Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-41-2023.pdf
PDF · 150 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/41/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa C. XXX/ XX, D. E., zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti žalovanej: F. G., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXX/XX, D. E., zastúpenej splnomocnencom: Grand Oak Legal, s. r. o., so sídlom Konventná 6, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 673 541 a zároveň splnomocnencom: ATTOR advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Na Vŕšku 8, Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 55 958 834, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/28/2020-630 zo dňa 19. októbra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
- 12 -
23Co/41/2023-
2220203516
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. uložil žalobkyni zaplatiť znalecké priznané súdom uznesením č. k. 6C/28/2020-612 zo dňa 10.10.2022 v sume celkom 987,86 eura, na účet znalkyne v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34 a § 40 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení je daný, pretože iba súdnym rozhodnutím by v prípade úspechu v spore došlo k vyznačeniu jej vlastníctva v katastri nehnuteľností. Vyhodnotením vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Strany uzavreli v písomnej forme kúpnu zmluvu. Žalobkyňa po 11 rokoch od uzavretia zmluvy tvrdí absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, lebo za obe strany podpísala zmluvu ona sama, žalovaná jej tvrdenia popiera. Znalecké dokazovanie nepotvrdilo jednoznačne, že podpis na zmluve nepatrí žalovanej, preto súd uzavrel, že žalobkyňa neuniesla bremeno dôkazu, nepreukázala hodnovernosť svojich tvrdení, a preto žalobu zamietol. K návrhom žalobkyne na doplnenie dokazovania (predložením súkromného znaleckého posudku s tým, že žalobkyňa má k dispozícii ďalšie dva rukou písané dokumenty spísané žalovanou a tiež na sprístupnenie informácií na polícii, ktorá má dokumenty
- žiadosti o vydanie občianskeho preukazu, vodičského preukazu alebo pasu, tiež informácií zdravotnej poisťovne) súd uviedol, že tieto dôkazy mohla žalobkyňa navrhnúť a predložiť už pri podaní žaloby, prípadne v čase predkladania porovnávacích materiálov znalkyni, preto súd tieto návrhy nepripustil. Rovnako súd nepripustil návrh žalovanej na výsluch svedka, ktorý prenajímal nehnuteľnosť a na
vypočutie svedkov – osoby, ktorá uzavrela v krátkom čase po spornej zmluve inú zmluvu so žalovanou a sestry žalovanej, nakoľko tieto svedecké výpovede by podľa súdu nevniesli v otázke správnosti podpisu na skúmaných dokumentoch nové skutočnosti.
3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalobkyni v plnom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v celom jeho rozsahu prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), g) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Uviedla, že súd nevyriešil v konaní základnú spornú otázku, či je platná kúpna zmluva z 27.9.2009, ktorou žalobkyňa predala nehnuteľnosť - byt č. X- XXX na 4. podlaží polyfunkčnej budovy, vedenej na LV č. XXXX v k.ú. D. E. žalovanej, čo je základným predpokladom pre určenie, či žalobkyňa je, alebo nie je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Túto otázku súd napadnutým rozsudkom nevyriešil, pretože nevykonal žalobkyňou navrhnuté a potrebné dokazovanie, ktoré by prispelo k náležitému objasneniu veci. Prostriedky procesného útoku pritom žalobkyňa uplatnila včas s prihliadnutím na priebeh konania a zákonnú koncentráciu konania (§ 154 CSP) do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Dôvodila, že aj keď súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, odmietnutie žalobkyňou navrhovaných dôkazov, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd riadne neodôvodnil. Tým boli žalobkyni odňaté procesné práva s následkami, že zistený skutkový stav neobstojí a došlo aj k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
5. Žalobkyňa poukazovala na to, že súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobkyňa neuniesla bremeno dôkazu, najmä pokiaľ ide o tvrdenie, že spornú kúpnu zmluvu podpísala nielen na strane predávajúcej, ale aj na strane kupujúcej-žalovanej. Pokiaľ súd uviedol, že žalovaná toto tvrdenie žalobkyne popiera, uvedené nezodpovedá skutočnosti, pretože žalovaná vypovedala písomne, preto nie je možné overiť, či ide o jej vlastnú spontánnu výpoveď alebo výpoveď usmerňovanú jej právnym zástupcom. Žalovaná rozhodne a jasne tvrdenie žalobkyne nepoprela. V konaní neuviedla rozhodne a jednoznačne, že spornú zmluvu podpísala. Opakovane sa odvolávala na dĺžku času, ktorý od uzavretia zmluvy ubehol, na to, že sa presne nepamätá na okolnosti uzatvárania zmluvy, že nemôže tiež z týchto dôvodov preukázať svoju prítomnosť na Slovensku kritického dňa, ale verí, že zmluvu podpísala ona. S jednoznačnou odpoveďou na otázku, či zmluvu podpísala, či je to jej podpis, vypočítavo váhala, zahmlievala, ponechávala si priestor pre možné upresnenie odpovede podľa výsledkov znaleckého dokazovania z odboru grafológie. Podľa žalobkyne bol postup súdu pri výsluchu žalovanej podľa § 195 CSP neadekvátny. Súd sa v odôvodnení rozsudku odvolal na znalecké dokazovanie, ktoré