Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Cpr-8-2019.pdf
PDF · 113.85 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cpr/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobkyne: T.. R. Z., Y., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. Č.. XXXX/XX, N. Y., zastúpenej advokátom JUDr. Miloslavom Hrickom, Ulica 1. mája č. 709, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, IČO: 30 794 536, o náhradu funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni funkčný plat v sume:
1.489,- € mesačne od 01.10.2019 do 31.12.2019, 1.603,- € mesačne od 01.01.2020 do 31.12.2020, 1.611,50 € mesačne od 01.01.2021 do 31.12.2021, 1.620,- € mesačne od 01.01.2022 do 30.06.2022, 1.640,50 € mesačne od 01.07.2022 do 04.08.2022, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti nároku na funkčný plat v sume 1.489,- € mesačne za obdobie od 10.07.2019 do 30.09.2019 z a m i e t a .
III. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93 %.
odôvodnenie:
1. Medzitýmnym rozsudkom č. k. 62Cpr/8/2019 - 169 zo dňa 12.03.2020, právoplatným dňa 16.04.2022, súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne v základnom nároku, keď určil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 09.07.2019, doručené žalobkyni dňa 10.07.2019, je neplatné a štátnozamestnanecký pomer ďalej trvá. Predmetom posudzovaného pracovnoprávneho sporu tak zostal nárok žalobkyne (zamestnankyne) na náhradu funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
2. Žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia funkčného platu v sume 1.479,- € mesačne za obdobie od 10.07.2019 do opätovného zaradenia žalobkyne do štátnej služby. Výšku svojho peňažného nároku žalobkyňa podporila dôkazne Oznámením o výške a zložení funkčného platu, účinným od 01.01.2019.
3. Podaním zo dňa 25.04.2022 žalobkyňa vzhľadom na jej nezaradenie do štátnej služby ani po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu č. k. 14CoPr/7/2020 - 236 zo dňa 29.03.2022 a zvýšenie funkčného platu štátneho zamestnanca v piatej platovej triede zmenila žalobu rozšírením
žalobného návrhu v časti týkajúcej sa funkčného platu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni funkčný plat v sume: 1.479,- € mesačne za dobu od 10.07.2019 do 31.12.2019, 1.575,- € mesačne za dobu od 01.01.2020 do 31.12.2020, 1.583,50 € mesačne za dobu od 01.01.2021 do 31.12.2021, 1.592,- € mesačne za dobu od 01.01.2022 do opätovného zaradenia žalobkyne do štátnej služby.
4. K zmene žaloby sa písomne dňa 24.05.2022 a 06.06.2022 vyjadril žalovaný, navrhujúc, aby súd pri rozhodovaní zistil a žalobkyňa preukázala, či odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vykonávala štátnu službu podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe alebo podľa osobitného predpisu, na ktorý ustanovenie § 96 ods. 2 zákona o štátnej službe odkazuje, či vykonávala prácu vo verejnom záujme alebo vykonávala inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa zákona o štátnej službe z dôvodu, že počas doby za ktorú je žalovaný (služobný úrad) povinný poskytnúť žalobkyni (štátnemu zamestnancovi) funkčný plat pre neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť. Poukazujúc na ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s § 171 ods. 1 zákona o štátnej službe, žalovaný žiadal, aby súd jeho povinnosť náhrady funkčného platu za čas presahujúci 12 mesiacov žalobkyni nepriznal alebo primerane znížil s tým, že podľa súdnej praxe pri rozhodovaní o náhrade mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov súd spravidla zisťuje okolnosti (subjektívne a objektívne), ktoré súvisia so zaisťovaním základných životných