Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPr/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v spore žalobkyne: T.. R. Z., Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXXX/XX, N. Y., zastúpenej advokátom JUDr. Miloslavom Hrickom, Ulica 1. mája č. 709, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, IČO: 30 794 536, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o náhradu funkčného platu, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava III. z 12. marca 2020, č. k. - 169, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III. z 12. marca 2020, č. k. - 169 v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým (medzitýmnym) rozsudkom z 12. marca 2020, č. k. - 169 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Okresný súd Bratislava III. (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 09.07.2019, doručené žalobkyni dňa 10.07.2019, je neplatné a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného ďalej trvá (výrok I.). Rozhodnutie o nároku na náhradu funkčného platu si vymienil po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku (výrok II.). Rozhodnutie o trovách si vymienil v rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku žalobkyne (výrok III.). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému určenia, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré jej bolo žalovaným doručené dňa 10.07.2019, je neplatné a štátnozamestnanecký pomer ďalej trvá s tým, že sa domáhala i zaplatenia funkčného platu v sume 1.479 eur mesačne za dobu od 10.07.2019 do doby opätovného zaradenia žalobkyne do štátnej služby. Tvrdila, že na základe služobnej zmluvy z roku 2013, uzavretej na dobu neurčitú, je štátnym zamestnancom žalovaného na pracovnej pozícii riaditeľka odboru služieb zamestnanosti a jej agenda bola rozdelená do štyroch oblastí, ktorým zodpovedali oddelenia odboru, ktorý riadila. Išlo o aktívnu politiku trhu práce a európskeho sociálneho fondu, poradenstvo a vzdelávanie, aktivačné centrum a správne konanie. Jedným z opatrení aktívnej politiky trhu práce bolo vyplácanie príspevkov zamestnávateľom, ktorý zamestnávajú ťažko zdravotne postihnuté osoby. V úvode roku 2019 sa na ňu začali obracať zamestnávatelia z okresu N. Y. s tým, že im nebol uhradený príspevok. Preto vykonala kontrolu oddelenia aktívnej politiky trhu práce a zistila, že zamestnankyňa Bc. H. S. neviedla riadne agendu, nedodržiavala právne predpisy ani interné normy a príspevky zamestnávateľom vyplácala buď neoprávnene alebo nevyplácala, preto dala podnet referátu kontroly a sťažností, aby začali riešiť situáciu. Kontrola zistila mnohé pochybenia na strane Bc. S. a jej priamej nadriadenej Bc. V.. Žalovaný však vyhodnotil, že služobnú disciplínu porušila aj ona a začal

voči nej konanie podľa o štátnej službe. Žalovaný jej kládol za vinu pochybenia pri riadení, organizovaní a kontrole jej podriadených zamestnancov. Na výzvu žalovaného sa vyjadrila, hoci vo výzve iba skopíroval závery kontroly a neoznačil konanie, ktorým sa mala dopustiť porušenia služobnej disciplíny. Po tomto vyjadrení jej žalovaný dňa 10.07.2019 doručil okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru považovala za neplatné, a preto adresovala žalovanému list, v ktorom mu oznámila, že trvá na ďalšom prideľovaní práce. Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je podľa nej neplatné z dôvodu, že neobsahuje všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti a tiež z dôvodu, že neporušila služobnú disciplínu. Žalovaný v okamžitom skončení skutkovo dôvod nevymedzil vôbec, keď opäť odkázal len na zistenia kontroly, ktorá však konštatovala pochybenia iných štátnych zamestnancov pri plnení povinností, ktoré žalobkyňa v opise svojich činností ani nemala. Okamžité skončenie neobsahuje žiadne tvrdenia, resp. fakty, ku ktorým by sa mohla žalobkyňa vyjadriť bez toho, aby iba hádala, aké jej konanie považoval žalovaný za závažné porušenie služobnej disciplíny. K údajnému, hoci skutkovo nevymedzenému porušeniu povinnosti kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby jej podriadenými zamestnancami uviedla, že v kontrolnom pláne na roky 2018 a 2019, prijatom riaditeľom úradu, boli naplánované kontroly, ktoré mali vykonať riaditelia odborov a tiež kontroly, ktoré mali vykonať vedúci oddelení, pričom žalobkyňa riadne vykonala kontroly na rok 2018 a plnila tak kontrolný plán. Okrem kontrolného plánu žalobkyňa si riadne a včas plnila povinnosti aj podľa nariadenia riaditeľa úradu zo dňa 09.01.2017, keď každý týždeň vykonala dve kontroly na niektorom zo svojich oddelení, pričom v závislosti od charakteru zistených nedostatkov buď nariadila nedostatok odstrániť, alebo podala podnet Referátu kontroly, aby zriadili nápravu. Bola to práve žalobkyňa, ktorá pri svoje kontrolnej a riadiacej činnosti zistila pochybenia zo strany Bc. S.. Pokiaľ išlo o finančnú kontrolu žalobkyňa zastávala názor, že nemala povinnosť vykonávať základnú finančnú kontrolu a ani ju nikdy nevykonávala, nakoľko jej táto povinnosť nevyplývala ani z opisu štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.06.2017; dokonca na tlačive, na ktorom sa základná finančná kontrola potvrdzovala, nebola nikde uvedená ako osoba poverená vykonávaním kontroly, preto jej nemožno klásť za vinu porušenie tejto formy kontrolnej činnosti. Dodala, že riaditeľ úradu ako osoba oprávnená stanoviť okruh zodpovedných zamestnancov oprávnených schvaľovať hospodárske a účtovné operácie, jej takéto poverenie dal až 08.04.2019, dovtedy vykonával schvaľovanie sám. V upozornení na závažné porušenie služobnej disciplíny žalovaný uviedol, že žalobkyňa si mala túto právomoc „stiahnuť“, avšak takéto tvrdenie nemá oporu ani v zákone ani v interných predpisoch žalovaného. K povinnosti riadiť a organizovať žalobkyňa uviedla, že svojim podriadeným zamestnancom ukladala pracovné úlohy, zisťovala ich splnenie, prípadne urgovala ich splnenie, o čom existuje rozsiahla dokumentácia. Považovala preto za paradoxné, že podľa upozornenia na porušenie služobnej disciplíny práve toto konanie žalobkyne vykazuje znaky šikany, teda žalovaný na jednej strane vyčítal žalobkyni neplnenie povinnosti riadiť a organizovať a na druhej strane, keď žalobkyňa preukázala opak, hodnotí jej konanie ako šikanu. Vzhľadom na charakter porušenia služobných povinností Bc. S., žalobkyňa mala za to, že tieto porušenia nemohla zistiť skôr a jediným indikátorom mohli byť sťažnosti zamestnávateľov, ku ktorým došlo až začiatkom roka 2019, keď sa zamestnávatelia obrátili priamo na žalobkyňu a táto začala konať. Napokon k plneniu svojich služobných povinností všeobecne žalobkyňa uviedla, že žiadne pochybenia na Odbore služieb zamestnanosti nenašla ani žiadna z kontrol, ktoré spravidla každý štvrťrok vykonávalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru považoval za platné a vydané v súlade so o štátnej službe. Poukázal na stanovisko osobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 2019/158771 UPS/US1/OU/ BEZ/2019/16549 zo dňa 06.09.2019. Mal za to, že žalobkyňa služobnú disciplínu závažným spôsobom porušila, nakoľko vykonávanie štátnej služby podriadenými zamestnancami nebolo organizované, riadené a najmä kontrolované v adekvátnej miere viažucej sa k pracovnému zaradeniu žalobkyne. Uviedol, že o možnom porušení služobnej disciplíny žalobkyne sa dozvedel dňa 29.04.2019 zo Správy z finančnej kontroly na mieste č. spisu: UPS/USI/OK/KON/2019/66, č. záznamu: 2019/81616 zo dňa 25.04.2019, ktorou kontrolou boli zistené konkrétne porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. V liste zo dňa 06.05.2019 generálny riaditeľ a generálny tajomník žalovaného sa domnieval, že žalobkyňa porušila služobnú disciplínu závažným spôsobom, dôvodiac tým, že zo správy finančnej kontroly vyplynulo, že na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš došlo k porušeniu jednotlivých ustanovení zákonov, a to konkrétne na oddelení aktívnych opatrení trhu práce, ktoré je organizačne začlenené do priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa odboru služieb zamestnanosti. Konanie v nesúlade s právnymi predpismi malo za následok vyplatenie neoprávnene poskytnutých finančných

