Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-201-2019.pdf
PDF · 107.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/201/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou právnej veci starostlivosti súdu o I. zastúpenú do plnoletosti kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov Q. a X., o návrhu na zvýšenie výživného pre už plnoletú dcéru, takto
rozhodol:
I. Návrh o zaplatenie dlžného výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodná navrhovateľka, matka I. podala 04. 11. 2019 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 31. 08. 2012, sp. zn. 6P/141/2010 a zvýšil výživné pre mal. dcéru I. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2018.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť otca bola naposledy určená rozsudkom OS Kežmarok zo dňa 31. 08. 2012, sp. zn. 6P/141/2010 , ktorým súd zvýšil výživné a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. K. sumou 80 eur mesačne počnúc 01. 07. 2010. Za obdobie od poslednej zmeny sa výrazným spôsobom zmenili pomery maloletej dcéry. V čase posledného rozhodnutia bola maloletá žiačkou základnej školy, žiačkou 4.ročníka ZŠ, mala 10 rokov, mala výdavky spojené so školskými pomôckami, krúžkami stravou na základnej škole. V čase podania návrhu je už študentkou strednej školy, a to Hotelovej akadémie v S., s čím sú spojené cestovné výdavky v sume 20 eur mesačne, výdavkami na prax (uniforma + obuv) v sume 80 eur ročne, výdavkami na školské pomôcky, učebnice, ZRPŠ. Potom každoročne platia 100 eur na stužkovú. Výdavky na stravu v škole sú v sume 3 eurá denne, teda 60 eur mesačne a potom ešte na stravu doma 150 eur mesačne. Potom má bežné výdavky spojené s hygienickými potrebami, ošatením, voľnočasovými aktivitami v sume 120 eur mesačne. Matka má príjem okolo 1 200 eur mesačne, pričom z toho príjmu hradí náklady spojené s bývaním, poistením domácnosti, stravu, a náklady maloletej dcéry, pričom jej príjem nepostačuje na úhradu všetky výdavkov dcéry. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, nakoľko ostatné deti sú už plnoleté a nežijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Rovnako otec dcéry nemá inú vyživovaciu povinnosť. Výšku príjmu otca dcéry nevedela uviesť. Viackrát sa s otcom dcéry pokúšala dohodnúť na zvýšení výživného, avšak bez úspechu, preto sa domáhala zvýšenia výživného pre dcéru prostredníctvom návrhu podaného na súd. V priebehu konania dcéra dovŕšila plnoletosť, preto súd od 11. 10. 2020 konal už aj priamo s dcérou ako navrhovateľkou, ktorá pristúpila k návrhu na zvýšenie výživného a rovnako žiadala, aby súd zvýšil výživné. Vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žiada výživné v sume 250 eur mesačne. Pokiaľ ide o jej výdavky, tak na stravu do školy dostáva 3 eurá. Cestovné na týždeň je cca. 5 eur. Na začiatku školského roka jej vznikli výdavky so zakúpením učebníc, angličtina 30 eur nemčina 17 eur, zošitov, školský poplatok v sume 20 eur. Karta ISIC v sume 20 eur. Školská uniforma, ktorú si musí kupovať minimálne raz ročne stojí 60 eur. Otec už v súčasnej dobe platí výživné v súdom určenej výške 80 eur
mesačne, a to od novembra 2020, avšak od marca 2020 do októbra 2020 platil výživné v sume 27,32 eur. Styk ako je určený súdnym rozhodnutím súdu sa nerealizuje, občas jej napíše, cca. raz za mesiac. Na stretnutie prišiel maximálne 2-krát. Mimo súdom určenej vyživovacej povinnosti jej poslal peniaze na narodeniny v sume 100 eur. Od podania návrhu nad rámec výživného neuhradil nič. Ďalej má výdavky so stravou doma, hygienickými výdavkami, ošatením voľnočasovými aktivitami, ktoré hradí výlučne jej matka. Ďalej má výdavky na telefón v sume 25 eur, a v súvislosti s dištančným štúdiom jej vznikli ďalšie náklady, a to na tablet v sume 25 eur mesačne a mobilným internetom v sume 40 eur.
