Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-31-2021.pdf
PDF · 203.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.03.2022, v trestnej veci obžalovaného F. V., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 18.03.2021, sp. zn. 3T/129/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovaný F. V., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., A. č. 4,
j e v i n n ý , ž e
1/ F. V. a G. Z. po predchádzajúcej dohode si zabezpečili železné páčidlo modrej farby a pomoc od K. B., ktorá spočívala v tom, že dňa 14.05.2015 v presne nezistenom čase po 07.00 hodine na osobnom motorovom vozidle zn. Seat Cordoba, EČ: O farby šedej metalízy, tento doviezol F. V. a G. Z. z mesta O. do obce X., okr. O. s tým, že K. B. vedel o tom, že F. V. a G. Z. idú niečo vykradnúť a podľa dohody ich odišiel čakať s vozidlom do obce I., okr. O., pričom F. V. a G. Z. následne sa vlámali do rodinného domu č. 121 v obci X., takým spôsobom, že vošli na pozemok rodinného domu zo zadnej strany, kde poškodili pletivo na oplotení, následne vypáčili nezisteným predmetom na zadnej časti domu dvojkrídlové drevené dvere na terase rodinného domu, odkiaľ cez obývaciu izbu vošli do kuchyne, kde zo špajze vyniesli trezor zn. Safetronics antracitovej farby o rozmere 60x125x43 cm, s elektrickým zámkom na kód, ktorý následne za použitia železného páčidla modrej farby vypáčili, otvorili a odcudzili z neho finančnú hotovosť vo výške 74.000,00 eur a z tejto obce X. odišli na vozidle nezistenej značky, farby a typu, pričom F. V. v čase okolo 09.00 hod. zatelefonoval K. B., že môže ísť preč, že niekto po nich príde, čím F. V. s G. Z. tak pre spoločnosť X., s. r. o. v likvidácii, spôsobili odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 74.000 eur a majiteľom rodinného domu manželom V. škodu poškodením dverí na terasu vo výške 864,12 eur, poškodením podlahy v kuchyni vo výške 132,64 eur a trezoru vo výške 170,00 eur, pričom F. V. bol trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 0T/51/2013, právoplatným dňa 8. novembra 2013 odsúdený (okrem iných trestných činov) za prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
2/ dňa 14.07.2012 v čase okolo 22.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s K. B. prišli na motorovom vozidle zn. Seat Cordoba, EČ:O k rodinnému domu č. XX na ulici Na X. v O., o ktorom vedeli, že domáci majú svadbu a že nikto nebude doma, kde K. B. zostal pred domom dávať pozor, či niekto nejde a F. V. preskočil plot dvora tohto domu a išiel do zadnej časti domu, kde sa doposiaľ nezisteným spôsobom cez balkónové dvere vlámal do tohto domu, kde v dome prešiel cez obývaciu
izbu do technickej miestnosti domu, odkiaľ z drevenej skrine, ktorá bola umiestnená vo vstavanej skrini, odcudzil 3 ks krátkych strelných zbraní a to pištoľ ČZ vzor XX C. spolu so zásobníkom, ráže 9 mm Luger, v. č. M zapísaná na preukaze zbrane BA XXXXXX, revolver I., raže XXWMR/XXLR, v. č. XXXXXXXXXX, zapísaný na preukaze zbrane BA XXXXXX a pištoľ CZ neznámeho vzoru, raže 6,35 mm, v. č. T zapísaná na preukaze zbrane BA XXXXXX, spolu so zásobníkom a 8 ks nábojov, čím takto majiteľovi rodinného domu V. F. z O. poškodením balkónových dverí spôsobil škodu vo výške 74,28 eur a odcudzením vyššie uvedených zbraní podľa odborného vyjadrenia celkovo škodu vo výške 631,76 eur, pričom F. V. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/18/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp zn. 2To/60/2010, právoplatným dňa 27.01.2011 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
3/ dňa 26.06.2011 v čase okolo 23.30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišiel spolu s K. B. k podniku C. F. na Q. ulici č. XX v O., kde F. V. dal K. B. vysielačku, s ktorou mal hlásiť prípadný pohyb a takto zároveň dával pozor, zatiaľ čo F. V. doposiaľ nezisteným predmetom odstránil 2 ks visiaci zámok z kovovej mreže pred vstupnými dverami, pričom 1 ks visiaceho zámku odcudzil, následne doposiaľ nezisteným predmetom vypáčil zámok vstupných dverí podniku C., kde takto dvere otvoril a vošiel dovnútra podniku odkiaľ v miestnosti hracích automatov zn. KAJOT GLT, ktorých majiteľom je spoločnosť Q. E., a. s., B. odkiaľ doposiaľ nezisteným spôsobom prekonal zámky na pokladničkách, z ktorých odcudzil finančnú hotovosť vo výške 2.130,50 eur, pričom jednu kovovú pokladničku z hracieho automatu odcudzil, čím takto majiteľke baru F. U. z O. vznikla škoda poškodením zariadenia vo výške 55,00 eur, odcudzením peňazí z hracích automatov škoda vo výške 2.130,50 eur a spoločnosti Q. E., a. s., so sídlom A. XX, B., IČO: XX XXX XXX vznikla odcudzením pokladničky hracieho automatu škoda vo výške 5,00 eur, pričom F. V. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/18/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp zn. 2To/60/2010, právoplatným dňa 27.01.2011 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
4/ po prechádzajúcej vzájomnej dohode s K. B., že opäť vykradnú bar C. F. na ul. Q. č. XX v O., prišli spoločne v nočných hodinách dňa 19.09.2011 pešo k baru C. F. na ul. Q. č. XX v O., F. V. dal K. B. vysielačku, ktorou mal nahlásiť prípadný podozrivý pohyb a dávať pozor. F. V. následne prišiel k vchodovým dverám uvedeného baru, nezisteným spôsobom odstránil 2 ks visiace zámky z mreže vchodových dverí do baru C. F. na ul. Q. č. 1 v O., následne vylomil vchodové drevené dvere do baru a po vojdení do baru z mincovnice nachádzajúcej sa za barovým pultom odcudzil finančnú hotovosť vo výške 100,00 eur v bankovkách a minciach rôznej nominálnej hodnoty a v miestnosti herne poškodil dvierka kasy na hracom automate zn. KAJOT. Asi po 10 minútach K. B., ktorý dával pozor spozoroval hliadku polície o čom vysielačkou hneď upozornil F. V. a obaja z miesta ušli. O niekoľko dní sa K. B. stretol s F. V., ktorý mu povedal, že z baru nestihol nič odcudziť, preto K. B. nič nedal, čím takto krádežou majiteľke baru F. U. z O. spôsobil škodu vo výške 100,00 eur a poškodením zariadenia škodu vo výške 80,00 eur, pričom F. V. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/18/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/60/2010, právoplatným dňa 27.01.2011 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