prostriedkov k 31.12.2018 v sume 45.494,89 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nekonala v súlade s § 20 ods. 1 a § 113 ods. 1 zákona o štátnej službe, nakoľko vykonávanie štátnej služby svojimi podriadenými zamestnancami neorganizovala, neriadila a najmä nekontrolovala a nepriamo spôsobila vznik uvedenej škody. Žalovaný mal preto za to, že žalobkyňa neplnila úlohy vyplývajúce z jej opisu štátnozamestnaneckého miesta a porušila povinnosť vykonávať služobné úlohy riadne a včas. Poradná komisia žalovaného dňa 01.07.2019 posúdila závažnosť porušenia služobnej disciplíny z hľadiska povahy porušenej povinnosti, okolností, spôsobu a intenzity konania alebo opomenutia povinností, miery zavinenia, doterajšieho prístupu žalobkyne k plneniu svojich povinností a rozsahu škody, pričom dospela k prijatiu jednohlasného uznesenia, že žalobkyňa služobnú disciplínu závažným spôsobom porušila a v odporúčacom stanovisku odporučila generálnemu tajomníkovi služobného úradu vydať upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny žalobkyňou. Poradná komisia žalovaného dospela k záveru, že následkom nedostatočného plnenia služobných povinností žalobkyňou došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov prijímateľov štátnych príspevkov, povaha porušenia spočíva v dlhodobej a opakovanej nečinnosti žalobkyne vo vzťahu k výkonu riadiacich kompetencií, nakoľko svoje právomoci vykonávala veľmi nedôsledne, v komunikácii s podriadenými jednala neprofesionálne a jej metódy komunikácie mali znaky „bossingu“ a šikanovania voči podriadeným zamestnancom, zastávajúc názor, že ak by žalobkyňa vykonávala riadiacu činnosť v súlade s princípmi riadenia, ktorého priamou súčasťou je aj kontrola, tak by k neoprávnenému poskytnutiu príspevkov nedošlo. Žalovaný sa domnieval, že ak žalobkyňa mala informácie o zistených pochybeniach a nezrovnalostiach na ňou riadenom odbore, ktoré sama zhromažďovala na účely služobného hodnotenia podriadených zamestnancov, a teda vedome nekonala a neprijímala žiadne opatrenia na odvrátenie negatívnych dopadov, možno jej konanie/ nekonanie hodnotiť ako úmyselné. Na základe zistených skutočností žalovaný považoval za zrejmé, že žalobkyňa vedela, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie právnych predpisov, spoliehajúc sa na to, že voči nej nebude vyvodená disciplinárna zodpovednosť, nakoľko nezasahovala do procesov posudzovania a schvaľovania finančných operácií. Žalovaný tiež uviedol, že z vecného hľadiska práve žalobkyňa - riaditeľka odboru služieb zamestnanosti - zodpovedala za plnenie služobných úloh na úseku služieb zamestnanosti s tým, že voči podriadeným žalobkyni bola vyvodená disciplinárna zodpovednosť. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš ako služobný úrad a žalobkyňa ako štátny zamestnanec uzatvorili dňa 31.01.2013 služobnú zmluvu číslo: , ktorej predmetom bol výkon štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste v služobnom úrade vo funkcii: odborný radca - vedúci štátny zamestnanec, riaditeľ odboru služieb zamestnanosti, odbor štátnej služby: 2.11 Práca, inšpekcia práce, sociálne veci a rodina, druh štátnej služby: stála štátna služba, najnáročnejšie činnosti: samostatné ucelené odborné činnosti, riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít na Odbore služieb zamestnanosti s tým, že bližšie určenie činností upravuje opis činností štátnozamestnaneckého miesta. Pravidelným miestom vykonávania štátnej služby bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, Odbor služieb zamestnanosti. Štátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 01.02.2013. Služobný úrad písomne oznámil žalobkyni, že dňom 01.01.2015 v zmysle ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie o štátnej službe prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru zo služobného úradu - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš - na žalovaného, t. j. služobný úrad - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava s vykonávaním štátnej služby na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Na základe Dohody zo dňa 02.01.2015, účinnej od 01.01.2015 sa žalobkyňa ako štátny zamestnanec a žalovaný ako služobný úrad dohodli na zmene ich štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením vedúceho štátneho zamestnanca - riaditeľa odboru služieb zamestnanosti na iné štátnozamestnanecké miesto vedúceho štátneho zamestnanca - riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Na základe Dohody zo dňa 22.07.2016, účinnej od 01.08.2016 sa žalobkyňa ako štátny zamestnanec a žalovaný ako služobný úrad dohodli na zmene ich štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením žalobkyne z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš späť do funkcie odborný radca - vedúci štátny zamestnanec, riaditeľ služieb zamestnanosti s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. 5. Súd zo správy žalovaného z finančnej kontroly na mieste č. spisu: UPS/US1/OK1/KON/2019/66, č. záznamu: 2019/81616, vykonávanej od 13.03.2019 do 09.04.2019 u povinnej osoby - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš za kontrolované obdobie 01.01.2018 - 31.12.2018, zistil, že finančnou kontrolou boli odkontrolované všetky dohody z Prehľadu vzniknutých dohôd v zmysle a zákona o službách zamestnanosti za rok 2018, ktoré patrili do agendy F. zamestnankyni oddelenia AOTP a ESF ÚPSVR Liptovský Mikuláš so záverom, že išlo o nepodpísané alebo kontrolnej

skupine nepredložené zmluvy, na základe ktorých boli neoprávnene poskytnuté finančné príspevky v celkovej sume 45.494,89 eur k 31.12.2018. Kontrolná skupina žalovaného vykonala kontrolu platobných poukazov a výpisov z účtu úradu a zistila, že kontrolné listy o vykonaní základnej finančnej kontroly na platobných poukazoch zo dňa 19.12.2018 (za obdobie od 01.08.2018 do 31.08.2018 a za obdobie od 01.09.2018 do 30.09.2018) za Dohodu č. 18/22/059/58 boli podpísané zodpovednými zamestnancami nasledovne: a) kontrola vecnej a číselnej správnosti - podpis zodpovedného zamestnanca: F., referent oddelenia AOTP a ESF; b) kontrola vecnej a číselnej správnosti - podpis zodpovedného zamestnanca: Bc. Y. V., vedúca oddelenia AOTP a ESF; c) finančná operácia je v súlade s rozpočtom úradu na rok 2018 - podpis zodpovedného zamestnanca: K.. V. R. (v súčasnosti zamestnanec oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností); d) schválenie finančnej operácie - podpis riaditeľa úradu: K.. R. S.; e) kontrola formálnej správnosti - podpis zodpovedného zamestnanca: Y.. E. Q., oddelenie ekonomiky; f) uhradené dňa 20.12.2018 - podpis zodpovedného zamestnanca: K.. I. Y., T.., oddelenie ekonomiky. Z uvedeného, kontrolná skupina vyvodila záver, že kontrola vecnej a číselnej správnosti na platobných poukazoch zo dňa 19.12.2018 - podpis zodpovedného zamestnanca Bc. H. S. a Bc. Y. V. - bola formálna, bez overenia podporných dokladov. Finančná operácia bola zodpovednými vedúcimi zamestnancami úradu schválená bez fyzickej kontroly podporných dokladov. K rovnakému záveru dospela kontrolná skupina i v súvislosti s finančnou kontrolou platobného poukazu zo dňa 24.10.2018 (za obdobie od 01.04.2018 do 30.06.2018), ibaže súlad tejto finančnej operácie s rozpočtom úradu na rok 2018 podpisoval zodpovedný zamestnanec - v. z. Y.. E. Q., oddelenie ekonomiky. 6. Súd ďalej zistil, že riaditeľ žalovaného, K.. R. S. v zmysle o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 08.04.2019 poveril žalobkyňu ako riaditeľku odboru služieb zamestnanosti na podpisovanie kontrolných listov na vykonávanie základnej finančnej kontroly pri uzatváraní zmlúv a dohôd, na podpisovanie kontrolných listov na vykonávanie základnej finančnej kontroly pri oznámeniach, na podpisovanie stanovísk k vráteným finančným prostriedkom a stanovísk k rozdielom, na schvaľovanie finančných operácií na platobných poukazoch v rámci odboru služieb zamestnanosti týkajúcich sa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Generálny tajomník žalovaného, K.. Y. U., Y. listom zo dňa 09.07.2019, č. 2019/126152, UPS/US1/OU/BEZ/2019/16773, postupom podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upozornil žalobkyňu na závažné porušenie služobnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť: a) porušením o finančnej kontrole a audite tým, že zodpovední zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v riadiacej pôsobnosti žalobkyne na platobných poukazoch potvrdili súlad finančnej operácie s dohodou uzatvorenou v zmysle a o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v období od 01.01.2018 do 31.12.2018, v rozpore so skutočnosťou; b) porušením o slobodnom prístupe k informáciám tým, že zodpovední zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v riadiacej pôsobnosti žalobkyne nezverejnili povinne zverejňované zmluvy uvedené v správe z finančnej kontroly na mieste č. spisu: UPS/US1/OK1/KON/2019/66, č. záznamu: 2019/81616; c) porušením nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmluvy tým, že zodpovední zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v riadiacej pôsobnosti žalobkyne zverejnili v období od 01.01.2018 do 31.12.2018 povinne zverejňované zmluvy bez celkovej hodnoty predmetu zmluvy, d) porušením o rozpočtových pravidlách verejnej správy zodpovednými zamestnancami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v riadiacej pôsobnosti žalobkyne, v zmysle ktorého porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čím došlo k neoprávnenému poskytnutiu finančných prostriedkov za rok 2018 v sume 45.494,89 eur; e) porušením o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou

ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b); f) porušením o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu; g) porušením , o štátnej službe, v zmysle ktorého je vedúci štátny zamestnanec povinný organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami a tiež , v zmysle ktorého je štátny zamestnanec povinný plniť služobné úlohy riadne a včas. h) konaním v rozpore s a o štátnej službe, nakoľko vykonávanie štátnej služby podriadenými zamestnancami nebolo organizované, riadené a najmä kontrolované v adekvátnej miere viažucej sa k pracovnému zaradeniu žalobkyne. 7. Z uvedených dôvodov žalovaný listom zo dňa 09.07.2019, č. 2019/126211, UPS/US1/OU/ BEZ/2019/16773, doručeným žalobkyni dňa 10.07.2019, okamžite s ňou skončil štátnozamestnanecký pomer z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, ktorého sa dopustila konaním spočívajúcim v porušení zákonných ustanovení príslušných právnych predpisov tak, ako konštatoval generálny tajomník žalovaného vo vyššie uvedenom Upozornení na porušenie služobnej disciplíny zo dňa 09.07.2019. V okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalovaný uviedol, že závažné porušenie služobnej disciplíny bolo bližšie odôvodnené v Upozornení, ktoré bolo štátnemu zamestnancovi oznámené dňom doručenia, t. j. 10.07.2019. Žalobkyňa listom zo dňa 11.07.2019 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko skončenie štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatné z dôvodu, že služobnú disciplínu neporušila. Žalovaný písomnou odpoveďou zo dňa 15.07.2019 oznámil žalobkyni, že ich štátnozamestnanecký pomer považuje dňom 10.07.2019 za platne skončený. 8. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná. Vec právne posúdil podľa , , , , , o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2019 do 31.12.2019 (ďalej len „“), veta prvá o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.12.2018, článku II. bod 6. Internej normy žalovaného č. IN - 005/2016, Organizačná smernica č. 2

- 1/2016, článku III. bod 2. písm. g) Internej normy žalovaného č. IN - 037/2018, Organizačná smernica č. 2 - 2/2018, článku IV. bod 2. a 3. Organizačnej smernice č. 2 - 2/2018. Poukázal na to, že žalovaný doručil žalobkyni Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dňa 10.07.2019, v ktorý deň súčasne oznámil žalobkyni Upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny, a preto bolo zrejmé, že k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou žalovaný pristúpil včas - v dvojmesačnej subjektívnej lehote. Štátnozamestnanecký pomer sa mal podľa okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru skončiť dňom 10.07.2019 a keďže žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 31.07.2019, svoj nárok z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uplatnila včas - v dvojmesačnej objektívnej lehote. 9. V ďalšom súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobkyňa zastávala u žalovaného služobnú funkciu vedúceho štátneho zamestnanca - riaditeľ odboru služieb zamestnanosti a bola nadriadeným zamestnancom pani F., voči ktorým ako zodpovedným zamestnancom za vykonávanie štátnej správy na úseku svojej agendy, na základe nedostatkov zistených finančnou kontrolou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš za kontrolované obdobie (01.01.2018 - 31.12.2018), žalovaný vyvodil disciplinárnu zodpovednosť. Nesporná bola i písomná forma Okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 09.07.2019 a jeho doručenie žalobkyni dňa 10.07.2019. Medzi stranami bola nespornou i skutočnosť, že žalovaný sa dozvedel o možnom porušení služobnej disciplíny žalobkyňou na základe Správy z finančnej kontroly na mieste č. spisu: UPS/US1/OK1/KON/2019/66, č. záznamu: 2019/81616 zo dňa 25.04.2019. Sporným, podľa súdu prvej inštancie, zostalo najmä vymedzenie skutkových dôvodov Okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, doručeného žalobkyni dňa 10.07.2019 a skutočnosť, či sa žalobkyňa závažného porušenia služobnej disciplíny vôbec dopustila. V tejto súvislosti sa stali spornými skutkové tvrdenia strán, týkajúce sa oprávnenia žalobkyne ako vedúceho štátneho zamestnanca vykonávať finančnú kontrolu, resp. základnú finančnú kontrolu pri finančných operáciách a s tým súvisiaca zodpovednosť žalobkyne za majetkovú škodu vzniknutú služobnému úradu, ako aj skutočnosť, či žalobkyňa neefektívne a nedôsledne riadila, organizovala a najmä kontrolovala jej podriadených zamestnancov (Bc. S. a Bc. V.), v dôsledku čoho možno hodnotiť jej konanie/nekonanie ako (závažné) porušenie služobnej disciplíny.