jednoznačne nepotvrdilo (ale ani nevyvrátilo), že podpis na zmluve nepatrí žalovanej. Takýto výsledok znaleckého dokazovania nie je dostatočným argumentom pre záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Rovnako to totiž platí aj pre žalovanú, pretože ustanovenia CSP zakotvujú tzv. povinnosť tvrdenia pre obe strany sporu a obe strany sporu zaťažuje povinnosť svoje tvrdenia preukázať. Vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania, ani žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že podpis na spornej zmluve je jej pravým podpisom. Na základe takejto dôkaznej núdze, sa žalobkyňa snažila o zabezpečenie ďalších dôkazov, ktoré by dali jednoznačne odpoveď na to, či podpis žalovanej na spornej zmluve je jej pravým podpisom. Znalkyňa Ing. Eva Forgácsová konštatovala, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť, že sporný podpis na kúpnej zmluve z 5.5.2009 je vlastnoručným podpisom žalovanej, rovnako tak ani na návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Súd nechal bez povšimnutia skutočnosť, prečo znalkyňa nemohla dospieť k jednoznačnému záveru. Znalkyňa totiž mala k dispozícii 5 ukážkových podpisov žalovanej, z ktorých iba jeden pochádzal z obdobia, keď boli sporné podpisy vykonané. Pre jasný záver znaleckého dokazovania, je potrebných 15-20 ukážok podpisov z obdobia vzniku sporných podpisov. Žalobkyňa znalkyni ponúkla na porovnanie podpisov aj kúpnu zmluvu z 15.5.2009 - originál a návrh na vklad do katastra podľa tejto zmluvy, ktoré listiny znalkyňa neprijala. Znalkyni ďalej žalobkyňa predložila aj originál plnomocenstva z 11.6.2009, ktorý je opatrený pravým podpisom žalovanej, overeným na Veľvyslanectve SR v Londýne. O tom svedčí potvrdenie z 28.3.2022, ktoré žalobkyňa pripojila k podaniu z 8.4.2022. Súd v dôvodoch rozsudku konštatuje, že
toto splnomocnenie nebolo súdu predložené. Toto splnomocnenie žalobkyňa odovzdala 18.10.2022 aj znalkyni Mgr. Renáte Pavlíkovej - originál. Znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová sa na súde dožadovala súčinnosti pre nedostatok porovnávacieho materiálu, ktorý žalovaná v požadovanej kvalite, ani množstve nepredložila a žiadala súd o spoluprácu s tým, že je nutné predložiť ukážky podpisov, najmä z roku 2009, ale aj z iných rokov (2006 až 2008, 2010 až 2013). Podpisy by mali pochádzať z objektívneho zdroja na oficiálnych písomnostiach. Znalkyňa žiadala skúšky podpisov vykonať na súde, alebo pred kompetentnou, dôveryhodnou, nezaujatou osobou. Ďalej požiadala o súčinnosť aj pri zadovážení podpisov z objektívnych zdrojov (na písomnostiach oficiálneho charakteru rôzne zmluvy, žiadosti, podpisové vzory z banky, pracovné zmluvy, živnostenské listy, daňové priznania, lekárske správy, zmluvy o pripojení - napr. Orange Slovensko a.s. a pod.) t.j. písomnosti, ktoré účastníci konania nemajú možnosť predložiť na skúmanie. V podstate zhodný návrh, čo týka žiadosti o súčinnosť súdu, predložil právny zástupca žalovanej. Súd na tieto žiadosti nereagoval a v dôvodoch napadnutého rozsudku sa ani len nezmienil o tom, prečo znalkyňa nemohla dospieť k jednoznačnému záveru. Za takejto dôkaznej situácie žalobkyňa hľadala možnosť riešenia a našla znalkyňu z odboru kriminalistického skúmania ručného písma a podpisov Mgr. Renátu Pavlíkovú, ktorá objednávku žalobkyne prijala, ale do termínu najbližšieho pojednávania 19.10.2022 nemohla odborné vyjadrenie spracovať. Na predchádzajúcom pojednávaní - 3.10.2022 - kde bola vypočutá znalkyňa Mgr. Forgácsová, žalobkyňa návrhy na doplnenie dokazovania nemala, pretože si potrebovala zistiť (i z finančných dôvodov), či a od koho si zabezpečí súkromné odborné vyjadrenie. Na tomto pojednávaní však súd nevyhlásil dokazovanie za ukončené. Urobil tak až na pojednávaní 19.10.2022, kde žalobkyňa navrhla dokazovanie doplniť o kontrolné odborné vyjadrenie a predložila i ďalšie vzorky písma žalovanej, ktoré doma dodatočne našla. S poukazom na ust. § 209 CSP žalobkyňa požiadala o súčinnosť pri sprístupnení informácií od iných orgánov z objektívnych zdrojov, pretože znalkyňa Mgr. Renáta Pavlíková taktiež vyjadrila potrebu predloženia 15 až 20 ukážok podpisov. Súdu žalobkyňa na pojednávaní predložila ďalšie, vlastnou rukou žalovanej písané dokumenty (z roku 2000 a z roku 2012). Napriek tomu, že žalobkyňa žiadala na tomto pojednávaní, aby súd pokračoval v dokazovaní a pripustil odborné vyjadrenie inej znalkyne, resp. súkromný znalecký posudok, súd konštatoval, že návrhy na doplnenie dokazovania neboli prednesené, čo je v rozpore s dôvodmi napadnutého rozsudku, že na pojednávaní 19.10.2022 žalobkyňa navrhla doplnenie dokazovania predložením súkromného znaleckého posudku a navrhla žiadať potrebné ukážky podpisov žalovanej od iných orgánov. Pozornosti súdu tiež ušlo, že písomným podaním z 23.8.2022 žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedka H. I. J. Csc. z Dunajskej Stredy v súvislosti s tým, že približne v rovnakom čase, ako bola uzavretá sporná zmluva žalobkyňa rovnakým spôsobom postupovala pri kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľnosti z 12.5.2009, keď žalobkyňa túto kúpnu zmluvu podpísala za žalovanú na strane kupujúcej. Predávajúcim bol navrhovaný svedok H. I. J., ktorý mohol uvedené potvrdiť. Okrem toho žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedkyňu C. B., ktorá by mohla potvrdiť okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu spornej zmluvy, ale aj iných zmlúv, ako aj to, že žalovaná v kritickom čase nebola na Slovensku, žila a pracovala v zahraničí. Návrh zopakovala právna zástupkyňa ústne aj na pojednávaní 3.10.2022. O týchto návrhoch na doplnenie dokazovania vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania súd nerozhodol vôbec, hoci vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní bolo predbežne také, že okrem navrhovaných vyššie uvedených svedkov, iné návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Na ďalšom pojednávaní - 19.10.2022 - súd oboznámil podanie žalobkyne zo dňa 13.10.2022, ktoré doložila čestným vyhlásením navrhovaného svedka H. J. z 18.10.2022, keďže súd predošlé pojednávanie odročil bez predvolania tohto svedka. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom súdu, že tieto dôkazy žalobkyňa mohla navrhnúť a predložiť už pri podaní žaloby, prípadne v čase predkladania porovnávacích materiálov znalkyni a že navrhovaní svedkovia nemôžu vniesť k spornosti podpisu nové skutočnosti. Návrhy na doplnenie dokazovania žalobkyňa uplatnila pred uznesením súdu, ktorým sa dokazovanie končí (§ 194 CSP). Prostriedky procesného útoku sú totiž uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, ktoré vyšli najavo a ktoré nebolo možné predvídať. Žalobkyňa nemohla predvídať, že znalecké dokazovanie nepotvrdí ani nevráti, že žalobkyňa spornú zmluvu za žalovanú podpísala, nepredvídala ani to, že súd neposkytne pribratej znalkyni potrebnú súčinnosť, čo malo podstatný vplyv na to, že znalecké dokazovanie spornosť podpisu nevyriešilo. Návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania boli reakciou na znalecký posudok. Len vtedy vznikla potreba a pre žalobkyňu povinnosť, navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Pri podaní žaloby, ani pri predkladaní porovnávacích materiálov sa takáto potreba nejavila. Súd poukázal len na sudcovskú koncentráciu (§ 153 CSP), opomenul zákonnú koncentráciu konania (§ 154 CSP), ktorá predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku. Za daného skutkového stavu je dôvodné konštatovať že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré žalobkyňa včas uplatnila a ktoré súd nepripustil a žalobkyňa ich tak nemohla uplatniť bez svojej viny.
Ide o porušenie jej procesných práv s následkom, že zistený stav neobstojí a sú možné i potrebné ďalšie prostriedky procesného útoku. To malo za následok aj nesprávne rozhodnutie súdu a takéto konanie má inú vadu. Aj keď podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, platí, že ak súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je to odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Súd žalobkyni svojim nesprávnym postupom znemožnil uplatniť jej patriace procesné právo – uplatňovanie prostriedkov procesného útoku, medzi ktoré patrí aj právo na vykonanie navrhovaných dôkazov, ktorými je možné osvedčiť tvrdenia a sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tým došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces. CSP nevylučuje, aby bol podaný ohľadom posúdenia tých istých skutočností ďalší znalecký posudok, keďže zákon výslovne predpokladá existenciu rozporov, záverov znalcov (§ 207 ods. 3 CSP) a nie je výslovne uvedené, že by malo ísť len o rozpor tzv. súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP so znaleckým posudkom podľa § 207 CSP. Súd v danej veci neposkytol potrebnú súčinnosť ani pri vypracovaní znaleckého posudku, ktorý nariadil podľa § 207 CSP. Súd nepripustil v danej veci ani súkromný znalecký posudok, ani odborné vyjadrenie, ktoré tiež spadá pod úkony znaleckej činnosti, hoci ich žalobkyňa dôvodne navrhovala. Napriek tomu znalkyňa z odvetvia skúmania ručného písma a podpisov Mgr. Renáta Pavlíková vypracovala 31.10.2022 odborné vyjadrenie č. 6/2022, z ktorého vyplýva, že na vypracovanie znaleckého posudku za účelom overenia pravosti podpisov je potrebné predložiť ukážky podpisov z bežnej praxe pisateľa a objektívnych zdrojov pochádzajúce z rokov 2007-2012 v počte 20-30 ks, ktoré treba porovnať so skúškami podpisov nesporne pravých podpisov spontánne vyhotovených. Iba 5 vzoriek, ktoré mala znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová k dispozícii vyhovovali podmienkam kladeným na písmo-znalecké dokazovanie len čiastočne. Preto znalkyňa Mgr. Forgácsová nemohla dospieť k potrebnému jednoznačnému záveru. Je potrebné predložiť všetky rovnopisy kúpnej zmluvy z 12.5.2009 (vyžiadať ich je možné od katastrálneho úradu), kde je predávajúci H. I. J. K. a kupujúca F. G., pretože úzko súvisia s predmetnou spornou zmluvou z 27.4.2009. Tak bude možné pristúpiť k ich vzájomnému porovnaniu s cieľom zistenia, či ich vyhotovila, alebo nevyhotovila totožná osoba. Vyššie uvedené odborné vyjadrenie dosvedčuje, že návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania boli potrebné a dôvodné, ako aj to, že návrhy na vypočutie navrhovaných svedkov v kombinácii s písmo-znaleckým dokazovaním, môžu prispieť respektíve odstrániť spornosť v danej veci a nie ako konštatoval súd prvej inštancie, že takto vykonané dokazovanie by spornosť veci neodstránilo.