potrieb zamestnanca, keďže satisfakčná a sankčná povaha náhrady mzdy ustupuje a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia, ktorá spočíva v zabezpečení peňažných prostriedkov na základné životné potreby zamestnanca, preto pri posudzovaní náhrady mzdy za ďalšie obdobie (presahujúce 12 mesiacov) sa zohľadňuje, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný inde, pokiaľ áno, za akých podmienok a zárobkových možností takúto prácu konal, či vykonával prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii, zdravotnému stavu a schopnostiam, či pracoval nadčas alebo s mimoriadnym vypätím, či dosahoval iný príjem ako príjem z pracovnoprávneho vzťahu, prípadne z akého dôvodu nebol úspešný pri hľadaní zodpovedajúceho zamestnania alebo pre aké okolnosti sa do práce vôbec nezapojil s tým, že krátenie alebo nepriznanie náhrady mzdy (funkčného platu) prichádza do úvahy v prípade, ak zamestnanec vlastnou vinou zanedbal možnosť zarobiť si a tak aspoň čiastočne si nahradiť ušlý príjem alebo naopak, ak niekde zarábal toľko, že žiadnu ujmu neutrpel. V súvislosti s výškou uplatnenej náhrady funkčného platu podľa názoru žalovaného je potrebné požadovaný funkčný plat znížiť o príplatok za riadenie v sume 62,- € z dôvodov uvedených v § 130 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z., teda sumu 1.479,- € znížiť na sumu 1.417,- € od 10.07.2019 do 31.12.2019, sumu 1.575,- € znížiť na sumu 1.513,- € od 01.01.2020 do 31.12.2020, požadovanú sumu 1.583,50 € znížiť na sumu 1.521,50 € od 01.01.2021 do 31.12.2021 a požadovanú sumu 1.592,- € znížiť na sumu 1.530,- € od 01.01.2022 do doby opätovného zaradenia žalobkyne do štátnej služby. Zo žalovaným predloženého rozpisu funkčných platov žalobkyne za uplatnené obdobie, ktoré určil osobný úrad žalovaného listom č. UPS/US1/OU/BEZ/2022/163192022 zo dňa 26.05.2022, vyplýva, že funkčný plat žalobkyne, v ktorom je zahrnutý aj príplatok za vedenie služobného motorového vozidla v sume 10,- €, činil za obdobie od 10.07.2019 do 31.12.2019 sumu 1.489,- €, za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 činil sumu 1.603,- €, za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 zodpovedal sume 1.611,50 € a funkčný plat za obdobie od 01.01.2022 do 31.05.2022 predstavoval sumu 1.620,- €, ergo výška funkčného platu žalobkyne za žalované obdobie s výnimkou obdobia 10.07.2019 - 31.12.2019 objektívne dosahovala ešte vyššiu hodnotu, ako si žalobkyňa v súdnom konaní pôvodne uplatnila, preto v nadväznosti na Osobným úradom žalovaného určenú výšku funkčného platu podaním zo dňa 12.09.2022 (č. l. 275 súdneho spisu) žalobkyňa zmenila svoj žalobný návrh a žiadala priznať jej funkčný plat za jednotlivé obdobia v sumách zodpovedajúcich výške funkčného platu, ku ktorej dospel Osobný úrad žalovaného a súčasne rozšírila svoj peňažný nárok o funkčný plat v sume 1.640,50 € mesačne za obdobie od 01.07.2022 do 04.08.2022 (dátum doručenia výzvy na nástup žalobkyne do štátnej služby), nakoľko podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu patril žalobkyni s účinnosťou od 01.08.2022 funkčný plat v sume 1.640,50 €.
5. Súd postupom podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 143 ods. 1 (a contrario) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na pojednávaní dňa 13.09.2022 v prítomnosti oboch procesných strán pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni funkčný plat v sume: 1.489,- € mesačne od 10.07.2019 do 31.12.2019, 1.603,- € mesačne od 01.01.2020 do 31.12.2020,
1.611,50 € mesačne od 01.01.2021 do 31.12.2021, 1.620,- € mesačne od 01.01.2022 do 30.06.2022, 1.640,50 € mesačne od 01.07.2022 do 04.08.2022.
