Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8CoCsp-3-2022.pdf
PDF · 116.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Protourion Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Kutlíková č. 17, IČO: 36 752 681, zastúpeného splnomocneným zástupcom Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Podjavorinskej č. 2, IČO: 36 860 107, adresa na doručovanie: 811 01 Bratislava, ul. Zámocká č. 14, proti žalovanému: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, o zaplatenie sumy 113,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Csp/35/2021-90 zo dňa 14. októbra 2021, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovským Mikuláš rozsudkom č. k. 6Csp/35/2021-90 zo dňa 14. 10.2021 žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným elektronicky súdu dňa 23.06.2021 si žalobca uplatnil voči žalovanému istinu 113,66 eur, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 33,- eur od 28.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 57,- eur odo dňa 28.09.2018 do zaplatenia a zo sumy 23,66 eur od 30.10.2018 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.06.2018 uzatvorila spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Einsteinova č. 24, IČO: 35 848 863, (ďalej len „O2 Slovakia“) so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Jej predmetom bol záväzok O2 Slovakia poskytnúť žalovanému služby v zmysle prílohy č. 1 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a žalovaný sa zaviazal poskytnuté služby uhrádzať. Dňa 14.08.2018 vystavila O2 Slovakia žalovanému faktúru č. 11999875796 (ďalej len „prvá faktúra“), splatnú dňa 27.08.2018, v zmysle ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 33,- eur. Dňa 14.09.2018 vystavila O2 Slovakia žalovanému faktúru č. 1202479132 (ďalej len „druhá faktúra“), splatnú dňa 27.09.2018, v zmysle ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 67,- eur a dňa 15.10.2018 vystavila O2 Slovakia žalovanému faktúru č. 1205094224 (ďalej len „tretia faktúra“), splatnú dňa 29.10.2018, v zmysle ktorej bol žalovaný povinný uhradiť sumu 68,66 eur. Dňa 12.11.2019 uzatvoril žalobca, v postavení postupníka, so spoločnosťou O2 Slovakia, v postavení postupcu, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 4672, v zmysle ktorej O2 Slovakia postúpila na žalobcu svoje pohľadávky, uvedené v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky, spolu s príslušenstvom. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bola aj pohľadávka voči žalovanému, ktorá predstavovala ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok spolu sumu 113,66 eur. Z dlžnej sumy, uvedenej v prvej faktúre, bola na žalobcu postúpená suma 33,- eur, z druhej faktúry bola postúpená suma 57,- eur a z tretej faktúry bola postúpená suma 23,66 eur. Dňa 16.07.2020 zaslal žalobca žalovanému 2. upomienku - výzvu na úhradu, v ktorej ho vyzval na úhradu dlžnej sumy.
Žalovaný však do podania žaloby svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil. Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu nevyjadril. 3. Na výzvu súdu uznesením zo dňa 13.07.2021 č. k. 6Csp/35/2021-42 o doplnenie žaloby tak, že žalobca preukáže listinnými dôkazmi svoju vecnú aktívnu legitimáciu, a to v lehote 10 dní, žalobca reagoval podaním zo dňa 09.08.2021. V tomto poukázal na to, že jeho právny predchodca O2 Slovakia, v zmysle článku 17.1 písm. b/ v spojení s článkom 17.5 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. vyzval žalovaného zaslaním SMS dňa 09.10.2018 na úhradu prvej faktúry, dňa 02.11.2018 na úhradu druhej faktúry a dňa 05.10.2018 prostredníctvom poštového doručovateľa bol žalovaný vyzvaný na úhradu prvej a druhej faktúry. Nakoľko žalovaný svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplnil, O2 Slovakia odstúpením od zmluvy zo dňa 18.10.2018 vyzvala žalovaného na úhradu sporných faktúr. Uvedené označil žalobca za splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávok v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalobca sa v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. v zmysle článku 8 bod 8.7, mal zaviazať splniť oznamovaciu povinnosť za právneho predchodcu žalobcu a to tak, že žalovanému zaslal oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2019. O postúpení pohľadávok žalobca opätovne notifikoval žalovaného doručením žaloby spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok. Samotné oznámenie o postúpení pohľadávok však žalobca nepredložil, požiadal o predĺženie lehoty na doloženie tohto oznámenia, ktoré zabezpečí "v krátkej dobe" - uvedená listina však súdu predložená nebola. 