Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: I. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. XXX, zastúpenej Mgr. Petrom Kupkom, advokátom, so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: T. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. XXX, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Halagan s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. augusta 2018, č. k. - 264, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť oplotenie z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, H. X., H. L., A.. Ú.. L., V., X.. Č.. XXXX/X, výmera 1530 m2, parcela registra „C“. Ďalej žalovanému uložil povinnosť na vlastné náklady vypratať predmetnú nehnuteľnosť, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak podľa , , , , s odôvodnením, že žalobca (pôvodne P. Q.) sa ako vlastník pozemku par. č. XXXX/X, vinice o výmere 1530 m2, vedeného na LV č. XXXX, H. X., H. L., A.. Ú.I.. L., domáhal v zmysle a poskytnutia súdnej ochrany pred neoprávneným zásahom žalovaného, spočívajúcim v užívaní časti tohto jeho pozemku, vrátane stavieb murovaného oplotenia a altánku (ako hnuteľnej veci) vo vlastníctve žalovaného, a to odstránením oplotenia a altánku z jeho pozemku, teda procesne správne formulovaným žalobným petitom na vypratanie. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že časť o výmere cca. 102 m2 (podľa žalovaným predloženého geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 07.05. 2015) z pozemku parc. č. XXXX/X, vinica o výmere 1530 m2, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne titulom dedenia, je dlhodobo žalovaným a jeho právnymi predchodcami fakticky a bezodplatne užívaná, dokonca dlhodobo bez možnosti akéhokoľvek prístupu žalobcu a jeho právnych predchodcov k svojmu vlastníctvu (a nielen táto časť, ale aj časť o výmere ďalších 16 m2 pôvodne uceleného pozemkovoknižného pozemku č. XXXX, zastavaného časťou rodinného domu právnymi predchodcami žalovaného, čo však nebolo predmetom sporu. Ďalej mal za preukázané, že faktické užívanie časti pozemku vo vlastníctve žalobkyne žalovaným, ako aj jeho právnymi predchodcami je neoprávnené, pričom žalovaným v konaní nebol preukázaný opak v zmysle, podľa názoru súdu, účelového tvrdenia o udelení neurčitého ústneho súhlasu právnym predchodcom žalobcu O.H. Q. jeho právnym predchodcom v minulosti; a aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z aktuálneho LV č. XXXX pre A.. Ú.. L., ako aj z predložených listinných dôkazov samotného žalovaného. Bolo preto preukázané splnenie všetkých predpokladov pre úspešné uplatnenie práva na ochranu vlastníctva žalobkyne. Z hľadiska budúcej materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia žalobný petit, a teda aj uložená žalovanému

povinnosť na vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne korešponduje s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, čo v praxi znamená, že žalovaný bude povinný z označeného pozemku na vlastné náklady odstrániť nielen vo výroku označené oplotenie (múr), ale aj veci, ktoré mu patria (prípadne aj príslušníkom jeho rodiny, ak sa tam také veci nachádzajú, ako aj veci patriace tretej osobe), v tomto prípade o.i. aj traktor (v čase ohliadky sa tam nachádzajúci) aj sporný altánok, o ktorom sám v konaní pred súdom vyhlásil, že mu patrí a aj ho užíva od doby nadobudnutia nehnuteľnosti darom od rodičov. Neskoršie tvrdenie žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k altánku (on ho nevybudoval, altánok nebol uvedený v darovacej zmluve, a teda ho nenadobudol darom od rodičov, nie je jeho vlastníctvom) vyhodnotil ako účelové. Rovnako tak uložená povinnosť zahŕňa podľa Exekučného zákona opustiť (neužívať) doposiaľ užívanú časť pozemku (cca 102 m2) vo vlastníctve žalobkyne, žalovaným, ako aj všetkými, ktorí s jeho súhlasom túto časť pozemku užívali, zdržiavali sa tam a pod. Pokiaľ obrana žalovaného spočívala v požiadavke vo vzťahu k oploteniu usporiadať pomery inak a zriadiť vecné bremeno z dôvodov, že existujúci stav nezavinil ani žalobca, ani žalovaný, ale ich právni predchodcovia, že plot je tam postavený už 35 rokov, že zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že jej právni predchodcovia vyzývali na jeho odstránenie a že