Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobkyne: V. Q.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX I. M., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne preskúmavaným rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2021 (príslušný na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení v znení (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) rozhodol vo veci odvolania žalobkyne V. Q. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2020 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa,“ resp. „prvostupňový správny orgán“).

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2020 podľa a a v znení neskorších predpisov odňal invalidný dôchodok od 12. februára 2021. Záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 24. novembra 2020, podľa ktorého účastníčka konania už nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania bola znížená z doterajších 50 % na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to od 24. novembra 2020. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 4. februára 2021, doplnené podaním doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 12. februára 2021 a podaním doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 9. marca 2021. V odvolaní uvádza, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava nesprávne posúdil jej zdravotný stav a neprihliadol na všetky skutočnosti vyplývajúce z komplexných funkčných vyšetrení a zároveň pri určení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neprihliadol na posudkové hľadiská jednotlivých chorôb, konkrétne obmedzenú funkciu v ramennom kĺbe, chronickú bronchitídu so stredne ťažkou restrinkciou a artériovú hypertenziu, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za vyhotovené v rozpore so Účastníčka konania v odvolaní namieta zaujatosť posudkového lekára sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava a žiada, aby jej zdravotný stav bol posúdený znalcom z príslušného odboru zdravotníctva v jej prítomnosti. Žiada odvolací orgán o zrušenie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2020 o odňatí invalidity. Iné námietky nevzniesla. K odvolaniu pripojila fotokópie napadnutého rozhodnutia č. XXX XXXXXXX X zo dňa 15. decembra 2020, odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 24. novembra 2020 a lekárskych správ z odborných vyšetrení.

3. Žalovaný ako druhostupňový odvolací orgán v preskúmavanom rozhodnutí k týmto odvolacím námietkam, po citácii príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení poukázala na to, že Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, a to na základe vyšetrenia účastníčky konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 16. marca 2021, ktorý zotrval na predchádzajúcom posudkovom závere a vzhľadom na to, že odvolaniu nebolo vyhovené, predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 31. marca 2021 s nasledovným záverom: Účastníčka konania, vyučená dámska krajčírka, pracuje ako pomocná ošetrovateľka (podľa kardiologického nálezu zo dňa 1. marca 2021). Od roku 2014 sa lieči pre zhubný nádor ľavého prsníka, invazívny duktálny karcinóm G2 II. A štádium, v klasifikácii T1cN1 MO. Po operačnom segmentálnom odstránení ľavého prsníka a exenterácii ľavej axily, mala účastníčka konania aplikovanú chemoterapeutickú liečbu, a následne rádioterapeutickú a hormonálnu liečbu, ktorá bola v roku 2019 ukončená. Účastníčka konania bola poberateľkou invalidného dôchodku od januára 2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % s určeným rozhodujúcim zdravotným postihnutím - zhubný nádor ľavého prsníka vo vyššie dokumentovanom štádiu. Toto zdravotné postihnutie je podľa prílohy č. 4 zaradené do kapitoly XIII - choroby ženských pohlavných orgánov, položky 2 - zhubný nádor prsníka, písmena c) - po odstránení v pokročilých štádiách - po odstránení prsníka s exenteráciou axily, počas onkologickej liečby. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, stav nezhodnotil, po celkovom jeho osobnom zvážení závažnosti rozhodujúceho zdravotného postihnutia, podľa písmena b) danej položky, t.j. ochorenie v štádiu II (T2 N1MO s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 50 % do 70 %. Kontrolná lekárska prehliadka stanovená po dvoch rokoch bola vykonaná posudkovo správne, bola predlžená o niekoľko mesiacov, nakoľko kontrolné onkologické vyšetrenia neboli v čase kontroly ešte aktuálne vykonané a nebolo možné ich posudkovo zhodnotiť. Vykonaním kontrolnej lekárskej prehliadky v auguste 2017, po posudkovom zhodnotení predloženého aktuálneho kontrolného onkologického vyšetrenia po dvoch rokoch došlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 75 % na 50 % od 14. augusta 2017. V deň posúdenia a konštatovania stabilizácie zdravotného stavu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v hornej hranici referenčného rozmedzia z dôvodu negatívneho onkologického nálezu, ale len 2 roky od ukončenia chemoterapeutickej a rádioterapeutickej liečby, s pokračovaním hormonálnej liečby podľa prílohy č. 4 kapitoly XIII - choroby ženských pohlavných orgánov, položky 2 - zhubný nádor prsníka, písmena e) - po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch). Pri ďalšej vykonanej kontrolnej lekárskej prehliadke, určenej na september 2020, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zistil, že nedošlo k zhoršeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stav bol naďalej stabilizovaný a v roku 2019 bola ukončená aj hormonálna liečba. Na základe toho bol zdravotný stav účastníčky konania zhodnotený už v dolnej hranici referenčného rozmedzia, čo bolo riadne dokumentované v celkovom posudku z posudkového hradiska.

5. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove nezistil pochybenie v posudkovom hodnotení rozhodujúceho zdravotného postihnutia. V odvolacom konaní bolo posudkovo zhodnotené ďalšie kontrolné onkologické vyšetrenie zo dňa 21. januára 2021, kedy účastníčka

konania absolvovala celotelové scintigrafické vyšetrenie, bez dokumentovania prípadných metastáz do kostí pri základnom ochorení a vzhľadom na opakované onkogynekologické vyšetrenie, bez zistenia. Lokorecidívy kompletnými laboratórnymi aj zobrazovacími metódami, cca siedmy rok od zistenia choroby je zhodnotenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia v dolnej hranici referenčného rozmedzia posudkovo správne, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30 % dňom vypracovania odborného posudku o invalidite posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 24. novembra 2020. Účastníčka konania sa lieči na vysoký krvný tlak a podľa kardiologického vyšetrenia je v l. štádiu, bez zistenia orgánového postihnutia s normálnym kardiologickým nálezom. Ochorenie nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ľahká axonálna polyneuropatia, zdokumentované ochorenie na základe neurologického vyšetrenia je posudkovo nevýznamným nálezom, nakoľko motorické a senzitívne neurogramy na dolných končatinách sú v norme. Ochorenie nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Minimálne degeneratívne zmeny, dokumentované pri scintigrafickom vyšetrení, najmä v oblasti driekovokrížovej chrbtice, nie sú posudkovo významným ochorením, bez vplyvu na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Očné vyšetrenie zo dňa 1. marca 2021 hodnotí zrakovú ostrosť s dokumentovanou korekciou na normálne videnie, nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pľúcne vyšetrenie z januára 2021 a marca 2021 dokumentuje preliečenie účastníčky konania antibiotikami pre pravdepodobnú exacerbáciu chronického zápalu priedušiek. Zistená ventilačná porucha v stave exacerbácie ochorenia, vyžadujúceho antibiotickú liečbu je prechodná a liečiteľná, a nie je z posudkového hľadiska významná. Celotelové scintigrafické vyšetrenie realizované v rámci onkodispenzáru je negatívne, poukázalo len na degeneratívne postihnutie mierneho stupňa v oblasti akromi a sternoklavikulárneho spojenia a minimálne zmeny v oblasti L/S prechodu, pravého kolena a nohy. Uvedené ochorenia neodôvodňujú percentuálne navýšenie, neovplyvňujú vo významnej miere pracovnú schopnosť a nemajú vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

6. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove podrobne preskúmal predložené odborné vyšetrenia, odvolanie účastníčky konania a posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 24. novembra 2020 a zistil, že posudok bol vypracovaný v súlade s prílohou č. 4 a nebol zistený dôvod na jeho zmenu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove určil zhubný nádor ľavého prsníka št. II.A, zaradené podľa prílohy č. 4 k , do kapitoly XIII - choroby ženských pohlavných orgánov, položky 2 - zhubný nádor prsníka, písmena e) - po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30 % z percentuálneho rozpätia od 30 % do 50 %. Iné zdravotné postihnutia účastníčky konania, a to stav po chemoterapii a rádioterapii, stav po hormonálnej terapii, esenciálna hypertenzia 1., generalizovaná osteoartróza 1. št., chronická bronchitída, nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať, zárobkovú činnosť podľa v znení , pretože sú posudkovo nevýznamné. Miera poklesu účastníčky konania vykonávať zárobkovú činnosť je znížená z 50 % na 30 % od 24. novembra 2020, invalidita zanikla. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil o 30 %, preto účastníčka konania nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odvolacom konaní bolo preukázané, že účastníčka konania pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná, a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v a v znení neskorších predpisov, bolo napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2020 rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Účastníčka konania bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa podmienka osobnej účasti na žiadosť poistenca podľa časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. Z uvedeného dôvodu nemohla byť účastníčka konania osobne prítomná pri

posúdení jej zdravotného stavu. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K námietke účastníčky konania k objektívnosti posudkových lekárov sociálneho poistenia uviedol, že z judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9/2005, č. , vyplýva, že akékoľvek spochybňovanie odbornej spôsobilosti a nezaujatosti posudkových lekárov by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, rovnakú právnu hodnotu, ako znalecký posudok, vypracovaný súdnym znalcom. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré účastníčka konania predložila v predmetnej veci. Ich odborné posudky sú zhodné, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nie je rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným zdravotným stavom účastníčky konania. Posudkové závery posudkových lekárov sociálneho poistenia vychádzali zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidný dôchodok a počas odvolacieho konania. Účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Odvolací orgán po preskúmaní nadobudol presvedčenie, že v konaní o invalidnom dôchodku účastníčky konania bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

7. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 25.05.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 31.05.2021 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2021. V žalobe poukázala na to, že k záverom správneho orgánu je potrebné uviesť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia ju osobne ani nevyšetril. Na jej námietky o potrebe zohľadniť posudkové hľadiska v zmysle zákona nereagoval ani správny orgán. Uviedla, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že lekársky posudok je len jedným z podkladov, na základe ktorých sociálna poisťovňa rozhoduje a nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania, aj keď ho súd môže (rovnako ako každý iný dôkaz) hodnotiť v konaní o preskúmaní rozhodnutia, na základe ktorého sociálna poisťovňa rozhodla. Poukázala na to, že súd skúma či aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. V kontexte uvedeného má za to, že posudok je neúplný, nelogický, nepresvedčivý, nakoľko neboli vzaté do úvahy všetky námietky, ktoré vzniesla v konaní a má za to, že nebolo vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu. Zákonnou úlohou žalovanej je každý posudok posudkového lekára, lekársku správu alebo inú odbornú listinu (vo všeobecnej terminológii ide nepochybne o odborný posudok) ako dôkaz vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (v zmysle aplikácie a procesnej zásady voľného hodnotenia dôkazov). V tejto súvislosti namietala, že lekársky posudok vypracovaný údajne posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia je neúplný, nelogický a nepresvedčivý, nakoľko neboli vzaté do úvahy všetky námietky ktoré som v konaní vzniesla. K tomu poznamenala, že lekárky posudok, ktorý mal byť vypracovaný posudkovým lekárom v odvolacom konaní nie je podpísaný a nie je zrejmé kto ho spracoval. Posudkový lekár ju k posúdeniu zdravotného stavu nepredvolal napriek tomu, že na tom trvala v odvolaní. Posúdenie zdravotného stavu bez jej prítomnosti odôvodnil údajný posudkový lekár nasledovne: „Účastníčka konania je posúdená v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami počas krízovej situácie a v súlade s o sociálnom poistení v znení Z.z, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/200 v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.“ Bolo preto povinnosťou posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredia predvolať ju za účelom posúdenia jej zdravotného stavu. K tomu ďalej poukázala na to, že v čase krízovej situácie absolvovala rôzne lekárske vyšetrenia, preto neobstojí argumentácia, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemohol vykonať posudkovú činnosť za jej prítomnosti. Ďalej uviedla, že percentuálnu miera poklesu zárobkovej činnosti určil posudkový lekár bezdôvodne ako zhubný nádor v št. II, avšak percentuálnu miera poklesu zárobkovej činnosti stanovil na 30 %, teda zhubný nádor v št. I. Lekárky posudok preto považuje za zmätočný, nemajúci oporu v správach a v údajoch zo zdravotnej dokumentácie. Posudkový lekár v danom prípade pri určení miery poklesu zárobkovej činnosti neprihliadol ani na posudkové hľadisko a to obmedzenie funkcie v ramennom kĺbe. K záverom posudkového lekára tiež uviedla, že trpí chorobou dolných dýchacích ciest a to chronickou bronchitídou so stredne ťažkou restrinkciou. V danom prípade je percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa prílohy o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 30 - 50 %.