6. Súd prejednal mzdové/platové nároky žalobkyne z pracovnoprávneho sporu s nariadením pojednávania podľa ust. § 322 veta prvá CSP dňa 13.09.2022 a 01.12.2022, vykonal dokazovanie stranami produkovanými listinnými dôkazmi, prednesom právnych zástupcov procesných strán, dôkazy zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v rozsahu relevantnom pre právne posúdenie sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Vzhľadom na zhodu žalobného návrhu zo dňa 12.09.2022 s vyjadrením osobného úradu žalovaného zo dňa 26.05.2022 nebola medzi procesnými stranami sporná výška funkčného platu za obdobie od 10.07.2019 do 31.05.2022 a žalovaný nenamietal ani funkčný plat žalobkyne požadovaný v sume 1.620,- € za mesiac jún 2022 a v sume 1.640,50 € mesačne, počnúc dňom 01.07.2022. Spornosť nastala iba v dátume, do ktorého žalobkyni vzhľadom na okamih jej opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru funkčný plat patrí, nakoľko žalovaný žiadal priznať funkčný plat najneskôr do 31.07.2022, pretože podľa písomnej výzvy žalovaného zo dňa 22.07.2022 žalobkyňa sa opätovne zaraďuje na jej štátnozamestnanecké miesto dňom 01.08.2022, a žalobkyňa zastávala názor, že ak písomnú výzvu na nástup do štátnej služby jej žalovaný doručil nesporne dňa 04.08.2022 (doručenka na č. l. 292 súdneho spisu) a prvé štyri augustové dni žalobkyni nezaplatil, patrí jej funkčný plat až do ňou v žalobnom petite určeného momentu. Súd však napokon s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.10.2022, v ktorom zhodne so žalobkyňou určil jej mesačný funkčný plat v sume 1640,50 € (chybou v počítaní uviedol dokonca až 1.650,50 €) za obdobie od 01.07.2022 až do 04.08.2022 s tým, že odo dňa 05.08.2022 bola opätovne zaradená na rovnaké štátnozamestnanecké miesto v organizačnom útvare - odbor služieb zamestnanosti a preto žalovaný odo dňa 05.08.2022 riadne vyplatil žalobkyni funkčný plat vo výplatnom termíne, považoval napokon za nesporné aj obdobie štyroch dní v mesiaci august 2022, za ktoré si žalobkyňa nárok na funkčný plat uplatnila a uzavrel, že peňažný nárok v uplatnenej výške patrí žalobkyni nepochybne, vzhľadom na zhodné skutkové tvrdenia procesných strán, až do 04.08.2022 (do účinného doručenia výzvy na nástup do zamestnania u žalovaného), nakoľko odhliadnuc od avizovaného opätovného zaradenia žalobkyne do štátnozamestnaneckého pomeru už dňom 01.08.2022, žalobkyňa nadobudla vedomosť o jej opätovnom zaradení a mohla pokračovať v jej štátnej službe najskôr až odo dňa 05.08.2022, čo napokon písomne uznal aj žalovaný.
8. Súd ustálil ako nesporne nedôvodným žalovaným v podaní zo dňa 05.10.2022 namietaný nárok žalobkyne na vyplatenie funkčného platu za obdobie od 10.07.2019 do 30.09.2019 z dôvodu, že v predmetnom období jej Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vyplatila nemocenské dávky (viď oznámenie Sociálne poisťovne č. NP 205-42396-2/2022-BAM zo dňa 24.08.2022 na č. l. 302 súdneho spisu), pričom žalobkyňa túto skutočnosť nepoprela a námietku protistrany žiadnymi prostriedkami procesnej obrany nespochybnila. Vzhľadom na žalovaným nesporne preukázanú skutočnosť, že v období od 11.07.2019 do 30.09.2019 bola žalobkyňa práceneschopná a poberala sociálne dávky, je zrejmé, že v uvedenom období neprináležal štátnej zamestnankyni funkčný plat a preto aj za judikovaného stavu neplatne skončeného štátnozamestnaneckého pomeru dňom 10.07.2019 žalobkyni funkčný plat od tohto dátumu nepatril a nárok na funkčný plat sa stal vecne opodstatneným až po skončení jej dočasnej práceneschopnosti, t. j. od 01.10.2019, odkedy súd žalobkyni peňažný nárok aj priznal a za predchádzajúce žalované obdobie žalobu ako vecne nedôvodnú zamietol.
