné výživné od matky maloletého (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom domáhali zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a súčasne uloženia vyživovacej povinnosti rodičom maloletého, a to matke vo výške 100,- eur mesačne a otcovi vo výške 200,- eur mesačne, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Predmetný návrh odôvodnili tým, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 21P/131/2008-28 zo dňa 13.02.2009 zverený do osobnej starostlivosti otca, dlhodobo s ním však nevychádza, ani s jeho partnerkou, ich vzťahy sa výrazne zhoršili v priebehu posledných 3 rokov, maloletý pre neustále konflikty v rodine, v škole i prepadol, navštevoval psychológa. Od minulého roku od októbra zostal bývať v ich domácnosti. Sám sa odmieta vrátiť do domácnosti otca, ani veci, ktoré má u neho v domácnosti, si nechce ísť vziať. Snažili sa skontaktovať s jeho otcom, aby túto situáciu vyriešili, ale bezúspešne.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 44 ods. 1, 2, 3, 4, § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 8, § 46 ods. 2, § 54 ods. 1, § 81 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 od. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), § 2 ods. 1, § 111 písm. o), § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú jeho blízkou osobou - starými rodičmi, s ktorými má vytvorený citový vzťah, pričom zákon uprednostňuje príbuzného maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého v súčasnosti starostlivosť o maloletého nezabezpečujú a ani nemôžu zabezpečiť, nakoľko matka sa dlhodobo (8 rokov) zdržiava v Rakúsku, kde býva aj pracuje a od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky nebola. Otec na pojednávaní síce prejavil záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého, avšak za čas, od kedy maloletý reálne býva u navrhovateľov, nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k starostlivosti o maloletého K., je s maloletým len v telefonickom kontakte, s maloletým sa nestýka, na jeho výživu neprispieva, v prípade vzniku výdavkov maloletého odkazuje na matku alebo starých rodičov - navrhovateľov, preto súd deklarovaný záujem otca zabezpečovať starostlivosť maloletého nepovažoval za skutočný. Otec po dohode s matkou súhlasil s tým, aby maloletý počas pandémie COVID-19 býval u starých rodičov, ktorí mu zabezpečovali tiež dištančnú výučbu. Maloletý sa opakovane vyjadroval, že chce zostať bývať v domácnosti navrhovateľov a k otcovi za žiadnych okolností nechcel ísť bývať. Mal za preukázané splnenie všetkých požiadaviek kladených na osobu, ktorej môže byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 ods. 1 ZoR. Matka nevyjadrila so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov nesúhlas. Preto súd vo výroku I. rozsudku zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že navrhovatelia sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého a sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Rodičom maloletého uložil povinnosť podľa § 81 ods. 1 ZoR prispievať na výživu maloletého, a to matke sumou 100,- eur mesačne a otcovi sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Pri určení výšky výživného okresný súd vychádzal z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 21P/131/2008, pričom konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom č. k. 21P/131/2008-28 zo dňa 13.02.2009 došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane matky ako aj otca. Matka v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola nezamestnaná. Otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 684,20 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemal (v súčasnosti má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletému O. a maloletému X.). Rovnako na strane maloletého došlo k podstatnej zmene, keď v súčasnosti má 16 rokov, je žiakom 1. ročníka strednej školy, jeho náklady v súčasnosti predstavujú celkom sumu 340,- eur, v čase posledného rozhodnutia to bolo vo výške 182,58 eur. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu 20 % až 25 % z príjmu osoby povinnej platiť výživné, a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností osoby povinnej platiť výživné, ich veku a odôvodnených potrieb. Priemerný príjem matky v súčasnej dobe podľa jej vyjadrenia predstavuje sumu 925,- eur, z toho 20 % predstavuje 185,- eur. Matke však uložil povinnosť platiť výživné na maloletého podľa návrhu navrhovateľov vo výške 100,- eur mesačne aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka zabezpečuje maloletému oblečenie, v prípade potreby mu prispieva na iné výdavky a tiež poskytla maloletému bankomatovú kartu, aby si v prípade potreby vybral peniaze z jej účtu. