Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cbi-23-2016.pdf
PDF · 97.9 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I rozhodol pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: W. M., T.Y. C. XXX/XX, Bratislava, C.. XX.X. XXXX, zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, Riečna 2, Bratislava, advokát proti žalovanému v I. rade: Y.. B. V., B. X, Bratislava, C.. X.X. XXXX, zastúpená: JUDr. Michal Piják, ulica sv. Vincenta 2, Bratislava, advokát a žalovanému v II. rade: B.. M. X., I. XXXX/XX, M., zastúpený: JUDr. Michal Piják, ulica sv. Vincenta 2, Bratislava, advokát v konaní o určenie popretej pohľadávky takto
rozhodol:
I. Súd žalobu doručenú súdu 24.8. 2016 z a m i e t a. II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v I. a II. rade spoločne a nerozdielne 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I. dňa 24.8. 2016 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi BRICOM s.r.o. vedená v zozname pohľadávok pod č. 15 vo výške 365,35 Eur je v celom prihlásenom rozsahu zistená. Uvedeného sa domáha z nasledujúcich dôvodov: uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.4. 2016, sp. zn. 8K 59/2015 bol vyhlásený konkurz na majetok BRICOM s.r.o., Mudroňova 57, Bratislava, IČO: 35 681 471 a za správcu KP bola ustanovená Čechová Insolvency Services k.s.. Žalobca si prihlásil svoju pohľadávku prihláškou č. 1 v celkovej sume 365,35 Eur, SKP zapísal túto do zoznamu pohľadávok dňa 23.6. 2016, pod číslom 15. Oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 1.8. 2016 SKP žalobcovi oznámil, že žalovaný v I. rade (veriteľ) podaním doručeným SKP 25.7. 2016 poprel v súlade s § 32 ods. 2 ZKR pohľadávku žalobcu. Právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky žalobca odôvodňuje tým, že dňa 8.1. 2015 uzatvoril s úpadcom Dohodu o brigádnickej práci študenta na dobu určitú do 31.3. 2015. Podľa predmetnej dohody mal žalobca nárok na odmenu v sume 5 Eur/hod - pomocné práce v kancelárii a 10 Eur/hod - za správu obsahu webových stránok. Podľa výplatnej pásky za mesiac 3/2015 prináleží žalobcovi odmena za posledný mesiac, tj marec 20015 v sume 365,35 Eur, ktorá žalobcovi nebola uhradená.
2. Podaním doručeným súdu 27.1. 2017 doplnil žalobca svoju žalobu a uviedol, že pohľadávku má za preukázanú a to výplatnou páskou, oznámením a dohodou o brigádnickej činnosti, mesačným výkazom poistného, dokladmi preukazujúcimi, že mzda bola vykázaná Sociálnej poisťovni a potvrdením o zdaniteľnej mzde za roku 2015, z ktorého vyplýva, že mzda bola vykázaná i daňovému úradu. 3. Podaním doručeným súdu 24.7. 2017 sa vyjadril žalovaný (v I. rade): žaloba je nedôvodná, žalobca neuvádza skutkové tvrdenia, ktoré by svedčili o existencii prihlásenej pohľadávky. Listiny predložené žalobcom vyvolávajú pochybnosti o ich pravosti, prípadne úplnosti. Ak by aj nárok žalobcovi na odmenu vznikol - z dokladov by vyplývalo, že táto mu bola vyplatená.
Žalobca nepreukázal vykonanie pracovných úkonov uvedených v dohode o brigádnickej práci študenta, neuviedol vykonané úkony ani časové obdobia, v ktorých mal prácu vykonávať. Žalovaná z dôvodu istoty popiera, že by žalobca reálne vykonal práce, za ktoré uplatňuje odmenu. Povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času vyplýva z § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce. Ak by aj zamestnávateľ nemal povinnosť evidovať dochádzku zamestnanca - žalobca musí uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k vykonaniu práce, za ktorú si uplatňuje odmenu. Výplatná páska predložená žalobcom obsahuje inú výšku dohodnutej odmeny a výsledná suma nezodpovedá žiadnej zo sadzieb uvedených v dohode. Žalobcom predložené doklady sú neúplné. S výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov, nie je podpísaný, resp. inak potvrdený zamestnávateľom žiaden z dokladov, rovnako nie je zrejmé, že doklad bol doručený príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Doklady sú datované k 16.4. 2015, resp. 17.4. 2015. V uvedenej dobe neexistovala osoba oprávnená konať za úpadcu. Funkcia jediného konateľa úpadcu zanikla 31.3. 2015. Keby aj žalobca preukázal skutočné vykonanie prác, za ktoré uplatňuje nárok na odmenu - z podkladov ním predložených vyplýva, že predmetná odmena bola vyplatená. Bez toho, aby boli príjmy vyplatené, by totiž nemohlo byť vydané potvrdenie o zdaniteľnom príjme. Vzhľadom na uvedené žiada žalovaná (v I. rade) žalobu zamietnuť.