9. Na pojednávaní dňa 01.12.2022 žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na funkčný plat v sumách zodpovedajúcich rozdielu medzi v žalobe zo dňa 31.07.2019 požadovanou pohľadávkou a výškou funkčného platu, ktorú si žalobkyňa uplatnila v zmene žaloby zo dňa 12.09.2022, resp. 13.09.2022. Neuznávajúc námietku premlčania žalobkyňa uviedla, že právo na uplatnenie jednotlivých peňažných nárokov - funkčných platov plynulo vo vzťahu k jednotlivým mesiacom samostatne, pričom vopred nevedela určiť, ako bude jej funkčný plat narastať a pripustila možnosť premlčania nároku iba za obdobie 10.07.2019 - 30.09.2019, kedy však nepochybne bola dočasne práceneschopná, preto aj za predpokladu premlčania nárok na funkčný plat za uvedené čiastkové obdobie je vecne nedôvodný.
10. Podľa článku II. bod 4. veta posledná služobnej zmluvy, zamestnávateľ vyplatí funkčný plat štátnemu zamestnancovi pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr v 10. kalendárny deň nasledujúceho mesiaca.
11. Podľa § 100 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Vzhľadom na dojednaný výplatný termín žalobkyňa mohla uplatniť svoje právo na funkčný plat za mesiac júl 2019 najskôr dňa 11.08.2019, odkedy začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie majetkového práva žalobkyne a táto uplynula dňa 11.08.2022, preto rozdiel v sume 10,- € medzi pôvodne uplatneným funkčným platom v sume 1.479,- € za pomernú časť mesiaca júl 2019 a v zmenenej žalobe zo dňa 12.09.2022 za pomernú časť mesiaca júl 2019 uplatneným funkčným platom v sume 1.489,- €, bol uplatnený oneskorene - po uplynutí zákonnej premlčacej doby. K rovnakému záveru treba dospieť aj pokiaľ ide o funkčný plat za mesiac august 2019, splatný dňom 10.09.2019, po ktorom dni začala plynúť trojročná premlčacia doba od 11.09.2019 a márne uplynula 11.09.2022, avšak vzhľadom na vecnú neopodstatnenosť nároku na funkčný plat za obdobie 10.07.2019 - 31.08.2019, nakoľko uvedený časový horizont spadá do obdobia, za ktoré súd žalobkyni nárok na funkčný plat z dôvodu jej nespornej a preukázanej práceneschopnosti nepriznal, žalovaným vznesená námietka premlčania je nadbytočná. Vo vzťahu k nasledujúcemu žalovanému obdobiu, počínajúc funkčným platom za mesiac september 2019, splatným dňa 10.10.2019, je námietka premlčania nedôvodná, nakoľko žalobkyňa svoj peňažný nárok na funkčný plat za mesiac september 2019 a ďalšie nasledujúce mesiace mohla uplatniť na súde najskôr dňa 11.10.2019 a to najneskôr do 11.10.2022, preto zmena žaloby zo dňa 12.09.2022 a prípadné rozdiely v nárokovaných funkčných platoch medzi pôvodným žalobným návrhom a zmenenou žalobou si žalobkyňa uplatnila včas - počas plynutia zákonnej premlčacej doby.
14. Sporným medzi procesnými stranami bol právny dôvod nároku na príplatok za riadenie podľa ust. § 130 zákona o štátnej službe, o ktorého sumu 62,- € žalovaný žiadal funkčný plat žalobkyne za jednotlivé uplatnené mesiace znížiť.
15. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2019 do 31.12.2019 (v čase neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) (ďalej len „zákon o štátnej službe“), ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
16. Podľa § 126 ods. 1 písm. a), g) zákona o štátnej službe, funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu a príplatku za riadenie i príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo.
