Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-188-2016.pdf
PDF · 89.29 KB
No categories available
4C/188/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: : JT COMPANY INVEST s.r.o., Dunajská 8, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 201 904, proti žalovanému: J. Č., K.. XX.X.XXXX, O. B. K. I., Q. XXXX/XXX, právne zastúpenému: JUDr. Peter Rychnavský, advokát, Pribinova 82, Vranov nad Topľou, o náhradu škody s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Súd z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím po právoplatnosti konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Teraz žalovaný sa podaným návrhom proti teraz žalobcovi domáhal zaviazať tohto uhradiť mu sumu 2.207,70 € spolu s 1,89 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.3.2011 až do dňa zaplatenia, ako aj úhrady trov konania, a to z toho dôvodu, ako uviedol vo svojom návrhu a vo svojej výpovedi, že teraz žalobca mu túto sumu dlhoval z titulu nevyplatenia mzdy za mesiac október 2010 vo výške 207,70 €, november 2010 a december 2010 po 307,70 € za každý mesiac, za mesiac január 2011 náhradu mzdy vo výške 317,- € a za mesiac február vo výške 221,20 € a okrem toho mu dlhoval aj náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v sume 634,- € podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Okrem toho si uplatnil aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v zmysle § 116 ods. 3 Zákonníka práce, a to za 15 dní vo výške 212,40 €. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že u právneho predchodcu teraz žalobcu pracoval od 1.10.2008 do 21.2.2011 ako údržbár a pracovný pomer s právnym predchodcom teraz žalobcu ukončil podľa §69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžitým skončením z dôvodu nevyplatenia mzdy s tým, že v pracovnej zmluve s právnym predchodcom teraz žalobcu boli dojednané mzdové podmienky, a to minimálna mzda, priemerný zárobok na účely dovolenky je 1,77 € za hodinu. K žalobe pripojil pracovnú zmluvu, okamžité skončenie pracovného pomeru.
2. Po vydaní platobného rozkazu tunajším súdom dňa 31.5.2011 č. k. 3Ro/103/2011-36 podal proti tomuto platobnému rozkazu teraz žalobca odpor udávajúc, že skutočnosti uvádzané teraz žalovaným sa nezakladajú na pravde, pretože vraj za mesiac október 2010 bola mzda teraz žalovanému vyplatená, čomu vraj nasvedčuje aj jeho podpis na výplatnej páske, naviac teraz žalobca uhradil za teraz žalovaného, ako za svojho zamestnanca, odvody do sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, a preto nie je možné, aby teraz žalovaný požadoval zaplatenie hrubej mzdy s tým, že rovnako, pokiaľ teraz žalovaný žiada preplatenie dovolenky za rok 2011, nemá, podľa ich názoru, nárok na náhradu za 15 dní dovolenky, ale len náhradu jej pomernej časti, ktorú však už vyčerpal (2/12 z 20 dní). Naviac, podľa jeho názoru, konanie teraz žalovaného je pre právneho predchodcu teraz žalobcu nepochopiteľné. Javí sa mu ako účelové, nakoľko po vzájomnej dohode s teraz žalovaným sa mzdové nároky teraz
žalovaného mali kompenzovať, pretože konaním teraz žalovaného bola teraz žalobcovi spôsobená značná škoda na majetku, ktorá sa odstraňovala. Neskôr podal dňa 22.8.2011 protižalobu, poukazujúc na tú skutočnosť, že konaním teraz žalovaného, ako aj ďalších jeho spolupracovníkov, bola právnemu predchodcovi teraz žalobcu spôsobená značná škoda a spolu so spolupracovníkom Q. Q. dlhuje, každý z nich, právnemu predchodcovi teraz žalobcu po 1.230,80 € spolu s 9 %-tným úrokom z omeškania od 17.4.2011 až do dňa zaplatenia. Škoda bola spôsobená neplnením povinností týchto zamestnancov, ktorí ako údržbári bazénového komplexu letného kúpaliska neodčerpali pred nadchádzajúcou zimou (t. j. december 2010) vodu z potrubí, ktoré tvoria súčasť bazénového systému. Následkom toho voda v potrubí zamrzla a potrubie prasklo, čo znefunkčnilo celý bazénový systém a právny predchodca teraz žalobcu tak spadol do rizika, že pred novou sezónou nebude môcť spustiť prevádzku bazéna, a preto bol nútený objednať a nainštalovať nové potrubie, za čo uhradil obchodnej spoločnosti AQUAFINAL s.r.o. celkovo na základe vystavenej faktúry sumu 8.474,36 € s tým, že právny predchodca teraz žalobcu určenú výšku škody prerokoval s teraz žalovaným dňa 17.3.2011, s čím tento prejavil súhlas. Poukázali pri tejto príležitosti, v súvislosti s touto žalobou, na ustanovenia §-ov 171 ods. 1, 179, 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce.
3. Teraz žalovaný k vyššie uvedenému uviedol, že nárok na náhradu škody neuznáva, pretože, podľa jeho názoru, škodu nespôsobil, s tým, že vo veci náhrady škody je potrebné obsiahle dokazovanie. Poprel, aby uznal výšku škody spôsobenej právnemu predchodcovi teraz žalobcu, pretože v odovzdávajúcom protokole iba uviedol, že súhlasí s prílohami číslo 1 a číslo 2, čo sa týka rozsahu škody. To však ale neznamená, že uznal, že škodu spôsobil, tobôž nie úmyselne, keď sa naviac na spôsobenej škode nepodieľal. Po začatí pojednávania ohľadne sumy 460,93 € zobral svoj návrh späť, žiadal konanie zastaviť.
