Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-139-2015.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/139/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom v spore žalobcu: ASSYX, spol. s.r.o., so sídlom Karadžičova 9, Bratislava, IČO: 36 388 807, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Martina Mrázová, so sídlom Šoltésovej 20, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 182.080,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
I. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 23.6.2015 sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 182 080,43 eur. žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo č. SE-OVO-106/2010-18 (ďalej len „zmluva o dielo“) na akciu: „Rekonštrukcia, prístavba a modernizácia Hasičskej stanice v Snine“ boli pre žalovaného vykonané práca, za čo mu bola vystavená faktúra č. 10130031 splatná dňa 23.6.2013, a ktorú žalovaný neuhradil ani z časti. Vzhľadom k nesplneniu záväzku žalovaným, žalobca listom z 18.11.2014 vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy. Výzvu žalovaný prevzal dňa 24.11.2014, nereagoval. Žalobca predložil žalovanému niekoľko návrhov na uzavretie mimosúdnej dohody, k dohode nedošlo.
2. Žalobca k žalobe predložil faktúru č. 10130031 z 24.4.2013 s dátumom splatnosti 23.6.2013 (č.l. 8), prehľad fakturácie, vyčíslenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty za omeškanie (č.l. 9), zmluvu o dielo č. SE-OVO-106/2010-18 z 24.3.2010 (č.l. 10-18), preberací protokol (č.l. 19-27), list prezidenta Hasičského a záchranného zboru z 3.6.2011 (č.l. 28), list Ministerstva vnútra SR z 18.1.2013 (č.l. 29), vyjadrenie k výzve na doručenie stanoviska k sankciám z 25.4.2013 (č.l. 30), výzvu na úhradu pohľadávky z 11.6.2015 vrátane doručenky (č.l. 31), výzvu na úhradu pohľadávky z 18.11.2014 vrátane doručenky (č.l. 32)
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca zhotovoval dielo pre projekt: „Rekonštrukcia, prístavba a modernizácia Hasičskej stanice v Snine“ na základe zmluvy o dielo. K omeškaniu jednotlivých faktúr došlo z dôvodu, ktorý spočíval v spôsobe financovania prostredníctvom nenávratných finančných príspevkov (NFP). NFP bol pre daný projekt schválený v rámci 1. výzvy pre opatrenie 4.2 infraštruktúra nekomerčných záchranných služieb rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (riadiaci orgán) o schválení žiadosti o NFP z 7.8.2009. Príprava zmluvy o NFP bola následne prerušená z technicko-organizačných dôvodov súvisiacich so zlučovaním a delimitáciou riadiaceho orgánu, Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR. K uzatvoreniu zmluvy o NFP došlo až dňa 2.11.2010, z uvedeného dôvodu Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove (KR Hazz) nemohlo do podpísania zmluvy o NFP žiadať
o poskytnutie zálohových platieb a uhrádzať faktúry za stavebné práce. Systém financovania projektu bol zmluvou o NFP stanovený systémom zálohových platieb, čo znemená, že KR HaZZ muselo požiadať riadiaci orgán o platbu. Žiadosť musel schváliť riadiaci orgán, až potom boli KR HaZZ poskytnuté finančné prostriedky riadiacim orgánom na úhradu faktúr. Boli podané 4 žiadosti o platbu. Financovanie formou zálohových platieb je zdĺhavé, dňa 3.10.2011 bola odoslaná žiadosť o zmenu systému financovania na predfinancovanie a následne, po zmene, bola zaslaná 3. žiadosť o platbu formou predfinancovania na celú dlžnú sumu. Z prvej žiadosti o platbu boli vyplatené faktúry č. 10100033, 10100043, 10100126, z druhej žiadosti faktúry č. 10100048, 10100062 (v sume 11 756,22 eur), z tretej žiadosti faktúry č. 10100062 (v sume 103 644,61 eur), 10100075, 10100090, 10100123 ( v sume 10 322,20 eur), 10100149, 10100150. Z faktúry č. 10100123 bola zadržaná čiastka vo výške 5% (16 531,66 eur), nakoľko v tomto období platilo, že systémom predfinancovania sa mohlo uhradiť 95% celkových oprávnených výdavkov na projekt s tým, že bude uhradená zo štátneho rozpočtu a následne refundovaná. Až po odolaní 3. žiadosti bolo rozhodnuté, že u štátnych rozpočtových organizácií táto podmienka nie je relevantná, preto bolo potrebné ešte zrealizovať 4. žiadosť o platbu, v ktorej bola uplatnená uvedená čiastka, ktorá bola následne uhradená. Omeškanie s úhradou jednotlivých faktúr nebolo zavinené, bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami, ktoré spočívali v oneskorenom poskytnutí NFP zo strany riadiaceho orgánu. O spôsobe financovania projektu žalobca vedel. Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania odvodzuje od faktúry č. 1013003 z 24.4.2013 vystavenej na sumu 182 080,43 eur, pričom takáto penalizačná faktúra je bezdôvodná. Nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania nie sú viazané na penalizačnú faktúru, s jej existenciou neráta ani zmluva o dielo. Úroky z omeškania vznikajú zo zákona, bod 8.3 zmluvy o dielo má v prípade omeškania objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúr nad dohodnutú dobu splatnosti uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny faktúry za každý deň omeškania. Suma 182 020,43 eur je bezdôvodná, neexistuje žiaden titul, ktorý by žalobcu oprávňoval na vystavenie penalizačnej faktúry, žalovaný voči žalobcovi neeviduje pohľadávku v uvedenej sume. Následne žalovaný uviedol mylný začiatok doby omeškania pri konkrétnych faktúrach, pri niektorých došlo k úhrade v lehote splatnosti. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania v časti uplatneného nároku, pričom pri niektorých faktúrach namietla žalovaný premlčacie celkom, v iných v určitých intervaloch.