10. Posudzujúc obsahové náležitosti Okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru potom súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v ňom opísal konanie žalobkyne, ktorým sa mala dopustiť závažného porušenia služobnej disciplíny tak, ako uviedol generálny tajomník žalovaného v Upozornení na porušenie služobnej disciplíny č. 2019/126152, UPS/US1/OU/BEZ/2019/16773 zo dňa 09.07.2019. Podľa tohto opisu konania žalobkyňa mala porušiť príslušné ustanovenia zákona o finančnej kontrole a audite, a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy tým, že zodpovední zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorí boli v riadiacej pôsobnosti žalobkyne, potvrdili na platobných poukazoch súlad finančnej operácie s dohodou uzatvorenou v zmysle zákona o službách zamestnanosti (v období roka 2018) v rozpore so skutočnosťou, nezverejnili povinne zverejňované zmluvy, resp. zverejnili povinne zverejňované zmluvy bez celkovej hodnoty predmetu zmluvy, porušili finančnú disciplínu, keď nad rámec svojho oprávnenia poskytli verejné finančné prostriedky za rok 2018. Ďalej žalovaný citoval ustanovenia a o rozpočtových pravidlách verejnej správy bez ďalšieho vysvetlenia ich použitia v súvislosti s konaním žalobkyne a napokon konštatoval porušenie príslušných ustanovení o štátnej službe (, , a , bod 1, ) žalobkyňou, ktorých dikciu ustanovení odcitoval. V okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalovaný tiež uviedol, že závažné porušenie služobnej disciplíny bolo bližšie odôvodnené v Upozornení doručenom žalobkyni dňa 10.07.2019. 11. Vzhľadom na vyššie uvedený obsah Okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, bol potom súd prvej inštancie názoru, že v ňom absolútne absentovali skutkové dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že práve konanie/nečinnosť žalobkyne spôsobili porušenie žalovaným citovaných právnych noriem. Žalovaný totiž skutkovo opísal iba konanie zodpovedných zamestnancov podriadených žalobkyni (aj to iba vo vzťahu k porušeniu zákona o finančnej kontrole a audite, zákona o slobodnom prístupe k informáciám a nariadenia vlády SR č. ). Okrem toho, že obsah Okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bol v prevažnej časti iba spleťou právnych dôvodov vo forme citovaných zákonných a podzákonných ustanovení, ktorých porušenia sa mala žalobkyňa dopustiť, bolo nutné uviesť, že žalovaný v ňom vôbec neuviedol, akým skutkom (komisívnym či omisívnym) sa žalobkyňa previnila, resp. zanedbala svoje riadiace a kontrolné služobné povinnosti vo vzťahu k povinne zverejňovaným zmluvám a finančnej kontrole. Disciplinárnu zodpovednosť žalobkyne potom žalovaný vyvodil výlučne od disciplinárnej zodpovednosti jej podriadených zamestnancov, ktorí sa porušenia finančnej disciplíny a ďalších služobných povinností v rámci ich agendy za kontrolovaný rok 2018 preukazne (podľa Správy finančnej kontroly na mieste) dopustili. Podľa súdu však nie je možné, ba je až neprípustné, disciplinárne sankcionovať osobu - štátneho zamestnanca len z dôvodu, že v jeho riadiacej pôsobnosti sú štátni zamestnanci zodpovední za majetkovú škodu, ktorá služobnému úradu vznikla len ich zavineným protiprávnym konaním. Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že prijatie a uplatňovanie premisy založenej na pyramídovom efekte v rámci služobných vzťahov subordinácie, by automaticky znamenalo nespravodlivé vyvodenie zodpovednosti voči všetkým zamestnancom určitého organizačného útvaru štátnej inštitúcie. Žalovaný tak na základe záverov vyplývajúcich zo „Správy z finančnej kontroly na mieste“ dospel k záveru, že žalobkyňa závažne porušila služobnú disciplínu tým, že výkon štátnej správy jej podriadenými zamestnancami neorganizovala, neriadila a nekontrolovala v adekvátnej miere viažucej sa k jej pracovnému zaradeniu. Súd prvej inštancie však tento záver nepovažoval za dostatočné odôvodnenie skutku, ktorým sa mala žalobkyňa dopustiť porušenia služobnej disciplíny, nakoľko žalovaný iba využil ustanovenie , teda všeobecne koncipovanú právnu normu bez ďalšieho vysvetlenia jej aplikácie vo vzťahu ku konaniu žalobkyne, a preto z hľadiska vymedzenia skutkových dôvodov Okamžitého skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou, nebolo možné považovať za postačujúce tvrdenie žalovaného, že zodpovední zamestnanci služobného úradu patrili do priamej riadiacej pôsobnosti žalobkyne. Samotný vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi žalobkyňou a zodpovednými zamestnancami ešte neopodstatňoval jej disciplinárnu zodpovednosť v dôsledku ich neefektívneho riadenia a kontroly. Tvrdenú nedôslednosť riadenia a kontroly je potrebné podporiť opisom zanedbania konkrétneho činu zodpovednej osoby, majúcim súvis so zistenými nedostatkami finančnej kontroly, čo však žalovaný v posudzovanom Okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru neurobil. Z týchto dôvodov, súd prvej inštancie uzavrel, že Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nespĺňalo ustanovením vyžadované obsahové náležitosti, a preto nebolo právne perfektným právnym úkonom, čo spôsobilo jeho neplatnosť. Súd zároveň dodal, že nedostatočné vymedzenie skutkových dôvodov Okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemožno konvalidovať odkazom na

odôvodnenie Upozornenia na porušenie služobnej disciplíny zo dňa 09.07.2019. Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je totiž samostatným jednostranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať všetky obligatórne zákonom stanovené formálne a materiálne náležitosti, a preto akýkoľvek odkaz na iný úkon neobstojí a nie je spôsobilý zhojiť obsahové nedostatky Okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V tejto súvislosti súd uviedol, že Upozornenie na porušenie služobnej disciplíny malo právny význam iba z hľadiska zachovania zákonnej subjektívnej lehoty, počas ktorej bol žalovaný oprávnený okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou. 12. Nad rámec uvedeného, súd prvej inštancie dodal, že zhodnotením vykonaných dôkazov mal tiež za preukázané, že žalobkyňa nemohla byť spoluzodpovedná za porušenie finančnej disciplíny jej podriadenými zamestnancami, nakoľko v rozhodnom čase (v kontrolovanom období - rok 2018) nebola oprávnená vykonávať základnú finančnú kontrolu pri finančných operáciách. Riaditeľ úradu (žalovaného)

- K.. R. S. totiž poveril žalobkyňu vykonávaním základnej finančnej kontroly v zmysle § 7 ods. 2 zákona o finančnej kontrole a audite až poverením, účinným od 08.04.2019, teda až po období, v ktorom finančná kontrola zistila nedostatky pri finančných operáciách a majetkovú škodu služobného úradu. Z uvedeného vyplynulo, že žalobkyňa v rozhodnom období nemohla vykonávať základnú finančnú kontrolu, keďže nebola určená štatutárnym orgánom žalovaného (riaditeľom úradu) ako zodpovedný zamestnanec za vykonávanie základnej finančnej kontroly, čo nepriamo podporil samotný riaditeľ úradu ním dodatočne udeleným poverením, ale najmä správnosť tohto záveru podporovali výsledky „Správy z finančnej kontroly na mieste“, podľa ktorej na žiadnom z kontrolovaných platobných poukazov nefigurovalo meno a podpis žalobkyne ako zodpovedného zamestnanca za vykonanie základnej finančnej kontroly. Okrem žalobkyni podriadených štátnych zamestnancov (F., ktorí vykonávali základnú finančnú kontrolu z hľadiska vecnej a číselnej správnosti, súlad finančnej operácie s rozpočtom úradu na rok 2018 a možnosť jej vykonania autorizovala Ing. V. R., resp. Y.. E. Q., ktorá súčasne kontrolovala formálnu správnosť finančnej operácie a napokon finančnú operáciu schvaľoval sám riaditeľ úradu K.. R. S.. 13. Súd prvej inštancie záverom vyslovil názor, že ak by žalovaný považoval za potrebné a spravodlivé vyvodzovať okrem Bc. S. a Bc. V. disciplinárnu zodpovednosť aj voči inému štátnemu zamestnancovi, v ktorého riadiacej pôsobnosti sa tieto zamestnankyne nachádzali, mal tak urobiť nie voči žalobkyni, ale voči zamestnancom zodpovedným za súlad prevádzaných finančných operácii so skutočnosťou, a teda najmä voči riaditeľovi úradu - K.. R. S., ktorý bol zodpovedný za schválenie finančných operácií, na základe ktorých realizácie utrpel žalovaný majetkovú škodu. 14. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že nebolo možné pripisovať porušenie finančnej disciplíny na ťarchu žalobkyne, a preto Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo, popri obsahovým náležitostiam, neopodstatnené aj z dôvodu, že žalobkyňa sa závažného porušenia služobnej disciplíny nedopustila, nakoľko vzhľadom na to, že v rozhodnom období nemala oprávnenie na vykonávanie základnej finančnej kontroly, porušenia služobnej disciplíny sa objektívne dopustiť nemohla. 15. Z týchto dôvodov súd v tejto časti žalobe vyhovel a medzitýmnym rozsudkom rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a jeho ďalšom trvaní s tým, že o uplatnenom nároku na náhradu funkčného platu rozhodne podľa až po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd nerozhodol s poukazom na ust. . 16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že o štátnej službe je zákonom lex specialis a preto nie je možné porovnávať disciplinárnu zodpovednosť štátneho zamestnanca s porušením pracovnej disciplíny ostatných pracovníkov, ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa podľa , že úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov a na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy. Poukázal na to, že štátna služba je budovaná na princípoch, ktorými sa riadia štátni zamestnanci pri výkone štátnej služby a služobné úrady pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch. V tomto smere upriamil pozornosť na princíp zákonnosti, ktorý znamená, že štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby postupuje vždy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a služobnými predpismi, princíp profesionality, ktorý poukazuje na odborný, svedomitý a etický výkon služby štátnym zamestnancom, princíp efektívneho riadenia štátnych zamestnancov, ktorý sa uplatňuje najmä riadením

