Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-166-2021.pdf
PDF · 124.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/166/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci oprávnenej z platenia výživného: I. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Y. X, proti povinnému z platenia výživného: X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. Z. K. I., O. XX/XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného Q.. Q. X., K.. XX.X.XXXX, O. Y. X a návrhu otca na zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3P/201/2019-156 zo dňa 26.7.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I. o zvýšení výživného, výroku IV. o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. o dlžnom výživnom a závislom výroku V. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného a zároveň návrh povinnej osoby z platenia výživného na zníženie výživného.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 31. 08. 2012 sp. zn. 6P/141/2010, tak, že zvyšuje výživné na I. X., K.. XX. XX. XXXX, zo sumy 80 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne, a to za obdobie od 04. 11. 2019 do budúcna, ktoré je otec X. Š., K.. XX. XX. XXXX, povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, a to od podania návrhu do dovŕšenia plnoletosti dcéry k rukám matky a od plnoletosti dcéry do budúcna k rukám plnoletej dcéry.
II. V prevyšujúcej časti návrh dcéry z a m i e t a .
III. Dlžné výživné na I. X., K.. XX. XX. XXXX, za obdobie od 04. 11. 2019 do 31. 07. 2021 vo výške 1 458,44 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, so začiatkom platenia od 01. 09. 2021, spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám plnoletej dcéry, až do úplného zaplatenia dlhu, pod stratou výhody splátok.
IV. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení článku 5, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
4. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že vo veci samej bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 6P/141/2010 zo dňa 31.8.2012, kedy bolo zvýšené výživné zo sumy 22,61 eura na sumu 80,- eur, teda od poslednej úpravy uplynulo 9 rokov. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky, tak táto je toho času študentkou na Z. U. B. S., pričom v septembri nastupuje do X. Y.. Jedná sa o odbornú školu, kde má výdavky spojené s oblečením a obuvou v sume cca 80,- eur, potom výdavky na prax a výdavky spojené so zakúpením učebníc, školských pomôcok, kartou ISIC, sporenie na stužkovú. Cestovné výdavky sú v sume 20,- eur mesačne a výdavky so stravou v škole 60,- eur, výdavky na stravu doma 150,- eur, mobil 25,- eur a tablet v sume 40,- eur mesačne. Potom má bežné výdavky na ošatenie, hygienické výdavky, voľnočasové aktivity v sume 100,- eur. Ďalej súd mal za preukázané, že dcéra, hoci je už v súčasnej dobe plnoletá, toho času nie je schopná sama sa živiť, pretože ešte študuje, nemá žiaden príjem. Dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky je momentálne vo výške 1.261,- eur vrátane daňového bonusu. Pokiaľ ide o príjem otca, tak z výpovede otca vyplynulo, že v čase podania návrhu, t.j. od 4.11.2019 do 25.2.2020 bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 26.2.2020 je poberateľom starobného dôchodku, ktorý je v súčasnej dobe vo výške 555,- eur. Pokiaľ ide o výdavky otca, má výdavky spojené s bývaním v sume 111,- eur. Na stravu minie mesačne okolo 140,- eur, na lieky mesačne 50,- eur, mobil v sume 20,- eur. Je vlastníkom polovice jednoizbového bytu, ktorý neužíva a od bývalej manželky, ktorá v byte žije a užíva ho, žiadne nájomné nepoberá. Otec sa s dcérou v súčasnej dobe nestretáva. Súd zvýšil výživné na sumu 130,- eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 4.11.2019. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné, nakoľko aj po odrátaní jeho nevyhnutných výdavkov (cca 420,- eur, kde sú zahrnuté ním vyčíslené výdavky, a to bývanie v sume 111,- eur, strava 140,- eur, telefón 20,- eur, hygienické potreby a ošatenie 80,- eur, lieky 50,- eur, PHM 30,- eur) mu ostane čiastka zodpovedajúca sume výživného. Pokiaľ ide o sumy, ktoré dal otec mimo výživného, za rozhodné obdobie, teda od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia, jednalo sa o 200,- eur, ktoré dal otec dcére dňa 13.11.2019 a túto súd považoval za dar. Rovnako finančné plnenia od tety A., ktoré v rozhodnom období boli 2, a to dňa 8.10.2020 v sume 100,- eur a dňa 10.12.2020 v sume 100,- eur, súd považoval za dary a nezapočítal ich na výživné od otca. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ohľadne zvýšenia výživného zamietol, nakoľko súd prihliadal aj na aktuálny príjem otca a jeho výdavky. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje výlučne matka. Súd tiež poukazuje, že v prípade, ak by pristúpil vzhľadom na vek dcéry (18 rokov) k zohľadneniu hornej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči dcére, ktorá je v rozpätí od 25 a viac %, podľa vyjadrenia otca o príjme, ktorý je v súčasnosti poberateľom starobného dôchodku v sume 555,- eur, tak 25 % z čistého príjmu otca predstavuje 138,- eur, čo je o trochu viac, ako súd zvýšil výživné na sumu 130,- eur. Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného, tento návrh otca v celom rozsahu zamietol, nakoľko ho považoval za nedôvodný. Návrh otca na zníženie výživného bol podaný na tamojší súd 19.2.2020, pričom podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne bol otcovi dňom 26.2.2020 priznaný starobný dôchodok vo výške 541,10 eura, teda z toho jednoznačne vyplynulo, že otcovi v podstate v čase podania návrhu vznikol nárok na starobný dôchodok a teda mal stabilný príjem vo výške, ktorý mu umožňoval prispievať dcére na výživu sumou 130,- eur. Nevyhnutné výdavky otca súd vyššie popísal, pričom pôžičku, ktorú má splácať sestre, žiadnym spôsobom nepreukázal, zároveň sa jednalo o pôžičku, ktorú mu sestra poskytla v čase, keď bol nezamestnaný a z tejto pôžičky ako sám uviedol, hradil najmä svoje nevyhnutné výdavky a pôžička neslúžila výlučne na výživné pre dcéru, ale aj na ostatné výdavky otca. Súd priznal výživné od 4.11.2019, teda od podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné za obdobie od 4.11.2019 do 31.7.2021, vychádzal zo skutočnosti, že otec od podania návrhu, t.j. novembra 2019, platil výživné, a to od novembra 2019 do februára 2020 v sume 80,- eur, od marca 2020 do októbra 2020 v sume 27,32 eura, od novembra 2020 do júla 2021 v sume 80,- eur mesačne, čo celkovo činí sumu 1.258,56 eura a túto sumu započítal na dlžné výživné. Vychádzal pritom zo zvýšenia výživného zo sumy 80,- eur na 130,- eur, pričom v jednotlivých mesiacoch otec platil rôzne výživné, preto za obdobie od 4.11.2019 do 31.7.2021 mal otec zaplatiť výživné v celkovej sume 2.717,- eur, ktoré tvorí, t.j. pomerná časť za mesiac november 2019
(27 dní x 4,33 eura) v sume 117,- eur a 20 x 130,- eur za obdobie od decembra 2019 do júla 2021, od tejto sumy odpočítal otcom uhradené výživné za toto obdobie v sume 1.258,56 eura, a teda dlh otca na výživnom za obdobie od 20.2.2019 do 31.7.2021 predstavuje sumu 1.458,44 eura. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 1.458,44 eura, platobné schopnosti otca, ako aj súčasné pomery matky, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre dcéru I. formou mesačných splátok vo výške 20,- eur, a to pod hrozbou straty splátok od 1.9.2021 spolu s bežným výživným.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
