Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/132/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: P. X., A.. X.XX.XXXX, N. XXX/XX, W., o zaplatenie 550,35 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -190, zo dňa 20.9.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 352,61 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 450,69 eura od 22.4.2015 do 14.10.2016, čo predstavuje sumu vo výške 33,73 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 352,61 eura od 15.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.); povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 99,66 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 84,66 eura od 7.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37,90 eura od 25.11.2016 do 16.1.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 eur od 17.1.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a vo zvyšku konanie zastavil (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 450,69 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný odvádzal odpadovú vodu na adrese odberného miesta N. XXX/ XX, W., t. j. využíval verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez písomnej zmluvy, čím spôsobil žalobcovi škodu vyčíslenú ako poplatok za zistenie neoprávneného vypúšťania vôd do verejnej kanalizácie (faktúra č. 15820046) v sume 130,58 eura a náhrady škody vo výške 345,60 eura za množstvo odpadovej vody vypustenej do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy. Ďalšou žalobou zo dňa 9.3.2017 sa žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 99,66 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný odvádzal odpadovú vodu a vodu z povrchového odtoku na adrese odberného miesta N. XXX, W., bez písomnej zmluvy a bez adekvátneho protiplnenia, čím dochádzalo zo strany žalovaného k neoprávnenému vypúšťaniu odpadovej vody. Z uvedeného dôvodu žalobca eviduje u žalovaného pohľadávku vo výške nezaplatenej faktúry č. 215173254 v sume 84,66 eura za dodanie pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd splatnej dňa 6.11.2015 a faktúry č. 316648256 v sume 37,90 eura za dodanie pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd splatnej dňa 24.11.2016; z predmetnej faktúry žalobca uhradil časť sumy vo výške 22,90 eura dňa 16.1.2017. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie uznesením č. k. -121, zo dňa 8.6.2018 spojil veci na spoločné konanie.

3. Žalobca podaním zo dňa 9.2.2017 oznámil, že dňa 14.10.2016, t. j. po podaní žaloby vystavil žalovanému dobropis č. 416121498 v sume 98,08 eura, preto žalobu v tejto časti istiny vzal späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa konanie zastavil v časti zaplatenia sumy 98, eura.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ) súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 21.5.2003 Zmluvu č. D55-07910-0 o dodávke vody z verejného vodovodu, ktorej predmetom bola dodávka vody z verejného vodovodu na adrese odberného miesta N. XXX, W.. V súlade so zmluvnými podmienkami sa žalobca zaviazal žalovanému v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať dodávky vody z verejného vodovodu (čl. II zmluvy). Žalovaný sa ako odberateľ zaviazal uhradiť žalobcovi ako dodávateľovi platby za dodávky vody v zmysle vystavených faktúr. Kontrolou žalobcu bolo preukázané, že sa žalovaný neoprávnene napojil na verejnú kanalizáciu a neoprávnene vypúšťal odpadové vody do verejnej kanalizácie napriek tomu, že Zmluvou č. D55-07910-0 o dodávke vody z verejného vodovodu, si dohodol iba dodávku vody z verejného vodovodu na adresu odberného miesta. O vykonaní kontroly vyhotovil žalobca protokol o vykonaní previerky odvádzania odpadových vôd z povrchového odtoku zo dňa 26.2.2015.

