Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-73-2021.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu L.. M. N., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Č. XXXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD. s. r. o., ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanej N. G., nar. XX.X.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX N. - Z. O., zast. JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 42 358 566, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie Č.: CKN č. XXXX - orná pôda o výmere 511 m2, CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2, rodinný dom č. XXX postavený na parcele CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2, a zrušené spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu: L.. M. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Č. Č.. XXXX, občan SR oproti výplate spoluvlastníckeho podielu žalovanej N. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, XXX XX N. - Z. O., Z. XXX/XX vo výške 10 000 € za spoluvlastnícky podiel 1/6, ktorý zaplatí žalobca žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP súd bol viazaný tým, že má zrušiť podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie Č., CKN č. XXXX - orná pôda o výmere 511 m2, CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2, rodinný dom č. XXX postavený na parcele CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2. Žaloba bola podaná dňa 7.10.2021. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka je kogentné ustanovenie, z ktorého vyplýva spôsob vyporiadania, preto v nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP súd nebol viazaný tým, akým spôsobom má zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať. Kogentné ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka obsahuje aj záväzné poradie vyporiadania, aj záväzný spôsob vyporiadania, ktorý súd musí dodržať a nie je viazaný žalobou, ani procesnými návrhmi žalovanej.
2. Vychádzajúc z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje kogentný spôsob vyporiadania, a to vrátane poradia vyporiadania, sa súd prioritne zaoberal prvým spôsobom vyporiadania, a to je reálna deľba. O reálnu deľbu neprejavili záujem ani žalobca, ani žalovaná a v konaní nebolo preukázané, či by reálna deľba v podiele 5/6 v prospech žalobcu a 1/6 v prospech žalovanej bola právne a technicky možná tak, aby vznikli dve samostatné veci v právnom a technickom slova zmysle
podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 119 Občianskeho zákonníka (nehnuteľnosti samostatné tak, aby boli dvoma stavbami spojenými so zemou pevným základom, v súlade so stavebným zákonom mali samostatné čísla domu, teda tvorili samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, neprichádza do úvahy delenie horizontálne, len delenie zvislé vzhľadom k uvedenému). Súd sa preto reálnou deľbou ako spôsobom vyporiadania z uvedených dôvodov nezaoberal. Taktiež pri reálnej deľbe, pokiaľ by bola aj technicky a právne možná, by bolo nevyhnutné vyhlásenie, že spoluvlastníci chcú vyporiadanie reálnou deľbou a chcú vynaložiť finančné prostriedky na reálnu deľbu.
3. Súd sa preto zaoberal druhým spôsobom v poradí podľa § 142 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a teda prikázaním celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému spoluvlastníkovi oproti výplate spoluvlastníckeho podielu druhého spoluvlastníka. Z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že procesný návrh na prikázanie do výlučného vlastníctva vzniesol len žalobca. Žalovaná taký procesný návrh, aby jej bola nehnuteľnosť prikázaná oproti výplate nevzniesla. Súd má za to, že žalobca v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vyšší spoluvlastnícky podiel ako žalovaná, pričom súd musí na veľkosť podielov podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadať. Z LV č. XXX na č. l. 4 spisu vyplýva, že žalobcovi svedčí spoluvlastnícky podiel 5/6 a žalovanej spoluvlastnícky podiel 1/6. Žalobcov spoluvlastnícky podiel v porovnaní so spoluvlastníckym podielom žalovanej je teda väčší a svedčí mu právo na prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Súd sa domnieva, že je splnená aj ďalšia zákonná podmienka podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda, že prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu dôjde k účelnému využitiu nehnuteľnosti. Z označenia strán konania vyplýva, že žalobca má bydlisko v obci Čierne, teda v katastrálnom území, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú a žalovaná má bydlisko v N.. Z toho vyplýva, že žalobca môže nehnuteľnosti účelnejšie užívať a zabezpečovať nielen využívanie ornej pôdy, ale aj údržbu a zhodnocovanie rodinného domu a pozemkov.