III. Obsah odvolania osoby povinnej z platenia výživného a vyjadrenie k odvolaniu
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec ako osoba povinná z platenia výživného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Určenie výživného súdom prvej inštancie nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Zdôraznil, že súd zvýšil výživné od podania návrhu, t.j. od 4.11.2019, pričom výšku výživného odôvodnil tým, že výživné predstavuje ani nie 25 % príjmu otca, ktorým je jeho starobný dôchodok. V konaní však bolo bez pochybností preukázané, že otec je poberateľom starobného dôchodku od 26.2.2020. Uvedené tvrdenie tak neobstojí vo vzťahu k zvýšeniu výživného za obdobie od 4.11.2019 do 25.2.2020. Namietal, že súd neprihliadol na zmenu pomerov na strane povinného. V čase skoršieho rozhodovania o výživnom pracoval, bol zamestnaný v oblasti stavebníctva, čomu zodpovedal aj jeho príjem. V rozhodnom období, t.j. od 4.11.2019 do 25.2.2020 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Dôvodom jeho nezamestnanosti nebolo to, že by nechcel pracovať, ale výrazné zhoršenie jeho zdravotného stavu. Už v novembri 2018 absolvoval operačný zákrok hrubého čreva, keďže trpí chronickou žilovou chorobou a v dňoch 27.7.2017, 12.2.2019 a 16.2.2021 z tohto dôvodu absolvoval rôzne lekárske zákroky. Rovnako má problém s ramenným kĺbom a kolenom, ktoré mu bolo v októbri 2019 operované. Uvedené skutočnosti preukázal lekárskymi správami, na ktoré súd neprihliadal. Keďže pracoval v stavebníctve a išlo zväčša o fyzickú prácu, nemohol túto prácu vzhľadom na zhoršený zdravotný stav ďalej vykonávať. Nebolo možné nájsť si inú prácu, keďže väčšinu času bol práceneschopný. Z toho dôvodu bol evidovaný ako nezamestnaný a nemal nárok na nemocenské dávky. V danom období sa ocitol bez akéhokoľvek príjmu a všetky výdavky, vrátane výživného, mu pomáhala platiť sestra, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V období do priznania starobného dôchodku nebolo v jeho možnostiach dosahovať príjem, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného na sumu 130,- eur. Naopak má za to, že boli splnené podmienky pre zníženie výživného. Ďalej namietal skutočnosť, že súd sumy, ktoré boli uhradené nad rámec stanoveného výživného (200,- eur zaplatené dňa 13.11.2019 a sumy po 100,- eur zaplatené dňa 8.10.2020 a 10.2.2021) nezapočítal do výživného, ale považoval ich za dar. Nie je rozhodujúce, že uvedené platby poskytla jeho sestra. Týmito platbami prispel na úhradu nepredvídateľných výdavkov, ktoré je potrebné započítať do výživného, keďže svojim účelom slúžili práve na úhradu potrieb dcéry. Rovnako namietal súdom určenú výšku výživného 130,- eur ako to určil súd. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorej výživné má predstavovať 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, nie 25 % ako to odôvodňuje prvoinštančný súd, výživné by malo predstavovať maximálne 110,- eur. Rovnako nie je možné akceptovať výpočet dlžného výživného súdom prvej inštancie. Podľa odôvodnenia (bod 33. rozsudku) súd vypočítal dlžné výživné tak, že od sumy, ktorú by mal otec po zvýšení výživného zaplatiť, odrátal sumu, ktorú otec reálne zaplatil, t.j. napríklad za obdobie od marca 2020 do októbra 2020 po 27,32 eura. Takýto postup nie je správny, keďže zakladá existenciu dvoch exekučných titulov. Oprávnená osoba by sa mohla domáhať doplatku výživného podľa pôvodného rozsudku, t.j. do výšky 80,- eur mesačne a zároveň by sa mohla domáhať uhradenia dlžného výživného podľa nového rozsudku. Súd mal pri výpočte dlžného výživného vychádzať nie z reálne zaplatenej sumy, ale zo sumy určenej skorším rozsudkom, t.j. 80,- eur a z rozdielu medzi zvýšeným výživným a touto sumou vypočítať dlžné výživné.
7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že aj keď povinný z platenia výživného v posudzovanom období mal nižší príjem, stále jeho bývalá manželka užívala polovicu jeho bytu bez nároku na nájomné. Nazdáva sa, že podporuje bývalú manželku na úkor vlastnej dcéry, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho má majetok, ktorý môže speňažiť, ak nemá z čoho žiť. Ak
súd pochybil pri výpočte dlžného výživného, iste sa táto vec dá napraviť. Uviedla, že posledný rok výživného na dospelú dcéru je na tak nízkej úrovni, že naozaj nedobehne roky, ktoré o ňu neprejavoval záujem a sústavne sa vyhováral, prečo jej nemôže alebo nechce platiť výživné. Ďalej uviedla, že to, že umožnil súd splácať dlžné výživné v 20-eurových mesačných splátkach, je nanajvýš ohľaduplné voči povinnému, ktorý sa celý život iba vyhováral, aký je chudák, ale pre navrhovateľku to znamená ďalších 5 rokov vynúteného kontaktu a kontrolovania jeho vyživovacej povinnosti. Zotrvala na doplatku dlžného výživného za mesiace február až august 2020, keď posielal dlžné výživné iba v sume 27,32 eura.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného (výrok I.), o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného (výrok IV.), preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch I., IV. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a pokiaľ ide o určenie dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia (výrok III.) a závislý výrok o trovách konania (výrok V.), bol odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie v uvedenej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na dcéru, ktorá v priebehu konania dovŕšila plnoletosť. Zároveň predmetom konania bolo aj rozhodovanie o návrhu povinného z platenia výživného na zníženie výživného na sumu 27,32 eura z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody osoby povinnej z platenia výživného predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 80,- eur na sumu 130,- eur mesačne, počnúc dňom 4.11.2019 a v nadväznosti správne určil dlh na zročnom výživnom za rozhodné obdobie, keď odvolacie námietky osoby povinnej z výživného smerovali proti výške výživného určeného súdom prvej inštancie a výroku o dlžnom výživnom, ako aj výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného s poukazom na jeho príjem, ktorý mu neumožňuje platiť vyššie výživné.
10. Súd prvej inštancie porovnal pomery v čase poslednej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 6P/141/2010 zo dňa 31.8.2012 a vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o zmene výživného na strane oprávnenej z platenia výživného podľa § 62 ods. 1, 2, 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. V čase poslednej úpravy matka navrhovateľky dosahovala príjem 800,- eur mesačne a povinný z platenia výživného bol zamestnaný v spoločnosti Q. W., U..W.., O., kde dosahoval zárobok 900,- eur mesačne. Navrhovateľka bola žiačkou ZŠ, mala XX rokov, v súčasnosti je študentkou W. Š. - Z. U. B. S.. V priebehu konania dovŕšila plnoletosť a pristúpila k návrhu na zvýšenie výživného. Matka navrhovateľky má v súčasnosti priemerný príjem 1.261,62 eura mesačne, hradí náklady spojené s bývaním, poistením domácnosti, stravu a náklady dcéry, pričom jej príjem nepostačuje na úhradu všetkých výdavkov dcéry. Matka platí 99,- eur inkaso, 111,- eur plyn, internet a mobil pre ňu a dcéru vo výške 80,- eur mesačne, digitálny box spláca po 20,- eur, ktorý musela zakúpiť na dištančné vzdelávanie, stužková sa platí ročne po 100,- eur. Zároveň má bežné výdavky spojené so stravou, hygienickými potrebami, ošatením, výdavkami na opravy a údržbu domu. Otec je ochotný aj naďalej platiť výživné v sume 80,- eur mesačne, prípadne žiada znížiť výživné. Výživné dcére doposiaľ platil on alebo jeho sestra A.. V rokoch 2018 až 2019 zaslal dcére okrem výživného na účet čiastku 2.250,- eur. Dlhšiu dobu mal zdravotné problémy, absolvoval viacero operácií. Od 24.4.2018 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v súčasnej dobe je poberateľom starobného dôchodku v sume 555,20 eura, iné príjmy nemá. Starobným dôchodcom je od 26.2.2020. Nevlastní žiadne hnuteľné alebo nehnuteľné veci vyššej hodnoty. Je vlastníkom staršieho motorového vozidla značky Q., rok výroby 2006. Je spoluvlastníkom jednej polovice jednoizbového bytu vo B. K. I.. V byte žije jeho bývalá manželka, ktorá je vlastníčkou druhej polovice, ktorá byt užíva a za užívanie mu neplatí. Býva spoločne so sestrou, s ktorou sa spoločne podieľa na nákladoch na bývanie v sume 111,- eur, každý z nich. Na výživné platí 80,- eur mesačne, mobil v sume 15,- - 30,-
eur mesačne, pohonné hmoty 30,- - 50,- eur, lieky a vitamíny v sume 40,- - 80,- eur, potraviny 140,- eur mesačne, hygienické potreby v sume 80,- eur. Má tiež jednorazové výdavky ako zákonné poistenie auta ročne 114,95 eura, komunálny odpad 16,16 eura ročne, poistenie domu a pozemku 94,80 eura, daň z nehnuteľnosti v sume 30,67 eura ročne. V čase, keď bol nezamestnaný, mu sestra poskytla pôžičku v sume 6.100,- eur, ktorú spláca aj v súčasnej dobe podľa svojich možností od 20,- po 100,- eur mesačne.
11. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:
12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
15. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
16. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku.
17. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
18. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.
19. Súd prvej inštancie správne zistil oprávnené potreby oprávnenej, ktorá je študentkou na Z. U. B. S.Q., pričom v septembri 2021 nastúpila do X. Y., jej výdavky sú spojené s oblečením a obuvou v sume cca 80,- eur, s praxou a zakúpením učebníc, školských pomôcok, kartou ISIC, sporením na stužkovú. Cestovné výdavky sú v sume 20,- eur mesačne a výdavky so stravou v škole 60,- eur, výdavky na stravu doma 150,- eur, mobil 25,- eur a tablet v sume 40,- eur mesačne, ako aj bežné výdavky na ošatenie, hygienické výdavky, voľnočasové aktivity v sume 100,- eur. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie správne preukázané, že výdaje oprávnenej sú primerané jej veku, nie sú nadštandardné s poukazom na jej štúdium na W. Š. v súvislosti s prípravou na jej budúce povolanie. Na jej strane došlo k nárastu výdajov v porovnaní s dobou, kedy naposledy bolo výživné určené.
20. V každom rozhodovaní o zmene pomere je však povinný súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov zasahujúc tak do oprávneného, ako aj povinného, ktorá je vyjadrená príslušnými štatistickými ukazovateľmi, nárast cien, nárast životných nákladov od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z
určitých dôvodov, ktoré samé o sebe môže byť relevantnou zmenou pomerov. Valorizačná klauzula je viazaná na potrebu súdneho konania, inak sa vo výške výživného neprejaví.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že na strane osoby oprávnenej z platenia výživného nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Výživné 80,- eur spred 9-tich rokov pokrylo potreby oprávnenej do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb v tom čase maloletej navrhovateľky spolu s podielom matky na výživnom. Je teda nevyhnutné prijať záver, že počas doby 9 rokov nastal objektívny nárast životných nákladov. Tento možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima či minimálnej mzdy.
22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určení rozsahu súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na základe súdneho rozhodnutia bola navrhovateľka v čase do dovŕšenia plnoletosti zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečovala osobnú starostlivosť, ktorá aj takýmto spôsobom plnila svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Matka navrhovateľky sa aj v súčasnosti podieľa na financovaní nákladov spojených so štúdiom navrhovateľky na vysokej škole a svoju vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne.
23. K námietke osoby povinnej z výživného a k rozsahu stanoveného výživného vo vzťahu k zložke spotrebnej odvolací súd zdôrazňuje, že pre stanovenie výšky spotrebnej zložky sú rozhodujúce aktuálne potreby navrhovateľky ako jeden z limitujúcich faktorov. Tu síce platí, že povinný rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu potrieb dieťaťa iba v takej miere, v akej to umožňujú jeho pomery, nemožno však naproti tomu uzavrieť, že by tieto potreby by mali byť neobmedzené a kritérium pre stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú iba príjmy, možnosti a schopnosti rodiča. Pre potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného je treba zohľadniť iba odôvodnené potreby, teda také, ktoré slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie, oblečenie, zdravotná a sociálna starostlivosť, štúdium, záujmová činnosť a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni jeho rodičov.
24. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že aj keď oprávnená z platenia výživného má príjem z brigádnickej činnosti, bolo by absurdné do príjmov dieťaťa zahrnúť finančné prostriedky získané jeho vlastným pričinením tak, že otec by bol súdom prakticky zbavený povinnosti platiť výživné s odôvodnením, že potreby dieťaťa sú v plnom rozsahu uspokojené (nález ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 3113/10 z 21.4.2011).