4. Súd po vykonaní listinných dôkazov v zmysle § 129 ods. 1 OSP, a to po oboznámení sa s obsahom pracovnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, okamžitým skončením pracovného pomeru, preberajúcim a odovzdávajúcim protokolom, výplatnými listinami miezd celej spoločnosti za rok 2010 a za mesiace január, február 2011, výplatnými lístkami navrhovateľa za vyššie uvedené obdobia, obsahom mzdového listu navrhovateľa za rok 2010 a 2011 ako aj faktúrou číslo 9/2011, nariadil vo veci znalecké dokazovanie Ing. Štefanom Tichým, a po takto vykonanom dokazovaní, s poukazom na ust. §69 ods. 1 písmeno b), §129 ods. 1,3, §69 ods. 4 Zákonníka práce rozhodol rozsudkom zo dňa 29.7.2014, a to tak: „Súd konanie ohľadne sumy 460,93 € z a s t a v u j e . Súd z a v ä z u j e odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu 1.746,77 € s 1,89 %-ným ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 1.3.2011 až do dňa zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 445,98 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd protinávrh odporcu proti navrhovateľovi, pokiaľ sa týka náhrady škody, v y l u č u j e na samostatné konanie.“
5. Po podaní odvolania právnym predchodcom žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.5.2015, č.k. 5CoPr/7/2014-178 rozhodol tak: „P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania ohľadne sumy 460,93 € a výroku o vylúčení protinávrhu odporcu proti navrhovateľovi, pokiaľ sa týka náhrady škody na samostatné konanie. O d m i e t a odvolanie odporcu proti výroku o vylúčení protinávrhu odporcu proti navrhovateľovi na samostatné konanie. Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 89,37 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Rychnavského, advokáta.“
6. Po právoplatnom skončení veci vedenej pod sp.zn. 4C/633/2012, na základe výroku o vylúčení protižaloby právneho predchodcu teraz žalobcu, pokiaľ sa týka náhrady škody, súd vytvoril nový spis a vyzval účastníkov, aby predložili potrebné listinné dôkazy, v súvislosti s uplatnenou náhradou škody, a to pokiaľ sa týka ich tvrdení. Súčasne si vyžiadal správu, spolu so spisovým materiálom od poisťovne Wűstenrot, kde z listinných dôkazov vyplýva, že po nahlásení škodovej udalosti ukončili vec bez poskytnutia poistného plnenia, pretože z predložených dokladov, ktoré si vyžiadali za účelom ukončenia šetrenia predmetnej škodovej udalosti, ktorej sa mal, podľa tvrdenia právneho predchodcu teraz žalobcu, dopustiť žalovaný, nebola preukázaná zodpovednosť teraz žalovaného, preto teraz žalovanému ani nevznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia v prospech právneho predchodcu teraz žalobcu.
7. Keďže súd v priebehu konania zistil, že pôvodný žalobca AQUAREAL s.r.o., Pribinova 82, Vranov nad Topľou, IČO: 44 034 344 zanikol na základe dobrovoľného výmazu dňa 7.11.2017 a došlo k zániku spoločnosti, v dôsledku zlúčenia, kde právnym nástupcom je spoločnosť JT COMPANY INVEST s.r.o. Dunajská 8, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 201 904, z toho dôvodu uznesením zo dňa 14.2.2018, č.k. 4C/188/2016-100 rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom doterajšieho žalobcu AQUAREAL s.r.o. V odôvodnení tohto uznesenia poukázal na ust. § 64 CSP.
8. Po nariadení pojednávania, predvolaní žalobcu, kde dňa 25.7.2018 bola správa úspešne doručená a po predchádzajúcich výzvach právneho predchodcu terajšieho žalobcu, že na nich je dôkazné bremeno na preukázanie škody žalovaným, žalobca, ani jeho právny predchodca nereagovali. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, dokonca nepovažoval za potrebné ani reagovať na výzvu súdu, z toho dôvodu súd odpojednal vec bez jeho prítomnosti, resp. jeho zástupcu a po oboznámení sa s obsahom spisov sp.zn. 4C/188/2016, 4C/633/2012 a v týchto spisoch nachádzajúcich sa dôkazoch, mal za to, že žaloba žalobcu je neopodstatnená, lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jednak so vznikom škody, ako aj, že túto škodu spôsobil žalovaný.
9. Podľa § 179 ods. 1,2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
10. V zmysle § 186 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
11. Z ustanovenia § 191 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
12. V ust. §191 CSP sa uvádza, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada, čo vyšlo za konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
13. Hodnotiac dôkazy v zmysle vyššie uvedeného §191 CSP, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca neoznačil dôkazy, ktoré by preukazovali, že škodu spôsobil výlučne žalovaný, resp. akým spôsobom ju spôsobil, nepreukázal ani rozsah vzniku škody, ani neuzatvoril so žalovaným písomnú dohodu (túto súdu nepredložil), a taktiež nepreukázal, že požadovanú náhradu škody vopred prerokoval (keďže presahuje 50,- €) so zástupcami zamestnancov, z toho dôvodu mal súd za to, že v danom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, neuniesol žalobca dôkazné bremeno v súvislosti s vyššie uvedenými hmotnoprávnymi ustanoveniami o náhrade škody, v zmysle Zákonníka práce, z toho dôvodu súdu neostávalo iné, iba žalobu žalobcu zamietnuť.
14. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, s tým, že podľa §252 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.