5. Zhrnul procesnú obranu žalovaného, ktorý listom vlastníctva Č.. XXX pre katastrálne územie Čuňovo osvedčil svoje vlastnícke právo a vlastnícke právo P. Y. H.. O. k nehnuteľnostiam evidovaným pod parcelným Č.. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X Y. XXX/X. Uviedol, že v rámci stavebného povolenia pri výstavbe rodinného domu, keďže v katastri obce Čunovo nebola vybudovaná kanalizácia tak, podmienkou výstavby rodinného domu bolo vybudovať žumpu alebo bioseptik. Nakoľko majú vo vlastníctve cez 3.000 m2 pozemok a jeho manželka je poľnohospodárka, tak si vybudovali v roku 1986 bioseptik a produkty z toho procesu využívali na hnojenie ovocných stromov. Miestny úrad Čunovo im dňa 12.3.2013 listom oznámil, že je možnosť napojenia nehnuteľnosti na verejnú kanalizačnú sieť, nakoľko to neprikazoval, ale mali možnosť, tak z hľadiska nákladov, ktoré mali pri výstavbe bioseptiku pokračovali vo vypúšťaní odpadových vôd do vybudovaného bioseptiku. V mesiaci február 2015 prišiel nejaký pán a povedal, že je z BVS a spýtal sa, či môže nahliadnuť do vodomernej šachty, manželka povedala, že áno (žalovaný nebol prítomný) a odvtedy sa nedialo nič až v mesiaci marec 2015 dostali list, v ktorom ich vyzvali, aby uzatvoril z BVS zmluvu na odvod odpadových vôd. Žalovaný uviedol, že potom osobne navštívil sídlo spoločnosti na F. XX a požiadal o informáciu za akých podmienok sa môžu napojiť na kanalizačnú prípojku. Pracovníčka, ktorá s ním komunikovala v infocentre mu dala k dispozícii kontakt na pracovníka BVS a po pohovore s ním oznámil termín osobnej návštevy v mieste bydliska na ulici N. XXX. Pri obhliadke tento pracovník oznámil aké podmienky treba dodržať pri napojení na kanalizačnú prípojku. Následne dňa 20.3.2015 prišiel skontrolovať ako to je pripravené, vydal protokol, ktorý poslal emailom, kde je uvedený súhlas na odberné miesto. Žalovaný v konaní tiež predložil ako dôkaz listinu vydanú ako „čestné prehlásenie“ jeho susedom Ľ.J. T. zo dňa 9.3.2018, ktorý potvrdzoval, že žalovaný čistil svoj septik prostredníctvom fekálnych cisterien do roku 2015.

6. K obsahu výpovede žalovaného v konaní sa vyjadril aj žalobca ktorý uviedol, že kontrola vodomernej šachty sa uskutočnila dňa 26.2.2015, tejto kontrole predchádzal list, ktorý adresoval žalovanému. V danej písomnosti vyzval žalovaného, aby preukázal spôsob nakladania s odpadovými vodami. Žalovaný bol aj dňa 12.2.2014 vyzvaný na to, aby preukázal spôsob nakladania s odpadovými vodami. Nakoľko na výzvu žalovaný nereagoval, bola následne vykonaná kontrola na mieste dňa 26.2.2015. Kontrolou bolo potvrdené, že na pozemku žalovaného sa skutočne nachádza biologický septik, avšak pracovník túto kontrolu následne zhodnotil, že tento septik bol nevyužívaný, pričom cez tento septik viedlo pripojenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie. Ak sa žalovaný odvolával na fotografie zo dňa 20.3.2015, tieto boli vyhotovené po vykonanej kontrole zamestnanca žalobcu; to znamená, žalovaným mohli byť po tomto dátume vykonané aj úpravy a to vzhľadom na časové obdobie od vykonanej kontroly.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že písomným vyhlásením zamestnanec žalobcu Q. W. vyhlásil, že dňa 20.3.2015 vykonal kontrolu na adrese odberného miesta N. XXX, W. za účelom schválenia kanalizačnej prípojky na kanalizáciu žalobcu. Pri kontrole odsúhlasil pripojenie kanalizácie vedenej z nehnuteľnosti do verejnej kanalizácie a potvrdil, že na potrubí sa nachádzal čistiaci otvor. Zároveň uviedol, že prvá kontrola bola na nehnuteľnosti žalovaného vykonaná dňa 26.2.2015, vtedy bol vytvorený aj fotografický materiál, ktorý sa nachádza v informačnom systéme žalobcu. Z tohto informačného systému žalobcu je vidieť pripojenie nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu, ktorú však pri vykonaní