4. V konaní bolo podľa súdu preukázané, že zmluvný vzťah vznikol medzi O2 Slovakia a žalovaným uzavretím písomnej zmluvy o pripojení zo dňa 28.06.2018. O2 Slovakia zrejme poskytovala žalovanému služby v zmysle zmluvy a za poskytnuté služby mu vystavila vyššie označené 3 faktúry, ktoré žalovaný neuhradil buď vôbec, alebo ich neuhradil čiastočne - žalobca neodôvodnil, prečo z tretej faktúry, vystavenej na sumu 68,66 eur, uplatňuje iba sumu 23,66 eur. V prípade, že žalovaný nezaplatil vyfakturované sumy, vecne aktívne legitimovaným na podanie žaloby bol poskytovateľ služby O2 Slovakia. Pretože nárok si uplatnil žalobca v dôsledku postúpenia pohľadávok, bol tento povinný súdu preukázať svoju vecnú aktívnu legitimáciu. 5. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 43 ods. 2 písm. b/, ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „Občianskeho zákonníka“. Odvolával sa aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/2001 zo dňa 11.06.2003 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 409/2003 zo dňa 11.09.2014. Podľa súdu žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že O2 Slovakia oznámila žalovanému, že pohľadávku, ktorá je uplatnená v tomto konaní, postúpila žalobcovi. Odvolávka žalobcu na článok 8 bod 8.7 Zmluvy o postúpení pohľadávok je bezpredmetná, pretože vôbec neobsahuje splnomocnenie pre žalobcu (postupníka), aby vo svojom mene oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, ktoré navyše podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže urobiť iba postupca; navyše predložený list zo dňa 13.10.2019 vôbec neobsahuje oznámenie o postúpení pohľadávky. Dôkazom o postúpení pohľadávky nie je ani skutočnosť, že O2 Slovakia vyzvala SMS správami a upomienkou zo dňa 05.10.2018 žalovaného na neuhradené faktúry a následne odstúpila od zmluvy listom zo dňa 18.10.2018. Tieto dôkazy preukazujú iba možnosť O2 Slovakia, aby v zmysle ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách postúpil pohľadávku inému subjektu, ale nie, že O2 Slovakia túto možnosť aj využila a hlavne, že pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, žalobcovi aj postúpila. Žalobca, ako postupník, síce uzavrel s O2 Slovakia, ako postupcom, dňa 12.11.2019 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 4672, ale samotné uzavretie zmluvy neznamená, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, uplatnená žalobcom v tomto konaní. Takýmto dôkazom by bolo buď oznámenie o postúpení pohľadávok, vypracované postupníkom O2 Slovakia tak, ako to bolo dohodnuté v Zmluve o postúpení pohľadávok č. 4672 - príloha č. 2, alebo predloženie prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, pokiaľ by v nej boli uvedené údaje, identifikujúce spornú pohľadávku zmluvne dohodnutým spôsobom, t.j. poradové číslo, referenčné číslo partnera, rodné číslo - IČO, segment, meno a priezvisko, adresa dlžníka, dlžná suma, príslušenstvo. Túto prílohu žalobca nepredložil napriek tomu, že ho súd, s cieľom predísť vydaniu prekvapivého rozsudku, vyzval na preukázanie vecnej aktívnej legitimácie. Sám žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 10.08.2021, označil Oznámenie o postúpení pohľadávok za dôkaz, ktorý doloží do spisu, ale napriek tomu, že tento mal byť súčasťou žaloby, predložený nebol. Žaloba so všetkými prílohami, predloženými žalobcom, bola síce žalovanému doručená dňa 20.09.2021, ale samotná skutočnosť, že žalobca a O2 Slovakia podpísali zmluvu o postúpení pohľadávok ešte neznamená, že jej predmetom bolo aj postúpenie spornej pohľadávky. Tak, ako to súd konštatoval vyššie, dôkazom o postúpení pohľadávky, a teda preukázaním vecnej aktívnej legitimácie, by v danom prípade bolo oznámenie postupcu O2 Slovakia v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka (príloha
č. 2 Zmluvy o postúpení pohľadávok). Pokiaľ žalobca ani jeho právny predchodca takýmto dôkazom nedisponujú, žalobca mohol preukázať vecnú aktívnu legitimáciu predložením prílohy č. 1 (resp. časti, týkajúcej sa predmetu sporu), ktorá v zmysle bodu 2. Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4672 má obsahovať špecifikáciu postúpených pohľadávok. Napriek tomu, že príloha č. 1 má tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o postúpení pohľadávok, žalobca túto nepredložil. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že pohľadávka, ktorú uplatnil voči žalovanému v tomto konaní, mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa 12.11.2019. Potom žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu a z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
7. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Vzhľadom na výsledok konania vznikol nárok na náhradu trov žalovanému. Tento si však náhradu trov neuplatnil, zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania a nakoľko žalovaný bol v konaní pasívny, nie je možné zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd potom dospel k záveru, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, a preto mu nepriznal nárok na ich náhradu.
8. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a zároveň má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces 10. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesúhlasil s názorom súdu, že nepredložil žiaden doklad o tom, že O2 Slovakia oznámila žalovanému, že pohľadávku, ktorá je uplatnená v tomto konaní postúpila žalobcovi. Podľa neho v zmysle predmetného článku (8 bod 8.7 Zmluvy o postúpení pohľadávky), sa jeho právny predchodca a on dohodli, že náklady spojené s oznámením o postúpení pohľadávky znáša postupník z čoho explicitne vyplýva, že oznámenie o postúpení pohľadávok bude doručovať namiesto právneho predchodcu žalobcu on, v mene právneho predchodcu žalobcu, ale na vlastný účet. Takéto ustanovenie neodporuje žiadnemu právnemu predpisu. Žalobca si je vedomý, že notifikovať žalovaného prostredníctvom oznámenia o postúpení pohľadávky nie je oprávnený vo vlastnom mene. Z tohto dôvodu predložil do konania súdu zmluvu o postúpení pohľadávok č. 4672 zo dňa 12.11.2019, a teda využil možnosť notifikácie žalovaného prostredníctvom súdneho doručovania, a to tak, že spolu so žalobou bude žalovanému doručená zmluva o postúpení pohľadávok. Zároveň mal žalobca za to, že samotný súd si nie je istý výkladom ustanovenia § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, pretože na jednej strane vykladá predmetné ustanovenia ako za dôležitú podmienku na to, aby právny predchodca žalobcu mohol vôbec pohľadávku postúpiť, následne poukazuje na to, že na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie mal jeho právny predchodca doručiť žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky a v neposlednom rade uvádza, že by vlastne stačilo len predložiť prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, aby on preukázal svoju vecnú legitimáciu, čo vôbec nevyplýva z ust. § 43 ods. 3 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, resp. že na postúpenie pohľadávky (na to, aby sa on stal aktívne legitimovaným subjektom) bolo potrebné predložiť dôkaz, z ktorého vyplýva výška postúpenej pohľadávky. Žalobca mal teda za to, že jednak naplnil podmienky ust. § 43 ods. 13 zák. č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách a zároveň preukázal svoju vecnú legitimáciu, a to tak, že predložil žalovanému prostredníctvom súdu zmluvu o postúpení pohľadávky. 11. V rámci ďalšieho odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) uviedol, že súd v bode 13. rozsudku uvádza, že predložený list zo dňa 13.10.2019 vôbec neobsahuje oznámenie o postúpení pohľadávky a následne v bode 15. tvrdí, že žalobca v podaní zo dňa 10.08.2021 označil oznámenie o postúpení pohľadávok za dôkaz, ktorý „doloží“ do spisu, ale napriek tomu, že tento mal byť súčasťou žaloby, doteraz predložený nebol. Zároveň mal žalobca za to, že uvedený názor súdu pôsobí zmätočne, pretože uvedené oznámenie o postúpení pohľadávok on do konania ani dodatočne nepredložil z dôvodu jeho absencie, a preto nerozumie ako mohol konajúci súd vykonať takýto dôkaz, ktorý nebol v súdnom spise. Pokiaľ súd tvrdil, že on neodôvodnil, prečo z tretej faktúry vystavenej na sumu 68,66 eur uplatňuje iba sumy 23,66 eur, žalobca uviedol, že v zmysle čl. 2 ods. 2.3 nadobudol len tie pohľadávky, ktoré nepredstavovali poplatky podľa Cenníka O2. Z uvedenej (podľa súdu prvej inštancie až v odôvodnení
rozsudku) spornej faktúry č. 1205094224 bola na neho postúpená len suma vo výške 23,66 eur, ktorá predstavovala tieto dielčie položky: - poplatky za extra balíčky a ďalšie služby, z ktorých bol odpočítaný bonus vo výške 5,- eur a teda na neho bola postúpená len suma vo výške 13,- eur, - mesačné poplatky predstavujúce 10,67 eur. Súd v uznesení zo dňa 13.07.2021 sa vôbec nedopytoval, resp. neoznačil za spornú vyššie uvedenú faktúru a z toho dôvodu je jeho odôvodnenie nadbytočné, preto by ani v tejto časti nemohol žalobu zamietnuť. Taktiež je prekvapivé, že pri vykonaní dokazovania sa vedel vysporiadať s faktúrou 1 a faktúrou 2, kde taktiež nedošlo k postúpeniu vymáhacích poplatkov O2 na neho podľa Cenníka O2 a faktúra č. 3 je pre súd sporná. Taktiež sa žalobca nestotožnil s tvrdením súdu, že SMS správa a upomienka zo dňa 05.10.2018 mali predstavovať dôkazy preukazujúce postúpenie pohľadávky. On uvedené dôkazy predložil