4. Podaním doručeným súdu 11.4. 2018 sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho zástupcu: má za to, že svoju pohľadávku dostatočne preukázal. 5. Podaním doručeným súdu 16.10. 2018 sa opätovne vyjadril zástupca žalovaného. Nad rámec doterajších vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalovaná (v I. rade) už nie je účastníčkou konkurzného konania, jej postavenie účastníka konania v celom rozsahu zaniklo dňa 22.11. 2017. 6. Na pojednávaní konanom dňa 7.10. 2019 zástupca žalobcu žiadal, aby súd do konania pripustil ako žalovaného v II. rade B.. M. X.. Uvedené súd pripustil uznesením zo dňa 8.10. 2019. 7. Na pojednávaní konanom dňa 10.12. 2020 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že pre úpadcu pracoval ako brigádnik na základe dohody, pričom mu nebola vyplatená mzda za posledný mesiac. Po doklady, ktoré sú súčasťou spisu, si prišiel do spoločnosti úpadcu. Nespomína si, či komunikoval po 31.3. 2015 s konateľom úpadcu, nevie sa vyjadriť k tomu, že doklady za úpadcu nie sú podpísané. Zástupca žalovaných následne uviedol, že konkurz na majetok úpadcu je zložitý. V konkurznom konaní sú vytvárané obštrukcie. Žalobcovi boli dané ponuky na úhradu jeho pohľadávky, on ich však neprijal. Radšej zotrváva na žalobe a platí si advokáta. Nejde mu o úhradu pohľadávky. Jedná sa o šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu. Na otázku súdu, či je možná mimosúdna dohoda, na základe ktorej žalobcovi bude uhradená celá popretá pohľadávka ( s tým, že je potrebné si uvedomiť, že v konkurze je jej reálne vyplatenie otázne) žalobca uviedol, že dohoda nie je možná.
8. Na pojednávaní konanom 28.3. 2022 sa zástupcovia procesných strán pridržiavali doterajších písomných a ústnych prejavov, nemali návrhy na doplnenie dokazovania. 9. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím žalobcu, prednesom zástupcu žalobcu a žalovaných a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: žalobou, výpismi z obchodného registra úpadcu, dohodou o brigádnickej práci študentov, oznámením a čestným vyhlásením, výplatnou páskou za obdobie 3/2015, mesačným výkazom poistného za obdobie 3/2015, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby, vyjadreniami procesných strán, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci: 10. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 25.04.2016, č. k. 8K/59/2015 - 71, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka BRICOM s.r.o., so sídlom Mudroňova 57, 811 03 Bratislava. 11. Žalobca prihlásil v zákonom stanovenej lehote prihláškou svoju pohľadávku vo výške 365,35 Eur. SKP mu listom zo dňa 1.8.2016 oznámil, že veriteľ - žalovaná v I. rade podaním doručeným SKP dňa 25.7. 2016 uvedenú pohľadávku poprela. Uvedené skutočnosti neboli síce v konaní preukázané prihláškou pohľadávky, listom SKP a žalovanej v I. rade, prípadne inými dôkazmi, avšak medzi procesnými stranami boli nesporné. Súd preto postupoval v zmysle § 186 odsek 2 CSP - "súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 12. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a
zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. 13. Podľa § 32 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. 14. Podľa § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. 15. Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 16. Podľa § 32 odsek 11 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa osobitného predpisu. Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné. 17. Podľa § 39 odsek 5 zákona o dani z príjmov 595/2003 Z. z. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle a doručiť zamestnancovi najneskôr do a) 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo b) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.