3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Zároveň 19. 02. 2020 podal na tunajší súd návrh na zníženie výživného na sume 27,32 eur, nakoľko bol evidovaný na ÚPSVaR a nie je poberateľom dávky v hmotnej núdze. Všetky jeho náklady hradí jeho sestra, ktorá taktiež platila aj výživné. Keďže nemá žiaden príjem, domáhal sa zníženia výživného. Nakoľko otec podal návrh na zníženie výživného, súd s poukazom na ust. § 166 ods.1 CSP ; na pojednávaní konanom dňa 24. 11. 2020 spojil veci vedené na OS Kežmarok pod sp. zn. 3P/201/2019 a sp. zn. 1P/30/20120 na spoločné konanie s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn. 3P/201/2019 , nakoľko toto konanie bolo začaté skôr. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tak býva spoločne so sestrou, s ktorou sa spoločne podieľa na nákladoch na bývanie v sume 111 eur, každý z nich. Na výživné platí 80 eur mesačne. Mobil v sume 15-30 eur mesačne. Pohonné hmoty 30 - 50 eur, lieky a vitamíny v sume 40 - 80 eur. Potraviny 140 eur mesačne, hygienické potreby v sume 80 eur. Má tiež jednorazové výdavky v sume zákonné poistenie auta ročne 114,95 eur, komunálny odpad 16,16 eur ročne, poistenie domu a pozemku 94,80 eur, daň z nehnuteľnosti v sume 30,67 eur ročne. V čase keď bol nezamestnaný mu sestra poskytla pôžičku v sume 6 100 eur, ktorú spláca aj v súčasnej dobe podľa svojich možností od 20 po 100 eur mesačne. Dcére mimo určeného výživného dával darčeky pri príležitosti jej narodenín. Taktiež jeho sestra darovala dcére zlaté náušnice, náramok, prsteň a retiazku. Rovnako uviedol, že je pravdou, že od marca 2020 do októbra 2020 platil výživné v nižšej sume ako mal súdom určené. Na záver opätovne poukázal na svoju nepriaznivú situáciu a žiadal o zníženie výživného. Ešte uviedol, že má vedomosť o tom, že dcéra si privyrába brigádnicky a má nejaký príjem.
4. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že návrh na zvýšenie výživného do plnoletosti dcéry je dôvodný a navrhol zvýšiť výživné do plnoletosti zo sumy 80 eur na sumu 120 eur.
5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 26. 07. 2021, č. k. 3P/201/2019 - 156, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 31. 08. 2012 sp. zn. 6P/141/2010 , tak, že zvyšuje výživné na I. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne, a to za obdobie od 04. 11. 2019 do budúcna, ktoré je otec X., povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, a to od podania návrhu do dovŕšenia plnoletosti dcéry k rukám matky a od plnoletosti dcéry do budúcna k rukám plnoletej dcéry. V prevyšujúcej časti návrh dcéry zamietol. Dlžné výživné na I. za obdobie od 04. 11. 2019 do 31. 07. 2021 vo výške 1 458,44 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, so začiatkom platenia od 01. 09. 2021, spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám plnoletej dcéry, až do úplného zaplatenia dlhu, pod stratou výhody splátok. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec ako osoba povinná z platenia výživného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Zdôraznil, že súd zvýšil výživné od podania návrhu, t. j. od 04. 11. 2019, pričom výšku výživného odôvodnil tým, že výživné predstavuje ani nie 25 % príjmu otca, ktorým je jeho starobný dôchodok. Rovnako namietal súdom určenú výšku výživného 130 eur ako to určil súd. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorej výživné má predstavovať 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, nie 25 % ako to odôvodňuje prvoinštančný súd, výživné by malo predstavovať maximálne 110 eur. Rovnako nie je možné akceptovať výpočet dlžného výživného súdom prvej inštancie. Podľa odôvodnenia (bod 33. rozsudku) súd vypočítal dlžné výživné tak, že od sumy, ktorú by mal otec po zvýšení výživného zaplatiť, odrátal sumu, ktorú otec reálne zaplatil, t. j. napríklad za obdobie od marca 2020 do októbra 2020 po 27,32 eura. Takýto postup nie je správny, keďže zakladá existenciu dvoch exekučných titulov. Oprávnená osoba by sa mohla domáhať doplatku výživného podľa pôvodného rozsudku, t. j. do výšky 80 eur mesačne a zároveň by sa mohla domáhať uhradenia dlžného výživného podľa nového rozsudku. Súd mal pri výpočte dlžného výživného vychádzať nie z reálne zaplatenej sumy, ale zo sumy určenej skorším rozsudkom, t. j. 80 eur a z rozdielu medzi zvýšeným výživným a touto sumou vypočítať dlžné výživné.
