Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-2020-2020.pdf
PDF · 96.66 KB
Case nature
Subarea
32Ek/2020/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MRA betón, s. r. o., IČO 44 794 819, so sídlom Sverepec 365, 017 01 Sverepec, právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., IČO 36 867 454, Dvory 1932, 020 01 Púchov proti povinnému: T.. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX J., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1066,90 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stacho Chladný, so sídlom exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. 350EX 697/20, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/2020/2020 zo dňa 26.04.2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 26.04.2021 rozhodnutie, ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 Eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, § 195, § 196, § 197 ods. 1, § 198 ods. 2 a § 199c ods. 1 Exekučného poriadku a ďalej § 47 ods. 1 a 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“). Uviedol, že dňa 12.01.2021 bolo súdu doručené podanie od súdneho exekútora označené ako „Zaslanie podnetu na zastavenie exekúcie“. Súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku SR vyplýva, že na majetok povinného je s účinkami od 23.09.2010 vyhlásený konkurz podľa druhej časti ZoKR, a to na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1K/32/2010. Z ďalších údajov zverejnených v Obchodnom vestníku SR ako aj z Registra úpadcov vyplýva, že toto konkurzné konanie prebieha aj v súčasnosti a prebiehalo aj v čase vydania rozhodnutia súdu, ktoré je exekučným titulom v tejto exekučnej veci, pričom sa jedná o verejne dostupné údaje, ktoré boli objektívne dostupné aj oprávnenému v čase podania návrhu na začatie konania v ktorom bol vydaný exekučný titul, ako aj exekučnému súdu v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci. Pre prípad zastavenia exekúcie súdom si zároveň súdny exekútor uplatnil nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36 EUR s DPH.
2/ Ďalej vyšší súdny úradník poukázal na to, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010). K podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie uviedol, že pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, preskúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami, ktoré oprávnený doručil súdu a zároveň vykonal lustráciu povinného v Obchodnom vestníku za účelom zistenia skutočnosti, či nie je na majetok povinného vedené konkurzné konanie. V čase vydania
poverenia na vykonanie exekúcie sa z dôvodu bližšie nezistenej technickej chyby nepodarilo zistiť, že na majetok povinného je vedené konkurzné konanie, resp. že na majetok povinného je vyhlásený konkurz na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1K/32/2010, ktorého účinky nastali dňa 23.09.2010. Na základe podnetu súdneho exekútora a opätovnou lustráciou v Obchodnom vestníku SR súd zistil, že uvedené konkurzné konanie v súčasnosti nie je ukončené a naďalej prebieha. Nakoľko neboli splnené podmienky na to, aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu prebiehajúceho konkurzu, počas ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 48 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu začať exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené, vyšší súdny úradník v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
3/ O trovách rozhodol tak, že súdny exekútor si zároveň s podnetom na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie pozostávajúce z náhrady hotových výdavkov vo výške 36,- Eur vrátane DPH, ktorých náhradu súd priznal súdnemu exekútorovi, a na ktorých náhradu zaviazal oprávneného. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vyšší súdny úradník uviedol, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