18. Podľa § 139 c zákona 461/2003 o sociálnom poistení Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je priemerný mesačný príjem z tohto právneho vzťahu, ak nie je v odseku 2 ustanovené inak; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako Podľa odseku 2 Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý je v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na platenie poistného na dôchodkové poistenie je rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom z tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
19. Medzi účastníkmi nie sú vyššie uvedené skutkové skutočnosti sporné. Spornou otázkou ostalo, či žalovaný v I. rade správne poprel pohľadávku žalobcu, keď svoje popretie odôvodnil tým, že zo strany žalobcu nevznikol nárok na zaplatenie mzdy za mesiac marec 2015, keďže žiadnu prácu nevykonal. Žalobca vykonanie prác v mesiaci marec 2015 preukazuje výplatnou páskou za obdobie 3/2015, mesačným výkazom poistného a potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby (nepodpísané štatutárnym orgánom úpadcu, bez vyznačenia skutočnosti, či predmetný výkaz a potvrdenie bolo doručené príslušným orgánom (Sociálna poisťovňa, Daňový úrad). 20. Čo sa týka zástupcom žalovaných tvrdeného nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v I. rade: Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
Podľa § 27odsek 1 písmeno a) ZKR postavenie účastníka veriteľovi zanikne v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky alebo jej dotknutej časti dňom zverejnenia oznamu podľa § 25 ods. 5 alebo § 26 ods. 4 V uvedenom prípade má súd za to, že právoplatnosťou uznesenia o vstupe veriteľa (žalovaného v II. rade) namiesto pôvodného veriteľa (žalovaná v I. rade) dňa 14.2. 2017 do konkurzného konania zanikla pasívna legitimácia žalovanej v I. rade a súd preto na základe tejto skutočnosti žalobu voči nej zamietol.
21. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu/veriteľa obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu/veriteľa zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). V uvedenom prípade teda súd rozhodoval, či popierací dôvod veriteľa obstojí a dospel k záveru, že veriteľ postupoval správne, keď pohľadávku prihlásenú žalobcom poprel: 22. Podľa článku 8 C.s.p. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
23. Podľa článku 15 odsek1 C.s. p. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
24. Podľa článku 15 odsek 2 C.s. p. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
25. Podľa § 191 C.s.p. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
26. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je upravené v ust. § 132 a § 188 C.s.p., ktoré stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191C.s.p. z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04)
27. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a relevantne nespochybnil obranu žalovaného, ktorá spočívala v tvrdení, že a) v čase vystavenia potvrdenia o zdaniteľných príjmoch a mesačného výkazu poistného spoločnosť úpadcu nemala ustanoveného štatutára (vyplýva z výpisu z Obchodného registra úpadcu) a teda je zrejmé, že dňa 16.4. 2015, resp. 17.4. 2015 nemohli byť predmetné potvrdenia a výkazy za úpadcu vystavené, b) predmetný výkaz a potvrdenia nie sú za úpadcu vôbec podpísané, c) nie je zrejmé, či vôbec predmetné tlačivá boli doručené do Sociálnej poisťovne a na Daňový úrad, d) ak by aj boli doručené - správne a úplne vyplnené - znamenalo by to, že žalobcovi mzda vyplatená bola.
28. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný: žalobca nepredložil nevyvratiteľný dôkaz o tom, že vykonal práce v mesiaci marec 2015 a v akom rozsahu (napr. záznamom z počítača, že vykonal určité grafické práce, záznamom z dochádzkovej knihy, výpoveďou svedkov a pod.) a že tieto neboli zo strany úpadcu uhradené, hoci bola vystavená výplatná páska a ďalšie doklady. Ak by súd pripustil aj záver, že vykonanie prác vyplýva z mesačného poistného výkazu a potvrdenia o zdaniteľných príjmoch (ako tvrdí žalobca), potom súd poukazuje na skutočnosť, že na riadku 01 tlačiva Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzických osôb sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti (peňažných aj nepeňažných), okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona a vymeriavacím základom zamestnanca - dohodára na platenie sociálneho poistenia je priemerný mesačný príjem z tohto právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že žalobcovi musel byť príjem za mesiac marec 2015 vyplatený. Žalobca nenavrhol vykonanie dokazovania napr. dopytom na Sociálnu poisťovňu a Daňový úrad na preukázanie tvrdenia, že uvedené výkazy a potvrdenia boli týmto úradom - riadne vyplnené a podpísané - doručené a rovnako nenavrhol vykonanie dokazovania napr. oboznámením sa s účtovníctvom úpadcu, ktoré by mohlo preukázať úplnosť uvedených tlačív a ich doručenie na príslušné úrady, rovnako aj skutočnosť, že mzda žalobcovi nebola vyplatená. Na záver súd konštatuje, že za skutočnosť rozhodnú pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti má za zjavne zarážajúce vyjadrenie žalobcu na pojednávaní 10.12. 2020, že uzavretie mimosúdnej dohody, na základe ktorej by mu žalovaný v II. rade vyplatil celú hodnotu uplatnenej pohľadávky, je pre neho neprijateľné. 29. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.