6. Žalobkyňa dôvodila, že súd pri prejednávaní predmetnej veci postupoval povrchne, nedostatočne, nedôsledne a formalisticky. Preto výsledok konania je naďalej sporný. Je potrebné aby si súd buď vyžiadal doplnenie znaleckého posudku Mgr. Evy Forgácsovej s tým, že jej poskytne potrebnú súčinnosť pre vypracovanie posudku, alebo ustanoví nového znalca, ktorému tiež poskytne potrebnú súčinnosť tak, aby znalecké dokazovanie mohlo splniť svoj účel. Žalobkyňa naďalej pokladá za potrebné vypočuť navrhovaných svedkov, najmä H. I. J. K., ktorý v čestnom vyhlásení z 12.10.2022 potvrdil, že kúpnu zmluvu z 12.6.2009, ktorá sa ho dotýkala, ako aj návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti, podpísala v jeho prítomnosti za kupujúcu žalobkyňa. Žalobkyňa aj vyplatila kúpnu cenu. Žalovaná pri uzatvorení a podpísaní zmluvy nebola. Podpisy na zmluvách z 12.6.2009 a z 27.4.2009 sú na prvý pohľad totožné. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Aj súvisiace výroky II. a III. napadnutého rozsudku žalobkyňa pokladala za nesprávne, pretože súd nezohľadnil jej sociálne postavenie, okolnosti prípadu, jej vek, ani to, že bola pre majetkové a sociálne pomery od súdnych poplatkov oslobodená. Právna pomoc jej bola poskytnutá Centrom právnej pomoci. Znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme oboch strán konania, za súčasnej zhody strán a súdu o jeho potrebnosti. Oba tieto výroky však súvisia s výrokom I., ktorým súd žalobu zamietol. Preto žalobkyňa podala odvolanie voči rozsudku v plnom rozsahu. K odvolaniu žalobkyňa pripojila: odborné vyjadrenie Mgr. Renáty Pavlíkovej č. 6/2022; potvrdenie z 28.3.2022 o prevzatí (i neprevzatí) písomností znalkyňou Mgr. Evou Forgácsovou, informácie o stave znaleckého dokazovania z 17.5.2022, podanie z 13.10.2022 s čestným vyhlásením H. I. J. K. zo 17.10.2022, e-mailovú objednávku pre znalkyňu Mgr. Renátu Pavlíkovú a informáciu o stave znaleckého dokazovania z 8.4.2022.
8. Žalovaná odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila, pričom uviedla, že je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že súd neposúdil spornú otázku – či je platná kúpna zmluva z 27.9.2009, ktorou žalobkyňa predala žalovanej nehnuteľnosť. Na základe znaleckého posudku, tvrdenia žalobkyne neboli preukázané a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam. Žalovaná zdôrazňovala, že po viac ako 11 rokoch od podpisu kúpnej zmluvy prišla
žalobkyňa s tvrdeniami, že kúpnu zmluvu žalovaná na strane kupujúceho nepodpísala a podpísala ju žalobkyňa, ktorá bola predávajúcou. Žalobkyňa sa týmto, poukazujúc na vlastné (údajné) falšovanie podpisu, teda na vlastnú nepoctivosť, domáhala nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalovaná je presvedčená, že výkon práv žalobkyne, ktoré mali byť založené údajnými skutkovými okolnosťami, ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe, by za žiadnych okolností nemal nepožívať právnu ochranu. Žalovaná aj v súdnom konaní potvrdila, že nehnuteľnosti kúpila, resp. že žalovaná pevne verí, že kúpnu zmluvu podpísala. To, že znalecký posudok nevedel s istotou potvrdiť, že podpis na kúpnej zmluve patrí žalovanej, vyplýva z toho, že žalobkyňa sa určenia vlastníckeho práva domáha po viac ako 11 rokoch, pričom po tak dlhom čase už žalovaná nemá možnosť získať viac svojich podpisových vzorov (aj banky či štátne inštitúcie, napr. daňový úrad archivujú písomnosti po dobu 5 rokov, či najviac 10 rokov. Okolnosť podania žaloby po viac ako 11 rokoch, musí byť pričítaná na ťarchu žalobkyne. Samotný priebeh znaleckého dokazovania bol vykonaný v súlade s právnymi predpismi. Od doručenia uznesenia o ustanovení znalca do vypracovania znaleckého posudku, mohla žalobkyňa predkladať znalkyni akékoľvek dokumenty. Dňa 3.2.2022 bolo súdu doručené oznámenie znalca o stave znaleckého skúmania, žiadosť o predloženie originálu spornej písomnosti a originálov porovnávacích materiálov zo dňa 31.1.2022. Na výzvu znalca žalovaná i žalobkyňa predložili znalcovi doklady. Nepredloženie dokladov znalcovi v čase vypracovania znaleckého posudku musí ísť na ťarchu tej strany sporu, ktorá doklady k dispozícii mala, ale v rozhodnom čase tieto nepredložila. Ak teda žalobkyňa mala dokumenty so vzorkami podpisov, mala ich znalcovi predložiť. Je zarážajúce, že žalobkyňa sa v odvolaní domáha toho, že Mgr. Eva Forgácsová neposúdila podklad pri vypracovaní znaleckého posudku, ktorý mala žalobkyňa predložiť znalcovi až dňa 