5/ v čase o 04.30 hod. dňa 03.04.2012 po prechádzajúcej vzájomnej dohode s K. B. sa stretli v podniku T., ktorý sa nachádza na F. ulici v O., kde sa následne na mieste dohodli, že K. B. bude dávať pozor, či sa majiteľka dopredu vyhliadnutého domu, ktorý sa nachádza na ulici Q. O. v O. nevracia domov, po čom F. V. v čase okolo 05.00 hod. v rodinnom dome na ulici Q. hrdinov č. XXX/XX v O. nezisteným predmetom rozbil sklenenú výplň na balkónových dverách rodinného domu, vošiel dnu, kde prezrel všetky izby, v ktorých porozhadzoval šatstvo a pootváral zásuvky, pričom z jednej izby na poschodí odcudzil červenú koženkovú peňaženku, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť v bankovkách 990,00 eur a 1.410 libier a z druhej izby rodinného domu na poschodí odcudzil tmavú kovovú pokladničku o rozmere 20x10 cm, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť 1.500,00 eur v bankovkách a minciach a teda celkovo majiteľke domu F. V. z O. spôsobili škodu krádežou vo výške 2.505,00 eura 1.410 libier a škodu poškodením sklenenej výplne balkónových dverí vo výške 50,00 eur, pričom F. V. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/18/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/60/2010, právoplatným dňa 27.01.2011 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
6/ po prechádzajúcej vzájomnej dohode s K. B., prišli dňa 28.06.2012 na vozidle zn. Seat Cordoba ev. č. O. do obce P., okr. O. k miestnemu pohostinstvu, kde F. V. z vozidla vystúpil a povedal K. B., aby
s vozidlom odišiel do mesta O., kde sa mal zdržiavať a čakať na jeho telefonát, pričom F. V. prišiel k rodinnému domu s popisným číslom 331 v obci P., okr. O., nezisteným predmetom a spôsobom prekonal uzamykací mechanizmus na zadných vstupných dverách rodinného domu, pričom došlo k ich poškodeniu ako aj poškodeniu zámku, následne vstúpil dnu do detskej izby, odkiaľ prešiel do spálne rodinného domu, kde otvoril vstavanú skriňu a z vnútorného vrecka tam uloženého pánskeho saka odcudzil papierovú obálku, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť v sume 6.000,00 eur a následne v spálni podišiel ku komode odkiaľ z vrchnej neuzamknutej zásuvky odcudzil finančnú hotovosť v sume 450,00 eur. Asi o hodinu po vykonaní krádeže F. V. zavolal K. B. a povedal mu, aby išiel domov, že on pôjde do mesta pešo. Toho istého dňa v čase okolo 20.00 hod. prišiel F. V. za K. B. do obce R., okr. O., kde mu dal finančnú hotovosť vo výške 200,00 eur a povedal mu, že týchto 200,00 eur pochádza z krádeže z rodinného domu P., okr. O., kde ho v ranných hodinách odviezol na svojom vozidle, čím takto pre majiteľa domu D.. J. U. z P., okr. O. spôsobili škodu krádežou v sume 6.450,00 eur a škodu poškodením vo výške 100,00 eur, pričom F. V. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/18/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/60/2010, právoplatným dňa 27.01.2011 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
7/ po prechádzajúcej vzájomnej dohode s K. B., že vykradnú rodinný dom v obci V. s popisným číslom XXX, ktorého majiteľom je P. X., sa toho istého dňa stretli, kde K. B. priviezol F. V. na svojom motorovom vozidle Seat Cordoba, evidenčného čísla O. na začiatok obce V., okr. O., kde F. V. dňa 18.08.2012 v čase okolo 22.30 hod. vystúpil z vozidla, pričom sa dohodli, že F. V. ide vykradnúť rodinný dom a K. B. mu mal byť nablízku, že keď F. V. po krádeži zatelefonuje, aby ho naspäť odviezol do O., F. V. prišiel k rodinnému domu s popisným číslom XXX v obci V., vošiel do nedostatočne oploteného dvora za rodinným domom č. XXX v obci V., okr. O., vyšiel na terasu zo zadnej časti domu, kde nezisteným predmetom vypáčil plastové balkónové dvere do kuchyne, po schodisku sa dostal na poschodie domu odkiaľ z pracovne odcudzil z čiernej koženej peňaženky finančnú hotovosť vo výške 1.000,00 eur z miestnosti spálne odcudzil zo šatníkovej skrine rodinný trezor, v ktorom sa mala nachádzať hotovosť vo výške 2.500,00 eur, 8.000,- Kč, následne F. V. odišiel z rodinného domu a zatelefonoval K. B., ktorý ho vyzdvihol na začiatku obce V., okr. O., kde F. V. vyhlásil, že to vyšlo a K. B. dal finančnú hotovosť z krádeže vo výške 500,00 eur, čím takto pre majiteľa domu P. X. z V., okr. O. spôsobili škodu krádežou vo výške 3.870,00 eur a poškodením zariadenia spôsobili škodu vo výške 110,00 eur, pričom F. V. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/18/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/60/2010, právoplatným dňa 27.01.2011 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
8/ po prechádzajúcom telefonickom rozhovore s K. B. v presne nezistený deň v rozpätí od 17.11.2012 do 19.11.2012 v nočných hodinách F. V. nastúpil do vozidla Seat Cordoba, ev. č. O. k K. B. a bol oblečený v tmavom oblečení s ruksakom, v ktorom mal náradie, kuklu a rukavice a uviedol K. B., že potrebuje odviezť do obce K., kde má vyhliadnutú predajňu C., do ktorej sa chce vlámať a vie kde schováva predavačka kľúč od trezora a že ide na istotu, s čím K. B. súhlasil, priviezol F. V. do obce K., kde mu F. V. povedal, aby ho vyložil pri autobusovej zastávke a šiel k bytovkám na začiatku dediny v K. smerom na O. a dával pozor, aby F. V. upozornil, keby išli náhodou policajti, čo aj K. B. urobil a následne nato F. V. šiel k predajni C. P. v obci K. kde nezisteným predmetom a spôsobom prekonal uzamykací mechanizmus na uzamknutých vstupných dverách vedúcich do potravín C. P. v K. č. XXX, okr. O., pričom došlo k jeho poškodeniu a následne vošiel do predajne, kde z neuzamknutej ľavej vrchnej zásuvky kancelárskeho stola vybral kľúč od bezpečnostnej skrinky nachádzajúcej sa takisto v danej kancelárii, túto následne daným kľúčom otvoril a z bezpečnostnej skrinky odcudzil finančnú hotovosť vo výške 2.599,38 eur a stravné lístky rôznych značiek a nominálnych hodnôt v sume 1.750,75 eur, a asi po hodine prišiel F. V. do vozidla K. B. a povedal mu, že všetko vyšlo a dal K. B. okolo 200,00 eur, pričom K. B. odviezol F. V. domov a sám tiež odišiel domov, čím takto svojím konaním spôsobili pre C. P. O., spotrebné družstvo, IČO: XX XXX XXX, ul. L. č. XX, O., škodu krádežou v sume 4.350,13 eur a škodu poškodením zariadenia v sume 38,88 eur, čím tak celkovo spôsobili škodu v sume 4.389,01 eur, pričom F. V. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/18/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/60/2010, právoplatným dňa 27.01.2011 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
9/ dňa 09.12.2012 v čase od 02.05 hod. do 02.10 hod. v Q., po predchádzajúcej dohode s K. B. prišli k objektu predajne potravín U. spol. s r. o. O., k prevádzke XXX, na ul. C. v obci Q., pričom F. V. išiel k objektu predajne, kde nezisteným spôsobom otvoril kovové mrežové dvere, následne vybral vonkajšiu