4. Pri splnení všetkých zákonných podmienok podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak súd rozhodol, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie Č., CKN č. XXXX - orná pôda o výmere 511 m2, CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2, rodinný dom č. XXX postavený na parcele CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2 a zrušené spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu: L.. M. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Č. č. XXXX, občan SR oproti výplate spoluvlastníckeho podielu žalovanej N. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, XXX XX N. - Z. O., Z. XXX/XX vo výške 10 000 € za spoluvlastnícky podiel 1/6, ktorý zaplatí žalobca žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Pokiaľ ide o výplatu za spoluvlastnícky podiel žalovanej vo výške 1/6, vo výške 10 000 €, súd vychádzal zo záveru, že ide o zhodný prejav vôle spoluvlastníkov a strán konania podľa § 186 ods. 2 CSP, ktorý nemožno dodatočne meniť. V žalobe zo dňa 7.10.2021 žalobca uviedol, že sa so žalovanou dohodli na primeranej náhrade za ustupujúci podiel žalovanej vo výške 1/6, a to v konečnej sume 10 000 €. Vyplýva to aj z obsahu výzvy zo dňa 20.9.2021 (č. l. 5 spisu), z ktorej vyplýva, že prebehli rokovania medzi žalobcom a žalovanou, bol spísaný aj návrh kúpnej zmluvy doručený žalovanej s kúpnou cenou 10 000 € za spoluvlastnícky podiel 1/6. Žalovaná však nevrátila podpísanú kúpnu zmluvu, a to napriek tomu, že sama dala predžalobnú výzvu zo dňa 26.2.2020. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovanú zaplatiť za podiel vo výške 1/6 v nehnuteľnostiach trhovú cenu na základe dohody podľa § 186 ods. 2 CSP (na základe zhodných tvrdení strán, ktoré nemožno dodatočne meniť) výplatok vo výške 10 000 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Z procesného hľadiska je súd povinný konať bez prieťahov, tak, aby zabezpečil čo najskôr právnu istotu strán konania. Ukladá mu to Ústava SR a základné princípy CSP (článok 5, 8, 9, 10, 11 ods. 3, 17). Z uvedených ustanovení zákona CSP i základných princípov CSP vyplývajú povinnosti nielen pre súd, ale aj pre strany konania a ich advokátov v nadväznosti na zákon o advokácii. V súlade s uvedenými procesnými povinnosťami súdu, strán konania, advokátov a v súlade s § 167 ods. 1, 2 CSP súd doručil žalovanej uznesenie - výzvu na vyjadrenie žalovanej k žalobe podľa § 167 ods. 1, 2 CSP (č. l. 18) zo dňa 22.10.2021 spolu so žalobou a dôkazmi. Žalobkyňa žalobu, dôkazy a výzvu - uznesenie prevzala dňa 17.12.2021. Dňa 30.12.2021 právny zástupca žalovanej predložil žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Žiadosť je na č. l. 23 spisu. Lehotu žiadal predĺžiť o 30 dní z dôvodu dovolenkového obdobia, pracovného vyťaženia. Ďalej uviedol: „V prílohe Vám zasielam plnomocenstvo zatiaľ podpísané
len elektronickým podpisom. Spolu s vyjadrením Vám predložíme aj originál plnomocenstva.“ Súd takýto postup vyhodnotil nie ako súladný so zákonom. Dňa 12.1.2022 (č. l. 28) právnemu zástupcovi žalovanej uviedol: „Lehota 15 dní podľa § 167 ods. 1, 2 CSP sa počíta od doručenia žaloby žalovanej a nie od dátumu, kedy vyhľadala právneho zástupcu. Žalovaná prevzala žalobu dňa 17.12.2021 a právneho zástupcu vyhľadala až dňa 30.12.2021, čo vyplýva z dátumu udelenej plnej moci. Advokáta teda vyhľadala až po 13 dňoch. Advokátovi neplynie podľa § 167 ods. 1, 2 CSP nová lehota. Dovolenkové obdobie, pracovné vyťaženie nie sú nepredvídateľné okolnosti odôvodňujúce predlžovanie lehôt, ktoré súd musí uplatňovať rovnako vo vzťahu ku všetkým stranám konania, všetkým advokátom. Lehota 15 dní je lehota primeraná a všeobecne stranami konania, advokátmi rešpektovaná. Preto súd do budúcnosti na žiadosti o predĺženie prihliadať nebude. Ku dnešnému dňu od 17.12.2021 uplynula doba takmer 1 mesiac a žalovaná vyjadrenie nedoručila. Súd Vás vyzýva, aby ste sa k žalobe vyjadrili v náhradne stanovenej lehote 15 dní od prevzatia tejto výzvy z dôvodu posunu lehôt v dôsledku koronakrízy (z úradnej moci) a nie z dôvodov uvedených vo Vašej žiadosti.