odstránenie stavby oplotenia by bolo neúčelné z hľadiska účelu, za akým bol plot postavený, teda ochrane rodinného domu žalovaného pred povodňami, čo aj preukázal znaleckým posudkom, že plot bol za týmto účelom postavený, uviedol, že je postačujúce, ak ide o stavbu v zmysle , teda, že plot je spojený so zemou pevným základom, čo tvrdil v konaní sám žalovaný, že plot má betónové základy. Poukázal na to, že v prípade aplikácie ide z procesného hľadiska o konanie zmysle C.s.p, čo znamená, že súd je povinný zachovať zákonom stanovené poradie usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby. Vychádzal z toho, že stavba plotu, vlastnícky patriaca žalovanému, je postavená na pozemku žalobkyne. V tejto súvislosti žalovaný pozemok žalobkyne užíva, avšak nielen plotom zastavanú časť, ale aj časť plochy samotného pozemku o výmere cca. 102 m2 ako dvor, pričom správnosť tohto skutkového zistenia žiadna zo strán spolu v konaní nespochybňovala. Keďže stavba oplotenia žalovaného je postavená na pozemku žalobkyne bez právneho dôvodu, je potrebné ju považovať za stavbu neoprávnenú. Uviedol, že v konaní podľa má súd povinnosť návrhu na odstránenie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku vyhovieť a iba ak by odstránenie stavby nebolo účelné, má súd povinnosť prikázať stavbu vlastníkovi pozemku, ak s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa právneho názoru NS SR, uvedeného v rozsudku sp. zn. zo dňa 23.04.2004, pod pojmom účelnosť, je potrebné skúmať technickú možnosť odstránenia cudzej stavby. Z hľadiska „technickej možnosti“ odstránenia oplotenia aj z laického pohľadu bolo možné vyvodenie záveru, že z technickej stránky, keďže oplotenie nijak s inými stavbami bezprostredne nesúvisí, nie je prípadne oporným múrom a pod., niet žiadnej technickej prekážky pre jeho odstránenie. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na príslušnú judikatúru, podľa ktorej „Účelnosť odstránenia neoprávnene postavenej stavby je potrebné tiež hodnotiť objektívne, t.j. s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahe každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať tiež na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi ( Obč. zákonníka). Prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, či vlastník stavby aj jeho rodina v stavbe bývajú, alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, či stavebník vedel, že stavia na cudzom pozemku, alebo naopak, či staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až dodatočne na základe geodetického zamerania a podľa vykonanej opravy zistil opak. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby, tiež prihliadnuť k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie“ (rozsudok NS ČR sp. zn. ., R 23/2003, obdobne aj rozsudok NS ČR sp. zn. )“. Ujma, ktorá vlastníkovi pozemku umiestnením neoprávnenej stavby vzniká, je zásadnou okolnosťou, ktorú treba pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe vziať do úvahy, súd nemôže tvrdenia vlastníka pozemku o povahe a rozsahu ujmy opomenúť. Tiež otázka, či vlastník pozemku prejavil so stavbou včas súhlas, je pre rozhodnutie o neoprávnenej stavbe zásadné“ (NS ČR ). S poukazom na základné zásady a povinnosť súdu posúdiť vec spravodlivo tak, aby výkon práv a povinností bol v súlade so zdravým rozumom, dobrými mravmi a slušnosťou (nález ÚS SR ), dospel k záveru, že obrane žalovaného nemožno priznať úspech v zmysle postupu podľa , vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že právni predchodcovia žalovaného už pri výstavbe rodinného domu porušili podmienky stavebného povolenia z roku 1979, v zmysle ktorého mal byť už samotný rodinný dom súp. č. XXX postavený 3,2 m od hranice pozemku parc. č. XXXX vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne, pričom stavba

