Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/94/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému D. K., pre zločin znásilnenia podľa , s poukazom na , o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 02.08.2021 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.03.2022 takto

rozhodol:

Podľa , , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa

obžalovanému D. K., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., A. XXXX/X,

u k l a d á:

Podľa , , , Trestného trest odňatia slobody vo výmere 7 /sedem/ rokov.

Podľa sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný D. K. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v presne neustálenom čase v noci zo dňa 24.12.2016 na deň 25.12.2016 v byte na 5. poschodí na ulici T. X v H., boli poškodenej mal. L. R., nar. XX.XX.XXXX, podávané alkoholické nápoje, po požití ktorých sa dostala do stavu opitosti, následkom čoho zvracala a následne na posteli v izbe zaspala, ktorú situáciu obvinený D. K. využil, ľahol si vedľa nej, v spánku ju vyzliekol a začal na nej vykonávať súlož, počas ktorej ležal na poškodenej mal. L. R., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho sa zobudila, zhodila obvineného D. K. zo seba a odišla domov.

Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanému podľa § 199 ods. 2, § 36 písm. l), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zák. obžalovanému uložil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktovania sa na poškodenú L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. U. H. č. XXX, t. č. bytom ul. I.. Ľ. E. XXXX/X, H. - H., vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. U. H. č. XXX, t. č. bytom ul. I.. Ľ. E. XXXX/X, H. - H., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 190-195 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie okresný prokurátor, vo vzťahu k výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania namietal, že uložený trest obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby považuje za neprimeraný a zároveň nedostačujúci na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Obžalovaný spáchal mimoriadne závažnú násilnú trestnú činnosť na maloletej osobe, pričom počas prípravného konania i dokazovania na jednotlivých hlavných pojednávaniach boli na neho vyprodukované jednoznačné a usvedčujúce dôkazy, ktoré v žiadnom prípade neodôvodňujú potrebu tak výrazného zníženia trestnej sadzby pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Poukázal najmä na zvrátený spôsob násilného konania obžalovaného voči maloletej, ktorý konal neľútostne, bez akéhokoľvek brzdného mechanizmu a svedomia tým, že donútil k súloži maloletú v stave opitosti a zvracania, teda zneužijúc jej bezbrannosť a zdravotnú indispozíciu Argumentácia súdu pri úvahe o druhu trestu a jeho výmery vychádzala zo základnej zákonom danej trestnej sadzby pri trestnoprávnej kvalifikácii konania obžalovaného, a to 7 až 15 rokov. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno l) a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd však dospel k záveru, že u obžalovaného je dôvodné aplikovať ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, a to vzhľadom na okolnosti prípadu poukázal na skutočnosť, že z oboznámeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. vyplýva, že obžalovaný bol v súvislosti so znásilnením, ktoré je predmetom tohto konania, obeťou vydierania, pričom právoplatne odsúdení páchatelia od neho za použitia fyzického násilia ( bitím), ako aj vyhrážkami smrťou za použitia zbrane (noža) žiadali vyplatiť nemalé finančné prostriedky.

Podľa názoru súdu je túto okolnosť potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu, a to formou mimoriadneho zníženia ukladaného trestu. Trauma, ktorú obžalovaný, ako obeť vydierania, za použitia fyzického násilia a vyhrážok smrťou, utrpel ako chránená osoba v zmysle odsek l písmeno f) . Podľa názoru súdu táto okolnosť bude nepochybne aj do budúcnosti formovať a ovplyvňovať jeho postoj k dodržiavanie spoločenských noriem správania sa. Možno podľa názoru súdu uzavrieť, že konanie (vydieranie), ktorého obeťou sa stal, sčasti supluje funkciu individuálnej prevencie, keďže bude nepochybne predstavovať memento, na ktoré obžalovaný len tak nezabudne. Pri zohľadnení uvedených okolností, s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný nie je osoba s kriminálne narušenou minulosťou ( pri jedinom odsúdení sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený), má súd za to, že na naplnenie účelu trestu, vyjadreného v odsek l , postačuje uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, za súčasného obligatórneho uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného a obmedzenie spočívajúce v zákaze priblíženia a kontaktovania s poškodenou.

Podľa názoru prokurátora, vyššie citovaná argumentácia okresného súdu pri druhu trestu a jeho výmery neobstojí. Má za to, že u obžalovaného vôbec nebolo namieste použitie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení písmeno l ) , nakoľko na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa učinil vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti sa necíti byť vinným.

Okrem toho, vykreslenie obžalovaného D. K. okresným súdom ako obete trestnej činnosti vydierania, za použitia násilia a vyhrážok smrťou, ktorú trestnú činnosť súd zohľadnil pri ukladaní trestu vyznieva v príkrom rozpore s osobou obžalovaného a charakterom trestnej činnosti.