“ Toto vyjadrenie prevzal dňa 13.1.2022. Lehotu 15 dní ako náhradnú lehotu na vyjadrenie nevyužil. Od prevzatia výzvy 13.1.2022 lehota 15 dní uplynula 29.1.2022. Z toho dôvodu súd vytýčil termín pojednávania na deň 29.3.2022. Termín bol expedovaný dňa 24.2.2022. Vzhľadom k tomu, že účelovo právny zástupca žalovanej nedoručil originál plnej moci, aby nedošlo k zmareniu riadne a včas vytýčeného termínu pojednávania, súd termín pojednávania doručil aj žalovanej, ktorá ho prevzala dňa 25.2.2022 a aj právnemu zástupcovi žalovanej, ktorý ho prevzal dňa 25.2.2022 (z toho dôvodu súd doručuje rozsudok aj žalovanej, aj právnemu zástupcovi žalovanej, z opatrnosti, aby došlo k riadnemu doručeniu rozsudku vzhľadom k obštrukčnému postupu zo strany právneho zástupcu žalovanej a žalovanej). Od prevzatia predvolania na termín pojednávania ubehla lehota 1 mesiac dňa 25.3.2022. Dňa 25.3.2022 na č. l. 32 spisu požiadal právny zástupca žalovanej o odročenie pojednávania. Žiadosť je na č. l. 33 spisu. Odročiť žiadal na iný termín alebo na neurčito, vzhľadom k tomu, že na Krajskom súdu v Bratislave mal iné pojednávanie v trestnej veci pod sp. zn. 4To/9/2022. Zároveň uviedol: „Druhým dôvodom je, že žalovaná odsúhlasila podmienky, ktoré požaduje žalobca, na základe čoho predkladám žalobcovi dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a vec by tak mala byť uzatvorená mimosúdne o čom budeme súd informovať.“ Súd dňa 28.3.2022 na č. l. 37 spisu uviedol: „Riadne a včas vytýčený termín pojednávania na deň 29.3.2022 neodročujeme. Dôvody súd nevyhodnotil ako závažné dôvody podľa § 183 CSP. Žiadali ste predĺžiť lehotu na vyjadrenie, avšak ku dnešnému dňu ste vyjadrenie nedoručili. Od predžalobnej výzvy 26.2.2020 do podania žaloby 5.10.2021 ubehol čas 1,5 roka na mimosúdne rokovanie. Ku tvrdenej kolízií pojednávaní s vecou 4To/9/2020 ste nepripojili dôkazy, kedy je termín pojednávania a kedy Vám bol oznámený, keď ste to súdu neoznámili, aby nevytyčoval pojednávanie vo veci 4C/73/2021. Nepripojili ste tvrdenú dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.“ Následne doručil upovedomenie o súdnom pojednávaní vo veci 4To/9/2022 na 31.3.2022 (teda nie na 29.3.2022) a upovedomenie o súdnom pojednávaní vo veci 3To/17/2022 na 29.3.2022. Z tohto upovedomenia však nevyplýva, kedy bolo toto upovedomenie doručené právnemu zástupcovi žalovanej, a to v nadväznosti na § 183 ods. 3 CSP, podľa ktorého je strana konania povinná oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Teda ani po doručení týchto listinných dôkazov nebol dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP. Tieto dôkazy - predvolania na pojednávania doložil právny zástupca žalovanej v deň pojednávania 29.3.2022 na č. l. 38 spisu. Uviedol: „Dohodu ešte nemáme podpísanú ale súhlasili sme so všetkými podmienkami požadovanými žalobcom. Nerozumiem aký záujem má súd aby sa otvorilo pojednávanie, ktoré chceme uzavrieť mimosúdne. Taký postup je v rozpore s CSP aj ustálenou súdnou praxou. Preto ak súd neodročí pojednávanie napriek ospravedlneniu a zbytočne tak spôsobí trovy účastníkov konania na ktoré nie je dôvod, podám sťažnosť predsedovi Okresného súdu, sťažnosť na postup zákonnej sudkyne. Nezaslal som vyjadrenie, lebo som nechcel spôsobovať trovy mojej mandantke, keďže nemá záujem o súdny spor. Ešte som aj uviedol, že súhlasíme s nárokom žalobcu, nie len že sa chceme pokúsiť dohodnúť. Súd nemá dôvod pojednávať, ak sa účastníci chcú dohodnúť mimosúdne a ušetriť tak na súdnych poplatkoch.