rodinného domu neoprávnene zasiahla už v tom čase do pozemku právnych predchodcov žalobkyne niekoľko metrov (plošne vyjadrené 16 m2 ) a sporné oplotenie, podľa žalovaného vybudované v čase kolaudácie rodinného domu (1982), bolo dokonca posunuté od rodinného domu do pozemku právnych predchodcov žalobkyne niekoľko ďalších metrov tak, že vytvára dokonca plochu „dvora“ využiteľnú dokonca na parkovanie motorových vozidiel, o čom svedčí aj v predmetnom oplotení vybudovaná brána pre vjazd. Jediným možným „ospravedlniteľným omylom“, ak by nebolo na mieste vyhodnotiť to ako účelové a vedomé konanie v čase totalitného režimu za neexistencie súkromného vlastníctva pôdy a jeho právnej ochrany, mohla byť skutočnosť, že susediaci pozemok par. č. XXXX/X vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu bola vinica a ako sa vyjadril žalovaný, bola v užívaní poľnohospodárskeho družstva, ktoré s tým údajne malo súhlasiť. Na druhej strane skutočnosť, že v minulosti išlo o vinicu, situovanú na okraji obce a v užívaní družstva, teda bez hospodárskeho významu v tom čase pre jeho vlastníka, vyhodnotil v prospech žalobcu, pokiaľ išlo o jeho prípadnú ne/vedomosť o postavení neoprávnenej stavby na jeho pozemku a jeho nečinnosť voči stavebníkovi, keďže nebolo žalobkyňou preukázané jeho tvrdenie o tom, že jeho právni predchodcovia voči právnym predchodcom žalovaného namietali neoprávnenú stavbu na ich pozemku. V prospech žalobkyne vyhodnotila aj tú skutočnosť, že žalovaní, ani členovia jeho rodiny, „nebývajú“ v neoprávnenej stavbe, táto slúži na vymedzenie / oddelenie / funkčného celku / dom dvor, záhrada /, užívaného žalovaným a jeho rodiny, od okolia. Obranu žalovaného, týkajúcu sa hospodárskeho významu oplotenia pre jeho rodinný dom, vyhodnotil ako účelovú a nepreukázanú, keď sa stotožnil s dôvodmi uvádzanými žalobkyňou, a to, že ani prípadne údajné ohrozenie rodinného domu žalovaného vodou ho neoprávňuje k udržiavaniu neoprávneného zásahu do vlastníckych práv žalobcu cez ponechanie oplotenia; žalovaný má možnosť urobiť opatrenia na odvrátenie prípadného ohrozenia svojho rodinného domu stavebnými úpravami na ňom; ponechanie oplotenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne by bolo v rozpore s dobrými mravmi a žalobkyňa by bola naďalej neprípustne obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva; existencia oplotenia nie je nevyhnutná ani účelná; znalec vzhľadom na znalecké odvetvie a odbory, pre ktoré je zapísaný v zozname znalcov, nie je oprávnený posudzovať otázku, či oplotenie môže účinne zabrániť prípadnému ohrozeniu rodinného domu vodou v prípade dažďov a snehu zo susedných pozemkov, k čomu je oprávnený iba znalec z odboru pozemné stavby a zo súkromno-znaleckého posudku tiež nevyplýva, že by sa znalec zaoberal parametrami oplotenia, či svojimi vlastnosťami je vôbec spôsobilé účinne zabrániť ohrozeniu rodinného domu povrchovým odtokom vody. Ďalej uviedol, že oplotenie pozemku žalobcu spôsobuje neoprávnený zásah do vlastníctva žalobcu nielen samotným oplotením, ale znemožňuje mu užívať jeho pozemok v rozsahu cca. 102 m2 plochy, ktorá je pre neho v dôsledku neoprávnenej stavby dlhodobo zneprístupnená, naopak tvorí s pozemkami žalovaného a rodinným domom celkovo jeden funkčný celok, pričom veľkosť pozemkov žalovaného, vrátane zastavaného rodinným domom, žalovanému a členom jeho rodiny poskytujú dostatočný komfort bývania aj relaxu. Na druhej strane hospodárska využiteľnosť pozemku žalobcu je v dôsledku neoprávnenej stavby významne znížená ako vyplýva aj zo súkromno-znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Ladislava Augustiniča, podľa ktorého plánované vecné bremeno znižuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Na základe uvedeného posúdenia v súlade s považoval za spravodlivé riešenie danej situácie uložením povinnosti žalovanému odstrániť dlhotrvajúci a spoločensky nežiaduci protiprávny stav odstránením neoprávnenej stavby oplotenia z pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Zohľadnil pri tom aj tú skutočnosť, v prospech žalobkyne, že sa súdnou cestou nedomáhala aj odstránenia časti rodinného domu žalovaného, taktiež stojacej na jej pozemku, v rozsahu 16 m2, ako neoprávnenej stavby, ktoré by vzhľadom na to, že slúži na účely bývania žalovaného aj jeho rodiny, bolo možné vyhodnotiť ako neúčelné, s veľkou a neprimeranou hospodárskou stratou pre žalovaného. Podľa , vety prvej uložil žalovanému splniť uloženú povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na povahu a charakter uloženej povinnosti. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a zriadiť vecné bremeno v zmysle jeho návrhu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom konanie má aj iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Výrok rozsudku, ktorým mu súd uložil na vlastné náklady vypratať predmetnú nehnuteľnosť, považuje za neurčitý a nevykonateľný, pretože vo výroku nie je uvedené, aké konkrétne hnuteľné veci má povinnosť vypratať. Pokiaľ žalobca žiadal odstrániť z nehnuteľnosti altánok, namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že predmetný altánok postavil jeho otec a tento altánok na žalovaného nebol prevedený darovacou zmluvou, ktorou nadobudol nehnuteľnosti od svojich rodičov a nebol ani prejednaný v dedičskom konaní po jeho otcovi, a teda altánok zostal

vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného L. G.. Súd prvej inštancie túto skutočnosť nebral do úvahy. Ďalej namietal, že na odstránenie oplotenia z nehnuteľnosti žalobcu nie je možná aplikácia ust. , ktoré aplikoval súd prvej inštancie. Osobitné prípady vlastníckych žalôb, v ktorých sa rieši situácia, ak niekto, kto nie je oprávnený, postaví stavbu na cudzom pozemku, upravuje ustanovenie , ktoré ponúka viac možností ako riešiť právne posúdenie neoprávnenej stavby, a to z dôvodu, že stavbou obvykle vznikne trvalá hodnota, ktorá má povahu nehnuteľnosti, ktorej odstránenie za každú cenu by nebolo spravodlivým riešením. Ďalej s poukazom na , a Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) uviedol, že z obhliadky na mieste samom mal súd za preukázané, že oplotenie, ktoré žiada žalobca odstrániť, je murované, postavené na betónovom základe, a je teda stavbou. Túto stavbu žalovaný nadobudol darovacou zmluvou od svojich rodičov; nepostavil ju teda žalovaný, ale postavil ju právny predchodca žalovaného L. G., a keďže žalobca tvrdil, že stavba bola postavená bez akéhokoľvek právneho titulu, neoprávnene, teda bez súhlasu právneho predchodcu žalobcu, je teda stavbou neoprávnenou a súd mal na daný prípad aplikovať ust. namiesto Obč. zákonníka. Stavbu oplotenia realizoval jeho otec na pozemku, ktorý bol v tom období v užívaní JRD ako vinica a dôvodom postavenia predmetného oplotenia bola ochrana pred povodňami spôsobenými povrchovými vodami v prípade dažďov a topenia sa snehov zo susedných pozemkov. Ďalej poukázal na závery ním predloženého súkromného znaleckého posudku, podľa ktorého analyzované geomorfologické pomery lokality ukázali, že celková plocha, na ktorej sa vytvára povrchový odtok predstavujúci potenciálnu hrozbu záplavy rodinného domu žalovaného a odstránením plotu hrozí, že dôjde k ohrozeniu rodinného domu. Týmto znaleckým posudkom žalovaný preukázal účel oplotenia postaveného jeho právnym predchodcom na parcele žalobkyne a zároveň tým bolo preukázané, že odstránenie tohto oplotenia by nebolo účelné. Odstránenie stavby oplotenia by nebolo účelné aj vzhľadom na umiestnenie jeho rodinného domu priamo na hranici pozemku žalobcu tak, že čiastočne zasahuje do pozemku žalobcu aj časť rodinného domu žalovaného, a teda žalovaný by v prípade odstránenia plotu nemal inú technickú možnosť ochrany rodinného domu pred prívalovými dažďami z okolitých pozemkov. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že pod pojmom účelnosť sa myslí „len technická možnosť“ odstránenia stavby na cudzom pozemku. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého považoval za spravodlivé riešenie danej situácie uložením povinnosti žalovanému odstrániť neoprávnenú stavbu oplotenia z pozemku žalobkyne, a to s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že právni predchodcovia žalovaného už pri výstavbe rodinného domu porušili podmienky stavebného povolenia z roku 1979, keď v rozpore so stavebným povolením neoprávnene zasiahli už v tom čase do pozemku právnych predchodcov žalobkyne niekoľko metrov a oplotenie bolo dokonca posunuté od rodinného domu do pozemku právnych predchodcov žalobkyne niekoľko ďalších metrov. Poukázal na to, že stavbu oplotenia nadobudol od svojho otca a matky darovacou zmluvou dňa 20.05.2005 a nemohol teda konať v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že pri nadobudnutí oplotenia bol dobromyseľný, mal od svojho otca informácie, že s výstavbou oplotenia súhlasil vtedajší vlastník parc. č. XXXX O. Q., pričom nemal dôvod neveriť svojmu otcovi a až v roku 2013 sa dozvedel od právnych