Mieru poklesu zárobkovej činnosti mal posudkový lekár pri tejto chorobe určiť podľa výslednej poruchy pľúcnej funkcie kardiovaskulárnych komplikácií a s prihliadnutím na dynamiku ochorenia. Podľa lekárskej správy z Internej ambulancie zo dňa 26.01.2021 trpí aj primárnou artériou hypertenziou III št. VHO

- naliehavá artériová hypertenzia so znakmi hypertenznej krízy. Tvrdila, že mieru poklesu zárobkovej činnosti v danom prípade lekár neurčil podľa klasifikácie NYHA, ktorá umožňuje odhadnúť prognózu ochorenia. Zároveň v odvolaní žiadala, aby bol jej zdravotný stav posúdený znalcom za jej prítomnosti. V odvolaní tiež namietala zaujatosť posudkového lekára, nakoľko je zamestnancom Sociálnej poisťovne a žiadala som aby bol do konania pribratý znalec z príslušného odboru zdravotníctva a tento posúdil jej zdravotný stav a stanovil aj percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti. Jej námietkami sa však odvolací správny orgán nezaoberal, preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. K nepreskúmateľnosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalobkyňa má zato, že v predmetnej veci ide o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, ktoré jej odňalo možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie. V kontexte uvedeného namietala, že rozhodnutím žalovaného a konaním, ktoré mu predchádzalo bolo porušené jej právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.l, 2 SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru. Tvrdila, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia neprihliadol a ignoroval nasledujúce výsledky zdravotníckych kontrol - z lekárskej správy z onkologickej ambulancie zo dňa 03.03.2021 vyplýva, že trpí zhubným nádorom v št. IIA štádiu, z lekárskej správy z internej ambulancie zo dňa 19.01.2021 vyplýva, že trpí primárnou artériovou hypertenziou III št. VHO - naliehavá artériová hypertenziou so znakmi hypertenznej krízy, z lekárskej správy z ambulancie pre TBC a respiračných chorôb zo dňa 19.01.2021 vyplýva, že trpí chronickou bronchitídou bližšie neurčenou so stredne ťažkou restrikciou exacerb. Vo svojom odvolaní namietala zaujatosť posudkového lekára, nakoľko je zamestnancom Sociálnej poisťovne a žiadala, aby bol do konania pribratý znalec z príslušného odboru zdravotníctva a tento posúdil jej zdravotný stav a stanovil aj percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti. Žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10. septembra 2014, podľa ktorého Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jej rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, majúc na mysli predovšetkým vykonávanie dokazovania v rámci o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. Pokiaľ skutkové závery vyplývajúce z posúdenia predbežnej otázky sú bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu a v príkrom rozpore s predloženými podkladmi či vykonanými dôkazmi, nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí orgánu verejnej správy zisteným správnym orgánom. Má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanému a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Žalovaný v písomnou vyjadrení zo dňa 08.07.2021 k správnej žalobe uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2021 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 31. marca 2021, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného určená na 30 %, a preto invalidita nevznikla. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej určili zhubný nádor prsníka št. II. A, po stabilizácii zdravotného stavu so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť priaznivo na hornej hranici z percentuálneho rozpätia, t.j. 30 %. Zdravotný stav žalobkyne bol stabilizovaný prvýkrát v roku 2017 po ukončení operačnej, chemoterapeutickej a rádioterapeutickej liečby a následne v roku 2019 po ukončení hormonálnej liečby. Ostatné pridružené zdravotné postihnutia nepodmieňujú percentuálne navýšenie v zmysle v znení Z.z, táto skutočnosť bola dostatočne objasnená v odborných posudkoch vypracovaných posudkovými lekármi organizačných zložiek žalovanej. Dodatočne doložené odborné lekárske nálezy, vyžiadané posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej v odvolacom konaní, nedokumentovali také zdravotné postihnutia, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pokiaľ ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov žalovanej, odporuje to ustanoveniu a nasl. , ktoré presne stanovujú práva a povinnosti posudkových lekárov s poukazom na okolnosť, že títo majú udelenú licenciu na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a

