Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-390-2010.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/390/2010
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: I. B., L.. X.X.XXXX, J. L. T. XXX/X, XXX XX B., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Exekútorský úrad so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.020,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi trovy exekúcie vo výške 56,15 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Vylúčenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému,PhD. trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
IV. Povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poverením č. 5703 028973 zo dňa 26.10.2010 poveril pôvodného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred pôvodným súdnym exekútorom dňa 08.03.2010. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 16670/09 zo dňa 11.11.2009.
2. Dňa 16.03.2012 tunajší súd uznesením č.k. 2Er/390/2010-14, právoplatným vo výroku o vylúčení súdneho exekútora dňa 23.03.2012, vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie a zároveň výzvou súd vyzval oprávneného, aby v lehote 10 dní oznámil, ktorého súdneho exekútora žiada poveriť vykonaním tejto exekúcie.
3. Na základe oznámenia oprávneného z 12.04.2012 súd následne uznesením č.k. 2Er/390/2010-24 zo dňa 23.10.2012 poveril vykonávaním tejto exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Exekútorský úrad so sídlom Haburská 49/A, Bratislava, ktorému sa exekúcia postúpila na ďalšie konanie.
4. Dňa 21.03.2016 súdny exekútor predložil súdu podanie oprávneného označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti" zo dňa 21.01.2016, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 03.03.2016 a v ktorom oprávnený v súlade s citovaným ustanovením za účelom splnenia dodatočne zákonom uloženej povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti špecifikované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bo spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi a rovnako známe aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodovacia činnosť súdu vykonaná podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zohľadnila všetky tieto skutočnosti, pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval ďalšie spresnenia. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. Poukazujúc na uvedené oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
7. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 08.03.2010, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.
8. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela"), na základe ktorého bolo do Exekučného poriadku zavedené nové ustanovenie § 243f - prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia.
9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenie § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
11. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
12. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku zavedené prechodné ustanovenie § 243f, vznikla oprávneným v exekučných konaniach podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto skutočnosti aj preukázať. Predmetné ustanovenia pritom
nerozlišujú, či ide fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa, preto táto povinnosť oprávneného sa vzťahovala na exekučné konania bez ohľadu na podnikateľskú činnosť povinného.
15. Na základe ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku bola oprávnenému stanovená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., a teda do dňa 22.01.2016.
16. Hoci znenie ustanovenia §243 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č.k. III. ÚS 752/2016-17 zo dňa 08.11.2016 zaujal stanovisko, že je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehote na jeho vykonanie.
17. Súd sa oboznámil so spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť včas, t.j. nedoručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku do 22.01.2016 exekučnému súdu.
18. Z predloženého podania oprávneného a z pečiatky súdneho exekútora o doručení podania oprávneného je zrejmé, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil iba u súdneho exekútora, a aj to až dňa 03.03.2016, teda po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od spomínanej účinnosti novely Exekučného poriadku. Oprávnený teda vôbec nezaslal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu (ako to deklaruje judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky), ale iba súdnemu exekútorovi a aj to oneskorene. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť predložiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote do 22.01.2016 exekučnému súdu, rozhodol tak, že exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
22. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "vyhláška"), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
23. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
24. Podľa § 15 ods.1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
25. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
26. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor vykonal v rámci predmetnej exekúcie minimálne jeden úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie), preto mu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí odmena v minimálnej výške, teda vo výške 33,19 eur.
27. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov v sume 12,70 eur, náhradu za poplatky za elektronické poskytnutie súčinnosti v banke a na dopravnom inšpektoráte v sume 0,90 eur, výdavky na spotrebný materiál v sume 0,92 eur a výdavky za archiváciu spisu v sume 18,- eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za archiváciu spisu a za spotrebný materiál, pretože hotovými výdavkami v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky sú najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že ide o výdavky v súvislosti s vykonávaním exekúcie samotnej, ktoré sú potrebné na dosiahnutie účelu exekúcie, t.j. na vymoženie vymáhanej povinnosti. Náklady na archiváciu a spotrebný materiál súd nepovažuje za takéto hotové výdavky, keďže ide o výdavky po skončení exekúcie, teda tieto nemôžu ísť na ťarchu niektorého z účastníkov exekučného konania. Uvedené výdavky exekútor znáša z odmeny za výkon exekučnej činnosti podobne ako náhradu za administratívne práce. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov celkom sumu vo výške 13,60 eur.
28. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, tak zvyšuje sa priznaná odmena v sume 46,79 eur o 20 % DPH. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti vo výške 56,15 eur.
29. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
30. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
31. V tomto konaní bola exekúcia zastavená z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote stanovenej § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, a preto oprávnený zavinil svojou procesnou pasivitou zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal na úhradu trov exekúcie s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
32. Podľa § 243k zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v účinnom znení ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.
33. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 243k Exekučného poriadku patria vylúčenému súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania len v rozsahu, v akom boli vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o vylúčení súdneho exekútora. Súd konštatuje, že pri vylúčení súdneho exekútora, ktorý do rozhodnutia súdu o vylúčení súdneho exekútora nevymohol žiadnu sumu, neprináležia mu v zmysle prechodného ustanovenia § 243k Exekučného poriadku žiadne trovy. V
prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si mal pôvodný súdny exekútor ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej sumy podľa pravidiel uvedených v § 60 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
34. S poukazom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu o trovách vylúčeného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. súd rozhodol tak, že mu ich nepriznal, a to s poukazom na ustanovenie § 243k Exekučného poriadku, v zmysle ktorého pôvodnému súdnemu exekútorovi patria trovy v rozsahu, v akom boli ním vymožené plnenia použité na uspokojenie jeho nárokov do rozhodnutia o zmene exekútora.
35. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa zásady zavinenia stanovenej v § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom prihliadol aj na účelnosť vynaložených trov konania. Zastavenie exekučného konania z dôvodu oneskoreného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zavinil oprávnený, preto nárok na náhradu trov konania má povinný. Zo súdneho spisu povinnému žiadne účelne vynaložené trovy exekučného konania nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.