18.10.2022, teda takmer 4 mesiace po vypracovaní znaleckého posudku. Žalobkyňa sama na pojednávaní dňa 19.10.2022 potvrdila, že si otázku dokazovania rozmyslela a má záujem o súkromný znalecký posudok. Žalovaná vzniesla na danom pojednávaní námietku koncentrácie konania. Žalobkyňa mohla a mala predložiť súkromný znalecký posudok spolu s podanou žalobou, resp. v rámci svojej dupliky. Postup súdu bol zákonný, keď dňa 19.10.2022 ukončil dokazovanie, inak by žalobkyňa neskôr zrejme žiadala o vykonanie súkromného znaleckého posudku a na záver by jedna zo strán navrhla znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Nie je prípustné, aby v civilnom konaní, ktoré je prísne ovládané zásadou koncentrácie konania, žalobkyňa predkladala súkromný znalecký posudok po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby, resp. cca 3 mesiace po tom, ako mala možnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom a tiež po tom, ako mala možnosť na predchádzajúcom pojednávaní konfrontovať znalca. Žalobkyňa mala podľa čl. 8 CSP povinnosť predložiť súkromný znalecký posudok skôr, nič jej v tom nebránilo. Podanie návrhu takmer po dvoch rokoch sporu na poslednom pojednávaní považuje žalovaná za účelové, v snahe zdržovať súdne konanie. Súd neznemožnil žalobkyni uplatniť jej patriace právo – uplatňovať prostriedky procesného útoku, toto právo si žalobkyňa neuplatnila v súlade s CSP včas, a preto jej zaniklo. Súd postupoval zákonne, keď vypracovanie súkromného znaleckého posudku dňa 19.10.2022 nepripustil. Súkromný znalecký posudok predložený žalobkyňou je zmätočný, otázky ani nesmerujú k vyriešeniu predmetu sporu, teda že údajne mala žalovanú podpísať na dokumente práve žalobkyňa. Žalobkyňa namietala aj výsluch žalovanej v konaní, ktorý však bol vykonaný v súlade s § 195 ods. 3 CSP. Žalovaná v čase, kedy mal byť vykonaný jej výsluch žila v zahraničí, vychovávala ako matka samoživiteľka 2-ročného syna a navyše boli v každej krajine aplikované rôzne opatrenia proti šíreniu COVID – 19, čím bol sťažený príchod žalovanej na Slovensko. Spor so žalobkyňou stál žalovanú doteraz nemalé finančné prostriedky. Napriek tomu navrhla matke mimosúdnu dohodu, ktorá by jej umožnila nehnuteľnosť doživotne užívať, čo však žalobkyňa odmietla. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemá problém s bývaním, ide jej zrejme o to, aby mohla nehnuteľnosť neskôr prepísať svojej druhej dcére, a to na úkor žalovanej a jej syna. Žalovaná teda navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, odvolanie zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. K vyjadreniu žalovanej podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení v podstate uvádza rovnaké skutočnosti a námietky, ktoré tvrdila v priebehu konania v rámci procesnej obrany a žalobkyňa sa k nim už vyjadrovala. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že nepredloženie dokladov znalcovi včas má ísť na jej ťarchu. Znalkyňa všetky žalobkyňou predkladané písomnosti neprijala a sama následne žiadala predloženie ďalších nevyhnutných podkladov potrebných pre znalecké dokazovanie so súčinnosťou súdu, čo podporila aj samotná žalovaná, keď jej právny zástupca žiadal o poskytnutie súčinnosti súdom pri zabezpečení originálov písomností oficiálneho charakteru, na ktorých je podpis žalovanej (napr. žiadosti, podpisové vzory, návrhy, daňové priznania, záznamy uchádzačov o zamestnanie, lekárske správy, zmluvy o pripojení, doklady zo zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne a p.). V tomto smere súd návrhom nevyhovel. Pokiaľ ide o neunesenie
dôkazného bremena žalobkyňou, žalovaná iba opätovne potvrdzuje nepresvedčivé stanovisko, že „žalovaná pevne verí, že kúpnu zmluvu podpísala.“ Žalobkyňa na viacerých miestach uviedla príčiny, prečo podala žalobu po 11 rokoch. Strany konania si boli veľmi blízke, vzájomne si dôverovali. Žalobkyňa so súhlasom žalovanej vykonávala za ňu všetky potrebné úkony, pretože sa na Slovensku nezdržiavala. Jej snahou bolo vykonávať pre žalovanú všetko to pre ňu najlepšie. K zmene týchto vzťahov došlo až v roku 2020, žalovaná žalobkyňu úplne vymazala zo svojho života, má k nej výsostne negatívny vzťah, začala na Slovensku predávať nehnuteľnosti, ktoré nadobudla obdobne ako spornú nehnuteľnosť (a ona zostane bez obydlia), preto bola žaloba dôvodná. Rozhodla sa preto riešiť vec predmetnou žalobou dúfajúc, že žalovaná bude úprimná a pravdivo sa k veci vyjadrí. Žalobkyňa preto na odvolaní trvá.