a kontrolou štátnych zamestnancov vedúcimi štátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby. V ďalšom poukázal na , v zmysle ktorého vedúci štátny zamestnanec je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený organizovať, určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny. Vedúci štátny zamestnanec tiež riadi, kontroluje a hodnotí vykonávanie štátnej služby svojho podriadeného štátneho zamestnanca. Ustanovenie potom upravuje výpočet základných povinností štátneho zamestnanca, ktoré súvisia s princípmi štátnej služby uvedenými v úvodných ustanoveniach zákona. Štátny zamestnanec je pri vykonávaní štátnej služby povinný najmä dodržiavať , právne predpisy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie a služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy. Je tiež povinný rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva a plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas (s. 1písm. e). V piatej časti je upravená disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby. Miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností, za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny. V sa teda ustanovuje čo sa považuje za porušenie služobnej disciplíny štátnym zamestnancom, ako sa posudzuje závažnosť porušenia služobnej disciplíny, aké porušenia služobnej disciplíny sa rozoznávajú podľa miery ich závažnosti, a aký následok má podľa zákona menej závažné porušenie služobnej disciplíny, opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny a závažné porušenie služobnej disciplíny. Pri porušení služobnej disciplíny sa podľa miery jej závažnosti rozlišuje medzi menej závažným porušením služobnej disciplíny a závažným porušením služobnej disciplíny. Zákon v niektorých prípadoch ustanovuje, ktoré nesplnenie alebo porušenie povinnosti má služobný úrad považovať za porušenie služobnej disciplíny, avšak posúdenie miery závažnosti daného porušenia ponechal na služobnom úrade. Porušenie služobnej disciplíny posudzuje generálny tajomník, ktorý zriaďuje na účely preskúmania návrhu poradnú komisiu, ktorá preskúma, či s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu a v akej miere závažnosti. Štátny zamestnanec by mal v priebehu preskúmavania porušenia služobnej disciplíny spolupracovať s poradnou komisiou. Poradná komisia si za účelom preskúmania všetkých okolností porušenia služobnej disciplíny zabezpečí všetky potrebné podklady, následne vyhotoví písomný záznam, ktorý bude obsahovať najmä popis všetkých úkonov, ktoré sa vykonali v priebehu preskúmavania porušenia služobnej disciplíny, ako aj podklady, na základe ktorých dospeli k záveru, že štátny zamestnanec porušil, príp. neporušil služobnú disciplínu. Na záver poradná komisia vypracuje odporúčacie písomné stanovisko, v ktorom uvedie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny a v akej miere závažnosti. Toto stanovisko musí doručiť generálnemu tajomníkovi v zákonom stanovenej lehote. Zákon upravuje postup generálneho tajomníka po predložení odporúčacieho stanoviska poradnou komisiou. 17. V danej veci poradná komisia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyhotovila dňa 01. 07. 2019 záznam č.: UPS/US1/SKOPS/BEZ/2019/15431, č.z.: 2019/122631 podľa , o postupe a priebehu preskúmania porušenia služobnej disciplíny. Porušenie služobnej disciplíny preskúmavala na troch zasadnutiach a to dňa 17. 05. 2019, 21. 06. 2019 a 01. 07. 2019 a závažnosť porušenia posúdila z hľadiska nasledovných faktorov: a/ Povaha porušenej alebo nesplnenej povinnosti alebo obmedzenia: Nenaplnenie potenciálu riadiacej pozície - nedostatočnou aplikáciou riadiacich povinností riaditeľky odboru služieb zamestnanosti, ktoré sa priamo viažu na jej služobné zaradenie, v zmysle opisu štátnozamestnaneckého miesta a internej normy IN-079/2015, došlo k mimoriadne nepriaznivým dopadom, až mareniu výkonu štátnej správy. Následkom nedostatočného plnenia služobných povinností došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov prijímateľov štátnych príspevkov, na ktorých poskytnutie je po splnení podmienok právny nárok. Nakoľko ide o klientov úradu, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím (ďalej len "OZP"), alebo sami sú OZP, nevyplatenie finančných príspevkov resp. vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov, môže byť z hľadiska následkov a dopadu na dotknuté osoby a subjekty likvidačné. OZP sú na vyplácanie predmetných finančných príspevkov odkázané. Povahou porušenia služobných povinností je možné uvedené konanie považovať za mimoriadne závažné nakoľko má dopad na:

- mimoriadne znevýhodnenú skupinu klientov úradu, ktorá je v zmysle platnej legislatívy v oblasti služieb zamestnanosti a sociálnych vecí, v rámci aplikácie uvedených predpisov, vnímaná mimoriadne citlivo, nakoľko možnosti štátu na pomoc týmto klientom sú značne obmedzené, aj vzhľadom na ich limitované uplatnenie na trhu práce a vspoločnosti ako takej,

- verejnú mienku a dobré meno úradu,

- vnímanie sociálnej politiky štátu,

- dôveryhodnosť služieb štátu a právnu istotu klientov. Povaha porušenia spočíva v dlhodobej a opakovanej nečinnosti riaditeľky odboru služieb zamestnanosti vo vzťahu výkonu riadiacich kompetencií. b/ Okolnosti: Porušenie služobných povinností bolo identifikované v rámci úradu na viacerých služobných pozíciách, od pozície referenta, až po riaditeľa úradu. Z vecného hľadiska práve riaditeľ odboru služieb zamestnanosti zodpovedá za plnenie služobných úloh na úseku služieb zamestnanosti. Voči podriadeným riaditeľky odboru bola vyvodená disciplinárna zodpovednosť. Ak by T.. R. Z., Y., vykonávala riadiacu činnosť v súlade so všeobecnými zásadami a princípmi riadenia, ktorého priamou súčasťou je aj kontrola, tak by k nevyplateniu, resp. neoprávnenému poskytnutiu príspevkov nedošlo. c/ Spôsob a intenzita konania alebo opomenutia: Napriek tomu, že T.. R. Z., Y., mala informácie, že na ňou riadenom odbore sú zistené pochybenia a nezrovnalosti, ktoré sama zhromažďovala na účely služobného hodnotenia podriadených štátnych zamestnancov, vedome nekonala a neprijímala žiadne opatrenia na odvrátenie negatívnych dopadov. Uvedené zakladá domnienku o úmyselnom konaní/nekonaní štátnej zamestnankyne. d/ Miera zavinenia: Z hľadiska rozhodovacích mechanizmov úradu, práve riaditeľka odboru nesie najväčšiu zodpovednosť za vecnú stránku plnenia služobných povinností ňou riadeného odboru. Na základe zistených skutočností a štátnou zamestnankyňou predloženej dokumentácie je zrejmé, T.. R. Z., Y., vedela, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie právnych predpisov, spoliehajúc sa na to, že voči nej nebude vyvodená disciplinárna zodpovednosť, nakoľko nezasahovala do procesov posudzovania a schvaľovania finančných operácií. e/ Doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností: T. pôsobila v minulosti ako riaditeľka úradu, kedy sa voči jej osobe vyskytlo viacero sťažností a podaní adresovaných ministrovi PSVR SR a generálnemu riaditeľovi Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V marci 2015 zamestnanci oddelenia sprostredkovania a poradenstva Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, doručili generálnemu riaditeľovi Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny hromadnú sťažnosť na T.. R., Y.. Počas jej pôsobenia na pozícii riaditeľky odboru služieb zamestnanosti boli evidované viaceré sťažnosti a podania týkajúce sa pôsobnosti odboru služieb zamestnanosti, ktorých podávateľmi boli klienti úradu. Komisia sa zhodla, že pri plnení povinností viažucich sa k výkonu riadiacich činností, či už na úrovni riaditeľky úradu, alebo odboru, v konaní T., je možné identifikovať' výrazné pochybenia a nedostatky. f/ Rozsah škody a iných následkov porušenia povinností: Na základe Správy z finančnej kontroly na mieste, č. sp. UPSIUSlIOK1/KON/2019/66, Č. z. 2019/81616 zo dňa 25.4.2019 bola vyčíslená výška neoprávnene poskytnutých príspevkov za rok 2018 vo výške 45 494,89 eur. Dňa 9.5.2019 bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie na zneužitie právomoci verejného činiteľa, subvenčný podvod a marenie úloh verejným činiteľom. Zároveň komisia disponuje aj informáciou o skutočnosti, že klienti úradu, ktorí sa domáhali náhrady škody, podali žiadosť o nárok na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 18. Žalovaný v odvolaní potom uviedol, že konanie štátnej zamestnankyne, bolo podľa čl. 7 Disciplinárna zodpovednosť zamestnanca, bod 7 internej normy č. IN-067/2017 Služobný poriadok v znení jeho dodatkov, s prihliadnutím na závažnosť a následky porušenia služobnej disciplíny, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadu a na základe odporúčajúceho stanoviska poradnej komisie, zriadenej podľa , kvalifikované ako závažné porušenie služobnej disciplíny. Žalovaný preto naďalej trvá na tom, že žalobkyňa služobnú disciplínu závažným spôsobom porušila porušením v zmysle ktorého je vedúci zamestnanec povinný organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami a tiež v zmysle ktorého je štátny zamestnanec povinný plniť služobné úlohy riadne a včas a konaním v rozpore s a , nakoľko vykonávanie štátnej služby podriadenými zamestnancami nebolo organizované, riadené a najmä kontrolované v adekvátnej miere viažucej sa k pracovnému zaradeniu