4/ Oprávnený podal voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu sťažnosť. Uviedol, že účinky vyhláseného konkurzu na majetok povinného (ako úpadcu) sa nevzťahujú na pohľadávku oprávneného z dôvodu, že sa jedná o nový záväzok povinného, teda záväzok, ktorý vznikol po rozhodujúcom dni (t. j. po nadobudnutí účinkov vyhláseného konkurzu). Konkurz povinného bol vyhlásený ešte dňa 23.09.2010, oproti čomu faktúra č. 401180960 (na základe ktorej bol vydaný exekučný titul), bola vystavená dňa 31.08.2018 (splatná dňa 07.09.2018), teda takmer 8 rokov po vyhlásení konkurzu čo rezultuje do záveru, že sa jedná o nový záväzok povinného, ktorý vznikol po rozhodnom dni. S ohľadom na vznik pohľadávky oprávneného 8 rokov po vyhlásení konkurzu nie je objektívne možné uplatnenie dotknutej pohľadávky v konkurze vyhlásenom na majetok povinného (pozn. základná prihlasovacia lehota v konkurze povinného uplynula ešte dňa 05.11.2010, oproti čomu bola faktúra oprávneného vystavená dňa 31.08.2018). Pre takéto situácie ZoKR v záujme ochrany nárokov veriteľov predkladá riešenie, a to uplatnenie nových záväzkov pred premlčaním žalobou na príslušnom súde. V prípade aplikácie postupu, ktorý navrhol poverený súdny exekútor, by nastala nelogická situácia, kedy ad absurdum by povinnému po dobu vyše 11 rokov (trvanie konkurzu povinného) nemohli vznikať akékoľvek záväzky, resp. ak by aj takéto záväzky vznikli, veritelia by nemali reálnu právnu možnosť uplatniť si vzniknuté pohľadávky voči povinnému. Nakoľko konkurz na majetok povinného bol vyhlásený pred účinnosťou ZoKR v aktuálnom znení (zákon č. 7/2005 Z. z. v znení novely č. 72/2021 Z. z.), so zreteľom na prechodné ustanovenie § 206a ods. 1 sa na konkurz povinného vzťahujú ustanovenia ZoKR v znení účinnom do 29.06.2011, keď rozsah pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené v konkurze upravuje § 28 ods. 1, v zmysle ktorého: Veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada. Ostatné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a nespadajú tak pod vyššie opísaný rozsah pohľadávok uspokojovaných a uplatniteľných v konkurze možno označiť ako nové záväzky. Nakoľko nové záväzky nie je možné uspokojiť v konkurze a súčasne sa na tieto nevzťahuje ochrana pred veriteľmi, pre takto vzniknuté záväzky je prípustné ich uplatnenie žalobou na súde a zároveň je možné aj ich následné exekučné vymáhanie, a to bez ohľadu
na vyhlásenie konkurzu, ktoré je v danom prípade absolútne irelevantné. Zohľadňujúc opísanú právnu argumentáciu je preto zrejmé, že vydané uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré nemá oporu v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a rovnako ani v Exekučnom poriadku. Vyšší súdny úradník pri vydaní tohto uznesenia síce poukazoval na ustanovenie § 47 ods. 1 a § 48 ZoKR, avšak nezohľadnil zásadné osobitosti spočívajúce v datovaní záväzku Povinného, ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu na majetok povinného a so zreteľom na uvedené nie je daná prekážka pre súdne uplatnenie pohľadávky oprávneného, resp. jej exekučné vymáhanie (vydanie poverenia na vykonanie exekúcie). Poukázal i na logickú nezrovnalosť medzi bodom 3 uznesenia a bodom 8 vydaného uznesenia. Zatiaľ čo v bode 8 uznesenia vyšší súdny úradník konštatuje, že z dôvodu bližšie nezistenej technickej chyby nebolo možné zistiť, že na majetok Povinného je vedené konkurzné konanie, resp. že na majetok Povinného je vyhlásený konkurz, oproti uvedenému v bode 3 uznesenia bolo konštatované "Z ďalších údajov zverejnených v Obchodnom vestníku SR, ako aj z Registra úpadcov vyplýva, že toto konkurzné konanie prebieha aj v súčasnosti a prebiehalo aj v čase vydania rozhodnutia súdu, pričom sa jedná o verejne dostupné údaje, ktoré boli objektívne dostupné aj Oprávnenému".
5/ Za ďalšiu zásadnú vadu vydaného uznesenia možno považovať, že nezohľadňuje prechodné ustanovenie § 206a ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého sa právne vzťahy týkajúce sa konkurzu vyhláseného na majetok povinného spravujú podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda v zmysle ustanovení novely ZoKR č. 224/2010 Z. z., ktorá bola účinná v čase od 01.09.2010 do 29.06.2011 (konkurz Povinného nadobudol účinky dňa 23.09.2010). Predmetné uznesenie však vychádza výlučne z aktuálneho znenia ustanovení ZoKR, čo je v rozpore s už spomínaným prechodným ustanovením § 206a ods. 1 ZoKR, a preto ho je možné označiť ako nezákonne vydané (zrejmá absencia opory v zákone). Rovnako je nesporné, že pohľadávku vo výške 1.066,90 EUR titulom platobného rozkazu sp. zn. 15Up/1582/2020 možno označiť ako nový záväzok povinného, ktorý vzhľadom na nemožnosť prihlásenia v konkurze je uplatniteľný na súde podaním žaloby resp. na vymoženie tejto pohľadávky je možné následne viesť exekúciu.