kontroly dňa 20.3.2015 nevidel a neschválil. Uviedol, že to znamená, že sa jedná o neoprávnené napojenie nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu. Q. W. súd prvej inštancie v konaní aj vypočul; svedok bol v pracovnej pozícii - majster stokovej siete a v pracovnej náplni mal aj povinnosť kolaudovať kanalizačné prípojky. Na nehnuteľnosť žalovaného sa dostavil na jeho žiadosť. Predmetom jeho pracovného výkonu bolo skolaudovanie kanalizačnej prípojky, čo musel aj vidieť a schváliť. Uviedol, že z verejného kanalizačného potrubia bola odvedená kanalizačná prípojka na odpadové vody k domu žalovaného, pričom mal pocit (vysvetlil to tak, že to bolo v zemi), že predmetné potrubie je vedené až do žumpy. Pokiaľ ide o kataster Čunovo tak uviedol, že kanalizačné prípojky vyviedli až na pozemky vlastníka. So žalovaným sa rozprával ako má napojenie vyzerať, žalovaný však už mal pripravené prepojenie (videl konkrétne plastové potrubie, ktoré sa iba vloží a prepoj je vykonaný). Svedok uviedol, že toto neodsúhlasil, navrhoval úpravy, čo žalovaný aj vykonal. Potvrdil, že na nehnuteľnosti bol viac ako trikrát, takže má úplnú vedomosť o tom, že tak ako žalovaného usmerňoval aj tak to vykonal, svedok to potom odsúhlasil, podpísal, skolaudoval a následne došlo k pripojeniu. Následne bola prevedená fakturácia. V priebehu výsluchu sa svedok mal možnosť sa oboznámiť s fotografiami predmetu napojenia (Č.. D.. XX Y. XXX X.) k čomu uviedol, že tak ako je to na fotografickom materiáli nie je to ním odsúhlasený spôsob prepojenia. Zdôraznil, že čo odsúhlasil,a čo videl, nie je na fotografiách, nejedná sa o prípojku žalobcu. Z fotografií je vidieť, že predmetná prípojka je staršia, môže byť cca 1 rok pred jeho návštevami, ktoré boli v roku 2014. Svedok uviedol, že predmetná prípojka je plne funkčná, je schopná odvádzať odpadové vody. Uviedol, že pokiaľ by žalovaný vykonával práce na potrubí a odstraňoval by záslepku (modrú upchávku) a prepájal by potrubie, musel by svedok ako zamestnanec žalobcu byť na mieste.

8. V rámci dokazovania súd prvej inštancie vykonal tiež výsluch svedka Q. O. (zamestnanec žalobcu ktorý vyhotovil fotografie pri kontrole na mieste samom dňa 26.2.2015). Na danej ulici boli zriadené nové kanalizačné odvody a kontrolou bolo potrebné preveriť, či sú už dopojení na verejnú kanalizáciu alebo nie. Potvrdil, že účelom vykonanej kontroly bolo vykonať kontrolný odpočet odvádzania odpadových a zrážkových vôd. Skontroloval vodomernú šachtu, vodomer, zabezpečovaciu plombu, odčítal stav, urobil fotodokumentáciu celej vodomernej šachty aj vodomeru. Uviedol, že bolo všetko v poriadku, pokiaľ si pamätal doma bola manželka žalovaného. Pri preverení zrážkových vôd videl, že sú odvádzané na terén pozemku do stredu domu a vzadu rína smerovala do suda. Pri tejto kontrole komunikoval s manželkou žalovaného a pýtal sa, či sú už pripojení na kanalizáciu, odpovedala, že nevie. Pokiaľ žalovaný uviedol, že staval rodinný dom tak v roku 1986 budoval vlastnoručne aj septik, ktorý sa skladá z 3 vnútri oddelených prepážok. Do jednej prepážky tečie to, čo vytečie z rodinného domu a dažďové vody, aby tam nastal biologický proces hnitia, z prvej prepážky to tečie do druhej prepážky a následne až do tretej prepážky; svedok uviedol, že pri kontrole ich nemohol vidieť. Svedok tiež uviedol, že pri vykonaní kontroly odpadových vôd sa pýtal manželky žalovaného, kde odvádzajú odpadovú vodu, pýtal sa či majú žumpu, nakoľko nevedela, tak sa opýtal či môže skontrolovať žumpu, skontroloval ju bola suchá a z nej viedla rúra cez žumpu smerom na verejnú kanalizáciu. V ten deň svedok vykonával kontrolu ďalších odberných miest, videl žumpu na iných miestach a tie boli zatopené. Svedok jednoznačne potvrdil, že žumpa bola suchá nebola aktívna, tak tam nemohla odpadová voda ísť. Ďalej uviedol, že bola prepojená nejakým potrubím smerom na verejnú kanalizáciu a že takéto potrubie v žumpe nemá čo robiť.

9. Súd prvej inštancie v konaní vypočul aj manželku žalovaného Y. X., ktorá potvrdila, že v čase asi dva dni po smrti jej mamy, teda asi 25.2.2015 prišiel k bráne pán, nemal označenie, spýtal sa či môže skontrolovať vodomernú šachtu; ona bola pri dverách domu, nekomunikovali viac spolu a uviedla, že nakoľko to bolo po smrti jej mamy bola v strese preto aj rozporuplne odpovedala na otázky strán sporu, či montér pozrel do vodomernej šachty.