žalobkyne. Žalovaný má za to, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa v spojení s bolo zák. bolo vydané v súlade so o štátnej službe, je platné a preto mal súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dodal, že pre porušenie služobných povinností nie je nevyhnutné úmyselné konanie štátneho zamestnanca pri plnení služobných povinností, ale postačuje porušenie služobnej povinnosti vychádzajúc zo zákona a interných predpisov. Napokon pri posudzovaní závažnosti porušenia nebolo možné opomenúť aj celkovú spoločenskú situáciu. 19. Podľa žalovaného tak došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu veci a nesprávnej aplikácii zákonov pri rozhodovaní o žalobe, čo zakladá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd v predmetnej veci nezohľadnil špecifiká o štátnej službe, predovšetkým skutočnosť, že žalobkyňa porušila závažne služobnú disciplínu a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože spôsob a intenzita porušenia služobnej disciplíny žalobkyňou nedávala záruku na ďalší riadny výkon štátnej služby. Vzhľadom na to, že v štátnej službe sa uplatňuje zvýšená miera povinností subjektov týchto vzťahov, v porovnaní so všeobecnou mierou povinností ostatných občanov, možno z tohto pohľadu konštatovať, že aj disciplinárna zodpovednosť je zodpovednosťou zvýšenou, uplatňujúcou sa ako dôsledok porušenia zvláštnych právnych povinností, vyplývajúcich z vnútroorganizačného vzťahu subjektu k určitej organizácii. Žalovaný preto zotrval na tom, že žalobkyňa porušila služobnú disciplínu závažným spôsobom, a to porušením , a konala v rozpore s a . 20. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázala na to, že samotným dôvodom, pre ktorý súd žalobe vyhovel bolo chýbajúce skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Uvedené však žalovaný v odvolaní nenapadol, nijako sa k nemu nevyjadril ani inak tento záver nespochybnil. Nespochybnil tak samotné závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa síce zaoberal aj otázkou disciplinárnej zodpovednosti žalobkyne, ale len pre dokreslenie celej veci a preto ak žalovaný v odvolaní spochybnil iba tieto dôvody, nespochybnil samotnú podstatu rozhodnutia. V ďalšom poukázala na to, že súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami oboch strán, vrátane tých, ktoré žalovaný zopakoval ako odvolacie dôvody. K odvolacej argumentácii žalovaného tiež uviedla, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí neopieral o ustanovenia ani na ne neodkazoval. Závery, ku ktorým o súd dospel, nie sú potom v rozpore so žiadnym z princípov, na ktorých je založený . Ani závery súdu o tom, že žalobkyňa neporušila služobnú disciplínu, nie sú v rozpore s princípom efektívneho riadenia, na ktorý poukázal žalovaný. Súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na pyramídový efekt, ktorý je však neprijateľný, pretože jeho dôsledky by boli nespravodlivé. K argumentácii ohľadne vyhodnocovania porušovania služobnej disciplíny služobným úradom (generálnym tajomníkom) uviedla, že táto časť odvolania žalovaného potom vyznieva tak, ako keby súd vôbec nemal právomoc preskúmať, či k porušeniu služobnej disciplíny skutočne došlo nie, resp. či toto bolo alebo nebolo závažné. Takýto výklad zákona ( ) by však viedol k absurdným a neprijateľným dôsledkom. Služobný úrad by totiž mohol ako závažné porušenie posúdiť akékoľvek konanie štátneho zamestnanca a vyvodiť z toho následky, vrátane okamžitého skončenia služobného pomeru. Súdna ochrana, ktorú štátnym zamestnancom v prípade skončenia služobného pomeru poskytuje , by bola potom iba formálna. Pokiaľ išlo o žalovaným citované závery poradnej komisie, k týmto sa už opakovane vyjadrila, a v tomto smere odkazuje na svoje predchádzajúce podania. 21. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 26.8.2020 v celom rozsahu zotrval na svojej odvolacej argumentácii. 22. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, a preto napadnutý (medzitýmny) rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil (, ). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa .................2021. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože ho považoval za vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (, ).

24. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predmetnom konania v prejednávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú dal žalovaný žalobkyni podľa o štátnej službe, z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Podľa cit. zákona (účinnom v rozhodnom čase) okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru musel služobný úrad ako aj štátny zamestnanec urobiť písomne, musel v ňom byť skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom uvedený dôvod sa nesmel dodatočne meniť a muselo byť v ustanovenej lehote doručené druhej strane, inak bolo neplatné. V okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru danom žalobkyni, žalovaný potom dôvod okamžitého skončenia skutkovo vymedzil tak, že závažné porušenie služobnej disciplíny malo byť bližšie odôvodnené v Upozornení, ktoré bolo štátnemu zamestnancovi (žalobkyni) oznámené dňa 10.07.2019. Inak povedané, žalovaný v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru jeho dôvod skutkovo vymedzil odkazom na upozornenie, vydané generálnym tajomníkom žalovaného, Ing. Y. U., Y. dňa 09.07.2019, č. 2019/126152, UPS/US1/OU/BEZ/2019/16773 (skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia sa tak nenachádzalo v samotnej listine o okamžitom skončení pomeru, ale na samostatnej listine - Upozornení, ktorej doručenie predchádzalo doručeniu listiny o okamžitom skončení pomeru). V ňom (v upozornení) bolo porušenie služobnej disciplíny (kvalifikované ako závažné) vymedzené tak, že sa ho žalobkyňa mala dopustiť:

a) porušením o finančnej kontrole a audite tým, že zodpovední zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v riadiacej pôsobnosti žalobkyne na platobných poukazoch potvrdili súlad finančnej operácie s dohodou uzatvorenou v zmysle a o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v období od 01.01.2018 do 31.12.2018, v rozpore so skutočnosťou; b) porušením o slobodnom prístupe k informáciám tým, že zodpovední zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v riadiacej pôsobnosti žalobkyne nezverejnili povinne zverejňované zmluvy uvedené v správe z finančnej kontroly na mieste č. spisu: UPS/US1/OK1/KON/2019/66, č. záznamu: 2019/81616; c) porušením nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmluvy tým, že zodpovední zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v riadiacej pôsobnosti žalobkyne zverejnili v období od 01.01.2018 do 31.12.2018 povinne zverejňované zmluvy bez celkovej hodnoty predmetu zmluvy, d) porušením o rozpočtových pravidlách verejnej správy zodpovednými zamestnancami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v riadiacej pôsobnosti žalobkyne, v zmysle ktorého porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čím došlo k neoprávnenému poskytnutiu finančných prostriedkov za rok 2018 v sume 45.494,89 eur; e) porušením o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b); f) porušením o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu; g) porušením , o štátnej službe, v zmysle ktorého je vedúci štátny zamestnanec povinný organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami a tiež , v zmysle ktorého je štátny zamestnanec povinný plniť služobné úlohy riadne a včas. h) konaním v rozpore s a o štátnej službe, nakoľko vykonávanie štátnej služby podriadenými zamestnancami nebolo organizované, riadené a najmä kontrolované v adekvátnej miere viažucej sa k pracovnému zaradeniu žalobkyne. 25. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí potom prijal záver, že v listine o okamžitom skončení pomeru jednak absolútne absentovali skutkové dôvody, z ktorých by bolo možné

vyvodiť záver, že práve konanie/nečinnosť žalobkyne spôsobili porušenie žalovaným citovaných právnych noriem a ďalej, že nedostatočné vymedzenie skutkových dôvodov Okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemožno konvalidovať odkazom na odôvodnenie Upozornenia na porušenie služobnej disciplíny zo dňa 09.07.2019. Podľa názoru súdu prvej inštancie Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je samostatným jednostranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať všetky obligatórne zákonom stanovené formálne a materiálne náležitosti, a preto akýkoľvek odkaz na iný úkon neobstojí a nie je spôsobilý zhojiť obsahové nedostatky Okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