nástupcov pôvodného vlastníka, že pôvodný vlastník tento súhlas na výstavbu oplotenia nedal. I keď pôvodný vlastník pozemku O. Q., následne P. Q. vedeli, že na ich parcele je postavené oplotenie od roku 1982, pôvodný žalobca P. Q. vyzval žalovaného na odstránenie oplotenia až v roku 2013, teda viac ako 30 rokov po postavení oplotenia. Otec žalovaného nebol nikdy vyzvaný na odstránenie oplotenia a žalovaný až 8 rokov po nadobudnutí vlastníckeho práva k oploteniu, teda aj pôvodný žalobca napriek tomu, že vedel, že stavba je podľa neho nedovolená, akceptoval 8 rokov protiprávny stav, a preto žalovaný odmieta, aby sa jeho konanie kvalifikovalo ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa Obč. zákonníka. Vzhľadom na to, že bol pri nadobúdaní stavby oplotenia dobromyseľný a pôvodný žalobca, aj jeho právni predchodcovia túto stavbu strpeli, hoci o nej vedeli, je podľa jeho názoru spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby súd usporiadal pomery ku stavbe zriadením vecného bremena obmedzeného na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu v zmysle znaleckého posudku. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom je postavené oplotenie a umiestnený altánok, ktorých vlastníkom je žalovaný, pričom stavba oplotenia aj altánok sú umiestnené na tomto pozemku bez jej súhlasu alebo akéhokoľvek iného právneho titulu, a teda neoprávnene. Pokiaľ žalovaný spochybňuje svoje vlastnícke právo k altánku, poukázala na jeho tvrdenie na súdnom pojednávaní dňa 18.01.2018, na ktorom uviedol, že dom, altánok a múr - oplotenie nadobudol od rodičov darovacou zmluvou v roku 2005. Poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd v bode 54. vysvetľuje, že oplotenie je neoprávnenou stavbou na

pozemku žalobkyne a v nadväznosti na to odkazuje na . Výrok rozsudku o povinnosti vypratať nehnuteľnosť je vykonateľný v súlade so súdnou praxou aj bez špecifikácie konkrétnych hnuteľných veci, ktoré majú byť odstránené z pozemku. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených v celom rozsahu. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa po zmene petitu žaloby domáhala proti žalovanému vypratania jej pozemku a odstránenia oplotenia z tohto pozemku; ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností, ktoré uviedol na svoju obranu. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z a jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ust. a , , , ako aj a dospel k správnym záverom, že žalobkyňa preukázala splnenie všetkých predpokladov pre úspešne uplatnenie práva na ochranu jej vlastníctva, keď v konaní bolo preukázané, že časť pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je dlhodobo žalovaným a jeho právnymi predchodcami fakticky a bezodplatne užívaná, dokonca dlhodobo bez možnosti akéhokoľvek prístupu žalobkyni k jej vlastníctvu, faktické užívanie časti pozemku vo vlastníctve žalobkyne žalovaným je neoprávnené a z predložených listinných dôkazov vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobkyne v konaní a taktiež, že stavbu plotu vlastnícky patriacu žalovanému, postavenú na pozemku žalobkyne, je potrebné považovať za stavbu neoprávnenú, ktorá s inými stavbami bezprostredne nesúvisí a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nemožno priznať úspech obrane žalovaného v zmysle postupu súdu podľa a za spravodlivé riešenie v súlade s je potrebné považovať uloženie povinnosti žalovanému odstrániť neoprávnenú stavbu oplotenia z pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe súd prvej inštancie náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi s odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. 7. Žalovaný vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasnené cez skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bolo ustálené súdom prvej inštancie, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. 8. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v celom rozsahu a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok žalovaného. 9. Žalobkyňa sa v konaní domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX /. X pred neoprávneným zásahom žalovaného, spočívajúcim v užívaní časti tohto jej pozemku, spolu s altánkom ako hnuteľnou vecou a murovaným oplotením ako stavbou, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a nachádzajú sa na časti predmetného pozemku žalobkyne. Správne preto súd prvej inštancie posúdil žalobkyňou uplatnený nárok podľa , upravujúci nárok vlastníka na súdnu ochranu, ktorú možno podľa uvedeného ustanovenia realizovať žalobou na vydanie veci