7. Odvolací súd rozsudkom z 29. 03. 2022, č. k. 24CoP/166/2021 - 181, potvrdil rozsudok v napadnutom výroku I. o zvýšení výživného, výroku IV. o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Zrušil rozsudok vo výroku III. o dlžnom výživnom a závislom výroku V. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. V bode 27. a 28. rozsudku odvolací súd uviedol, že zohľadňujúc jednu vyživovaciu povinnosť osoby povinnej z výživného, ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky ako študentky strednej školy, odvolací súd zvolil medián percentuálneho rozmedzia a ustálil ho na hodnote 23 %. Po vykonanom prepočte z priemerného čistého príjmu (starobný dôchodok vo výške 555 eur) osoby povinnej z výživného dospel k záveru o správne určenej sume výživného vo výške 130,- eur, čo presne zodpovedá napadnutému rozhodnutiu. Ani ďalšie odvolacie námietky povinného nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach vo výrokoch o zvýšení výživného (výrok I.), o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného (výrok IV.). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výrokoch o zvýšení výživného (výrok I.), o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného (výrok IV.) ako vecne správny.
9. V bode 29. rozsudku odvolací súd uviedol, že povinný z platenia výživného namietal aj výpočet dlžného výživného súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o určenie dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia (výrok III.) a závislý výrok o trovách konania (výrok V.), bol odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie v uvedenej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V tejto súvislosti súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia bod 33. síce vyplýva, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri výpočte, respektíve pri špecifikovaní dlžného výživného, avšak pri výpočte postupoval nesprávnym spôsobom, keď pri výpočte od sumy, ktorú by mal povinný po zvýšení výživného zaplatiť, odrátal sumu, ktorú reálne zaplatil, čo skutočne zakladá existenciu dvoch exekučných titulov. Pri výpočte dlžného výživného je nevyhnutné vychádzať nie z reálne zaplatenej sumy, ale z rozdielu sumy určenej rozsudkom v čase poslednej úpravy, t. j. 80 eur a zvýšeným výživným a touto sumou vypočítať dlžné výživné (rozdiel medzi 130 eur a 80 eur). Odvolací súd vzhliadol ako dôvodnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľky, že súd prvej inštancie určil nízke splátky, len vo výške 20 eur mesačne, čo znamená, že zročné výživné by otec splácal 6 rokov. Odvolací súd má za to, že nie je dôvodné, aby sa zročné výživné hradilo v tak nízkych splátkach. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude pri výpočte dlžného výživného postupovať v naznačenom smere, podľa potreby doplní dokazovanie, výsledky dokazovania riadne, so zameraním na predmet veci vyhodnotí s prihliadnutím i na všetky okolnosti daného prípadu a vo veci opätovne rozhodne, pričom sa vysporiada so všetkými relevantnými skutočnosťami, ako i námietkami účastníkov.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie v rámci intencií odvolacieho súdu, nariadil pojednávanie a vo veci opätovne rozhodol.