26. K otázke, či na platnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru postačuje, aby bol jeho dôvod skutkovo vymedzený iba odkazom na inú listinu (rovnako doručenú štátnemu zamestnancovi), resp. či tento musí byť vymedzený v samotnej listine o okamžitom skončení pomeru, odvolací súd uvádza, že (obdobne ako je tomu v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle príslušných ustanovení - ) i pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru platí, že je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo konkretizovať (vymedziť) dôvod okamžitého skončenia tak, aby nebol zameniteľný, inak je okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa neplatné. Dôvod okamžitého skončenia je potom skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú v okamžitom skončení okolnosti dôvodu okamžitého skončenia uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Je treba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorú účastník v okamžitom skončení uvedie, nie je viazaný. Dôvod okamžitého skončenia podľa () je nutné uviesť nielen tak, že sa štátny zamestnanec mal dopustiť závažného porušenia služobnej disciplíny, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) toto porušenie služobnej disciplíny spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého dôvodu okamžitého skončenia pomeru zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so štátnym zamestnancom štátnozamestnanecký pomer skončený, a že dôvod okamžitého skončenia nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré okamžité skončenie neobsahuje. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom okamžitého skončenia, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bolo okamžité skončenie štátnemu zamestnancovi dané. Na splnenie požiadavky písomnej formy okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, v ktorom musí byť dôvod okamžitého skončenia uvedený, teda stačí stručné skutkové uvedenie dôvodu.

27. Na druhej strane, ak so zreteľom na to, čo okamžitému skončeniu predchádzalo, je medzi stranami skutkovo nepochybné, čo je dôvodom okamžitého skončenia, stačí aj citácia zákona. Ak je dôvod v okamžitom skončení nejakým spôsobom uvedený, môže súd vyhlásiť takéto okamžité skončenie za neplatné pre neuvedenie dôvodu len vtedy, ak na základe vykonaného dokazovania zistí, že dôvod okamžitého skončenia je medzi stranami sporný (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

28. V danej veci bolo nesporné, že žalovaný žalobkyni v rovnaký deň doručil nielen listinu obsahujúcu okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, ale i písomné upozornenie vydané generálnym tajomníkom žalovaného, Ing. Y. U., Y., v ktorom žalovaný uviedol, v čom sa podľa neho mala žalobkyňa dopustiť závažného disciplinárneho previnenia. V okamžitom skončení potom žalovaný na tieto dôvody iba odkázal. S ohľadom na to, že obe tieto listiny boli žalobkyni doručené v rovnaký čas, bolo nepochybným, že dôvody uvedené v upozornení mali byť zároveň i dôvodmi okamžitého skončenia pomeru. Možno preto konštatovať, že s ohľadom na skutočnosti (doručené upozornenie s uvedením dôvodov disciplinárneho previnenia), ktoré predchádzali okamžitému skončeniu pomeru, nebolo potrebné trvať na takom formalizme, že tieto dôvody mali byť súčasne vymedzené (opísané z upozornenia) aj v samotnej listine okamžitého skončenia pomeru. Aj žalobkyni muselo byť zrejmé, že okamžité skončenie jej bolo dané, práve z dôvodov uvedených v predmetnom upozornení. Odvolací súd preto zastáva názor, že v konkrétnostiach prejednávanej veci, kedy bolo žalobkyni v rovnaký čas doručené aj písomné upozornenie aj okamžité skončenie (ktoré na dôvody navzájom odkazovali), a kedy bolo i žalobkyni zrejmé, že dôvody uvedené v upozornení sú zároveň dôvodmi okamžitého skončenia pomeru, je potrebné uzavrieť, že okamžité skončenie nebolo neplatným z dôvodu, že jeho dôvody boli vymedzené s odkazom na inú listinu (písomné upozornenie). Z týchto dôvodov sa potom odvolací súd

nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že by okamžité skončenie bolo neplatným už len z dôvodu „úplnej“ absencie skutkového vymedzenia jeho dôvodu (t. j. z dôvodu púheho odkazu na ich vymedzenie v inej listine).

29. Na druhej strane bol však odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že samotné skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pomeru (hoci vymedzené v písomnom upozornení a odkázané naň v okamžitom skončení) vo vzťahu ku konaniu žalobkyne nepostačovalo na to, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, akého konkrétneho závažného disciplinárneho previnenia sa žalobkyňa vlastne dopustila. Ako už bolo uvedené, zmyslom a účelom ustanovenia je, že účastníci štátnozamestnaneckého vzťahu (najmä štátni zamestnanci) musia byť proti okamžitému skončeniu pomeru primerane chránení, a hlavne, aby sa mohli brániť, že dôvod okamžitého skončenia nie je daný. Zákon však nestanoví, akým spôsobom má byť dôvod v okamžitom skončení uvedený, preto spôsob uvedenia dôvodu je otázkou výkladu. Pritom musí byť zaistená právna istota toho, komu bolo okamžité skončenie dané, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo z určitého v zákone výslovne uvedeného dôvodu. Preto ak dôvod v okamžitom skončení je uvedený nejakým spôsobom, môže súd vyhlásiť toto okamžité skončenie za neplatné pre neuvedenie dôvodu len vtedy, ak zistí na základe vykonaného dokazovania, že uvedený dôvod je medzi stranami sporný (čo bol i posudzovaný prípad, kedy sama žalobkyňa uvádzala, že „ žalovaný v okamžitom skončení skutkovo dôvod nevymedzil vôbec, keď opäť odkázal len na zistenia kontroly, ktorá však konštatovala pochybenia iných štátnych zamestnancov pri plnení povinností, ktoré v opise svojich činností ani nemala. Okamžité skončenie neobsahuje žiadne tvrdenia, resp. fakty, ku ktorým by sa mohla žalobkyňa vyjadriť bez toho, aby iba hádala, aké jej konanie považoval žalovaný za závažné porušenie služobnej disciplíny“). Odvolací súd sa potom v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný v písomnom upozornení (bod 24 tohto rozhodnutia) skutkovo opísal iba konanie zodpovedných zamestnancov podriadených žalobkyni (aj to iba vo vzťahu k porušeniu zákona o finančnej kontrole a audite, zákona o slobodnom prístupe k informáciám a nariadenia vlády SR č. ), nie však už aj konanie samotnej žalobkyne, ktorým sa mala dopustiť závažného disciplinárneho previnenia. V tomto smere nepostačovalo iba púhe všeobecné konštatovanie o zanedbaní kontrolných povinností, a to najmä za situácie, kedy žalobkyňa v rozhodnom čase kontrolné oprávnenia v rozsahu skúmania finančných operácii ani nemala (tieto jej boli udelené až s účinnosťou od 08.04.2019, kedy bola poverená ako riaditeľka odboru služieb zamestnanosti na podpisovanie kontrolných listov na vykonávanie základnej finančnej kontroly pri uzatváraní zmlúv a dohôd, na podpisovanie kontrolných listov na vykonávanie základnej finančnej kontroly pri oznámeniach, na podpisovanie stanovísk k vráteným finančným prostriedkom a stanovísk k rozdielom, na schvaľovanie finančných operácií na platobných poukazoch v rámci odboru služieb zamestnanosti týkajúcich sa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš). Je pritom zároveň potrebné si uvedomiť, že hlavným a podstatným (a v podstate i jediným) dôvodom okamžitého skončenia pomeru so žalobkyňou mali byť práve neoprávnené vyplatené finančné prostriedky jej podriadenými zamestnancami vo výške za rok 2018 v sume 45.494,89 eur. Zvyšné dôvody (ako napr. porušenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zverejnenie zmluvy bez celkovej hodnoty predmetu zmluvy) by síce mohli byť porušením služobnej disciplíny, avšak nie závažným porušením. Správne potom súd prvej inštancie konštatoval, že obsah Okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bol v prevažnej časti iba spleťou právnych dôvodov vo forme citovaných zákonných a podzákonných ustanovení, ktorých porušenia sa mala žalobkyňa dopustiť, a že žalovaný v ňom vôbec neuviedol, akým skutkom (komisívnym či omisívnym) sa žalobkyňa previnila, resp. zanedbala svoje riadiace a kontrolné služobné povinnosti vo vzťahu k povinne zverejňovaným zmluvám a finančnej kontrole (okrem tohto tvrdenia avšak iba vo všeobecnej rovine). Za správny považoval odvolací súd i záver, že nie je možné, disciplinárne sankcionovať osobu - štátneho zamestnanca len z dôvodu, že v jeho riadiacej pôsobnosti sú štátni zamestnanci zodpovední za majetkovú škodu, ktorá služobnému úradu vznikla len ich zavineným protiprávnym konaním. Ani odvolací súd nepovažoval iba všeobecný záver o nesplnení si kontrolných povinností za dostatočné odôvodnenie skutku, ktorým sa mala žalobkyňa dopustiť porušenia služobnej disciplíny, keď žalovaný iba využil ustanovenie , teda všeobecne koncipovanú právnu normu, avšak už bez ďalšieho vysvetlenia jej aplikácie vo vzťahu ku konaniu žalobkyne. Tvrdenú nedôslednosť riadenia a kontroly bolo preto potrebné podporiť opisom zanedbania konkrétneho činu zodpovednej osoby, majúcim súvis so zistenými nedostatkami finančnej kontroly, čo však žalovaný v posudzovanom Okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru neurobil. Z týchto dôvodov, bol i odvolací súd názoru, že Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nespĺňalo ustanovením vyžadované obsahové náležitosti, a preto nebolo