do konania za účelom preukázania naplnenia podmienky ust. § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a z jeho podania zo dňa 09.08.2021 vôbec nevyplýva, že uvedenými dôkazmi preukazuje naplnenie predmetnej podmienky. Napokon žalobca nesúhlasil s uvádzaním súdu, že nepreukázal svoje tvrdenie, že pohľadávka, ktorú uplatnil voči žalovanému v tomto konaní mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 12.11.2019. Podľa neho z návrhu na vydanie platobného rozkazu, konkrétne z čl. IV. jasne vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka v celkovej výške 113,66 eur. Navyše táto skutočnosť vyplýva aj z predložených dôkazov, a to konkrétne z výzvy na úhradu zo dňa 16.07.2020, kde je jasne uvedené, že istina je vo výške 113,66 eur a teda, že na neho bola postúpená uvedená suma. Ako dôkazy označil súdny spis a prílohu k zmluve o postúpení.
12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 C. s. p.) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
14. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 113,66 eur zamietol ako nedôvodnú z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
15. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nezistil nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
17. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.) zaoberal sa pri posudzovaní iba jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C. s. p.).
18. Pokiaľ ide o odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. odvolací súd uvádza, že tento žalobca síce v odvolaní označil ale v obsahu odvolania ho žiadnym spôsobom nešpecifikoval, neuviedol konkrétne okolnosti, v ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval tento odvolací dôvod, vlastne ho neuviedol. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému priadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení
(vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu“ Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237).
19. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. (týkajúcom sa nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd poukazuje na to, že vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna zo sporových strán (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a opačná strana sporu (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009), pretože len danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného môže viesť k záveru o opodstatnenosti podanej žaloby. Nie je tak potrebné, aby žalovaná strana výslovne namietala, že nie je pasívne (vecne) legitimovaná v spore, resp. že žalobca v spore nemá aktívnu (vecnú) legitimáciu.
20. V prejednávanom prípade mal aj odvolací súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Einsteinova č. 24, IČO: 35 848 863 ako podnikom a žalovaným ako účastníkom došlo dňa 28.06.2018 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá sa po právnej stránke spravuje ustanoveniami zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetom uzavretej zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb zo strany O2 Slovakia v prospech žalovaného, ktorý sa zasa zaviazal platiť za to cenu poskytovaných služieb. Žalovanému boli na základe zmluvy vystavené faktúry za poskytnuté služby, ktoré boli splatné a to prvá faktúra dňa 27.08.2018, druhá faktúra dňa 27.09.2018 a tretia faktúra dňa 29.10.2018. Právo na zaplatenie týchto faktúr malo byť následne predmetom postúpenia Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4672 zo dňa 12.11.2019 medzi spoločnosťou O2 Slovakia ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
21. Postúpenie pohľadávky upravujú ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a konkrétne ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka určujú, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka potom určuje, že nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. Špecificky proces postúpenia pohľadávky týkajúcej sa zmluvy o poskytovaní verejných služieb upravuje ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktoré stanovuje, že ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
23. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak potom k splneniu pohľadávky nedošlo ani do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe.