V tejto súvislosti pripomenul, že v okamihu, kedy obžalovaný začal byť vydieraný, mal dve možnosti. V prvom rade oznámiť trestný čin vydierania orgánom činným v trestnom konaní ( navyše, ak k nemu dochádzalo za použitia fyzického násilia - bitím, ako aj vyhrážkou smrťou, za použitia zbrane-noža) a v druhom prípade platiť za ,mlčanlivosť" finančné čiastky.

Obžalovaný, vedomý si svojho ohavného skutku, mal napriek všetkému, záujem túto trestnú činnosť zatajovať a kryť, kedy až pod tlakom, dosiahnutým bitkami, vyhrážkami, nadmernými a neúnosnými finančnými požiadavkami, ktoré už nezvládal spĺňať, bol takpovediac "pritlačený" k podaniu trestného oznámenia za vydieranie, ktoré bolo pre neho akýmsi vyslobodením zo začarovaného kruhu, pravdepodobne si neuvedomujúc, že ho trest za primárny trestný čin - znásilnenie neminie.

Prokurátor tiež považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že o samotnej trestnej činnosti sa orgán činný v trestnom konaní - vyšetrovateľ dozvedel až pri vypočúvaní obvinených C. G. a L. U. v trestnej veci, v ktorej boli obvinení zo zločinu vydierania podľa , písmeno a), písmeno b) ( obaja právoplatne odsúdení v trestnej veci Okresného súdu Galanta pod sp.zn. ) a z výpovede svedkyne maloletej K.B., nar. XX.XX.XXXX. Vzápätí bol dňa 31.03.2017 v procesnom postavení podozrivého vypočutý D. K., ktorý detailne a vierohodne popísal okolnosti spáchaného skutku, teda znásilnenia. Obžalovaný však na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa urobil vyhlásenie, že sa zo žalovanej trestnej činnosti necíti byt vinným, následkom ktorého vyhlásenia sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, s jednoznačným záverom o spáchaní trestnej činnosti obžalovaným D. K..

Okresný súd tiež nezohľadnil vek a skúsenosti obžalovaného ( v čase spáchania skutku mal 38 rokov), ktorý využil neskúsenosť a nedostatočnú vyspelosť o 25 rokov mladšej obete mal. K.B, nar. XX.XX.XXXX ( napriek tomu, že mal vedomosť o jej veku 13 rokov v čase spáchania skutku), ktorú v stave opitosti znásilnil, keďže maloletá nebola schopná prejaviť svoju vôľu, tobôž nie klásť odpor proti jeho konaniu. Má za to, že vnímanie obžalovaného D. K. ako nejakej obete, bez zodpovednosti za následky násilnej trestnej činnosti smerujúcej proti ľudskej dôstojnosti, by bolo veľmi nesprávne.

Z vyššie uvedených dôvodov uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov považuje prokurátor za neprimeraný a mierny, uložený trest rozhodne u osoby obžalovaného nenaplní účel individuálnej a generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o mimoriadne zníženie trestu súdom podľa má za to, že súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s odôvodnením potreby tak zásadného zníženia trestu uloženého obvinenému pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom argumenty súdu vyznievajú až nekriticky v prospech obžalovaného, neberúc v úvahu poznačený (ak nie zničený) ľudský život mladého dievčaťa.

V tejto súvislosti prokurátor dal do pozornosti i sebapoškodzovanie maloletej po 21.04.2017, teda po jej výsluchu pred vyšetrovateľom, o ktorej skutočnosti sa súd dozvedel z výsluchu jej matky na hlavnom pojednávaní.

Ďalej uviedol, že uložený trest obžalovanému je výrazným spôsobom znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 7 rokov, pričom sa približuje k skôr k maximu rozsahu trestu zníženého pod dolnú hranicu trestnej sadzby (2 roky). Okresný súd však neuviedol aké úvahy ho viedli jednak k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by bolo neprimerane prísne a takisto dostatočným spôsobom neodôvodnil potrebu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pred obligatórnosťou postupu uložiť primeraný trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby v jej dolnej hranici.

Má za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest spravodlivý, a to trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby t. j. minimálne 7 rokov, na prípadnú aplikáciu , v súvislosti s vyhlásením obžalovaného podľa totiž nie sú dané zákonné podmienky. Jedine takto uložený trest odňatia slobody bude možné

považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov ( ).

Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na ust. , napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle ustanovenia vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchaný trestný čin primeraný a spravodlivý trest.