17. Podľa § 127 ods. 1 písm. a), b) zákona o štátnej službe, tarifný plat na účely tohto zákona tvorí platová tarifa a zvýšenie platovej tarify za služobnú prax podľa odseku 2.
18. Podľa § 130 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe, vedúcemu zamestnancovi a štátnemu zamestnancovi poverenému vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a). Rozpätie percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 4. Príplatok za riadenie určí generálny tajomník s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Príplatok za riadenie patrí odo dňa ustanovenia do funkcie vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času vykonávania funkcie v kalendárnom mesiaci.
19. Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu, účinného od 01.01.2019, funkčný plat žalobkyne okrem iných položiek pozostával z platovej tarify v sume 775,- €, zvýšenia platovej tarify v sume 101,- € ako aj príplatku za riadenie v sume 62,- € a príplatku vedenie služobného motorového vozidla v sume 0,00 €.
20. Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu, účinného od 01.08.2022, funkčný plat žalobkyne okrem iných položiek pozostával z platovej tarify v sume 878,50 €, zvýšenia platovej tarify v sume 141,- € ako aj príplatku za riadenie v sume 80,- € a príplatku vedenie služobného motorového vozidla v sume 0,00 €.
21. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd uvádza, že zákonným nárokom štátneho zamestnanca z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo, pričom funkčný plat tvorí aj príplatok za riadenie, ktorý žalobkyni ako nesporne vedúcej zamestnankyni preukázateľne patril a tvoril jednu zo zložiek jej funkčného platu, preto ak by žalovaný štátnozamestnanecký pomer neplatne neskončil, žalobkyňa by okrem tarifného platu poberala aj príplatok za riadenie vo výške špecifikovanej v Oznámení o výške a zložení funkčného platu.
22. Žalovaný síce právne odôvodnil svoju požiadavku znížiť funkčný plat žalobkyne o príplatok za riadenie v sume 62,- € mesačne citovaním ustanovenia § 130 ods. 2 zákona o štátnej službe, avšak vecne svoju hmotnoprávnu námietku nijako neodôvodnil. Z citovaného ustanovenia možno vyvodiť záver, že právo na príplatok za riadenie sa viaže na trvanie - čas vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca, preto súd nevzhliadol žiadny rozdiel medzi podmienkami na funkčný plat (ktorého súčasťou je aj príplatok za riadenie) a predpokladmi na priznanie príplatku za riadenie, keďže v prípade, ak by k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo, žalobkyňa by v rozhodnom období nepochybne v rámci svojho funkčného platu poberala okrem tarifného platu aj príplatok za riadenie a preto hodnotiac námietku žalovaného ako vecne nedôvodnú, súd funkčný plat žalobkyne o príplatok za riadenie v sume 62,- € mesačne neznížil.
23. Podľa § 96 ods. 2 zákona o štátnej službe, ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo o mzdu za uvedenú činnosť.
24. Žalobkyňa osvedčením o živnostenskom oprávnení preukázala, že od 01.10.2019 získala živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie činnosti podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky a sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby. Potvrdením Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor živnostenského podnikania č. OU-LM-OZP-2020/005794-2 zo dňa 13.05.2020 preukázala skutočnosť, že svoju podnikateľskú činnosť dňa 14.05.2020 ukončila a od uvedeného dátumu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš evidoval žalobkyňu v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutím č. k. LM1/RSK/ZAM/2021/6017 zo dňa 27.04.2021 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš dňom 19.04.2021 vyradil žalobkyňu z evidencia uchádzačov o zamestnanie, nakoľko žalobkyňa preukázala vznik jej pracovného pomeru so zamestnávateľom - KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova č. 4, Bratislava. V uvedenej spoločnosti žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy na č. l. 284 súdneho spisu nastúpila do práce na pracovnej pozícii klientsky servisný pracovník dňa 19.04.2021, pracovný pomer zmluvné strany uzatvorili na dobu určitú v znení dodatkov č. 1 a č. 2 pracovnej zmluvy do 31.12.2022 s dojednaným miestom výkonu práce v územnom regióne Kancelárie Liptovský Mikuláš a základnou mzdou v sume 850,- € brutto mesačne a pohyblivou zložkou mzdy najviac v sume 150,- € brutto mesačne.