6/ V súvislosti s povinnosťou náhrady trov súdnemu exekútorovi uloženej napadnutým uznesením mal oprávnený za to, že ak nedošlo k naplneniu podmienok na zastavenie exekúcie, poverenému súdnemu exekútorovi nevnikol nárok na náhradu trov exekúcie. Súčasne nebola naplnená podmienka v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na preukázaný nedostatok podmienok na zastavenie exekúcie a zároveň zohľadňujúc absenciu dôvodu, pre ktorý možno zastavenie exekúcie pričítať na strane oprávneného, exekútorovi neprináleží náhrada trov exekúcie. Preto so zreteľom na faktický stav a právne argumenty deklarované oprávneným v sťažnosti navrhol, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Ek/2020/2020 zo dňa 26.04.2021 v celom jeho rozsahu a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11/ Podľa § 206a ods. 1 ZoKR konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.
12/ Podľa § 44 ods.1 ZoKR (účinného od 01.12.2006) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
13/ Podľa § 48 ZoKR (účinného do 31.12.2011) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
15/ Súd mal v konaní preukázané, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1K/32/2010 zo dňa 16.09.2010 vyhlásený konkurz, ktorý bol uverejnený v Obchodnom vestníku č. 182B dňa 22.09.2010. Konkurz stále trvá a ku dňu rozhodnutia o tejto sťažnosti nebol skončený. Exekúcia sa vedie na podklade platobného rozkazu, sp. zn. 15Up/1582/2020 zo dňa 02.09.2020, vydaného Okresným súdom Banská Bystrica. Súd ním uložil povinnému (v postavení žalovaného v základnom konaní) nahradiť oprávnenému sumu 1066,90 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1066,90 Eur od 08.09.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 204,37 Eur.
16/ Oprávnenému možno dať za pravdu v tom, že vyšší súdny úradník neaplikoval ustanovenia ZoKR v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu. Túto vadu však nemožno považovať za tak zásadnú, že by mala za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vyšší súdny úradník v uznesení ustanovenie § 47 ZoKR citoval bez väzby na svoje právne úvahy a závery. V rozhodnutí svoj záver vyslovil len v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 48 ZoKR. V úprave § 48 ZoKR účinnej v čase vyhlásenia konkurzu sa oproti súčasnej úprave zmenila len posledná veta, týkajúca sa výťažku z majetku speňaženého vo vykonávacom konaní (ktoré skutočnosti nie sú pre toto konanie významné). Základný účel uvedenej právnej normy, spočívajúci v prekážke začatia a vedenia exekúcie, zostal nezmenený. Za irelevantnú však považoval sťažnostný súd námietku oprávneného o zmätočnosti odôvodnenia bodov 3 a 8 napadnutého uznesenia. Vyšší súdny úradník v bode 3 citoval z podnetu súdneho exekútora, kým v bode 8 už uviedol rozhodujúce skutočnosti (vrátane vysvetlenia, prečo v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie neboli zistené skutočnosti týkajúce sa prebiehajúceho konkurzu na majetok povinného) pre vyslovenie svojho právneho záveru.