24. Odvolací súd mal z obsahu spisu zistené, že žalobca nepreukázal doručenie akejkoľvek písomnej výzvy na plnenie žalovaným v sume 113,66 eur ako tento predpoklad postúpenia vyžaduje ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Ak potom žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného ustanovenia, nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
25. K odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že je pravdou, že okresný súd na jednej strane v odôvodnení rozhodnutia v bode 13. poukazuje na list z 13.10.2019 majúci obsahovať oznámenie o
postúpení pohľadávok, na strane druhej konštatuje, že žalobca uvedené nedoložil do spisu. Uvedený list sa nielenže v spise nenachádza ale v rámci dôkazov uvedených v bode 6. odôvodnenia, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, ho ani neuvádza. Takže ním nevykonával ani dokazovanie. 26. Čo sa týka dôkazov: SMS správa z 09.10.2018 a z 02.11.2018 upozornenie a upomienka zo dňa 05.10.2018 tak okresný súd správne konštatuje, že tieto nepreukazujú, že právny predchodca žalobcu, hlavne pohľadávku, ktorá je predmetom sporu aj postúpil a teda naplnenie podmienky ust. § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. 27. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcu na to, že preukázal svoju vecnú legitimáciu a to tak, že predložil žalovanému prostredníctvom súdu zmluvu o postúpení pohľadávky, okresný súd správne konštatoval, že žaloba so všetkými prílohami, predloženými žalobcom, bola síce žalovanému doručená dňa 20.09.2021, ale samotná skutočnosť, že žalobca a O2 Slovakia podpísali zmluvu o postúpení pohľadávok ešte neznamená, že jej predmetom bolo aj postúpenie spornej pohľadávky. Aj podľa odvolacieho súdu by takýmto dôkazom bolo hlavne predloženie prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, pokiaľ by v nej boli uvedené údaje, identifikujúce spornú pohľadávku zmluvne dohodnutým spôsobom, t.j. poradové číslo, referenčné číslo partnera, rodné číslo - IČO, segment, meno a priezvisko, adresa dlžníka, dlžná suma, príslušenstvo. Túto prílohu žalobca nepredložil napriek tomu, že ho súd, s cieľom predísť vydaniu prekvapivého rozsudku, vyzval na preukázanie vecnej aktívnej legitimácie. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že žalobca až k odvolaniu pripojil prílohu č. 1 majúcu predstavovať údaje o dlžníkovi a dlžnej sume - 113,66 eur a teda špecifikáciu postúpenej pohľadávky. V tomto smere však je potrebné poukázať na ust. § 366 C. s. p., ktoré limituje možnosť uvádzania nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v rámci odvolacieho konania. Podľa tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany (ktorými sú podľa ust. § 149 C. s. p. aj skutkové tvrdenia, resp. popretie skutkových tvrdení), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je teda prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok písm. a/ až d/ citovaného ustanovenia. Nové prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je preto potrebné zásadne uplatniť pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní. Pokiaľ žalobca predkladá v odvolaní nový dôkaz odvolací súd nezistil, že by ktorákoľvek z podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ bola v danom prípade splnená. V dôsledku toho podľa ust. § 366 C. s. p. na tento prostriedok procesnej obrany žalobcu uvedený až v odvolaní nemohol prihliadať a ani sa ním zaoberať.
28. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné, preto napadnutý rozsudok (vrátane výroku o trovách konania založeného na správnej aplikácii ust. § 255 ods. 1 C. s. p.) potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p.
29. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 C. s. p. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd (v konaní sa k odvolaniu písomne nevyjadril) vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).