“ V nadväznosti na uvedené súd na č. l. 43 spisu doručil výzvu právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je „pánom sporu“ a len on disponuje žalobou. Na vedomie táto výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalovanej. Výzva je zo dňa 29.3.2022: „Súd nemá za to, že sú dané dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP. Ak však žiada zhodne odročiť pojednávanie aj právny zástupca žalobcu, potom súd na základe zhodného prejavu vôle obidvoch strán konania preruší konanie podľa § 163 ods. 1, 2 CSP na 3 mesiace za účelom mimosúdneho konania. Ak zhodný prejav vôle právneho zástupcu žalobcu doručený nebude, súd bude pojednávať a rozhodne.“ Na č. l. 44 spisu je záznam kancelárie, keďže právny zástupca žalovanej podanie na č. l. 38 spisu doručil v deň pojednávania dňa 29.3.2022, kancelária na č. l. 44 spisu uviedla, že výzva súdu zo dňa 29.3.2022 bola
zaslaná právnemu zástupcovi žalobcu elektronicky, avšak pre krátkosť času bol právny zástupca žalobcu upovedomený aj telefonicky. Právny zástupca žalobcu telefonicky uviedol, že nesúhlasí s odročením pojednávania a prerušením konania. Z uvedených dôvodov súd neodročil pojednávanie podľa § 183 CSP, pretože na to nebol žiaden zákonný dôvod, ktorý vyplýva z ustanovenia § 183 CSP a neprerušil konanie podľa § 163 ods. 1, 2 CSP na 3 mesiace za účelom mimosúdneho konania, pretože neboli splnené zákonné podmienky, zhodný prejav vôle strán konania. Z uvedených dôvodov súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu.
7. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd má za to, že nebolo možné aplikovať § 255 ods. 1 CSP. Aj keď žalobca mal v konaní procesný úspech, súd musel rozhodovať v súlade s kogentným ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nemožno hovoriť o úspechu a neúspechu druhej strany vzhľadom k tomu, že žalobcovi pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pripadla nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva a žalovanej pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva namiesto 1/6 sporných nehnuteľností pripadla trhová hodnota 1/6 sporných nehnuteľností. Nejde teda o procesný úspech alebo neúspech ani na strane žalobcu, ani na strane žalovanej. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania a aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Nezaviazal k náhrade trov konania žalovanú v nadväznosti na § 256 a § 257 CSP, napriek procesnému návrhu právneho zástupcu žalobcu. Z ustanovenia § 256 ods. 2 CSP vyplýva, že ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Toto ustanovenie sa týka trov konania od začatia konania až do ukončenia konania. Súd neodročil pojednávanie a z toho dôvodu aj keď sa žalovaná a jej právny zástupca správali obštrukčne, nedošlo k vzniku zavinených trov konania, ku ktorým by súd zaviazal žalovanú a jej právneho zástupcu. Neboli naplnené ani zákonné predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V nadväznosti na uvedené ustanovenie zákona a uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp. zn. 6Mcdo/5/2011 ide o trovy konania v príčinnej súvislosti s existenciou okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku. Len z pokusu o zmier právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.9.2021 (č. l. 5) vyplýva, že žalovaná dala pokus o zmier 26.2.2020 a žalobca bol nútený žalovať 5.10.2021 pre nečinnosť a neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovanej a jej právneho zástupcu. Žalobca nepripojil k žalobe pokus o zmier žalovanej zo dňa 26.2.2020, na ktorý sa odvoláva, aby súd mohol vyhodnotiť objektivitu účelového a obštrukčného postupu žalovanej a jej právneho zástupcu. Taktiež neuviedol, ktoré trovy konania pred začatím konania v súvislosti s tým považuje za zavinené trovy konania a neuplatnil ich spolu s istinou v nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako náklady spojené s uplatnením práva žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.