alebo žalobou zapieracou, pričom žalobou na vydanie veci sa môže vlastník domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v prípade, ak iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a odmieta mu ju vydať, avšak pokiaľ ide o nehnuteľnosť, za účelom zabezpečenia vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, je potrebné v zmysle judikatúry, na ktorú správne poukázal aj súd prvej inštancie, výrok rozsudku, a teda aj petit žaloby správne formulovať na vypratanie, a nie na vydanie nehnuteľnosti. Pasívne legitimovaným v konaní o žalobe na vydanie veci, a teda aj o žalobe na vypratanie, je ten, kto má vec fakticky u seba, resp. fakticky nehnuteľnosť užíva. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosť na vypratanie v prejednávanej veci znamená povinnosť žalovaného na vlastné náklady odstrániť nielen oplotenie, ale aj všetky veci, ktoré patria jemu, prípadne príslušníkom jeho rodiny, ktoré sa tam nachádzajú, a teda aj sporný altánok, ktorý sa tam nachádza a užíva ho žalovaný s jeho rodinou. Vykonateľnosť výroku súdu, ktorým uložil povinnosť na vypratanie nehnuteľnosti, nevyžaduje špecifikáciu konkrétnych vecí, ktoré sa majú vypratať, keďže táto povinnosť sa vzťahuje na všetky veci na nehnuteľnosti sa nachádzajúce a patriace tomu, kto nehnuteľnosť neoprávnene užíva. Nedôvodne preto žalovaný vo svojom odvolaní namietal nevykonateľnosť tohto výroku napadnutého rozsudku len z dôvodu neuvedenia v ňom konkrétnych hnuteľných vecí, ktoré má žalovaný vypratať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný fakticky a neoprávnene užíva časť predmetného pozemku žalobkyne o výmere cca. 102 m2, oddelenú od zvyšnej časti pozemku murovaným oplotením, v dôsledku čoho žalobkyňa nemá žiaden prístup na túto časť svojho pozemku a správna je preto formulácia petitu žaloby na vypratanie nehnuteľnosti ako uviedol súd prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že altánok zostal vo vlastníctve jeho právneho predchodcu, s týmito námietkami sa správne vysporiadal súd prvej inštancie, keď poukázal na vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že predmetný altánok mu patrí a tento aj užíva. 10. Žalovaný v odvolaní namietal, že potrebné bolo ustáliť, či sa žalobkyňa domáha odstránenia stavby zriadenej na cudzom pozemku alebo inej ochrany vlastníckeho práva a pokiaľ ide o oplotenie nachádzajúce sa na časti pozemku žalobkyne namietal, že toto je neoprávnenou stavbou a súd mal preto na daný prípad aplikovať ust. § 135c Obč. zákonníka namiesto § 126 Obč. zákonníka; ďalej s poukazom na nadobudnutie predmetného oplotenia žalovaným od jeho rodičov darovacou zmluvou namietal, že nemohol konať v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na to, že pôvodný vlastník pozemku žalobkyne nevyzval nikdy právnych predchodcov žalovaného na odstránenie oplotenia a pôvodný žalobca tento stav akceptoval 8 rokov a namietal, že mu nemožno uložiť odstránenie stavby, keďže túto stavbu žalovaný nezriadil. Vzhľadom na to považoval za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi usporiadať pomery k stavbe inak, a to zriadením vecného bremena. Odvolací súd v súvislosti s uvedenými námietkami žalovaného považuje za potrebné poukázať na to, že vykonaným dokazovaním boli preukázané tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný neoprávnene užíva nielen časť pozemku žalobkyne zastavanú neoprávnenou stavbou, ale aj ďalšiu časť jej pozemku vo výmere cca 102 m2, ktorá je sporným oplotením oddelená od zvyšnej časti pozemku žalobkyne a na ktorú je žalobkyni týmto oplotením znemožnený prístup a akékoľvek jej užívanie. Dôvodne sa preto žalobkyňa domáhala nielen odstránenia oplotenia ako neoprávnenej stavby, ale aj inej ochrany jej vlastníckeho práva, a to vyprataním predmetného pozemku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že dôvodnosť žalobkyňou uplatnených nárokov posudzoval súd prvej inštancie nielen