10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný čo do právnych dôvodov a výšky uplatnenej sumy; zo svedeckých výpovedí zamestnancov žalobcu a nimi vyhotovených fotografii totiž nesporne vyplynulo, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného na adrese odberného miesta N.M. XXX, W., bola napojená na verejnú kanalizáciu a to ešte v roku 2014. Svedeckou výpoveďou svedka Q. W. (zamestnanca žalobcu) boli uvedené skutočnosti nesporne potvrdené, teda, že nehnuteľnosť bola napojená na verejnú kanalizáciu už v tom období aspoň 1 rok. Zákonne a dôvodne, po opakovanej kontrole zamestnancov žalobcu, vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody za odvedené odpadové vody v zmysle o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. V danom prípade žalovaný odvádzal odpadové vody bez zmluvy a bez adekvátneho protiplnenia, a preto došlo ku škode. Podmienkou pre využívanie verejnej kanalizácie je žiadosť žiadateľa o uzavretie písomnej zmluvy. Uzavretím písomnej zmluvy sa udeľuje oprávnenie

na odvod odpadových vôd. Žalovaný mal uzavretú zmluvu len na službu ,,vodné“ a potom, čo boli uskutočnené úkony k pripojeniu nehnuteľnosti žalovaného na verejnú kanalizáciu, bol žalovaný povinný uzavrieť so žalobcom Zmluvu na službu ,,vodné“ a ,,stočné“. Procesnú obranu žalovaného v konaní súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú a nepreukázanú listinne, resp. dôkazmi, ktoré by vyvrátili dôkazy a listiny v konaní preukázané žalobcom. Považoval za potrebné uviesť, že rozporuplne vyznela aj svedecká výpoveď manželky žalobcu k vykonanej kontrole zamestnanca žalobcu. Zároveň prisvedčil vyjadreniu žalobcu, že až do podania vyjadrenia žalovaného v zápisnici zo dňa 9.2.2018 žalovaný tvrdil, že odpadové vody a teda produkt septiku využíval na hnojenie záhrady, pričom tieto tvrdenia vyvracia čestné vyhlásenie svedka, priložené k uvedenému vyjadreniu, z ktorého vyplýva, že žalovaný čistil svoj septik prostredníctvom fekálnych cisterien do roku 2015.

11. Na uvedenom základe za použitia , , , až písm. f), , o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach, , , , , , nariadenia vlády č. , súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

12. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, podľa obsahu smerujúce proti zaväzujúcim častiam (výrokom I. a II.) rozsudku. Žalovaný žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny z dôvodu, že žalobca napriek výzvam nepreukázal neoprávnené napojenie na kanalizáciu a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do kanalizácie. Tvrdil, že dňa 26.2015 žalobca nevykonal previerku odvádzania odpadových vôd a nebol vyhotovený ani protokol; dokladom bola iba jedna fotografia, ktorá o ničom nevypovedá. Za vyslovené klamstvo označil tvrdenia žalobcu, že odvádzal vodu z povrchového odtoku na odbernom mieste. Žalobca to mal pritom jednoduché, kontrola odvádzania odpadových vôd sa vykonáva neškodným nezávadným dymom s minimálnymi nákladmi vháňaným do odpadového potrubia, kde sa preukáže, či je napojenie alebo nie je a na základe toho sa vyhotoví protokol, ktorý musí byť podpísaný producentom, ktorý potvrdí, že údaje v protokole sú správne. Súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal napriek tomu, že na to viackrát v konaní upozorňoval.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Plne sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý bol zistený svedeckými výpoveďami, ako aj predloženými listinnými dôkazmi a fotografiami svedčiacimi o neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd na odbernom mieste žalovaného. Je na rozhodnutí žalobcu, akým spôsobom vykoná kontrolu odberného miesta a aký dokument o vykonaní kontroly vypracuje. Žiadne zákonné ustanovenie neukladá žalobcovi vykonať kontrolu odvádzania odpadových vôd spôsobom, aký popisuje žalovaný. Vykonanie kontroly vypúšťania odpadových vôd uvedenou metódou je navyše aj podstatne nákladnejšie, než preverenie vykonané povereným zamestnancom. Nebolo mu zrejmé, v čom konkrétne videl žalovaný „nesprávne posúdenie veci“, nakoľko v odvolaní tento domnelý nedostatok nijakým spôsobom neopísal. Žalovaný uvádza, že previerka odberného miesta nebola vykonaná a ani nebol vyhotovený protokol o tejto kontrole. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že protokol o kontrole odberného miesta žalovaného predložil. V priebehu konania jednoznačne preukázal listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami (dodal, že vykonanie kontroly odberného miesta žalovaného potvrdila aj jeho manželka) a fotografiami kanalizačnej prípojky smerujúcej zo septiku žalovaného smerom ku verejnej kanalizácii, ktorú prevádzkuje žalobca, to, že žalovaný neoprávnene odvádzal do verejnej kanalizácie odpadové vody. Rovnako žalobca v konaní preukázal množstvo odvedenej odpadovej vody z nehnuteľnosti žalovaného do verejnej kanalizácie, t. j. preukázal nárok na náhradu škody čo do dôvodu, ako aj výšky.