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že listom z 3.10.2012 odsúhlasilo pohľadávky, z ktorého obsahu vyplýva, že žiadosť o platbu zvyšnej faktúry č. 10100123 bola zaslaná dňa 19.9.2012 riadiacemu orgánu, pričom je uvedené, že predpokladaný termín úhrady zvyšnej časti faktúr je október 2012. Týmto listom žalovaný teda uznal ako dôvodný, čo do výšky a právneho základu, uplatnený nárok žalobcom na úhradu pohľadávky, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č.10100123. Dôvodnosť nároku odôvodňuje žalobca aj ďalším listom z 5.4.2013, z ktorého vyplýva účasť na rokovaní strán sporu, opätovný prísľub úhrady záväzku, potvrdenie uznania nároku, nakoľko žalovaný žiadal len o zníženie uplatnených nárokov. Tvrdenie o tom, že omeškanie plnenia na strane povinného nastalo výlučne z dôvodu vyčlenenia finančných prostriedkov a potreby ich alokácie nebolo dôvodom pre omeškanie, nakoľko takúto skutočnosť zmluva o dielo neobsahovala, zároveň bolo dohodnuté v článku 8, že v prípade omeškania objednávateľa z úhrady faktúry na dohodnutú dobu splatnosti ma zhotoviteľ v postavení žalobcu v tomto konaní nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania. Z obsahu vyjadrení najmä vyjadrenia k žalobe, že žalovaný nerozporuje právny základ, výšku a vykonateľnosť/vymáhateľnosť uplatňovaného nároku do výšky 100.209,95 eur, túto časť považuje za nespornú. Vo zvyšku celého uplatneného nároku ako vyplýva z podanej žaloby zotrvával žalobca na skutočnosti, že aj táto časť je nepopretá alebo neoznačená za spornú, zo strany žalovaného. Vyčíslenie úroku, ktorý prináleží žalobcovi je nárokom, ktorý žalobca uplatnil na základe požiadavky vyplývajúcej z rokovania zo strany žalovaného, a preto následné uplatnenie námietky premlčania by nemalo požívať právnu ochranu, pretože tento stav spôsobil práve žalovaný, ktorý vzniesol takýto nárok pri uplatnení a rokovaní.
5. V priebehu konania žalovaný namietol pasívnu vecnú legitimáciu. Uviedol, že zmluva o dielo bola uzatvorená s Ministerstvom vnútra SR ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, pričom určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotného práva má zásadný význam z hľadiska určenia pasívnej vecnej legitimácie. V právnych vzťahoch v mene štátu koná príslušný, zákonom určený orgán. Jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú samostatnými právnickými osobami. Ministerstvo vnútra SR bolo zriadené zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších právnych
predpisov ako štátna rozpočtová organizácia. Jeho kompetencie vymedzuje uvedený zákon, jedná sa o samostatnú právnickú osobu a teda disponuje spôsobilosťou byť účastníkom konania. Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej správa, právnickou osobou, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch samostatne, má samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a aj keď nerozporoval právny základ uviedol, že žalovaný v tejto právnej veci nie je pasívne vecne legitimovaný subjekt. V tejto súvislosti zastáva názor, že zmenu označenia žalovaného nie je možné urobiť len jednoduchou zmenou označenia názvu. Žalobca vo svojom podaní neuviedol ustanovenie CSP na základe ktorého zmenil pojem SR zastúpená Ministerstvom vnútra SR na Ministerstvo vnútra SR a žalovanej nebolo doručené akékoľvek rozhodnutie súdu, ktoré by pripúšťalo zmenu strany sporu.
6. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že ide len o nedostatok procesnej podmienky konania, na ktorú nemá súd prihliadať ako na neodstrániteľnú, následne žalobca správne označil žalovaného ako Ministerstvo vnútra SR.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými do spisu, najmä žalobou, vyjadreniami strán sporu, vrátane doložených listinných dôkazov a príloh, ako aj celým obsahom spisu, pričom zistil nasledovné:
8. Zo skutkových zistení vyplýva, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania 9% ročne vo výške 60 136,65 eur a zmluvnej pokuty 0,05% za každý deň omeškania vo výške 121 943,78 eur, spolu vo výške 182 080,43 eur, a to ako záväzok zo zmluvy o dielo č. SE- OVO-106/2010 -18 z 24.3.2010. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že objednávateľ - Ministerstvo vnútra SR a zhotoviteľ - žalobca, spoločnosť ASSYX spol. s r. o. sa dohodli na zhotovení diela „Rekonštrukcia, prístavba a modernizácia Hasičskej stanice v Snine“.
9. Žalobca označil ako žalovanú Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, ktorá ne je nositeľkou pasívnej vecnej legitimácie v spore. žalobca súce podaním z 15.2.2018 označil žalovaného ako Ministerstvo vnútra SR, avšak na túto opravu nie je možné prihliadnuť. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že súd je povinný vyzvať na odstránenie vád žaloby, prípadne zabezpečiť, aby v konaní pred súdom konal štátny orgán v jeho pôsobnosti. Takýto postup by však prichádzal do úvahy, ak by postavenie štátu - Slovenskej republiky vyplývalo z osobitného predpisu, akým ne napr. zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci. O tento prípad sa však nejedná.
10. Súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci ide o sporové konanie, ktoré vyplýva zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi dvoma rovnoprávnymi subjektami a prípadná výzva na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie by znamenala zásah do rovnosti strán.
11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 )
12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná Slovenská republike nie je nositeľkou pasívnej vecnej legitimácie, súdu neostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť.
13. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011 ).
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku , v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).