podľa Obč. zákonníka, ale pokiaľ ide o oplotenie, vychádzal aj z ust. , a Obč. zákonníka a taktiež zo základných zásad a z nich vyplývajúcej požiadavky spravodlivej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov. Ust. Obč. zákonníka upravuje usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby, a to viacerými spôsobmi uvedenými v odsekoch 1, 2 a 3, ktorými zároveň stanovuje poradie spôsobov usporiadania týchto pomerov. V súvislosti s aplikáciou uvedeného ustanovenia sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal aj s námietkou žalovaného, týkajúcou sa neúčelnosti odstránenia predmetného oplotenia, ako aj s jeho požiadavkou usporiadať pomery inak, a to zriadením vecného bremena v zmysle Obč. zákonníka, pričom prihliadol na všetky okolnosti prejednávanej veci a zároveň dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa s argumentáciou žalovaného nestotožnil. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie k záveru o spravodlivom riešení danej situácie v súlade s dobrými mravmi uložením povinnosti žalovanému odstrániť predmetné oplotenie dospel nielen z dôvodu zistenia porušenia podmienok stavebného povolenia právnymi predchodcami žalovaného pri výstavbe rodinného domu, ako uviedol žalovaný v odvolaní, ale vychádzal z komplexného posúdenia aj ďalších zistených skutočností, keď poukázal na to, že išlo o vinicu situovanú na okraji obce a v užívaní družstva, teda bez hospodárskeho významu v tom čase pre jeho vlastníka, čo vyhodnotil v prospech žalobkyne v súvislosti s nečinnosťou jej právnych predchodcov voči stavebníkovi; ďalej že neoprávnená stavba neslúži na bývanie, ale na vymedzenie

určitého funkčného celku užívaného žalovaným a jeho rodinou; že hospodárska využiteľnosť pozemku žalobkyne je v dôsledku neoprávnenej stavby významne znížená; a najmä, že týmto oplotením je žalobkyni znemožnené užívať jej pozemok v rozsahu cca 102 m2 plochy, ktorá je pre ňu dlhodobo zneprístupnená. Žalovaný s poukazom na jeho dobromyseľnosť a strpenie tohto oplotenia právnymi predchodcami žalobkyne považoval za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi usporiadanie pomerov medzi stranami zriadením vecného bremena obmedzeného na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe s poukazom na § 151o ods. 1 Obč. zákonníka za náhradu v zmysle predloženého znaleckého posudku. S týmto záverom sa však odvolací súd nestotožnil, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, ktorú zdôraznil aj súd prvej inštancie, že predmetné oplotenie je situované na pozemku žalobkyne tak, že znemožňuje jej užívať jej pozemok v rozsahu cca 102 m2 plochy a táto je pre ňu zneprístupnená, z čoho je zrejmé, že zriadením takéhoto vecného bremena požadovaného žalovaným, teda aj obmedzeného na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe, by naďalej žalobkyni nebolo umožnené žiadnym spôsobom užívať ani tú časť jej pozemku, ktorej vypratania sa dôvodne domáhala a ktorej rozlohu nemožno považovať za zanedbateľnú. Zostala by len formálne zapísanou vlastníčkou tejto časti pozemku, ktorú by užíval výlučne žalovaný s jeho rodinou napriek tomu, že žalobkyňa nesúhlasila s predajom tejto časti pozemku žalovanému, pričom sa však nedomáhala zároveň aj odstránenia časti rodinného domu stojaceho na jej pozemku, ktorou žalovaný neoprávnene užíva ďalšiu časť jej pozemku. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný pri nadobudnutí predmetného oplotenia mal vedomosť o tom, že toto oplotenie sa nachádza na pozemku právnych predchodcov žalobkyne, keď podľa jeho tvrdení mal od svojho otca informáciu o tom, že s jeho výstavbou súhlasil pôvodný vlastník a zároveň mal vedomosť aj o tom, že nedisponuje žiadnym dôkazom preukazujúcim takýto súhlas pôvodného vlastníka. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti prejednávanej veci nemožno považovať za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi také usporiadanie vzťahov medzi stranami, ktorým by bola žalobkyňa úplne vylúčená z výkonu základných vlastníckych oprávnení k časti jej pozemku, ktorá ani nie je zastavaná neoprávnenou stavbou a túto by užíval výlučne žalovaný. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobkyňa, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).