25. Na základe preukázaného skutkového stavu ohľadom ďalšieho zamestnania a zárobkovej činnosti žalobkyne po neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalovaným, táto dôkazom opaku vylúčila akúkoľvek pochybnosť o tom, že počas žalovaného obdobia nevykonávala štátnu službu podľa zákona o štátnej službe alebo podľa osobitného predpisu, na ktorý zákon o štátnej službe v ustanovení
§ 96 ods. 2 odkazuje (napríklad zákon č. 73/1998 v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 v znení neskorších predpisov, zákon č. 35/2019 Z. z.) a preukázateľne eliminovala pravdepodobnosť úvahy o tom, že by vykonávala prácu o verejnom záujme alebo inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý by bol podľa zákona o štátnej službe služobným úradom a preto nebola splnená zákonná hypotéza vyžadovaná ustanovením § 96 ods. 2 zákona o štátnej službe na uplatnenie dispozície v podobe obligatórneho zníženia funkčného platu štátneho zamestnanca, v dôsledku čoho súd povinnosť žalovaného poskytnúť žalobkyni funkčný plat neznížil.
26. Podľa § 171 zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 78 až § 80 Zákonníka práce.
27. Podľa § 79 ods. 2 veta prvá zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom od 01.01.2019 do 18.11.2019 (v čase neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) (ďalej len „Zákonník práce“), ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať.
28. Určujúcimi faktormi pre uplatnenie moderačného práva súdu znížiť alebo nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy (funkčného platu) za obdobie presahujúce 12 mesiacov sú subjektívne okolnosti spočívajúce v správaní zamestnanca, ktoré by vykazovalo znaky zavineného konania, ktorým by zamestnanec vlastnou vinou - úmyselne alebo z nedbanlivosti maril možnosť zarobiť si a spoliehal sa výlučne na náhradu funkčného platu z neplatného skončenia pracovného pomeru, ako aj objektívne skutočnosti spočívajúce naopak v tom, že zamestnanec zarábal v inom (ďalšom) zamestnaní o toľko viac, že neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru u predošlého zamestnávateľa žiadnu majetkovú ujmu ani neutrpel.
29. Čas, za ktorý by sa žalobkyni mala poskytnúť náhrada funkčného platu, t. j. odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do opätovného zaradenia do štátnej služby predstavoval v posudzovanom spore obdobie od 10.07.2019 do 04.08.2022 a právne významným z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce je obdobie, začínajúce dňom 11.07.2020, kedy žalobkyňa bola približne dva mesiace evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a to do 19.04.2021, kedy si našla zamestnanie v poisťovni KOOPERATIVA so základnou mzdou 850,- € brutto a u tohto zamestnávateľa pracovala až do jej opätovného zaradenia do štátnej služby u žalovaného. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, keď žalobkyňa ako matka samoživiteľka, starajúca sa o maloleté dieťa, od okamihu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bezodkladne po ukončení jej dočasnej práceneschopnosti začala podnikať a vykonávala živnostenskú činnosť po dobu viac ako sedem mesiacov, následne sa uchádzala o závislú prácu a do jedného roka od evidovania na úrade práce, počas covidového obdobia si našla zamestnanie u súkromnej právnickej osoby, kde po celý čas zotrvala, nie je možné vyčítať žalobkyni, že by sa nepričinila o hľadanie nového zamestnania, resp. nebola zárobkovo činná za účelom zabezpečenia svojich a maloletým dieťaťom vyžadovaných základných životných potrieb a pasívne tak zneužívala trvajúce obdobie, za ktoré jej patrí funkčný plat z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Naopak, žalobkyňa aj počas odvolacieho konania proaktívne písomne žiadala odvolací súd o urýchlené rozhodnutie súdneho sporu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Pasívnym v tomto ohľade bol práve žalovaný, keď napriek potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 14CoPr/7/2020