právne perfektným právnym úkonom, čo spôsobilo jeho neplatnosť. Možno teda uzavrieť, že v danej veci bolo okamžité skončenie pomeru so žalobkyňou neplatné, nie z dôvodu, že jeho dôvody boli vymedzené na inej listine, ale z dôvodu, že ich vymedzenie nebolo dostatočné. 30. Navyše, ako už bolo uvedené vyššie, hlavným a podstatným (a v podstate i jediným) dôvodom okamžitého skončenia pomeru so žalobkyňou mali byť práve neoprávnene vyplatené finančné prostriedky jej podriadenými zamestnancami za rok 2018 v sume 45.494,89 eur. Ako už uviedol i súd prvej inštancie, žalobkyňa nemohla byť spoluzodpovedná za porušenie finančnej disciplíny jej podriadenými zamestnancami, nakoľko v rozhodnom čase (v kontrolovanom období - rok 2018) nebola oprávnená vykonávať základnú finančnú kontrolu pri finančných operáciách. Riaditeľ úradu (žalovaného)

- K.. R. S. totiž poveril žalobkyňu vykonávaním základnej finančnej kontroly v zmysle § 7 ods. 2 zákona o finančnej kontrole a audite až poverením, účinným od 08.04.2019, teda až po období, v ktorom finančná kontrola zistila nedostatky pri finančných operáciách a majetkovú škodu služobného úradu. Z uvedeného vyplynulo, že žalobkyňa v rozhodnom období nemohla vykonávať základnú finančnú kontrolu, keďže nebola určená štatutárnym orgánom žalovaného (riaditeľom úradu) ako zodpovedný zamestnanec za vykonávanie základnej finančnej kontroly. Aj z výsledkov „Správy z finančnej kontroly na mieste“, vyplynulo, že na žiadnom z kontrolovaných platobných poukazov nefigurovalo meno a podpis žalobkyne ako zodpovedného zamestnanca za vykonanie základnej finančnej kontroly. Okrem žalobkyni podriadených štátnych zamestnancov (F.. V.), ktorí vykonávali základnú finančnú kontrolu z hľadiska vecnej a číselnej správnosti, súlad finančnej operácie s rozpočtom úradu na rok 2018 a možnosť jej vykonania autorizovala K.. V. R., resp. Y.. E. Q., ktorá súčasne kontrolovala formálnu správnosť finančnej operácie a napokon finančnú operáciu schvaľoval sám riaditeľ úradu Ing. R. S.. Súd prvej inštancie preto vyslovil správnu úvahu, že ak žalovaný považoval za potrebné a spravodlivé vyvodzovať okrem Bc. S. a Bc. V. disciplinárnu zodpovednosť aj voči inému štátnemu zamestnancovi, v ktorého riadiacej pôsobnosti sa tieto zamestnankyne nachádzali, mal tak urobiť nie voči žalobkyni, ale voči zamestnancom zodpovedným za súlad prevádzaných finančných operácii so skutočnosťou, a teda najmä voči riaditeľovi úradu - K.. R. S., ktorý bol zodpovedný za schválenie finančných operácií, na základe ktorých realizácie utrpel žalovaný majetkovú škodu. Z týchto dôvodov bol potom správny i záver súdu prvej inštancie, že Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo, popri absencii jeho obsahových náležitostí, neopodstatnené aj z dôvodu, že žalobkyňa sa závažného porušenia služobnej disciplíny nedopustila, keďže zvyšné dôvody porušenia služobnej disciplíny intenzitu závažného porušenia nedosahovali (a preto nemohli byť dôvodom na okamžité skončenie pomeru). Navyše platí, že služobný úrad môže skončiť štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie tohto zamestnanca možno považovať (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti) za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával (čo v konaní preukázaným nebolo). 31. Napokon žalovaný vo svojom odvolaní opäť nekonkretizoval, akým spôsobom (konkrétnym konaním) žalobkyňa mala porušiť služobnú disciplínu závažným spôsobom, resp. porušiť svoje kontrolné povinnosti (najmä vo vzťahu k finančným operáciám podriadených zamestnancov spôsobujúcich škodu vo výške 45.494,89 eur, na ktoré však nemala v rozhodnom období dosah) a opätovne iba odkazoval najmä na citáciu zákonných ustanovení, a zásad štátnej služby, pojednávajúcich vo všeobecnosti o povinnostiach vedúcich zamestnancov, avšak bez bližších súvislostí a odôvodnení ich porušenia v spojitosti s konkrétnym konaním žalobkyne (žalovaný opätovne namietal porušenie kontrolných povinností vo všeobecnej rovine). Takéto opätovne iba všeobecné tvrdenia v odvolaní, potom nemohli spochybniť závery prijaté súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa rovnako stotožnil aj s argumentáciou žalobkyne, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí neopieral o ustanovenia a preto (hoci i správny) poukaz žalovaného na povahu ako zákona lex specialis, bol v tomto smere irelevantný. Podstatným bolo, že závery súdu prvej inštancie neboli v rozpore so žiadnym z princípov, na ktorých je založená štátna služba. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s tým, že samotné vyhodnotenie konania žalobkyne generálnym tajomníkom, ako závažné porušenie služobnej disciplíny, nezbavovalo súd povinnosti vysloviť k tejto otázke vlastný názor (preskúmať platnosť takéhoto skončenia štátnozamestnaneckého pomeru). Aj z ustanovenia nepochybne vyplýva, že neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru okamžitým skončením, možno napadnúť žalobou na súde. Iný výklad (bezpodminenčná viazanosť názorom generálneho tajomníka) by skutočne viedol k neprijateľným dôsledkom, kedy by služobný úrad mohol, ako závažné porušenie, posúdiť akékoľvek konanie štátneho zamestnanca a vyvodiť z toho následky, vrátane okamžitého skončenia služobného pomeru. V takomto prípade by súdna ochrana dotknutého zamestnanca bola skutočne iba formálna.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý (medzitýmny) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správy, potvrdil (, ).

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní, priznal ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).