Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/96/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti odsúdenému Y. K., nar. XX.XX.XXXX v X., bytom L., ul. Š. W. č. XXX/XX, na neverejnom zasadnutí dňa 02.08.2018 prejednal sťažnosť odsúdeného Y. K. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 1Pp/70/2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného Y. K. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Odsúdený Y. K. vykonával trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/7/2016 zo dňa 29.02.2016 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Výkon trestu nastúpil dňa 07.04.2016 a tento vykonal dňa 18.05.2018, keďže uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/7/2016 zo dňa 07.04.2016 mu bol do tohto trestu započítaný aj vykonaný trest od 18.05.2015 do 07.04.2016 uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T 152/2013 zo dňa 11.03.2015. Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/125/2015 zo dňa 07.10.2015 pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 Tr. zák. so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest má predpokladane vykonať dňa 18.09.2019. Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie odo dňa 18.01.2018. Dňa 20.03.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného Y. K., nar. XX.XX.XXXX na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2018 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením sp. zn. 1Pp/70/2018 tak, že podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku návrh odsúdeného Y. K. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko dospel k záveru, že u odsúdeného nebola dôsledne splnená jednak podmienka, že plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie a tiež u neho nie je naplnená podmienka, že možno dôvodne u neho očakávať, že bude na slobode viesť riadny život.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť odsúdený Y. K.. V jej písomnom odôvodnení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu týkajúceho sa nesplnenia druhej zákonnej podmienky, a k vytýkaným skutočnostiam vyplývajúcich z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom uviedol, že k fyzickému konfliktu s iným odsúdeným došlo v dôsledku sebaobrany. Čo sa týka vytýkaného porušenia ústavného poriadku, keď umožnil telefonický rozhovor inému odsúdenému so sestrou, tohto porušenia si je vedomý a z tejto skúsenosti je poučený, odvtedy má však väčší záujem o dodržiavanie ústavného poriadku. Čoho dôkazom je podľa odsúdeného aj skutočnosť, že bol viackrát disciplinárne odmenený. Rovnako odsúdený nesúhlasí s názorom súdu, že u neho nebola splnená ani tretia podmienka, že s prihliadnutím na trestnú minulosť u neho existuje veľké riziko recidívy. K tomuto súdom tvrdenému

uviedol, že pri hodnotení rizika recidívy súd prihliada predovšetkým na to, že bol v minulosti súdne trestaný, avšak v minulosti bola u neho perspektíva viesť riadny život oproti súčasnosti oveľa nižšia v dôsledku neustáleného sociálneho prostredia s vysokými dlhmi. Podľa odsúdeného vo výkone trestu si však uvedomil nesprávnosť svojho konania a dôsledkov svojho zlyhania a preto využil možnosť súdneho oddlženia, čím sa citeľnejšie jeho finančná situácia zlepšila. K zámeru viesť po výkone riadny život predložil odsúdený aj prísľub zamestnania. Záverom svojej sťažnosti tiež uviedol, že nie je osobou, ktorú by páchanie trestnej činnosti „bavilo“ alebo v jej páchaní by videl svoju životnú cestu. Je poučený nielen výkonom trestu, ale aj svojimi životnými udalosťami. Vo výkone trestu sa naučil trpezlivosti, prehodnotil svoj prístup k riešeniu problémov a rozšíril si vedomosti a zručnosti. Vzhľadom na uvedené preto žiada odvolací súd o prehodnotenie rozhodnutia Okresného súdu Trenčín a žiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok

- vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa § 66 ods.2 Tr. zák. súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Krajský súd zhodnotiac komplexne všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska posudzovania splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák.

V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti postupne uložených trestov. Pokiaľ však ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, táto ani podľa názoru krajského súdu nebola splnená. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, ktoré podrobne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že odsúdený bol disciplinárne odmenený trikrát, potrestaný nebol, vyskytli sa však u neho počas výkonu trestu porušenia ústavného poriadku, keď umožnil zneužitie preukazu odsúdeného a v kolektíve odsúdených mal fyzický konflikt. Aj keby súd skonštatoval pravdivosť tvrdenia o sebaobrane v súvislosti s fyzickým konfliktom, vzhľadom na ďalšie porušenie ústavného poriadku nemožno dospieť k záveru o vzornom chovaní odsúdeného vo výkone trestu. Naviac je v hodnotení konštatované, že resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, finančných problémov pred výkonom trestu, absencie vyššieho vzdelania a sklonu k užívaniu návykových látok. Krajský súd tiež považuje za potrebné v tej súvislosti poukázať na to, že odsúdený Y. K. bol už 7-krát súdne trestaný, v prevažnej miere za majetkovú trestnú činnosť, pričom mu boli v minulosti ukladané podmienečné aj nepodmienečné tresty a napriek tomu sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného dostatočný prevýchovný vplyv a v súčasnosti nie je možné vysloviť záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd sťažnosť odsúdeného Y. K. podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á.