17/ Ďalej sa sťažnostný súd zaoberal už len podstatou argumentácie oprávneného o nesprávnosti zastavenia exekúcie, založenej na tvrdeniach, že pohľadávka, ktorú vymáha je tzv. novou pohľadávkou, vzniknutou po začatí konkurzu, na ktorú sa nevzťahujú účinky začatého konkurzu, a možno ju vymáhať v exekúcii. Argumentáciu, popierajúcu relevanciu prebiehajúceho konkurzného konania povinného na toto exekučné konanie, však považoval súd za nesprávnu. Aj keď úpadcovi môžu i počas konkurzu vznikať nové záväzky, resp. pohľadávky veriteľov voči úpadcovi, aj na ne sa vzťahujú účinky spojené s vyhlásením konkurzu, medzi ktoré patrí i zákaz začatia a vedenia exekúcie na majetok podliehajúci konkurzu počas trvania konkurzu (§ 48 ZoKR i v znení účinnom do 31.12.2011). Konania podľa ZoKR (konkurzné, reštrukturalizačné a oddlžovacie) plnia okrem iného aj funkciu exekučného konania, pretože zistené pohľadávky sa uspokojujú z majetku dlžníka alebo z výsledkov jeho činnosti a z toho vyplýva aj prednosť týchto konaní pred exekučnými konaniami. Pri konkurze vyhlásenom podľa Druhej časti ZoKR (tzv. likvidačný konkurz) moment vzniku pohľadávky (či už pred vyhlásením konkurzu alebo počas prebiehajúceho konkurzu) nie je až do skončenia konkurzu pre posúdenie účinkov podľa § 48 ZoKR rozhodujúci (na rozdiel od tzv. oddlžovacieho konkurzu vedeného podľa Štvrtej časti ZoKR). Táto úvaha vyplýva i z rozsahu majetku, ktorý likvidačnému konkurzu podlieha, teda v zásade celý majetok úpadcu (§ 67 ZoKR). Konkurzná podstata pri oddlžovacom konkurze je čo do rozsahu určená užšie ako pri likvidačnom konkurze, pretože ju tvorí len majetok, ktorý patrí dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý nadobudne dlžník po vyhlásení konkurzu len v rozsahu vymedzenom v
zákone. Zjednodušene vyjadrené je možné konštatovať, že na „staré dlhy“ sa použije „starý“ majetok dlžníka, pričom „nové“ dlhy, ktoré je dlžník povinný uhrádzať bude uhrádzať z „nového“ majetku (in: Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, str. 1160). Pokiaľ má veriteľ voči úpadcovi pohľadávku, musí si ju v zmysle § 28 ods. 1 ZoKR uplatniť prihláškou, alebo ako pohľadávku proti podstate (vymedzenú ustanovením § 87 ZoKR). Až v prípade zrušenia konkurzu možno na základe zákonom (ZoKR) predpokladaných dôvodov viesť exekúciu (napr. § 105 prvá veta ZoKR).
18/ Konkurzné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 1K/32/2010 vedené na majetok povinného doposiaľ nebolo ukončené, konkurz nebol zrušený, v dôsledku čoho naďalej trvajú účinky vyhláseného konkurzu, vrátane nemožnosti počas konkurzu na majetok úpadcu začať a viesť exekučné konanie. Zákonný imepratív vyjadrený v § 48 ZoKR treba považovať za skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Hoci zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Prebiehajúci konkurz na majetok povinného tak predstavuje dôvod zastavenia exekúcie vymedzený ustanovením § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.
19/ Preto možno uzavrieť, že exekúcia bola odpočiatku vedená nedôvodne a musela byť súdom zastavená. Jej zastavenie možno pričítať oprávnenému, s ktorým je spojená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, pretože inicioval konanie, ktoré nemohol začať, pričom už aj samotný návrh na vykonanie exekúcie pri aplikácii ustanovenia § 44 ods. 1 ZoKR (účinného už v čase vyhlásenia konkurzu v znení: „oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu“) smeroval voči osobe, ktorá už nemohla samostatne konať, ale vyhlásením konkurzu prešlo toto právo na správcu. Ďalej možno súhlasiť so závermi vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že na oprávneného spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
20/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca sťažnosť oprávneného podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
21/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22/ O trovách oprávneného v súvislosti s podanou sťažnosťou rozhodol súd tak, že ich oprávnenému nepriznal, vzhľadom k tomu, že v uvedenej veci nebol úspešný a nešlo ani o rozhodovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).