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrh, potvrdenie o návšteve školy, čiastočný výpis z LV č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, odpovede na lustrácie účastníkov v REGOB, SP, vyjadrenie otca z 10. 12. 2019, potvrdenie o evidovaní otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie ÚPSVaR Vranov nad Topľou o nepoberaní dávky v hmotnej núdzi otcom, správa ÚPSVaR KK o prešetrení rodinného prostredia z 10. 12. 2019, vyjadrenie otca z 27. 01. 2020, odpoveď otca na výzvu súdu z 31. 03. 2020, údaje o vozidle otca, uznesenie OS Vranov nad Topľou č. k. 8D/343/2019 , Dnot 183/2019 - BM, z 16. 01. 2020, potvrdenie o evidencii UoZ (uchádzačov o zamestnanie), rozhodnutie o vyradení UoZ, potvrdenia o poberaní dávky pomoci v hmotnej núdzi, správa Sociálnej poisťovne z 19. 10. 2020, osobný list dôchodkového poistenia, odpoveď otca na výzvu súdu z 11. 11. 2020, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku z 21. 05. 2020, lekárska správa otca z internej ambulancie, z neurologickej ambulancie, faktúra za výmenu kotla, potvrdenie o návšteve školy navrhovateľky, doklad o príjme matky za obdobie od 11/2019 - 10/2020, výpisy z účtu matky o platení inkasa, plynu, poistenia domu, internetu, telefónu, miestnych poplatkov, doklady zo školy, účty na oblečenie, obuv, ošatenie, nábytok a jedlo, zápisnica o pojednávaní z 24. 11. 2020, zápisnica o výsluchu otca na OS Vranov nad Topľou z 06. 05. 2021, doklady SIPO otca, doklady preukazujúce náklady otca, doplnenie výpovede otca z 10. 05. 2021, vyjadrenie navrhovateľky z 25. 07. 2021, zápisnica o pojednávaní z 26. 07. 2021, rozsudok tunajšieho súdu č. k. 3P/201/2019 - 156 z 26. 07. 2021, odvolanie otca z 19. 08. 2021, vyjadrenie matky navrhovateľky k odvolaniu, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/166/2021
- 181 z 29. 03. 2022, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení starobného dôchodku, poštové poukazy otca, vyjadrenie otca.
12. Navrhovateľka ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je pravda, že otec v máji 2022 uhradil dlžné výživné vo výške 1 458,44 eur a uhradil aj doplatok za mesiace január až apríl 2022 v sume 200 eur. Za mesiace jún a júl 2022 otec výživné neuhradil. V roku 2021 platil len výživné v sume 80 eur, v predchádzajúcom roku 2020 dokonca platil aj nižšie výživné, presne ako uviedol súd v rozsudku z júla 2021. S otcom nie je v kontakte. Okrem výživného jej inou sumou neprispieval, s výnimkou Vianoc 2021, kedy jej dal 100 eur ako darček. V súčasnej dobe už neštuduje, je zamestnaná od 01. 07. 2022. Výplatu ešte nemala, no nakoľko už neštuduje, má príjem, otec už nemá povinnosť prispievať jej na výživu. Otec podal aj návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, s ktorým súhlasila. Ešte uviedla, že v súčasnej dobe už nie je žiaden dlh na výživnom, pretože otec už všetko splatil naraz v máji 2022. Nikdy odo nej nežiadal naspäť ani dary, ktoré jej posielal, ani žiadne iné úhrady. Nikdy od nej nič nežiadal, iba v týchto písomných podaniach. Na Vianoce 2021 jej napísal do SMS nejaké verše a prišiel jej potom šek na jej meno, pretože dovtedy ešte platil jej mame výživné na jej meno, pričom tam bolo napísané, že ide o darček na Vianoce. Vzhľadom na vyššie uvedené, dlžné výživné už nežiadala.
