Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: D.. I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I., V. XXXX/X, toho času Z. I., B. XX, zastúpená JUDr. Máriou Ančinovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Podzámska 29 a D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - V., A. - B. XXXX/XXX, toho času F., G.. T. XXXXX/ X, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Súd maloleté dieťa T. E., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 26.01.2022 a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne od 26.01.2022 vždy do 25- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

III. Zročné výživné za obdobie od 26.01.2022 do 31.03.2022 vo výške 129,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť spolu s bežným výživným do 30.04.2022.

IV. Otec m á p r á v o sa s maloletým dieťaťom T. E. , nar. XX.XX.XXXX stýkať:

- každý párny týždeň v čase od piatku od 16.00 hod do nedele do 17.00 hod.

- počas jarných prázdnin nepárneho kalendárneho roku od piatku od 16.00 hod. predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin do nedele do 17.00 hod. nasledujúcej po poslednom dni prázdnin ;

- počas veľkonočných sviatkov párneho kalendárneho roku od štvrtku od 16.00 hod do utorka do 17.00 hod.;

- počas vianočných sviatkov párneho kalendárneho roku od 23.12. od 16.00 hod. do 29.12 . do 17.00 hod. ; od 30.12. od 16.00 hod. každého nepárneho kalendárneho roku do 06.01. do 17.00 hod. nasledujúceho roku ;

- počas letných prázdnin v mesiaci júl od 01.07. od 16.00 hod do 15.7. do 17.00 hod. a v mesiaci august od 01.08. od 16.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod. (s tým že ak dátum 01.07. , 01.08. príslušného roku pripadne na pondelok nasledujúci po dni kedy má byť maloletá po víkende vrátená matke v nedeľu o 17.00 hod v takom prípade sa maloletá nevráti a otec maloletej pokračuje v realizovaní upraveného styku) .

Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska matky a po skončení styku v stanovenom čase odovzdať matke.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu 26.01.2021 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že mal. dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti, obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 150 eur mesačne od podania návrhu. Matka sa zároveň domáhala úpravy styku otca s mal. dieťaťom tak, aby nedochádzalo k svojvoľnému konaniu otca a aby bol styk presne určený i vzhľadom na to, že mal. dieťa od septembra nastupuje do základnej školy.

2. Otec mal. dieťaťa doručil súdu vyjadrenie podaním zo dňa 25.03.2022, v ktorom uviedol, že s návrhom v plnom rozsahu súhlasí a zároveň zdôraznil, že súhlasí i s výškou výživného vo výške 150 eur.

3. Súd pojednával v neprítomnosti otca podľa , ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 7.3.2022. Podaním zo dňa 25.3.2022 doručil súdu oznámenie o neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov: výpis z účtu matky mal. dieťaťa za obdobie od 01.09.2021 do 31.12.2021, listinné dôkazy o výdavkoch na mal. dieťa a zakúpení potrieb pre mal. dieťa, a zistil tento skutkový a právny stav:

4.1 Mal. dieťa T. E., nar. XX.XX.XXXX je evidované v knihe narodení Matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku XXX, ročník 2015, na strane XXX, pod por. č. XXX. Otcom mal. dieťaťa je D. E., nar. XX.XX.XXXX a matkou I. X., nar. XX.XX.XXXX tak, ako to vyplýva z rodného listu dieťaťa.

4.2 Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa matky OSRAM a. s. Nové Zámky, Komárňanská cesta 7 vyplýva, že za obdobie od 01/2021 do 12/2021 bol čistý mesačný príjem matky vo výške 1 403,73 eur.

5. Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že na návrhu trvá, má ukončenú vysokú školu a pracuje v Osrame na účtovnom oddelení. Od decembra 2021 bývajú na adrese Z. I. , B. XX, kde si kúpili 3- izb. byt v dvojbytovke. Zobrali si hypotekárny úver vo výške 160 000 eur a mesačná splátka je 460 eur. V spoločnej domácnosti býva s dieťaťom a partnerom V. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zamestnaný a jeho príjem je okolo 1 500 eur. Nehnuteľnosť nadobudli do podielového spoluvlastníctva. Okrem tejto nehnuteľnosti je podielovou spoluvlastníčkou bytu v 1/3 na adrese Z. I. , G. B. XX. Jej príjem za rok 2022 je vo výške 1 200 eur, pretože v oboznámenom príjme za celý rok 2021 boli zahrnuté i odmeny. Z príjmu, ktorý má spolu s partnerom, uhrádzajú okrem splátky hypotéky mesačne aj zálohové platby na elektrinu 40 eur, plyn 100 eur, vodu 40 eur a internet 35 eur. Ďalšie výdavky sú telefón 40 eur, strava, pretože je 10 rokov evidovaná u gastroentrológa, nakoľko má celiakiu, príspevok nepoberá. Vlastní motorové vozidlo Volkswagen Golf, zakúpený v roku 2015 za 4 000 eur, rok výroby 2009. Úspory má momentálne vo výške 5 000 eur. Maloleté dieťa T. navštevuje Materskú školu na Šoltésovej ul., náklady na stravu 30 eur, plavecký výcvik 20 eur. Dieťa navštevuje Základnú umeleckú školu, kde chodí na balet a polročný poplatok 35 eur. Oblečenie na balet okolo 60 eur. Ďalšie bežné výdavky strava 150 eur, oblečenie 40-50 eur, hyg. potreby 10 eur, dieťa nebýva často choré, nie je evidované v žiadnej odb. ambulancii. Dieťaťu platí životné poistenie 25 eur mesačne. Je pravdou, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti asi od r. 2018. Žili spolu 6 rokov, najprv v zahraničí, a potom v Martine vo Vrútkach u rodičov otca 3 roky po narodení dieťaťa. Otec dieťaťa pracoval v rodinnej firme, má živnosť a podľa vyjadrenia jeho matky mu neposielala menej ako 800 eur. Otec maloletého dieťaťa prispieval na výživu rôzne najprv 100 eur potom 150 a zasa 100 eur a preto sa rozhodla podať tento návrh. Od podania návrhu otec zaplatil výživné v januári vo výške 100 eur, vo februári 100 eur a v marci ešte nezaplatil, pretože platí vždy ku koncu mesiaca. Otec dieťaťa má ukončené základné vzdelanie. Otec sa s dieťaťom stretáva, nemá výhrady voči tomu, trvá na úprave preto, aby si každý z nich vedel zariadiť voľný čas a plánovať pobyt s dieťaťom, a hlavne preto, že od septembra dieťa nastupuje do školy. Doteraz bol styk realizovaný na základe žiadosti dieťaťa, prípadne ich dohody. Otca o návrhu informovala a jeho reakcia bola, že či si myslí, že tento návrh je správny voči

maloletému dieťaťu. Podľa jej vedomosti otec dieťaťa býva so svojimi rodičmi. Stalo sa, že niekedy išla pre dieťa alebo ho odviezla. Dieťa bolo s otcom i cez prázdniny, ak mal čas. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

5.1 Právna zástupkyňa navrhovateľky v záverečnej reči uviedla, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že návrh matky je v záujme maloletého dieťaťa a vyplýva to i z doplňujúcej výpovede matky ako aj vyjadrenia otca, ktorý doručil súdu súhlasné stanovisko s návrhom v celom rozsahu. Z týchto dôvodov žiadala návrhu vyhovieť.

6. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že navrhuje návrhu matky vyhovieť, maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného na 150 eur, a zároveň upraviť styk otca s maloletým dieťaťom s tým, že je to v záujme maloletého dieťaťa.

7.Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

8.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

12. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá . Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (, , a ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy

sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. -15).

13. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

15. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. ).

16. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).

17. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

18. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre

život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

28. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2018. Žili spolu asi 3 roky po narodení mal. dieťaťa. Od tohto obdobia starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje matka a je pravdou, že otec mal. dieťaťa dobrovoľne prispieval i na jeho výživu sumou 150 eur mesačne a v roku 2022 začal platiť výživné len vo výške 100 eur. Za účelom zreálnenia skutkového stavu so stavom právnym, ako aj preto, že mal. dieťa v školskom roku 2022/2023 nastúpi do prvého ročníka základnej školy, je potrebné, aby boli práva a povinnosti rodičov presne určené a špecifikované. Z týchto dôvodov s poukazom na zákonné ustanovenia, súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu, pretože mal. dieťa nie je možné zveriť spätne tak, ako by prichádzalo do úvahy určenie vyživovacej povinnosti. Súd mal za to, že matka mal. dieťaťa poskytuje každodennú starostlivosť mal. dieťaťu od narodenia a otec mal. dieťaťa nemal voči tomu žiadne výhrady, keď uviedol, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí a súčasťou návrhu bolo i rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodiča podľa § 28 ods. 1 písm. b), c) Zákona o rodine, pretože v čase rozhodovania súdu, súd nevzhliadol dôvody na iné rozhodnutie. Matka mal. dieťaťa sa domáhala určenia výživného vo výške 150 eur mesačne od podania návrhu. Pri určení výživného súd vychádzal z preukázateľných potrieb mal. dieťaťa, ktoré pozostávajú z výdavkov na stravu v škôlke 30 eur, bežných výdavkov na stravu 150 eur, oblečenie 40 eur, hygienické potreby 10 eur a z výdavkov na záujmové krúžky balet mesačný poplatok 3,50 eur, rozpočítané výdavky na oblečenie 6 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie vo výške 72 eur (215:3). Celkové preukázateľné výdavky dieťaťa sú vo výške 312 eur, ktoré súd považoval za preukázateľné a primerané. Ak otec mal. dieťaťa z príjmu, ktorý uviedla matka vo výške 800 eur, zaplatí určené výživné, zostane mu suma vyššia ako je minimálna mzda a predstavuje 3-násobok životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Súd poznamenáva, že takýto príjem dosahoval otec mal. dieťaťa v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, t. j. v roku 2018 a je nepochybné, že momentálne i vzhľadom na pandemickú situáciu by príjem otca mal byť aspoň v takejto výške. Otec mal. dieťaťa nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy ohľadne svojich príjmov za posledných 12 mesiacov, ani ohľadne svojich výdavkov v zmysle predvolania, a preto súd vychádzal z údaju, ktoré uviedla navrhovateľka. Ak by aj príjem otca bol len vo výške minimálnej mzdy, vzhľadom na jeho vzdelanie a vek, i z takéhoto príjmu by bol otec schopný platiť určené výživné s tým, že by mu zostala suma vyššia ako je životné minimum na plnoletú fyzickú osobu podľa o životnom minime. V neposlednom rade súd poznamenáva a zdôrazňuje, že otec mal. dieťaťa výživné vo výške 150 eur platil i dobrovoľne, odkedy rodičia nežili v spoločnej domácnosti a sumu 100 eur svojvoľne začal platiť v roku 2022. Je zarážajúce, že vyššie výživné platiť dobrovoľne v čase, keď bolo mal. dieťa mladšie a znížil sumu v období, keď mal. dieťa navštevuje posledný rok predškolského zariadenia a v tomto roku by malo nastúpiť do prvého ročníka základnej školy. Ak otec mal. dieťaťa zaplatí výživné vo výške 150 eur a matka prispeje sumou 130 eur, kde vzhľadom na každodennú starostlivosť súd znížil príspevok matky na výživu mal. dieťaťa a po pripočítaní rodinných prídavkov vo výške 25,50 eur bude matka schopná pokryť preukázateľné, opakujúce sa a uznané výdavky na mal. dieťa. Zročné výživné vo výške 129 eur je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným do 30.04.2022. Zročné výživné za obdobie od 26.01.2022 do 31.03.2022 pozostáva zo sumy 29 eur za mesiac január 2022, zo sumy 150 eur za mesiac február 2022 a zo sumy 150 eur za marec 2022 s tým, že otec mal. dieťaťa v roku 2022 zaplatil výživné vo výške 200 eur a túto sumu súd odpočítal. Súd v zmysle návrhu matky, s poukazom na zákonné ustanovenia, upravil i styk otca s mal. dieťaťom tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku s tým, že v čase styku má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, možnosť realizovať svoje rodičovské práva. Súd sa stotožnil s vyjadrením matky, ktorá úpravu styku odôvodnila i tým, že mal. dieťa v septembri nastúpi do základnej školy a je potrebné, aby mal otec presne určené obdobia styku s mal. dieťaťom, aby si vedel zariadiť svoje pracovné povinnosti a zároveň, aby matka mal. dieťa v určenom čase na styk s otcom riadne a zodpovedne pripravila. Súd opätovne poznamenáva, že otec s návrhom i v časti úpravy styku súhlasil.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).