10. K vyjadreniu žalobkyne podala žalovaná písomné vyjadrenie (duplika), v ktorom uviedla, že žalobkyňa sa snaží bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a právneho základu vyhnúť plateniu znaleckého vo výške 987,86 eura, na ktoré ju súd vo výroku III. rozsudku zaviazal. Súd na návrh žalobkyne nariadil vo veci znalecké dokazovanie, teda práve žalobkyňa zavinila trovy dôkazu – znalca. Žalovaná nerozumie, prečo žalobkyňa nesúhlasí a namieta, že zaplatenie trov dôkazu – znalca by malo ísť práve na ťarchu žalobkyne. Navyše v zmysle § 255 CSP a v súvislosti s rozsudkom, ktorým súd žalobu zamietol, súd správne priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň uložil priznané znalecké zaplatiť žalobkyni ako trovy dôkazov. Žalobkyňa sa určenia vlastníckeho práva domáha po viac ako 11 rokoch, pričom po takom dlhom čase už žalovaná nemá možnosť získať viac svojich podpisových vzorov z obdobia roku 2009. Znalecké dokazovanie bolo vykonané v súlade s právnymi predpismi SR a žalobkyňa mohla až do vypracovania znaleckého posudku predkladať akékoľvek dokumenty. Vzhľadom na to, že žalobkyňa po celý čas mala k dispozícii dokumenty potrebné k predloženiu znalkyni Mgr. Eve Forgácsovej v čase vypracovania znaleckého posudku tieto dokumenty napriek tomu znalkyni nepredložila, náhrada trov dôkazu – znalca je jednoznačne na ťarchu žalobkyne. Žalobkyňa opakovane tvrdí, že žalovaná vlastnoručne nepodpísala kúpnu zmluvu, hoc nemá dôkazy. Žalovaná má za to, že súd vydal správny a zákonný rozsudok. Žalobkyňa po viac ako 11 rokoch poukazujúc na vlastné (údajné) falšovanie podpisu – teda poukazujúc na vlastnú (údajnú) nepoctivosť, sa domáha nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalovaná v konaní potvrdila, že nehnuteľnosti kúpila. Na návrh žalobkyne bol vypracovaný znalecký posudok, pričom znalkyňa nevedela s istotou potvrdiť, že podpis na kúpnej zmluve patrí žalovanej - avšak znalecký posudok ani nevyvrátil to, že by podpis na kúpnej zmluve žalovanej nepatril, a teda tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe neboli preukázané, naopak boli preukázané tvrdenia žalovanej. Žalobkyňa zjavne taktizovala, keď po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby až na poslednom súdnom pojednávaní dňa 19.10.2022 strategicky navrhla vykonanie súkromného znaleckého posudku, na čo súd reagoval správnym a zákonným postupom a v zmysle vznesenej námietky koncentrácie konania tento návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu zamietol. Iný postup by viedol k nedôvodným prieťahom súdneho konania a porušeniu zásady hospodárnosti. Mimosúdnu dohodu žalobkyňa odmietla. Žalovaná preto navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
11. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a g/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu
žalobkyne domáhajúcej sa určenia vlastníckeho práva z dôvodu absolútnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy v celom rozsahu zamietol.
14. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil predovšetkým na skutkovom závere, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že kúpnu zmluvu o prevode predmetnej nehnuteľnosti podpísala žalobkyňa nielen ako predávajúca, ale aj na strane kupujúcej žalovanej, pričom jej podpis sfalšovala. Súd uviedol, že v konaní vykonané znalecké dokazovanie nepotvrdilo jednoznačne, že podpis na danej zmluve nepatrí žalovanej, preto súd žalobu zamietol. K ďalším dôkazom, ktoré boli navrhované žalobkyňou v spore uviedol, že návrh na doplnenie dokazovania súkromným znaleckým posudkom a sprístupnenie dokumentov polície a zdravotnej poisťovne (ktoré napr. disponujú žiadosťami žalovanej o vydanie občianskeho preukazu, vodičského preukazu a pod.) žalobkyňa neuplatnila včas, t. j. buď už pri podaní žaloby, alebo v čase predkladania porovnávacích materiálov znalkyni a ďalej jej návrhy na výsluchy svedkov – sestry žalovanej a svedka, ktorý mal uzavrieť inú zmluvu so žalovanou, nepovažoval za podstatné, pokiaľ ide o preukázanie spornosti podpisu žalovanej na skúmaných dokumentoch.
15. Žalobkyňa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v podanom odvolaní nesúhlasila a predovšetkým namietala, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Dôvodila tým, že ak súd odmietol vykonať ňou navrhované dôkazy, ktoré boli potrebné pre náležité objasnenie veci, pričom toto svoje rozhodnutie ani neodôvodnil, odňal žalobkyni jej procesné práva, a teda zistený skutkový stav neobstojí. Žalobkyňa pritom mala za to, že tieto dôkazy navrhla včas, do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Podľa žalobkyne výsledok znaleckého dokazovania, ktoré jednoznačne nepotvrdilo ani nevyvrátilo, či podpis na zmluve patrí žalovanej, nie je dostatočným pre záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania sa preto žalobkyňa snažila o zabezpečenie ďalších dôkazov. Na to bolo potrebné zabezpečiť ďalšie ukážky podpisov žalovanej zo sporného obdobia. Ustanovená znalkyňa pritom súd požiadala o súčinnosť aj pri zadovážení podpisov z objektívnych zdrojov (na písomnostiach oficiálneho charakteru - rôzne zmluvy, žiadosti, podpisové vzory z banky, pracovné zmluvy, živnostenské listy, daňové priznania, lekárske správy, zmluvy o pripojení - napr. Orange Slovensko a.s. a pod.) t.j. písomností, ktoré účastníci konania nemajú možnosť predložiť na skúmanie a zhodný návrh, čo týka žiadosti o súčinnosť súdu, predložil aj právny zástupca žalovanej. Súd na tieto žiadosti nereagoval a v dôvodoch napadnutého rozsudku sa o tom ani len nezmienil. Žalobkyňa dôvodila, že na poslednom pojednávaní predložila ďalšie vzorky písma žalovanej, ktoré doma dodatočne našla a navrhla dokazovanie doplniť o kontrolné odborné vyjadrenie znalkyňou Mgr. Renátou Pavlíkovou, ktorú medzitým oslovila a vyžiadať potrebné ukážky podpisov žalovanej od iných orgánov. Predtým tiež navrhovala výsluch svedka H. I. J. Csc. z Dunajskej Stredy ohľadom skutočnosti, že v rovnakom čase, ako bola uzavretá sporná zmluva, žalobkyňa rovnakým spôsobom postupovala pri kúpnej zmluve z 12.5.2009 s uvedeným svedkom, kedy žalobkyňa rovnako kúpnu zmluvu podpísala za žalovanú na strane kupujúcej, čo svedok mohol potvrdiť. Okrem toho žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedkyňu C. B., ktorá mohla potvrdiť okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu spornej zmluvy, ako aj to, že žalovaná v kritickom čase nebola na Slovensku. Súd však tieto dôkazy nevykonal, pričom navrhovaní svedkovia mohli vniesť k spornosti podpisu nové skutočnosti. Návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania boli reakciou na znalecký posudok. Pri podaní žaloby, ani pri predkladaní porovnávacích materiálov, sa takáto potreba nejavila.