úrazového poistenia a akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov, založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidná tak, ako je uvedené vyššie. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým zdravotným postihnutím, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi žalovanej. Posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovaného sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v Žalobkyňa bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa podmienka osobnej účasti na žiadosť poistenca podľa časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. Z uvedeného dôvodu nemohla byť žalobkyňa osobne prítomná pri posúdení jej zdravotného stavu. Zo spoločnej správy parlamentných výborov pri schvaľovaní k vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej právnej úpravy je zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Je zrejmé, že účelom tejto dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona je rešpektovanie spoločného verejného záujmu, t.j. chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo za jej neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, ak posudkový lekár žalovanej vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa neuvedenia mena a podpisu posudkového lekára sociálneho poistenia v odbornom posudku o invalidite, žalovaný uviedol, že odborný posudok o invalidite nie je rozhodnutím, ale len podkladom pre rozhodnutie, pre ktoré nevyžaduje, aby bol podpísaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia a opatrený pečiatkou tak, ako sa to vyžaduje pri samotnom rozhodnutí. Zároveň je potrebné uviesť, že meno posudkového lekára sociálneho poistenia nie je v odbornom posudku o invalidite uvedené aj z dôvodu ochrany osobných údajov v zmysle o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidný dôchodok a počas odvolacieho konania. Poukázal žalovaný na to, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má žalobkyňa možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity. Žalobkyňa v odvolacom konaní ani v správnej žalobe nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu posudkových záverov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa stupňa závažnosti zdravotného postihnutia. Zdravotné ťažkosti, ktoré žalobkyňa popisuje, boli uvedené aj v odborných vyšetreniach a boli dokázanými diagnózami vysvetlené. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však žalobkyňou neboli predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného, v čase jeho vydania, na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiadal, aby krajský súd podľa správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

9. Žalobkyňa replikou k vyjadreniu žalovanej nezaujala žiadne stanovisko, napriek tomu, že výzva súdu spolu s vyjadrením žalovanej jej boli doručené dňa 13.08.2021.

10. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa a nasledujúce o Správnom súdnom

poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrením žalovaného, rozhodnutiami žalovaného, postupom podľa dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto dňa 29.03.2022 vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým v súlade s v spojení s správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

15. Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení a žalobkyňa v priebehu správneho konania a ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepredložila žiadne objektívne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé tieto závery posudkových lekárov spochybniť.

16. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

20. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa § 153 ods.1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť: a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

26. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie: a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

27. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods.1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods.2 písm.b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

28. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

29. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

30. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti,

vo veciach sociálneho poistenia, je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia. Teda posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015).

31. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Tak ako je vyššie uvedené, súd si nemôže urobiť v tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Ak žalobkyňa zhodnotila svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, v súlade s tým, čo je uvedené vyššie, takéto hodnotenie nie je objektívne a nie je ani spôsobilé privodiť zmenu záverov posudkov posudkových lekárov, pretože posúdenie zdravotného stavu môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

32. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol vypracovaný odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej ústredie zo dňa 31.03.2021, a to v neprítomnosti žalobkyne na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, v ktorom posudkový lekár zhodnotil jednotlivé lekárske správy a výsledky vyšetrení označené v tomto posudku a stanovil u žalobkyne rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XIII - choroby ženských pohlavných orgánov, položka - zhubný nádor prsníka, písmeno a) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) 30 - 50 %, zvýšenie percentuálnej miery o 0 %.

33. Z obsahu kontrolného lekárskeho posudku vyplýva, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu zistil posudkový lekár, že nedošlo k zhoršeniu rozhodujúceho postihnutia, stav bol naďalej stabilizovaný a v roku 2019 bola ukončená aj hormonálna liečba, preto posudkovo zhodnotila stav už v dolnej hranici referenčného rozmedzia, čo riadne dokumentovala v celkovom posudku z posudkového hľadiska. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove nezistil pochybenie v posudkovom hodnotení rozhodujúceho zdravotného poistenia. V odvolacom konaní bolo posudkovo zhodnotené ďalšie kontrolné onkologické vyšetrenie, bez dokumentovania prípadných metastáz do kostí pri základnom ochorení. Lokorecidívy kompletnými laboratórnymi aj zobrazovacími metódami cca 7 rok od zistenia choroby je zhodnotenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia v dolnej hranici referenčného rozmedzia posudkovo správne, s MPSVZČ 30 % dňom posúdenia posudkového lekára 24.11.2020. Posudkový lekár podrobne preskúmal predložené odborné vyšetrenia, odvolanie účastníčky konania a posudok posudkovej lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť prvostupňového správneho orgánu a zistil, že nebol zistený dôvod na jeho zmenu. U žalobkyne bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. V závere posudku posudkový lekár konštatuje, že žalobkyňa už nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uvedený posudok tvoril podklad pre preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci odňatia invalidného dôchodku od 12.02.2021.

34. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa nepredložila súdu žiadne také dôkazy, ktoré by závery žalovaného spochybňovali alebo opodstatňovali iné závery napadnutého rozhodnutia o posúdení jej zdravotného stavu, alebo ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom bol jej zdravotný stav reálne horší ako je to zachytené vo vypracovanom posudku.

35. Žalobkyňa neuviedla ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní. Námietky žalobkyne tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného, ani jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Podľa správneho súdu námietky žalobkyne vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia o nesprávnom zhodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú žiadne pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

36. Správny súd poznamenáva, že v zmysle je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne jej nič nebráni po preukázaní nových lekárskych nálezov opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zhodnotenie jej zdravotného stavu a požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku.

37. K námietke žalobkyne, že bola posudzovaná v jej neprítomnosti súd uvádza, že táto nie je dôvodná, nakoľko v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie sa podmienka osobnej účasti na žiadosť poistenca podľa časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. Z uvedeného dôvodu nemohla byť žalobkyňa osobne prítomná pri posúdení jej zdravotného stavu. Zo spoločnej správy parlamentných výborov pri schvaľovaní k vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej právnej úpravy je zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Je zrejmé, že účelom tejto dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona je rešpektovanie spoločného verejného záujmu, t.j. chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo za jej neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a posudkový lekár žalovaného vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne.

38. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobkyne týkajúcej sa neuvedenia mena a podpisu posudkového lekára sociálneho poistenia v odbornom posudku o invalidite. Tak ako uviedol žalovaný, tak odborný posudok o invalidite nie je rozhodnutím, ale je len podkladom pre rozhodnutie a nevyžaduje, aby bol podpísaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia a opatrený pečiatkou tak, ako sa to vyžaduje pri samotnom rozhodnutí. Meno posudkového lekára sociálneho poistenia nie je v odbornom posudku o invalidite uvedené aj z dôvodu ochrany osobných údajov v zmysle o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

39. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a , v zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.