13. Otec sa na nariadené pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Vo svojej odpovedi na výzvu súdu uviedol, že dcére prispieval na výživu nad rámec vyživovacej povinnosti. V roku 2019 uhradil celkovo sumu 750 eur, a to v januári 100 eur, vo februári 100 eur, v máji 50 eur, v júli 200 eur, v októbri 100 eur, v novembri 200 eur. V roku 2020 uhradil v októbri 100 eur a decembri 100 eur. Okrem toho dcére počas návštev dal peniaze, a to 03. 01. 2019 sumu 150 eur, 01. 02. 2019 sumu 150 eur, 16. 03. 2019 sumu 150 eur, 27. 04. 2019 sumu 150 eur, 30. 05. 2019 sumu 200 eur. Tieto peniaze dcére nedaroval ani medzi nimi žiadna ústna dohoda nebola, že sa nejedná o výživné. V roku 2021 hradil po 802 eur mesačne a v mesiaci december dal spolu 180 eur mesačne. V roku 2022 platil od januára do apríla po 80 eur, avšak v máji zaplatil 200 eur, čím doplatil za každý mesiac po 50 eur (4 x 50 eur), v mesiaci máj zaplatil 130 eur výživné a taktiež vyplatil dlh v sume 1 458,44 eur. Mal za to, že roky 2019 - 2022 zaplatil celkovo na výživné pre dcéru 3 328,44 eur a nad rámec uhradil 2 487,12 eur, ktoré mu má dcéra vrátiť. Zároveň podal aj samostatný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. V danom prípade bol predmetom konania po vrátení veci z odvolacieho súdu už len nárok na dlžné výživné a výška splátky dlžného výživného, preto súd skúmal v akej výške otec - povinný z vyživovacej povinnosti, platil výživné za obdobie od vzniku vyživovacej povinnosti, t. j. od podania návrhu do mesiaca, v ktorom bolo vyhlásené nové rozhodnutie, teda od 04. 11. 2019 do 31. 07. 2022, nakoľko toto je obdobie, počas ktorého je otec v tomto konaní v čase vyhlásenia rozhodnutia povinný platiť zvýšené výživné v sume 130 eur, keďže v takejto výške súd 1. inštancie určil výživné, pričom takto určené výživné považoval za správne aj odvolací súd, ktorý výživné mv takejto výške potvrdil.
16. Zároveň vyživovacia povinnosť stále trvá, zrušená ešte nebola, nakoľko samotné podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, vyživovaciu povinnosť povinnej osoby nezrušuje. Vyživovacia povinnosť zaniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení vyživovacej povinnosti, čo v danom prípade ešte naplnené nie je, nakoľko súd o zrušení vyživovacej povinnosti ešte právoplatne nerozhodol.
17. Súd teda skúmal v akej výške za dané obdobie otec výživné reálne uhradil. V čase poslednej úpravy rozsudkom súdu otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 80 eur, súd následne zvýšil výživné na sumu 130 eur, teda pri výpočte dlžného výživného je potrebné vychádzať z rozdielu sumy určenej v čase poslednej úpravy, t. j. 80 eur a zvýšeným výživným a touto sumou vypočítať dlžné výživné (rozdiel medzi 130 eur a 80 eur) . Rozdiel je tak 50 eur. Dlh za obdobie od novembra 2019 do júla 2022 je celkovo 33 mesiacov, 33 mesiacov x 50 eur činí 1650 eur. Otec tvrdil, že v roku 2019 uhradil nejaké čiastky, avšak k tomu je potrebné uviesť, že sumy uhradené otcom pred 04. 11. 2019 nie sú predmetom tohto konania a súd na ne neprihliadal, nakoľko otec uviedol, že sa jedná o sumy v januári 100 eur, vo februári 100 eur, v máji 50 eur, v júli 200 eur, v októbri 100 eur. Pokiaľ ide o sumy v októbri, novembri, decembri 2019, tieto už súd v rozsudku z 26. 07. 2021 určil, že sa jednalo o dary, a to konkrétne o sumu 200 eur, ktorú dal otec dcére 13. 11. 2019, súd považoval za dar. Rovnako finančné plnenia od tety A., ktoré v rozhodnom období boli 2, a to 08. 10. 2020 v sume 100 eur a 10. 12. 2020 v sume 100 eur, súd považoval za dary a nezapočítal ich na výživné od otca. Preto ani teraz ich nezapočítal na výživné. Taktiež sumy, ktoré uvádza otec, že dcére dal pri jej návštevách, boli v období od januára 2019 do mája 2019, teda neboli v období, ktoré je predmetom tohto konania a teda súd ich nezapočítal na výživné od podania návrhu, t. j. 04. 01. 2019, a ani sumu 100 eur, ktorú dcére otec dal v decembri 2021 mimo sumy 80 eur, súd nezapočítal na dlžné výživné, nakoľko mala za to, že sa jedná o vianočný dar pre dcéru. Je tiež potrebné uviesť, že dcéra v roku 2019 bola ešte maloletá a v prípade maloletých sa spotrebné výživné nevracia.