16. Skutočnosť falzifikácie podpisu osoby na súkromnej listine, je zložitou odbornou otázkou, ktorá spravidla vyžaduje znalecké dokazovanie, ako to bolo aj v danom prejednávanom prípade. Takéto znalecké dokazovanie nemožno nahradiť iným dôkazom, i keď je samozrejme toto dokazovanie namieste vykonať až po zhromaždení všetkých iných podkladov, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci. Iné návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania však súd prvej inštancie v danej veci zamietol (výsluchy svedkov).
17. V danom prípade súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že podpis žalovanej na kúpnej zmluve sfalšovala, na tom, že túto skutočnosť vykonané znalecké dokazovanie jednoznačne nepotvrdilo. Ďalšie žalobkyňou navrhované dokazovanie súd nepripustil (súkromný znalecký posudok).
18. Zo znaleckého posudku č. 8/2022 zo dňa 28.6.2022 znalkyne z odboru písmoznalectvo, Mgr. Evy Forgácsovej vyplýva, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, ani vylúčiť, že sporný podpis na kúpnej zmluve zo dňa 5.5.2009 je vlastnoručným podpisom žalovanej. Na pojednávaní dňa 3.10.2022 pri výsluchu znalkyňa uviedla, že nemala k dispozícii celkom vyhovujúci porovnávací materiál, nakoľko mala iba 5 ukážkových podpisov žalovanej a z toho iba jeden podpis z obdobia sporného podpisu. Žalobkyňa už na tomto pojednávaní uviedla, že má k dispozícii ďalšiu listinu s porovnávacím podpisom žalovanej, a to plnomocenstvo, ktoré žalovaná podpisovala v zahraničí v predmetnom období, žiadala, aby sa znalkyňa vyjadrila k prípadnému doplneniu porovnávacích podpisov na ďalších listinách a trvala na výsluchu ňou navrhnutých svedkov (H. I. J. a C. B.). Súd pojednávanie dňa 3.10.2022 odročil bez vyhlásenia dokazovania za skončené. Žalobkyňa ešte pred nasledujúcim posledným pojednávaním konaným dňa 19.10.2022 zabezpečila čestné vyhlásenie H. I. J. a obrátila sa na znalkyňu Mgr. Renátu Pavlíkovú, za účelom podania odborného vyjadrenia. Na poslednom pojednávaní dňa 19.10.2022 uviedla, že navrhuje doplnenie dokazovania súkromným znaleckým posudkom, nakoľko predchádzajúca znalkyňa nevyužila všetky možnosti na získanie porovnávacieho materiálu, ktorý by bolo možné získať napr. zo žiadostí o získanie občianskeho preukazu, vodičského preukazu, pasu, či z dokladov u zdravotnej poisťovni a tiež, že žalobkyňa má k dispozícii ďalší nájdený porovnávací materiál. Súd však doplnenie dokazovania nepripustil a vyhlásil ho za skončené, na základe čoho vyhlásil napadnutý rozsudok, v ktorom nevykonanie žalobkyňou navrhnutých dôkazov odôvodnil ich neskorým návrhom a neúčelnosťou.
19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie tak pokiaľ ide o zamietnutie návrhov žalobkyne na doplnenie dokazovania, ako aj vo veci samej dostatočne neodôvodnil, pretože vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo svoje závery nevysvetlil.
20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie predovšetkým absentuje akékoľvek právne posúdenie veci. Iba samotná citácia ust. § 34 a § 40 ods. 3 OZ dostatočným právnym posúdením veci nie je, pretože absentuje vyjadrenie súdu prvej inštancie prečo práve predmetné právne normy považoval za potrebné na danú vec použiť, ako uvedené ustanovenia vykladá a ako ich na danú vec aplikuje. Žiada sa dodať, že strany v spore uvádzali rôzne právne posúdenia ohľadom absolútnej alebo relatívnej neplatnosti právneho úkonu, vznášali námietky ohľadom vydržania, resp. premlčania práva, ku ktorým sa súd prvej inštancie nijako nevyjadril. Odvolaciemu súdu sa tak javí, že súd prvej inštancie v podstate bez právneho posúdenia veci, pristúpil hneď k dokazovaniu a zisťovaniu skutkového stavu veci. Tým v podstate znemožnil nielen odvolaciemu súdu, ale aj sporovým stranám, preskúmať jeho právne úvahy vo veci a tieto podrobiť prípadnej polemike. Vzhľadom na absenciu právneho posúdenia veci, odvolaciemu súdu nezostávalo iné, len sa v súlade s ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP, t. j. viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, zaoberať len námietkami žalobkyne vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie.
21. Tu je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol pre neunesenie dôkazného bremena po tom, čo jej návrhy na doplnenie dokazovania zamietol (resp. nepripustil), a to za situácie, kedy vykonané znalecké dokazovanie pre nedostatok podkladov, nedokázalo zodpovedať podstatnú odbornú otázku ohľadom pravosti podpisu žalovanej na kúpnej zmluve zo dňa 27.4.2009.
22. Vady v skutkových zisteniach súdu môžu spočívať (okrem nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov) aj v chybnom vyhodnotení dôvodnosti návrhov na vykonanie dôkazov. Vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je nevyhnutne úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
23. Znalecké dokazovanie v predmetnej veci nedospelo k žiadnemu použiteľnému záveru, a to pre nedostatok porovnávacieho materiálu. Zo spisu je zrejmé, že znalkyňa opakovanie žiadala súd o súčinnosť, pokiaľ ide o jeho zadováženie, a to prípismi z 31.1.2022 (č. l. 408 spisu), zo dňa 8.4.2022 (č. l. 441 spisu) a zo dňa 17.5.2022 (č. l. 502 spisu), keď od súdu požadovala zadováženie aj takých listín, ktoré strany nemajú možnosť predložiť na skúmanie, teda písomnosti oficiálneho charakteru – rôzne zmluvy, žiadosti, podpisové vzory z banky, pracovné zmluvy, živnostenské listy, daňové priznania, záznamy uchádzača o zamestnanie, lekárske správy, zmluvy o pripojení a pod.