25. Podaným odvolaním povinný prejavil subjektívnu nespokojnosť s výškou zvýšeného výživného, ktoré nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. K odvolacím námietkam povinného, že v období od 4.11.2019 do 25.2.2020 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce pre výrazné zhoršenie jeho zdravotného stavu (v novembri 2018 absolvoval operačný zákrok hrubého čreva, keďže trpí chronickou žilovou chorobou a v dňoch 27.7.2017, 12.2.2019 a 16.2.2021 z tohto dôvodu absolvoval rôzne lekárske zákroky, rovnako má problém s ramenným kĺbom a kolenom, ktoré mu bolo v októbri 2019 operované), ako aj k námietkam, že v minulosti pracoval v stavebníctve a išlo zväčša o fyzickú prácu, ktorú nemohol vzhľadom na zhoršený zdravotný stav ďalej vykonávať a nebolo možné nájsť si inú prácu, keďže väčšinu času bol práceneschopný, z toho dôvodu bol evidovaný ako nezamestnaný a nemal nárok na nemocenské dávky, odvolací súd uvádza, že posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z výživného. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť ani argumentácia povinného ohľadom jeho zdravotného stavu. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že zdravotné problémy mu dlhodobo bránia v riadnom pracovnom výkone, nakoľko jeho pracovná schopnosť nie je znížená, nie je poberateľom invalidného dôchodku, preto jeho námietky ohľadom jeho neschopnosti plnohodnotne pracovať v dôsledku zdravotných problémov neobstoja a nie je možné ich hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.
26. Odvolací súd podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča.
27. Zohľadňujúc jednu vyživovaciu povinnosť osoby povinnej z výživného, ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky ako študentky strednej školy, odvolací súd zvolil medián percentuálneho rozmedzia a ustálil ho na hodnote 23 %. Po vykonanom prepočte z priemerného čistého príjmu (starobný dôchodok vo výške 555,- eur) osoby povinnej z výživného dospel k záveru o správne určenej sume výživného vo výške 130,- eur, čo presne zodpovedá napadnutému rozhodnutiu.
28. Ani ďalšie odvolacie námietky povinného nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach vo výrokoch o zvýšení výživného (výrok I.), o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného (výrok IV.). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výrokoch o zvýšení výživného (výrok I.), o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného (výrok IV.) ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Odvolací návrh povinného na zníženie vyživovacej povinnosti považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom plnoletého dieťaťa, ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k dieťaťu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v schopnostiach a možnostiach osoby povinnej z platenia výživného a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvíjal žiadnu snahu o zabezpečenie z adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k dcére.
29. Povinný z platenia výživného namietal aj výpočet dlžného výživného súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o určenie dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia (výrok III.) a závislý výrok o trovách konania (výrok V.), bol odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie v uvedenej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V tejto súvislosti súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia bod 33. síce vyplýva, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri výpočte, respektíve pri špecifikovaní dlžného výživného, avšak pri výpočte postupoval nesprávnym spôsobom, keď pri výpočte od sumy, ktorú by mal povinný po zvýšení výživného zaplatiť, odrátal sumu, ktorú reálne zaplatil, čo skutočne zakladá existenciu dvoch exekučných titulov. Pri výpočte dlžného výživného je nevyhnutné vychádzať nie z reálne zaplatenej sumy, ale z rozdielu sumy určenej rozsudkom v čase poslednej úpravy, t.j. 80,- eur a zvýšeným výživným a touto sumou vypočítať dlžné výživné (rozdiel medzi 130,- eur a 80,- eur) . Odvolací súd vzhliadol ako dôvodnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľky, že súd prvej inštancie určil nízke splátky, len vo výške 20,- eur mesačne, čo znamená, že zročné výživné by otec splácal 6 rokov. Odvolací súd má za to, že nie je dôvodné, aby sa zročné výživné hradilo v tak nízkych splátkach. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude pri výpočte dlžného výživného postupovať v naznačenom smere, podľa potreby doplní dokazovanie, výsledky dokazovania riadne, so zameraním na predmet veci vyhodnotí s prihliadnutím i na všetky okolnosti daného prípadu a vo veci opätovne rozhodne, pričom sa vysporiada so všetkými relevantnými skutočnosťami, ako i námietkami účastníkov.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).