18. V období od 04. 11. 2019 do 31. 12. 2021 otec platil buď výživné v určenej výške 80 eur alebo dokonca nižšie výživné, preto v tomto období mal dlh 50 eur mesačne. V období od januára 2022 do mája už otec uhradil výživné v sume 130 eur, v mesiaci máj uhradil aj sumu 1 458,44 eur a v mesiaci jún a júl 2022 výživné neuhradil. Otec celkovo uhradil dlžné výživné za obdobie 04. 11. 2019 do 31. 05. 2022 v sume 1 708,40 eur (250 + 1 458,44), pričom do konca mája mal dlh 1 550 eur. V mesiacoch jún, júl 2022 neuhradil žiadne výživné, nakoľko v odpovedi otca to uvedené nie je, takže má dlh na za tieto dva mesiace je na zvýšené 2x 50 eur, ale tiež na výživné v čase poslednej úpravy 2 x 80 eur. Navrhovateľka potvrdila úhrady otca na dlžné výživné (v mesiaci apríl 200 eur, v mesiaci máj 1 458,44 eur), ako aj výživné v sume 130 eur v mesiaci máj 2022. Preto na dlžnom výživnom už netrvala. Potvrdila neuhradenie výživného v mesiacoch jún, júl 2022.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené a inštrukcie odvolacieho súdu, podľa ktorých mal súd vychádzať pri výpočte dlžného výživného nie z reálne zaplatenej sumy, ale z rozdielu sumy určenej rozsudkom v čase poslednej úpravy, t. j. 80 eur a zvýšeným výživným a touto sumou vypočítať dlžné výživné (rozdiel medzi 130 eur a 80 eur), súd zistil, že otec nemá dlh na výživnom, pretože dlh vyrovnal a to vo vyššej čiastke ako mu po prepočte vznikla povinnosť, keďže za obdobie od 04. 11. 2019 do 31. 07. 2022 mal dlh na výživnom 1 650 eur a uhradil 1 707,44 eur, teda o 58,44 eur viac. Je však potrebné uviesť, že dlh vznikol otcovi ešte aj v čase, kedy bola dcéra maloletá a v prípade maloletých detí sa spotrebované výživné nevracia. V prípade plnoletých detí je potrebné podať samostatnú žalobu v civilnom konaní. Zároveň však neuhradil v plnej sume bežné výživné po 80 eur za mesiace jún 2022, júl 2022, pričom rozdiel 58,44 eur, čo možno započítať na bežné výživné.
20. Súd návrh na dlžné výživné za obdobie od 04. 11. 2019 do 31. 07. 2022 zamietol, nakoľko mal za preukázané, že otec ho uhradil a nie je dôvodný. Povinnosť otca platiť zvýšené výživné trvá, a to do času právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení vyživovacej povinnosti.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku .