Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-102-2021.pdf
PDF · 100.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/102/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: H. J., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 7.126,59 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 105,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,- € od 23.06.2021 do 21.07.2021, zo sumy 30,- € od 22.07.2021 do 23.08.2021, zo sumy 45,- € od 24.08.2021 do 22.09.2021, zo sumy 60,- € od 23.09.2021 do 21.10.2021, zo sumy 75,- € od 22.10.2021 do 25.11.2021, zo sumy 90,- € od 26.11.2021 do 28.01.2022, zo sumy 105,- € od 29.01.2022 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) si žalobou podanou na súde dňa 29.07.2021 uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 7.126,59 € s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s.. Táto skutočnosť je uvedená vo výpise z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/B. V zmysle Projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť VÚB a.s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili spolu dňa 13.12.2016 zmluvu o pôžičke evid. č. 6246367 /1620006707/, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 7.700,- €. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 120. mesačných splátkach v sume 123,51 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 14.821,20 €. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.766,74 €. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.10.2018 listom - Predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.11.2018 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 22.12.2018 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do podania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila.
2. Na výzvu súdu právny predchodca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 05.11.2021 vo vzťahu k overovaniu bonity poukázal na tú skutočnosť, že Občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku mesačného príjmu a na druhej strane aj jej mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Právny predchodca žalobcu uviedol, že nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť.
3. Tunajší súd uznesením zo dňa 08.02.2022, č.k. 8Csp/102/2021-110, pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že namiesto VÚB, a.s. vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o..
4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 11.2.2022 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 105,- € s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť z dôvodu úhrady zo dňa 22.06.2021 v sume 15,- €, úhrady zo dňa 21.07.2021 v sume 15,- €, úhrady zo dňa 23.08.2021 v sume 15,- €, úhrady zo dňa 22.09.2021 v sume 15,- €, úhrady zo dňa 21.10.2021 v sume 15,- €, úhrady zo dňa 25.11.2021 v sume 15,- €, úhrady zo dňa 28.01.2022 v sume 15,- €. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s ustanoveniami § 144 s nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd konanie v časti istiny zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby po jej doručení žalovanému.
5. Súd sa oboznámil s listinami nachádzajúcimi sa v spise, t.j. notárskou zápisnicou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere so splátkovým kalendárom, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, výpismi z bežného účtu, zoznamom dokladov k pôžičkám, fotokópiou dokladu totožnosti, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
5.1 Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., a žalovaná uzatvorili dňa 13.12.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6246367 /1620006707/, (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 7.700,- € s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 15,90 %, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 120. splátkami po 123,51 €, pričom celkové náklady spotrebiteľa činili podľa Zmluvy 7.121,20 €. RPMN bola uvedená vo výške 15,90 % a odplata vo výške 15,90 %, priemerná hodnota RPMN v tom čase činila 9,27 % a najvyššia prípustná výška odplaty činila 20,00 %. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.01.2017, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňa 20.12.2025.
5.2 Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) dňa 26.10.2018 listom - Predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 370,48 € do 5.12.2018 a upozornil ju, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2018, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná si list prevzala dňa 5.11.2018.
5.3 V zmysle bodu 9.2 zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 v § 565 Občianskeho zákonníka.
5.4 Listom zo dňa 22.12.2018 právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 7.548,55 €.
5.6 Súd z Prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaná mala uhradiť sumu 9.893,33 €, pričom uhradila sumu vo výške 2.766,74 €; dlžný zostatok 8.024,78 € pozostávajúci z dlžných splátok a zostatku istiny, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 854,45 € a nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 43,74 € žalovaná neuhradila. Žalobca si v tomto konaní neuplatnil zmluvnú pokutu a ani náklady na vymáhanie pohľadávky.
5.7 Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 21.1.2022 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo strany postupníka (VÚB, a.s.) na žalobcu.
6. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 15 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 16 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 17 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.
Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.
8. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol platne právny vzťah a to na základe zmluvy o úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 7.700,- €, ktoré mala žalovaná splatiť v pravidelných mesačných splátkach.
9. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
10. Súd mal za to, že v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia § 11 ods. 2 vety 2 a 3 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z predložených dôkazov je totiž zrejmé, že veriteľ zisťoval len príjem žalovanej cez predložené výpisy z účtov za dva mesiace, hoci zákonodarca vo vete tretej citovaného ustanovenia mu jasne ukladá povinnosť zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky. Veriteľ musí chtiac - nechtiac aktívne vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca mal teda podľa súdu aktívnejšie postupovať vo vzťahu k výdavkom žalovanej na živobytie a neuspokojiť sa iba so sumou uvedenou žalovanou. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať, pričom za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. V danom prípade nebolo preukázané splnenie povinnosti veriteľa zisťovať aj výdavky žalovanej, a tiež to, či žalovaná nemá iné dlhy a to cez register bankových informácií (SRI) a nebankový register klientskych informácií (NRKI). Právny predchodca žalobcu si svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil a preto súd vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru. Súd dospel aj k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovanej splácať úver a z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu druhú ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov.
11. Žalobca, na ktorého bola pohľadávka pôvodného veriteľa zmluvne postúpená, tak má nárok na zaplatenie sumy dlžnej ku dňu rozhodovania súdu, keďže záväzok žalovanej nebol vzhľadom na konečnú splatnosť úveru splatný v celom rozsahu. Ku dňu pojednávania bola splatná istina po 63. splátku (vrátane), t.j. splátka splatná dňa 20.03.2022. Podľa splátkového kalendára bola žalovaná povinná uhradiť na istine sumu vo výške 2.664,93 €. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov na istinu bola započítaná suma úhrad žalovanej v celkovej výške 2.871,74 € (2.766,74 € + 105 €).Nakoľko žalovaná uhradila vyššiu sumu než bola povinná súd žalobu zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v spore úspešný, no keďže žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).