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca vychádzal z jeho súčasného príjmu, ktorý v priemere činí 2 008,86 eur, z toho 23 % (prihliadnuc na celkom tri vyživovacie povinnosti otca) činí suma 462,- eur na všetky neplnoleté, nezaopatrené deti výživou odkázané na otca. Stanovené výživné vo výške 200,- eur na maloletého (16 rokov) podľa návrhu navrhovateľov považoval za primerané a spravodlivé, keď na výživu ostatných detí (O. - 7 rokov, X. 5 rokov) zostane otcovi ešte suma 131,- eur na každé dieťa. Ku skončeniu pracovného pomeru otca dohodou ku dňu 31.10.2021 poukázal na trvanie pracovného pomeru ku dňu rozhodovania vo veci samej vzhľadom na § 217 ods. 1 veta prvá CSP. Napriek skončeniu pracovného pomeru otca z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 13.10.2021 poukázal na vzdanie sa príjmu zo závislej činnosti otcom, keď so zamestnávateľom uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, a to už v čase, keď mu bol doručený návrh navrhovateľov na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, v rámci ktorého bolo navrhované aj určenie vyživovacej povinnosti v sume 200,- eur mesačne. Povinnosťou otca preto bude si nájsť zamestnanie, v ktorom bude dosahovať aspoň taký príjem, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému v stanovenej výške a po dobu, kedy maloletý nebude schopný živiť sa sám. Pokiaľ otec dôvodil, že výživné v sume 200,- eur nebude schopný platiť vzhľadom na svoje ostatné mesačné výdavky, ktoré v konaní vyčíslil na sumu 1 222,52 eur (nájomné 650,- eur, spotrebný úver 192,64 eur, poistka na maloletého 35,- eur, pôžička 344,88
eur), konštatoval prednosť výživného pred inými výdavkami rodičov podľa § 62 ods. 5 ZoR. Stanovené výživné sú rodičia povinní podľa § 45 ods. 8 ZoR uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 21P/131/2008-28 zo dňa 13.02.2009, v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, v časti určenia vyživovacej povinnosti matke a v časti určenia platobného miesta výživného od matky maloletého.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania a nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 CMP.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v časti týkajúcej sa jeho vyživovacej povinnosti zmenil tak, že ho zaviaže k výživnému vo výške 100,- eur mesačne.
6. Podstatou jeho odvolacích námietok bolo, že u zamestnávateľa, kde dosahoval zárobok vo výške 2 008,86 euro nepracuje od 31.10.2021, teda stanovenému výživnému nezodpovedá jeho zárobok z potvrdenia zo dňa 29.09.2021. Je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, pričom očakáva rozhodnutie o výške podpory. Bol ochotný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne a za predpokladu, že sa zamestná, možno jeho vyživovaciu povinnosť zmeniť.
7. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasili s jeho odvolacím návrhom, trvali na výživnom vo výške 200,- eur mesačne. Poukázali na príjem otca vo výške 2 008,86 eur, napriek ktorému si otec vyživovaciu povinnosť k maloletému neplnil a výživné nezasiela ani od rozhodnutia prvoinštančného súdu.
8. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa výživného potvrdiť.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom III. a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).
13. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04
- W.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
14. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces.
15. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
16. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
17. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
18. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
19. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
20. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
21. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
22. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.
24. V prejednávanej veci okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľov - starých rodičov o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, ktorý návrh považoval za dôvodný a preto o ňom rozhodol podľa výroku I.. Zároveň rozhodoval o vyživovacej povinnosti oboch rodičov, ktorú výšku vyjadril vo vzťahu k matke vo výroku II. sumou 100,- eur mesačne a vo vzťahu k otcovi vo výške 200,- eur mesačne vyjadrenú vo výroku III.. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu 20 % až 25 % z príjmov povinnej osoby a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností povinnej osoby, ich veku a odôvodnených potrieb.
25. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozsudkom konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca nepostupoval správne, keď na jednej strane nedostatočne zistil skutočný stav veci, pretože nezisťoval celkové majetkové pomery otca a to v súvislosti s ukončením jeho pracovného pomeru pre nadbytočnosť, nezisťoval prečo otec pristúpil na dohodu o skončení pracovného pomeru, teda nezotrval v ňom počas výpovednej doby a v akej výške má nárok na odstupné.