- 236 zo dňa 29.03.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť už dňa 16.04.2022, zaradil žalobkyňu opätovne do štátnej služby až po viac ako troch mesiacoch, čím žalobkyni spôsobil ďalšiu zárobkovú stratu, nakoľko u nového zamestnávateľa (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.) dosahovala v porovnaní so žalovaným nižšiu mzdu, preto uplatnené obdobie presahujúce 12 mesiacov od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nevykazuje znaky disproporcionality medzi satisfakčnou a sankčnou funkciou náhrady funkčného platu a splnenie povinnosti služobného úradu poskytnúť žalobkyni funkčný plat za celé žalované obdobie možno od žalovaného spravodlivo žiadať. Súdom uložená povinnosť žalovaného na zaplatenie funkčného platu tak nepredstavuje neprimeranú, ale adekvátnu sankciu pre žalovaného, ktorý ako štátny orgán konal v rozpore so zákonom a štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou skončil bezdôvodne. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadne prostriedky procesnej obrany (tak v rovine tvrdení ako aj dôkazov), ktoré by boli spôsobilé založiť čo i len podozrenie, že žalobkyňa si
funkčný plat za obdobie od 11.07.2020 do 04.08.2022 nezaslúži a preto súd funkčný plat ani v zmysle dikcie ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce neznížil.
30. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že z titulu neplatne skončeného štátnozamestnaneckého pomeru dôvodný nárok žalobkyne na zaplatenie funkčného platu za obdobie od 01.10.2019 do 04.08.2022 je uplatnený v správnej výške a nenastali žiadne subjektívne a objektívne skutočnosti, ktoré by zakladali právny dôvod na krátenie funkčného platu žalobkyne v zmysle ust. § 96 ods. 2 zákona o štátnej službe a § 79 ods. 2 Zákonníka práce, preto súd žalobnému návrhu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a vo zvyšnej časti nárok na funkčný plat za obdobie od 10.07.2019 do 30.09.2019, kedy žalobkyni vzhľadom na jej vyplatené sociálne dávky z dôvodu dočasnej práceneschopnosti funkčný plat nesporne nepatril, žalobu zamietol.
31. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe zásady pomeru úspechu procesných strán a zistil, že súhrn žalobkyňou uplatnených peňažných nárokov z titulu funkčného platu činil celkom sumu 58.594,89 € a procesný úspech dosiahla v sume 54.620,23 € (funkčný plat v celkovej sume 4.467,- € za obdobie 01.10.2019 - 31.12.2019 /3 mesiace x 1.489,- €/, funkčný plat v celkovej sume 19.236,- € za obdobie 01.01.2020 - 31.12.2020 /12 mesiacov x 1603,- €/, funkčný plat v celkovej sume 19.338,- € za obdobie 01.01.2021 - 31.12.2021 /12 mesiacov x 1.611,50 €/, funkčný plat v celkovej sume 9.720,- € za obdobie 01.01.2022 - 30.06.2022 /6 mesiacov x 1.620,- €/ a funkčný plat v celkovej sume 1.859,23 € za obdobie 01.07.2022 - 04.08.2022 /1 mesiac x 1.640,50 € + 218,73 € za 4 dni/. Procesný neúspech žalobkyne tak zodpovedal sume 3.974,66 € (996,66 € za obdobie 10.07.2019 - 31.07.2019 a 2.978,- € za obdobie 01.08.2019 - 30.09.2019 /2 mesiace x 1.489,- €/). Percentuálnym vyjadrením predstavoval procesný úspech žalobkyne 93 % a teda procesný úspech v rozsahu 7 % možno pripísať žalovanému. Celkový procesný úspech žalobkyne v časti peňažného nároku preto činí 86 % (93 % mínus 7 %). Súd však zohľadnil i plný procesný úspech žalobkyne v základnom nároku na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, preto spriemerovaním oboch čiastkových úspechov žalobkyne (100% + 86 % = 186 % : 2) súd náhradu trov konania pomerne rozdelil a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.