14. Žalovaný v odvolacej replike zdôraznil, že kontrola odvádzania odpadových vôd je zásadná vec a žalobca nemá o kontrole relevantné dôkazy, pričom v čase odpisu vodomeru bola prítomná

majiteľka nehnuteľnosti, o kontrole odvádzania odpadových vôd nebola informovaná, nebola dopytovaná pracovníkom BVS na trasu a smer kanalizácie; v čase takzvanej kontroly nebol spísaný záznam potvrdzujúci skutkový stav tzv. kontroly, ktorý žalobca nevykonal; predložená fotografia žalobcu nemá výpovednú hodnotu, nekorešponduje s napojením; mal za to, že nebol zdokumentovaný jeho septik. Protokol predložený v konaní bol vyhotovený dodatočne, je účelový a zavádzajúci. Aj svedecké výpovede svedkov žalobcu boli zavádzajúce a zmätočné; napr. tvrdenie tzv. kontrolóra, ktorý sa nepreukázal žiadnym dokladom ako kontrolór, nebol označený, neprezentoval účel svojej návštevy a chcel vidieť len vodomernú šachtu, vo výpovedi tvrdil, že na zadnej strane jeho rodinného domu videl sud s vodou. Súd zavádzal nepravdivým tvrdením, pretože tam nebol, nevidel nič, lebo sú v radovej zástavbe a musel by prejsť interiérom domu. Tiež nie je pravdivým tvrdenie svedka, že prípojky počas výstavby si robili až na pozemok rodinného domu, ale v rámci výstavby stokovej siete bola budovaná aj verejná časť kanalizačných prípojok k jednotlivým nehnuteľnostiam, t. j. v rozsahu od uličnej stoky po hranicu - oplotenie nehnuteľnosti. Vyjadrenie svedka W., že počas výstavby rodinného domu bola potiahnutá kanalizácie na ich pozemok je v rozpore so skutočnosťou, pretože rodinný dom stavali v roku 1986 a dokumentácia kanalizácie bola projektovaná až v roku 2003.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je vecne správny, preto ho v súlade s potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.3.2022 ( ).

16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že žalovaný vypúšťal odpadové vody bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

17. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby.

18. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

19. A pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( ) ako kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalovaným prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej argumentácii súdu prvej inštancie.

20. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovaného, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

22. Na margo odvolacích námietok žalovaného, ktoré spochybňovali správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie a ktoré sú stručným zopakovaním jeho procesnej obrany v spore, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že skutkový záver súdu prvej inštancie o neoprávnenom odvádzaní odpadových vôd z odberného miesta bol vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie spoľahlivo preukázaný. Žalovaný totiž nereagoval na list žalobcu zo dňa 12.4.2014 (nakoľko neevidoval uzatvorenú zmluvu na odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie), ktorým bol v prípade, ak odpadové vody a vody z povrchového odtoku z nehnuteľnosti nie sú odvádzané do verejnej kanalizácie, vyzvaný, aby zdokladoval túto skutočnosť príslušným kolaudačným rozhodnutím a projektovou dokumentáciou k danej nehnuteľnosti alebo dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby a to v lehote do 28.2.2014 a na kontrole dňa 26.2.2015 bolo vizuálne zamestnancom žalobcu zistené a zdokumentované, že septik na pozemku je nevyužívaný a je v ňom vidieť prepojenie domovej časti kanalizačnej prípojky smerujúcej k verejnej kanalizácii, pričom žalovaný nepredložil žalobcovi ani potvrdenie o vývoze septiku; žiadosť o pripojenie k verejnej kanalizácii podal až následne po vykonaní predmetnej kontroly. Tieto skutočnosti, ktoré žalovaný v konaní produkovanými dôkazmi nevyvrátil, vedú k logickému záveru, že odpadové vody z nehnuteľnosti nemohli byť odvádzané iným spôsobom, ako do verejnej kanalizácie s tým, že na dostatočnosť a spoľahlivosť skutkových zistení súdu prvej inštancie nemohli mať vplyv ani námietky formálnych nedostatkov vykonanej kontroly žalobcom, nakoľko nemali oporu v platnom práve. Žalovaný sa vypúšťaním odpadových vôd bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd, dopustil neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle a teda je povinný v zmysle cit. zákona povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).