26. Odvolací súd nespochybňuje konštatovanie prvoinštančného súdu, že podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ale v čase rozhodovania prvoinštančného súdu dňa 27.10.2021 už bola okresnému súdu známa skutočnosť skončenia pracovného pomeru otca z organizačných dôvodov (dohoda o skončení pracovného pomeru na č. l. 50 spisu), pričom v predmetnej dohode je dojednanie so zamestnávateľom o odstupnom podľa kolektívnej zmluvy, ktorú podstatnú okolnosť prvoinštančný súd vôbec nezisťoval a teda nezohľadnil.
27. Novela Zákonníka práce účinná od 1. januára 2013 priznala zamestnancovi nárok na odstupné vždy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (nadbytočnosť zamestnanca vzhľadom na organizačné zmeny u zamestnávateľa).
28. Záver okresného súdu o vzdaní sa príjmu zo závislej činnosti otcom z dôvodu uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru nie je podľa odvolacieho súdu správny, pretože dôvodom skončenia pracovného pomeru boli organizačné dôvody - nadbytočnosť.
29. Taktiež sa prvoinštančný súd náležite nevenoval dôkladnému posúdeniu majetkových pomerov otca, ktorý argumentoval viacerými výdavkami (nájomné, spotrebný úver, poistné, pôžička), pretože len konštatovanie, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov nie je vždy správne a súd je povinný posúdiť či v danej výdavky povinného rodiča nie sú nevyhnutné na zabezpečenie základných životných potrieb rodiča (bývanie, cestovanie, strava a podobne).
30. Prvoinštančný súd tiež pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov sa dôkladne nezaoberal odôvodnenými potrebami maloletého, ktorých výšku síce vyjadril v sume 340,- eur, ale odvolaciemu súdu nie je známe ako okresný súd k tejto sume dospel, keď z obsahu spisu, zo žiadnych dôkazov uvedená suma nevyplýva, resp. žiadne dôkazy sa ani v spise nenachádzajú. Pri určovaní vyživovacej povinnosti matky vychádzal z návrhu navrhovateľov Tiež vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave. Je potrebné si uvedomiť, aké sú kritériá pre rozhodovanie o vyživovacej povinnosti, ktorými sú nielen schopnosti a možnosti povinného, ale aj odôvodnené potreby oprávneného a práve týmito kritériami sa prvoinštančný súd dôsledne neriadil.
31. Pretože súd prvej inštancie v súvislosti rozhodovaním o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému náležite nezistil skutočný stav veci (§ 35 CMP), nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP) a navyše jeho rozhodnutie je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) podľa § 389 ods.1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť v danom rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
32. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, to znamená, zistiť osobné finančné, majetkové a sociálne pomery otca, a taktiež zistiť odôvodnené potreby maloletého. V súvislosti so skončením pracovného pomeru otca je potrebné prehliadnuť na relevantnú okolnosť a to dôvod skončenia pracovného pomeru, ktorým bola
nadbytočnosť, teda otec si nezavinil stratu zamestnania a jeho príjmu pre plnenie si vyživovacej povinnosti a to ani tým, že uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru. Je potrebné zistiť či a v akej výške bolo otcovi vyplatené odstupné, odkedy je v evidencii nezamestnaných a v akej výške poberá podporu v nezamestnanosti, či riadne s úradom práce spolupracuje. Taktiež je potrebné sa zaoberať skutočnosťou, prečo otec pristúpil na skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov dohodou, teda nezotrval v pracovnom pomere počas výpovednej doby. Vzhľadom na aktuálne zmenené príjmové pomery otca je potrebné na uvedenú skutočnosť prihliadnuť pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti, pričom je potrebné zohľadniť aj výšku prípadného vyplateného odstupného, pretože odstupné predstavuje príjem otca. Skutkové zistenia z vykonaného dokazovania je potrebné primeraným spôsobom uviesť v odôvodnení rozhodnutia, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné.
33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).
34. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).