Súd však v tomto smere súčinnosť znalkyni vôbec neposkytol a odkázal ju na sporové strany. Tu je však potrebné uviesť, že od žalobkyne spravodlivo nie je možné požadovať, aby len ona predložila dostatok porovnávacieho materiálu – dokumentov s originálmi podpisov žalovanej z obdobia roku 2009, pretože nimi nedisponuje a tiež vzhľadom na logicky protichodný záujem žalovanej na ich poskytnutí, preto poskytnutie súčinnosti znalkyni súdom bolo v danom prípade namieste. Súd však nielenže neuviedol, prečo túto súčinnosť neposkytol, ale v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že prípadné sprístupnenie dokumentov od polície (žiadosti o vydanie občianskeho, vodičského preukazu alebo pasu) či zdravotnej poisťovne nepripustil, pretože ich mala zabezpečiť žalobkyňa už pri podaní žaloby alebo pri predkladaní porovnávacích materiálov znalkyni, resp. preto, že ich nepovažoval za účelné. Tu však súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ strane súčinnosť neposkytol a na základe toho jej žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Rovnako zamietol aj návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania predložením súkromného znaleckého posudku. Uviedol, že tieto dôkazy – súkromný znalecký posudok, či porovnávací materiál, mala žalobkyňa predložiť už skôr – v čase podania žaloby. Žalobkyňa však nemohla predložiť súkromný znalecký posudok spolu so žalobou, pretože na vypracovanie znaleckého posudku z odboru písmoznalectva sa vyžaduje súčinnosť žalovanej – teda aby poskytla tak porovnávací materiál zo sporného obdobia, ako aj vykonala aktuálne skúšky písma. To je však možné zabezpečiť od žalovanej iba prostredníctvom súdu. Takisto súd neuviedol, prečo nepovažoval za potrebné výsluch žalobkyňou navrhovaných svedkov, keď jeho konštatovanie o neúčelnosti ich výsluchu je iba všeobecné. Žalobkyňa pritom na poslednom pojednávaní, teda po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku Mgr. Forgácsovej, ktorá nedospela k relevantnému záveru pre nedostatok materiálov, uvádzala, že má k dispozícii ďalší porovnávací materiál, žiadala, aby súd poskytol súčinnosť a zabezpečil ďalší materiál od konkrétnych úradov a inštitúcií a navrhovala doplnenie dokazovania súkromným znaleckým posudkom, ktorý mienila predložiť a k okolnostiam podpisu predmetnej zmluvy navrhovala výsluch svedkov.
24. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaného dokazovania nemožno bezpečne ustáliť, je podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09, porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
25. Súd prvej inštancie sa v predmetnej veci nevykonaním žalobkyňou navrhovaného dokazovania dopustil vád vo svojich skutkových zisteniach, keď predovšetkým v dôsledku absencie právneho posúdenia veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré nevykonanie dôkazov náležitým spôsobom, so zreteľom na skutkové okolnosti danej právnej veci, ani neodôvodnil.
26. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Civilný sporový poriadok upravuje v ustanovení § 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Treba tiež vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v čl. 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia. Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006).
27. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil.
28. Súd prvej inštancie vo vzájomných súvislostiach ani neposúdil všetky zistené skutkové okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy dňa 27.4.2009 a tieto náležite nevyhodnotil. Vzhľadom na nejednoznačný záver v konaní vypracovaného znaleckého posudku, ktorého jedným z dôvodov bola aj nesúčinnosť súdu pri zabezpečovaní podkladového materiálu, pokiaľ žalobkyňa podala návrh na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, či už doplnením posudku Mgr. Forgácsovej po zabezpečení ďalších podkladov, alebo predložením nového súkromného znaleckého posudku, na zodpovedanie otázky pravosti podpisu žalovanej na kúpnej zmluve, bol tento jej návrh dôvodným (nakoľko bol reakciou na nepreukazný výsledok znaleckého dokazovania) a pokiaľ súd prvej inštancie tento jej návrh bez ďalšieho nepripustil a na základe toho žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol a svoje rozhodnutie ani náležite neodôvodnil, čo do právneho posúdenia veci a dôvodov, pre ktoré navrhované dokazovanie nevykonal, dopustil sa nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, kedy za takejto situácie nie je ani možné požadovať od odvolacieho súdu, aby vykonával chýbajúce dokazovanie, pretože by to pre vec nebolo účelné (vzhľadom na náročnosť a zdĺhavosť znaleckého dokazovania a následného vyhodnocovania zisteného skutkového stavu veci).
29. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušil (t. j. aj v závislých výrokoch II. a III. o trovách konania a znaleckom) a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude vec náležite právne posúdiť, predovšetkým sa náležite právne vysporiadať s otázkou, aký vplyv má podpísanie zmluvy žalobkyňou za žalovanú ako kupujúcu jej menom na platnosť predmetnej kúpnej zmluvy, na základe aplikovaného právneho posúdenia veci, riadne v súlade s platnou procesnou normou vykonať všetky pre vec relevantné navrhované dôkazy (pričom stranám, resp. znalcom súd prípadne poskytne súčinnosť potrebnú na zadováženie potrebného porovnávacieho materiálu); skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť a potom vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
- 2 -
23Co/41/2023-
2220203516
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).