Obžalovaný odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, k odvolaniu okresného súdu sa ani napriek výzve okresného súdu v primeranej lehote nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za súčasnej prítomnosti obžalovaného, prokurátora krajskej prokuratúry a poškodených. Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolaniu vyhovieť v zmysle podaného písomného návrhu. Obžalovaný na verejnom zasadnutí len uviedol, že nie je nebezpečný, má strach, v H. sa nezdržiava, poškodenú neznásilnil, nemal taký úmysel, je chorý, po operácii bedrového kĺbu, ktorý ho bolí od narodenia.

Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora je v celom rozsahu dôvodné, pretože napadnutým rozsudkom bolo vo výroku o treste porušené ustanovenie , a zároveň možno považovať trest uložený obžalovanému za neprimerane mierny.

Preskúmavajúc zákonnosť výroku o treste sa krajský súd plne stotožnil v podstatnom rozsahu s argumentáciou okresného prokurátora uvedenou v odvolaní s tým, že bolo nevyhnutné a zároveň potrebné uložiť obžalovanému prísnejší trest. Odvolací súd akceptuje najmä tvrdenie prokurátora v tom, že v danom prípade neboli pri ukladaní trestu obžalovanému splnené zákonné podmienky pre použitie ustanovenia .

Podľa ak súd má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo na pomery páchateľa by použite trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrannej spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Z výrokovej časti napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd postupoval podľa tohto ustanovenia, no z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva zreteľný zákonný dôvod, na jeho prípadnú aplikáciu.

V prejednávanej veci totižto nemožno vzhliadnuť ani okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa, ktoré by umožňovali uloženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, ktorá je v danom prípade 7 až 15 rokov.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

V tomto ohľade odvolanie okresného prokurátora je v plnom rozsahu dôvodným a to aj na základe podrobných argumentov, ktoré sú v ňom uvedené, pričom odvolacie námietky v jej konkretizovanej podobe citovanej vyššie si v celom rozsahu osvojuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na nich bez nutnosti opakovania odkazuje.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu údajná trauma, ktorú obžalovaný, ako obeť vydierania, za použitia fyzického násilia a vyhrážok smrťou utrpel, nie je skutočnosťou, ktorú by mal súd zohľadniť v prospech obžalovaného vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorú spáchal voči maloletej, nakoľko obeťou vydierania sa stal následne potom, ako trestný čin sám spáchal, a preto nie je možné vzhliadnuť v tejto skutočnosti relevantný dôvod, prečo takýto zavrhnutiahodný čin akýmkoľvek spôsobom vo vzťahu k druhu a výmery trestu ospravedlniť.

V momentálne prejednávanom prípade sa stala obeťou znásilnenia maloletá, len 13-ročná osoba, ktorá následne potom, ako bola intoxikovaná alkoholom, bola obžalovaným sexuálne zneužitá. Obžalovaný v danom prípade preukázateľne využil jej stav bezmocnosti a bezbrannosti, čo nemožno v žiadnom prípade považovať za okolnosť, ktorá by sa mala vyhodnotiť ako „výnimočná okolnosť prípadu“, nakoľko táto v ničom nevybočuje z obvyklých prípadov. Následne tiež nebolo možné zo správania obžalovaného badať ani žiadnu aktívnu snahu o odčinenie následkov tohto činu, pričom právne naopak, svojim odmietavým postojom k jeho spáchaniu a jeho popieraním v konaní pred súdom, najmä potom, čo svoju trestnú činnosť vo svojej výpovedi z prípravného konania podrobne popísal, skôr dotvára u odvolacieho súdu obraz obžalovaného ako osoby bez osvojeného etického a morálneho správania a bez náležitého uvedomenia si závažných následkov, ktoré svojim správaním, v podobe pravdepodobne doživotnej psychickej traumy u obeti znásilnenia, spôsobil.

Uvedená objektívne zistená skutočnosť potom zároveň úplne eliminuje podľa názoru odvolacieho súdu i možnosť použitia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, teda, že by sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval tak, ako to učinil okresný súd v napadnutom rozsudku.

Krajský súd však pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na rozdiel od okresného súdu spozoroval doterajší bezúhonný život obžalovaného/ § 36 písm. j) Tr. zák./, ktorý viedol pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti, keď na vykázané priestupky v doprave vzhľadom na ich značne odlišný charakter nemajúci súvis s prejednávanou vecou neprihliadol.

Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody ( v danom prípade na spodnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods.3 Tr. zák.), zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Na základe odvolania prokurátora preto krajský súd podľa , , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uvedené pochybenie okresného súdu napravil tak, že obžalovanému na základe a zároveň podľa za použitia , , uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od osobných pomerov obžalovanej osoby ale i samotnej závažnosti činu, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Keďže obžalovaný ešte doteraz nebol vo výkone trestu, v zmysle ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.