vložku zámku na vstupných dverách do predajne, tieto si otvoril, vošiel dnu do predajne, kde z miestnosti kancelárie spod kartónových škatúľ odcudzil papierovú krabičku, v ktorej bola tržba predajne zo dňa 07.12.2012 a 08.12.2012 vo výške 6.415,00 eur a stravné lístky rôzneho druhu ako L., V. Q., C. L. v celkovej hodnote 1.235,65 eur, pričom K. B. na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Seat Cordoba, ev. čísla O. jazdil po obci Q. a dával pozor, či nejdú policajti, kde asi po troch minútach mu F. V. zavolal, aby prišiel k predajni po neho, kde počas cesty do O. mu vyplatil sumu vo výške 300,00 eur, čím takto svojím konaním spôsobili spoločnosti U. s. r. o. K. č. 1, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX škodu na odcudzených veciach vo výške 7.650,65 eur a poškodením zariadenia zámku FAB škodu vo výške 20,00 eur, pričom F. V. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/18/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/60/2010, právoplatným dňa 27.01.2011 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
10/ dňa 05.04.2015 v čase o 10.40 hod. prišiel spolu s K. B. do obce H. F., okr. V. nad K., kde F. V. si všimol, že z rodinného domu č, XX vychádzajú ľudia a smerujú do kostola, kde následne uviedol K. B., aby motorové vozidlo zn. Seat Cordoba, ev. č. O., ktorého majiteľom je K. B., zastavil pri krčme a následne F. V. neoprávnene vnikol na pozemok rodinného domu č. XX v obci H. F., okr. V. nad K., kde nezisteným predmetom vypáčil plastové okno o rozmeroch 120x120 cm na prízemí toho rodinného domu a následne vnikol do domu, kde z pracovne na prízemí odcudzil z písacieho stolíka 120 kusov stravných lístkov C. L. platné do 31.12.2015, v hodnote jedného lístka vo výške 4,20 eur, čo predstavuje hodnotu 504,00 eur, finančnú hotovosť vo výške 2.000 českých korún, čo je v prepočte finančná hotovosť vo výške 72,54 eur a taktiež finančnú hotovosť vo výške 150,00 eur, kde následne z tejto pracovne odcudzil z peňaženky, ktorá sa nachádzala v kabelke, finančnú hotovosť vo výške 400,00 eur a z druhej peňaženky, ktorá sa nachádzala v druhom písacom stolíku, finančnú hotovosť vo výške 570,00 eur, následne F. V. došiel do spálne rodinného domu a z nočného stolíka odcudzil hrubšiu retiazku zo žltého kovu v dĺžke 60 cm s príveskom škorpión, druhú tenšiu retiazku zo žltého kovu v dĺžke 50 cm s príveskom písmena J, tretiu tenšiu retiazku zo žltého kovu v dĺžke 50 cm s príveskom polovičné srdce, štvrtú tenšiu retiazku zo žltého kovu v dĺžke 50 cm s príveskom polovičné srdce, pánsku obrúčku zo žltého kovu, dámsky hrubý prsteň s ornamentom zo žltého kovu, detské náušnice a to kruhy zo žltého kovu, detské náušnice v tvare slzičky zo žltého kovu a dámske náušnice v tvare slzičky v dĺžke 4 cm, kde následne F. V. po tomto telefonicky zavolal K. B., ktorý sa nachádzal pri krčme v obci H. F., aby po neho došiel k uvedenému domu, kde následne F. V. nasadol do auta a spoločne z miesta odišli, čím týmto svojím konaním spôsobili pre majiteľa rodinného domu L. X., trvale bytom H. F. XX, okres V. nad K. škodu odcudzením po vyčíslení vo výške 2.525,54 eur a škodu poškodením okna po vyčíslení vo výške 200,00 eur, pričom F. V. bol trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 0T/51/2013, právoplatným dňa 8. novembra 2013 odsúdený (okrem iných trestných činov) za prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
11/ v obci J., okres A., v presne nezistenom čase od 04.04.2015 do 07.04.2015 sa spoločne vlámali do predajne F.-T. tým spôsobom, že nezisteným dvojbritým nástrojom klinového tvaru predelili kovovú mrežu na vonkajšom okne zadnej časti budovy, takto vnikli do kancelárie vedúcej predajne, odkiaľ nezisteným predmetom vytrhli o podlahu a stenu kovovými konzolami prichytenú protipožiarnu skriňu o rozmeroch 40 x 30 x 30 cm v hodnote 206,16 Eur, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť - tržba vo výške 4.487,09 Eur a túto skrinku spolu s peniazmi odcudzili, spôsobiac spoločnosti F. s.r.o., ul G. č. XX, X. celkovú škodu vo výške 4.693,25 Eur a poškodením zariadenia škodu vo výške 52,96 Eur, pričom obžalovaný F. Šteňo bol právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 0T/51/2013, z 08.11.2013 odsúdený za prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zákona a iné na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka,
t e d a
v bodoch 1/, 10/ a 11/ rozsudku sčasti spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, tento čin spáchal vlámaním, čin spáchal hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a spôsobil tak značnú škodu a poškodil cudziu vec,
v bode 2/ rozsudku
neoprávnene vnikol do obydlia iného, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil tento čin spáchal vlámaním, čin spáchal hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a spôsobil tak malú škodu, a bez povolenia si zadovážil a prechovával strelivo a strelnú zbraň,
v bodoch 3/ a 4/ rozsudku prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, tento čin spáchal vlámaním a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, v bodoch 5/, 6/ a 7/ rozsudku neoprávnene vnikol do obydlia iného a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, tento čin spáchal vlámaním a spôsobil tak väčšiu škodu a čin spáchal hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený
v bodoch 8/ a 9/ rozsudku prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, tento čin spáchal vlámaním a spôsobil tak väčšiu škodu a čin spáchal hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený
č í m s p á c h a l
v bodoch 1/, 10/ a 11/ rozsudku zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Tr. zákona, sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona,
v bode 2/ rozsudku
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zákona,
v bodoch 3/ a 4/rozsudku prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Tr. zákona,
v bodoch 5/, 6/ a 7/ rozsudku prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona,
v bodoch 8/ a 9/ rozsudku prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Za skutky pod bodmi 3/ a 4/
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 7 Tr. zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 327 ods. 2 Tr. poriadku súhrnný trest odňatia slobody na 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 23.01.2012, sp. zn 1T/146/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.05.2016, sp. zn. 6To/24/2015 a výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 15.05.2013, sp. zn. 4T/169/2012, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 5To/40/2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Za skutky pod bodmi 2/, 5/, 6/, 7/, 8/ a 9/
Podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 7 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 42 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 327 ods. 2 Tr. poriadku súhrnný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 08.11.2013, sp. zn 0T/51/2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Za skutky pod bodmi 1/, 10/ a 11/
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 7 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 3 Tr. zákona, v spojení s § 327 ods. 2 Tr. poriadku spoločný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona r u š í výrok o vine, celý výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.02.2020, sp. zn. 5T/5/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.11.2020, sp. zn. 8To/52/2020, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd poškodených: X., s. r. o. v E. so sídlom P. XX, A. XXX XX, IČO: XXXXXXXX, P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, okres O., V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, okres O., V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na X. XXXX/XX, XXX XX O., C. P. O., spotrebné družstvo, so sídlom L. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, , U., spol. s r. o. O., so sídlom K. 1, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. O. XXX/XX, XXX XX O., D.. J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX O., L. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XX, F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, O., P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., Q., a.s., so sídlom A., B., IČO: XX XXX XXX, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 18.03.2021, sp. zn. 3T/129/2016 bol obžalovaný F. V. uznaný za vinného v bode 1 rozsudku pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), b/, ods. 3 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom od 01. augusta 2019, s poukazom na § 2 ods. 1 veta druhá Tr. zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona, v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona, v bode 2 rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona v znení účinnom od 01.08.2019, s poukazom na § 2 ods. 1 veta druhá Tr. zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona, v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zákona, v bode 3 a 4 rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) Tr. zákona v znení účinnom od 01.08.2019, s poukazom na § 2 ods. 1 veta druhá Tr. zákona pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona, v bode 5, 6 a 7 rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona v znení účinnom od 01.08.2019, s poukazom na § 2 ods. 1 veta druhá Tr. zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona, v bode 8 a 9 rozsudku
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona v znení účinnom od 01.08.2019, s poukazom na § 2 ods. 1 veta druhá Tr. zákona pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona, v bode 10 rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona v znení účinnom od 01.08.2019, s poukazom na § 2 ods. 1 veta druhá Tr. zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona. Za to mu súd uložil za skutky pod bodom 1 a 10 a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona v znení účinnom od 01.08.2019, z ktorého bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 5T/5/2017- 446, zo dňa 19.02.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8T/52/2020, zo dňa 23.11.2020 podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom od 01.08.2019, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona na § 37 písm. h) Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona, podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov a 5 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 5T/5/2017-446, zo dňa 19.02.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8T/52/2020, zo dňa 23.11.2020 trest odňatia slobody na 1 rok a 4 mesiace, ktorý súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 2 roky a 2 mesiace a súčasne zrušil aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Za skutky pod bodom 3 a 4 a za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), f) Tr. zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, z ktorého bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 1T/146/ 2010-688, zo dňa 23.01.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/24/2015, zo dňa 18.05.2016 a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, z ktorého bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 4T/169/2012-207, zo dňa 15.05.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/40/2013, zo dňa 19.03.2014 podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona na § 37 písm. h) Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona a podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na 2 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/146/2010, zo dňa 23.01.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/24/2015, zo dňa 18.05.2016 trest odňatia slobody na 1 rok a 1 mesiac, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zrušil aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 4T/169/2012-207, zo dňa 15.05.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/40/2013, zo dňa 19.03.2014 a všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Za skutky pod bodom 2, 5, 6, 7, 8 a 9 a za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), b) Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, z ktorých bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 0T/57/2013, zo dňa 08.11.2013 podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, na § 37 písm. h) Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a podľa § 42 a ods. 1 Tr. zákona, súhrnný trest odňatia slobody na 4 roky a 4 mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 0T/51/2013, zo dňa 18.11.2013, doručený obžalovanému 18.11.2013, právoplatný 18.11.2013, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody na 1 rok, pre ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne zrušil aj všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených X. s.r.o. v E.i, P. V., V. V., V. F., C. P. O. spotrebné družstvo, U. spol. s.r.o. O., F. V., D.. J. U., L. X., F. U., P. X. a Q. a.s. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti uvedenému rozsudku, riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.06.2021. Namietal, že v konaní boli hrubým spôsobom porušené jeho práva, pretože nemal možnosť sa dať obhajovať obhajcom. Obhajca JUDr. F. A. doručil súdu dňa 26.02.2021 oznámenie o vypovedaní plnej moci z dôvodu, že okresný súd odmietol odročiť pojednávanie na iný termín, z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu pre pandemickú situáciu. V tom čase okres Humenné patril medzi tzv. čierne okresy v 4. stupni varovania. Následne mu dňa 01.03.2021 ustanovil náhradného obhajcu, ktorého zrušil po vynesení rozsudku uznesením zo dňa 17.05.2021. Súd takto konal výlučne formálne, aby mohol za každú cenu dňa 18.03.2021 vykonať pojednávanie a vyhlásiť vopred pripravený rozsudok, v čom ho utvrdzuje skutočnosť, že na deň 18.03.2021 bol vytýčený termín pojednávania vo veci sp. zn. 1T/110/2017 proti obžalovanému M.H., ktorý bol odročený na nový termín z dôvodu v tom čase aktuálnej pandemickej situácie, pričom obžalovaného M.H. zastupuje aj jeho advokát JUDr. A.. Týmto namieta, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu z dôvodu, že súd nerešpektoval uvedenú platnú vyhlášku, ako aj tým, že v čase, keď súd ustanovil náhradného obhajcu, ako obžalovaný nemal ani zvoleného, ani ustanoveného obhajcu, čo je v rozpore s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. poriadku. Namietal, že súd nedal predvolať a vypočuť svedkov, ktorých riadne a včas navrhol a odmietnutie vykonať navrhované dôkazy považuje za neakceptovateľné, keďže od začiatku súdneho procesu mu nebolo umožnené predvolať ani jedného svedka alebo vykonať jediný navrhovaný dôkaz. Ak súd poukazuje na obsah odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 2Tdo/48/2015, je nutné uviesť, že obžalovanému v tejto veci súd umožnil po podaní obžaloby vykonať navrhované dôkazy, no konajúci súd neumožnil doplnenie dokazovania, čo je rozdielne, pretože v jeho prípade súd nevykonal za celé roky ani jediný ním navrhnutý dôkaz. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje, si svojsky vysvetlil a použil jeho obsah nesprávne v jeho neprospech, čo považuje za svojvôľu. Z uvedeného dôvodu došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a práva na spravodlivé konanie, keďže má rovnaké právo predvolávať a vyslúchať svedkov vo svoj prospech ako prokurátor. Opätovne namieta tak on, ako aj jeho obhajca v záverečnej reči kopírovanie výpovede K. B.. Jeho svedecká výpoveď je od slova do slova prepísaná do výpovede obvineného. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s námietkami, ktorými namietal nezákonnosť celého prípravného konania. Nebral do úvahy rozpory vo výpovediach obžalovaného B. ako aj niektorých svedkov. Nebola zákonným spôsobom a dokazovaním pred súdom preukázaná výška škody, súd nepredvolal ani jediného svedka obhajoby, čo považuje v právnom štáte za neakceptovateľné. Dňa 17.05.2015 vyšetrovateľ OR PZ mjr. F.. P. B. a policajt OR PZ O. npor. Bc. J. Q. vypočuli do zápisnice K. B. ako svedka, ktorú ako svedok prečítal a podpísal. Bol to nesprávny postup vyšetrovateľa v tom, že ak vopred vedel, že bude vznášať konkrétnej osobe obvinenie, túto osobu nesmie vypočúvať v pozícii svedka, nakoľko má iné procesné postavenie ako obvinený. Následne obaja menovaní policajti svedka K. B. vypočuli v tej istej veci do zápisnice o výsluchu ako obvineného, ktorú riadne prečítal a podpísal. Má za to, že zápisnicu o výsluchu obvineného vyšetrovateľ mjr. F.. P. B. a policajt npor. Bc. J. Q. dali pripravenú a skopírovanú cez USB kľúč do zápisnice o výsluchu svedka obvinenému B. rovno podpísať, ktorý ju aj skutočne podpísal. Poukazuje na judikatúru NS SR pod sp. zn. 4Tdo/15/2012, ktorý rozsudok rieši podobnú situáciu, kedy dochádza zo strany OČTK k skopírovaniu obsahu výpovede v trestnom konaní a v danom prípade účelovým spôsobom i za cenu porušenia zákona. Dňa 17.05.2015 opätovne vyšetrovateľ mjr. F.. P. B. a policajt Bc. J. Q. vypočuli K. B. ako obvineného, ktorý po svojom prečítaní a súhlase zápisnicu podpísal, pričom má za to, že zápisnicu o výsluchu obvineného mu dali skopírovanú a pripravenú cez USB kľúč zo zápisnice o výsluchu zadržaného podozrivého podpísať, ktorý ju aj skutočne podpísal, ale obsah nikdy nediktoval, resp. nevypovedal, nakoľko z obsahu zápisnice je nepochybne zrejmé, že skopírované sú celé vety, iba miestami je pozmenený obsah niektorej vety, ale myšlienka má ten istý obsah, na čom nič nemení ani nespochybniteľný fakt, že okrem celých skopírovaných viet, sú presné medzery medzi jednotlivými vetami, čo svedčí o kopírovaní cez USB kľúč a nezákonnom postupe vyšetrovateľa a policajta. Túto nezákonnosť namietal na hlavnom pojednávaní, ale konajúci súd zamietol opakovaný návrh na vypočutie vyšetrovateľa a policajtov OR PZ Humenné. Okresný súd v rozsudku poukazuje na okolnosti vyhlásenia viny obžalovaného G. Z., čo považuje za nezákonnú argumentáciu a nerešpektovanie uznesenia Krajského súdu v Prešove, dokonca okresný súd po právnej stránke argumentuje správne nemožnosťou čítania týchto zápisníc a ten istý sudca na tieto okolnosti odkazuje ako na listinný dôkaz pre uznanie viny. Okresný súd odôvodňuje preukázanie výšky škody, ktorá mala byť spôsobená vo vzťahu ku skutku 1/ predovšetkým tým, že obžalovaní Z. a B. urobili
vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, čo sa týka B. a škody, ktorá mala byť spôsobená. Je potrebné uviesť, že B., aspoň podľa obsahu zápisnice, sa nezúčastnil priamo tohto skutku, dokonca ani nepriamo, pretože neexistuje žiaden dôkaz, že by v čase, keď došlo k spáchaniu skutku, bol v obci X. a nebol tam ani on. Záver súdu, že aj týmto je preukázaná škoda, je neprijateľný, pretože o údajnej výške sa B. dozvedel až na polícii a vyhlásenie G. Z. je po právnej stránke nepoužiteľné. Výpoveď poškodeného V. ohľadom výšky škody, ktorá mala byť spôsobená, je prinajmenšom sporná z dôvodu, že ak by svedok disponoval účtovnými dokladmi, faktúrami alebo inými dokladmi, ktoré by potvrdzovali pravdivosť údajov uvedených v pokladničnej knihe, určite by ich doložil vyšetrovateľovi a nie dodatočne mu priniesol pokladničnú knihu. Za prvé 4 mesiace v roku 2015 podľa pokladničnej knihy mal mať poškodený V. v pneuservise tržby vo výške 144.679,69 eur. Kladie si otázku, aké zlaté pneumatiky alebo iné služby tomto servise ponúkajú a ak sa mu takto darilo v podnikaní, v dedine v okrese Snina, prečo potom svoju firmu dal do likvidácie, aký mal dôvod zmeniť názov a previesť ju na manželku. Namieta to a žiada, aby výška tržieb bola poškodeným zdokladovaná pokladničnými dokladmi z registračnej pokladne alebo faktúrami. Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že na prvej strane pokladničnej knihy je uvedený vklad vo výške 5.000,- eur s dátumom 01.01.2015. Namieta to aj preto, že hoci popiera spáchanie skutku, výška škody je kvalifikačný moment trestného činu krádeže a pokladničná kniha nemôže byť bez jeho overenia automaticky použitá ako listinný dôkaz. Taktiež dáva do pozornosti nadkvalifikovanie tohto skutku. Dáva do pozornosti výpoveď znalca z hlavného pojednávania zo dňa 27.09.2018, kde na str. 4 zápisnice je uvedené, že v januári 2015 boli realizované vklady do pokladne neštandardne, pretože v tomto období spoločnosť nepotrebovala držať prostriedky v hotovosti. Pozastavil sa nad vkladmi realizovanými prvý januárový týždeň, keď na Nový rok, dňa 01.01.2015 bolo uložených 5.000,- eur a dňa 02.01.2015 6.500,- eur, pričom kladie si otázku, ktorý podnikateľ na Nový rok vstane a pôjde do firmy dotovať pokladňu vkladom v hotovosti. Jedine, ak by potreboval legalizovať finančné prostriedky. Znalec rovnako uviedol, že v spise sa nenachádzali uzávierky registračných pokladní. Na jeho otázku, či je možné vytvoriť pokladničnú knihu, mu znalec odpovedal, že papier znesie všetko, s čím sa súd nevysporiadal. Trestné konanie v tejto veci sa začalo skutkom 1 obžaloby a to výpoveďou svedka V. zo dňa 14.05.2015, ktorý okrem iného uviedol, že svedok O. mu povedal, že vie, asi kto to urobil a povedal mu mená V., B., A. a nejaké meno E.. To isté svedok V. uviedol dňa 14.07.2015, s tým, že O. mu napísal na papier mená osôb, ktoré mali stáť za krádežou, boli to mená V. B., nejaký E. a štvrtého si nepamätá. Na doobhliadke u pána V. vyšetrovateľ zaznamenal fotograficky a zaistil lístok s menami F., čo je jeho prezývka, ktorú O. nemôže poznať, ani ho takto v žiadnej výpovedi neoznačil, preškrtnuté meno B., T. s jedným otáznikom, aj mená A. a X. O.. Svedok O. uviedol, že volal poškodenému V. ohľadom servisu a povedal mu, že to mohla urobiť nejaká partia. Taktiež O. uviedol v oboch svojich výpovediach z prípravného konania, že sa s ním vôbec nerozprával a s B. sa rozprával iba ohľadom opravy jeho motorového sídla. Chce dať do pozornosti, že V. okrem iného uviedol bezprostredne po krádeži, že nikdy predtým mu nevolal a tiež ani on jemu, poznali sa z dediny, ale nevolali si. Stojí za pozornosť, ako odpovedal na otázku obhajcu F.. C., že odkiaľ sa dozvedel o tom, že V. tvrdí, že ho nepozná a svedok uviedol, že od vyšetrovateľa. Zrejme na polícii je bežné, že polícia informuje svedka ako vypovedal iný svedok. Preto má podozrenie, že došlo k úniku informácií z vyšetrovacieho spisu, aby výpoveď zapadla do určitého kontextu. Svedok O. uviedol, že on nenapísal žiadne mená na lístok, resp. po nahliadnutí na fotografiu uviedol, že to nie je jeho písmo. Má za to, že došlo k manipulácii s listinným dôkazom. Svedok O. uviedol, že policajti už pri jeho prvej výpovedi vedeli, kto to spravil, pretože V. im dal lístok s menami. Celé jeho odsúdenie je založené na výpovedi odsúdeného B., ktorý tvrdí, že vždy ho niekam mal priviezť, potom odísť, lebo už mal mať údajne vlastný odvoz, nič nevidel atď. B. bezpochyby vypovedal podľa potrieb polície, lebo ináč by ho obvinili za drogovú trestnú činnosť. V tomto smere ide o nezákonne získaný dôkaz, ktorý slúžil polícii na vznesenie obvinenia. Žalovaného skutku sa nedopustil a je nevinný. Toto považuje za hrubé porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a popieranie objektívnej pravdy v trestnom konaní a svojvôľu súdu. K skutku číslo 2 poškodený pán F. uviedol, že niekto podľa neho musel ísť cielene po zbraniach, pričom sa diali čudné veci vo firme, v ktorej podnikal, keď sa firma súdila o veľké peniaze 1.300.000,- eur. Podľa neho je podstatné, že v kuchyni boli peniaze 2.000,- USD a šperky, ktoré neboli schované a predmetom útoku vo všetkých žalovaných skutkoch je finančná hotovosť. Ak by mal tento skutok vykonať on, kladie si otázku, či by nechal voľne položené peniaze a vzal iba zbrane, ktoré boli riadne uzamknuté a schované, o ktorých páchateľ nemohol vedieť, pokiaľ by nepoznal svedka poškodeného F. osobne. Túto trestnú vec vyšetroval mjr. F.. P. B., ktorý mal na jej odhalení evidentný záujem, keďže mal pred sebou podozrivého kajúcnika B., tak za benefity, ktoré boli poskytnuté zo strany polície, využil túto situáciu a takto neprocesne objasnil cez B. tento skutok. Pokiaľ súd uvádza, že obžalovanému B. nebol ponúknutý žiadny benefit, tak to nie je pravda. K. B. ako kajúcnik nebol sudcom pre prípravné konanie vzatý do väzby za spoluprácu s políciou a svedectvo proti jeho osobe. Boli mu uložené obmedzenia podľa §
82 ods. 1 písm. a, e) Tr. poriadku, následne trestným rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa 29.06.2016, sp. zn. 0T/56/2016 bol uznaný za vinného pre prečin podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest a o necelé 2 mesiace bol trestným rozkazom uznaný za vinného zo spáchania prečinu podľa § 360 ods. 1, 2 Tr. zákona, pričom v obidvoch konaniach pri zadržaní B. bol prítomný policajt Q., aby ho chránil, aby náhodou nedošlo k zmene postoja v trestnej veci, kde proti nemu svedčí, ináč v opačnom prípade by si privodil trestné stíhanie za drogovú trestnú činnosť, krivé obvinenie a nesplnenie sľubu, ktorý dal polícii. I keď tieto konštatovania nemajú nič spoločné s otázkou jeho viny, či neviny, kladie si otázku, či nezískala osoba K. B. žiadne benefity. Na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2021 navrhol vykonať vecný dôkaz a to predloženie krabice vo veľkosti trezoru, ktorý bol odcudzený z rodinného domu pána X., ktorý by sa nezmestil do ruksaku, keďže na otázku predsedu senátu, či obžalovaný mal niečo so sebou, svedok uviedol, že ruksak, pričom rovnako uviedol, že nič iné ako ruksak nemal, ani keď sa vrátil. Poškodený X. uviedol, že mu bol odcudzený trezor o rozmeroch 50 x 40 centimetrov, čo potvrdil aj podpisom na fotografiách. Týmto vecným dôkazom chcel preukázať, že B. klame a že trezor o týchto rozmeroch by sa nezmestil do ruksaku a B. u neho žiaden odcudzený trezor nevidel. Túto skutočnosť Okresný súd Humenné vo svojom rozsudku ani nespomína. Čo sa týka samotného uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výške 11 rokov a 9 mesiacov, tento považuje za nezákonný, pretože je vyšší ako v prvom rozsudku, proti ktorému prokurátor odvolanie nepodal. I. T. za objednanie vraždy A. a A. dostal 15 rokov väzenia a on 11,9 plus 3 roky monitorovania, čiže rovnaký trest. Pre jeho matku, ktorá má 64 rokov a takmer celú jeho rodinu, keďže všetci súrodenci sú už šesťdesiatnici, je to viacmenej doživotný trest. Rozsudok a uznanie viny je založené výlučne na ničím nepodloženej výpovedi kajúcnika K. B. a nie na žiadnom inom dôkaze, pričom B. výpoveď znela, priviezol, odviezol, nič nevidel a nič nevie. B. ako osoba s kriminálnou minulosťou robí hlupáka, šoféra za 100,- alebo 200,- eur a pritom je pre súd dôveryhodný. Žiadal a navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie rozhodnutie.
V doplnení odvolania doručeného odvolaciemu súdu dňa 10.02.2022 obžalovaný namietal, že prvou chybou už v prípravnom konaní bola skutočnosť, že vyšetrovateľ si mal po dodatočnom doložení pokladničnej knihy do vyšetrovacieho spisu vyžiadať od svedka poškodeného inventarizáciu pokladne ku dňu, kedy sa skutok stal a následne mal poškodený vykonať mimoriadnu alebo priebežnú účtovnú závierku pre účely vyšetrovania v trestnom konaní. Preto namietal závery znaleckého posudku pre jeho neúplnosť v tom smere, že znalcovi pri jeho vypracovaní nič nebránilo vyžiadať si tieto údaje od poškodeného alebo prostredníctvom konajúceho súdu a následne podľa týchto finančných podkladov porovnať údaje - zápisy uvedené v pokladničnej knihe. Znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2018 a znalec s jemu nepochopiteľných dôvodov si nevyžiadal ani z daňového úradu alebo od poškodeného podklady, na základe ktorých bolo daňové priznanie podané na porovnanie zápisov v pokladničnej knihe. Preto jednoznačne tvrdí, že pokladničná kniha nie je dôkazom. Namieta aj skutočnosť, že pokladničná kniha na č.l. 127 prvá strana vpravo hore je uvedený dátum od 01.01.2015 do 13.05.2015 a údaje účtovnej závierky je uvedený dátum od 01/2015 do 12/2015, teda za celý kalendárny rok. Navyše na strane č. 7 účtovnej závierky je uvedená suma 28.662,- eur za celý kalendárny rok, čo nikde znalec nespomína. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku sa vôbec relevantne nevysporiadal so skutočnosťou, prečo poškodený dotoval opakovane pokladňu finančnou hotovosťou a okrem iného s ním namietaným vkladom dňa 01.01.2015. Na uvedené poukazuje v tomto trestnom konaní z dôvodu, že nebola zákonným spôsobom preukázaná výška škody ako kvalifikačný moment trestného činu podľa Tr. zákona. V doplnení odvolania doručenom krajskému súdu dňa 15.02.2022 obžalovaný namietal, že je neakceptovateľné, že konajúci súd mu neumožnil predvolanie svedkov, preto žiada krajský súd, aby napravil procesné pochybenie Okresného súdu Humenné, nakoľko vie preukázať svoju nevinu vo vzťahu k žalovaným skutkom, i keď dôkazné bremeno nesie prokurátor. V rozsudku, ktorým bol uznaný za vinného, nepochybne absentuje náležité odôvodnenie, prečo súd uveril odsúdenému B., akými dôkazmi preukázaná jeho vina samostatne ku každému žalovanému skutku, keďže v celom súdnom spise neexistuje žiaden dôkaz, čo by i len nepriamo nasvedčoval jeho vine okrem nejasnej nepresnej formulácie formálne opakujúce sa výpovede tejto osoby, ktorej neostáva nič iné, iba svedčiť proti nemu, aby si neprivodila trestné stíhanie pre krivé obvinenie. Netreba zabúdať, že je to v prvom rade obvinený s kriminálnou minulosťou, i keď následne vypovedajúci ako svedok, ktorý nie je svedkom niečoho, čo videl alebo počul. K. B. získal úplnú beztrestnosť v trestnej veci sp. zn. 5T/5/2017 vedenej na Okresnom súde Košice - okolie, kde prípravné konanie prebiehalo v roku 2016 súčasne ako v tejto trestnej veci, čo zariadili konkrétne osoby z polície v Humennom. Divadlo v podaní osoby Ľ. B., ktoré bolo prijaté Okresným súdom Humenné v dnešnej dobe nemá v právnom štáte obdobu. Ak by na návrh obhajoby
Okresný súd Humenné predvolal svedka V. V., ktorý je švagrom odsúdeného B., ten by potvrdil alebo aj nepotvrdil ním uvedené skutočnosti na hlavnom pojednávaní dňa 08.03.2018 ohľadom skutku číslo 10 a z toho by bol alebo nebol prijatý záver, že odsúdený B. klamal a krivo ho obvinil. To isté tvrdí aj pri opakovaných návrhoch dať predvolať od samého začiatku ostatných svedkov, hlavne policajtov. Súd do dnešného dňa nepredvolal ani svedka V. O., u ktorého bol v tom čase zamestnaný, pričom ide o kľúčového svedka k skutku 1. Poukazuje na to, že v tomto trestnom konaní od 23.10.2017, kedy mu súd zmenil obmedzenie spočívajúce hlavne v možnosti opustenia miesta trvalého pobytu, keďže bol elektronicky monitorovaný, zároveň súd vyslovil, že voči rozhodnutiu nie je prípustná sťažnosť, i napriek tomu, že sudca, ktorému napadla táto trestná vec po vylúčení z rozhodovania pôvodného senátu, musel vedieť, že po jeho dvoch predchádzajúcich žiadostiach sa rozhodovalo dvojinštančne, čiže aj pred Krajským súdom v Prešove. Následne boli jeho žiadosti o zmenu obmedzení zamietnuté až do dňa 30.10.2019, kedy okresný súd zrušil obmedzenie elektronického monitorovania na upozornenie Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že je potrebné zachovať dvojinštančnosť konania. Preto tvrdí, že bol nezákonne obmedzený na osobnej slobode od 23.10.2017 do 30.10.2019, pretože mu Okresný súd Humenné neumožnil podať opravný prostriedok proti zamietnutému návrhu na zmenu primeraných povinností a obmedzení a získať tak možnosť priaznivejšieho rozhodnutia v odvolacom konaní vo svoj prospech. Žiada preto, aby odvolací súd sa vysporiadal s ním uvádzanou námietkou a prípadne prijal z toho právne závery, pretože bol 2 roky nezákonne obmedzený na osobnej slobode monitorovacím zariadením. Celé toto obdobie vníma ako justičnú šikanu Okresného súdu Humenné. Tiež chce poukázať na to, že rozsudkom Okresného súdu Humenné bola porušená zásada zákazu reformatio in pius a bol mu uložený nezákonný trest v zmysle tejto právnej zásady. Na záver chce uviesť, že je otcom maloletej dcéry E. P., ktorú spoločne vychováva s družkou I. P. a ktorá sa narodila v januári 2016, teda v čase, keď už prebiehalo v tejto trestnej veci prípravné konanie. Od tej chvíle, čo sa stal otcom, úplne zmenil svoj postoj, názor na život, z jeho strany nastala zodpovednosť za starostlivosť o dieťa, ktoré potrebuje oboch rodičov. Jeho družka je odkázaná na neho v každom smere. Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Úvodom je potrebné konštatovať, že okresný súd v predmetnej trestnej veci už jedenkrát rozhodol, pričom rozsudok Okresného súdu Humenné bol zrušený odvolacím súdom a to uznesením zo dňa 29.05.2019, sp. zn. 6To/5/2019. V uvedenom uznesení krajský súd vytkol okresnému súdu, že na odstránenie rozporov výpovede svedka G. Z., ktorý využil svoje právo a odmietol vypovedať, čítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde však vypovedal v procesnom postavení obvineného, že opakovane vypočúval obžalovaných F. V. a K. B. k jednotlivým skutkom uvedeným v obžalobe, pričom týchto pred každým výsluchom riadne nepoučil, že vykonal dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov KR PZ Košice bez súhlasu obžalovaných, teda pri ustálení svojich skutkových zistení v danom rozhodnutí vychádzal aj z dôkazov, ktoré neboli pred súdom vykonané zákonným spôsobom. Rovnako odvolací súd považoval za dôvodné vypočuť svedka O. vo vzťahu k rozporom v jeho výpovediach v prípravnom konaní a dôvodom týchto rozporov, keď pri prečítaní oboch výpovedí na hlavnom pojednávaní uviedol, že bolo to tak, ako uviedol v prípravnom konaní a teraz prečítal prokurátor, resp. že súhlasí s obsahom prečítanej výpovede. Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil konštatovaním ako sa vysporiadal so skutočnosťami vytýkanými krajským súdom a dôkazmi, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil a v ďalšom rozoberal jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, poukázal na skutkové a právne závery, teda výrok o vine neopiera o tvrdenia svedka O., ani o údaje napísané na lístku s menami, ani o jeho tvrdenie, že videl V. pred krádežou pohybovať sa po obci X., nie je pre neho usvedčujúcim dôkazom, pričom poukázal na to, že to bol aj dôvod prečo návrh na obžalovaného na doplnenie dokazovania vykonaním konfrontácie medzi svedkami V. a O. zamietol a rozobral aj, prečo zamietol návrhy na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedka V. a výsluchom svedkov vyšetrovateľa F.. P. B., policajta Bc. J. Q., vyšetrovateľa F.. F. L. a ďalších svedkov V. V., V. O. a policajta X.. X. Q., pričom mal za to, že skutkové okolnosti boli v konaní pred súdom preukázané inými vykonanými dôkazmi a to predovšetkým výpoveďou K. B. v procesnom postavení obžalovaného k skutkom 1 a 2 a v procesnom postavení svedka k skutkom 3 až 10, listinnými dôkazmi a pripojeným spisom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/111/2011 v trestnej veci obvineného G. Z..
Krajský súd úvodom skúmal, či bolo možné vykonať verejné zasadnutie, ktorého predmetom bolo rozhodnúť o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 18.03.2021, sp. zn. 3T/129/2016, vzhľadom na skutočnosť, že krátko pred jeho konaním obžalovaný F. V. elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu (e-mailom) dňa 30.03.2022 o 10.15 hod. doručil súdu ospravedlnenie z verejného zasadnutia z dôvodu PN, pričom pripojil aj potvrdenie o dočasnej PN s neschopnosťou práce od 30.03.2022 pre diagnózu R 51 (bolesť hlavy).
Podľa § 120 ods. 2 Tr. poriadku, v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone OČTK alebo súdu zo zdravotných dôvodov, je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, pričom z predloženého ospravedlnenia obžalovaného a predloženej kópie PN uvedené nevyplýva. Na základe konštatovaného, s poukazom na citované zákonné ustanovenie, krajský súd mal za to, že verejné zasadnutie bolo možné vykonať.
Po oboznámení sa s odvolaním obžalovaného, týmto odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutkov, ktoré posúdil tak, ako boli uvedené vo výroku rozsudku. Vo vzťahu k týmto boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných práv, pričom riadne odôvodnil, prečo odmietol vykonať ďalšie dôkazy.
Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný F. V. spáchal skutky tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutkov, ak áno, ako a k akým. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia. V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť predovšetkým na základe výpovede K. B. a to vo vzťahu k dvom skutkom v procesnom postavení obžalovaného a k ďalším skutkom v procesnom postavení svedka, keďže po zrušení veci krajským súdom vo vzťahu k obžalovanému V. a nariadení opätovného výsluchu K. B. už rozhodnutie o vine a treste vo vzťahu k nemu bolo právoplatné, preto ho bolo možné následne vypočúvať len v procesnom postavení svedka. K. B. vo svojich výpovediach popísal konanie obžalovaného F. V., ako aj svoje konanie, ktoré spočívalo v tom, že obžalovaný V. ho požiadal, aby s ním išiel na miesta jednotlivých skutkov, resp. čiastkových útokov, zároveň čakal vonku, dával pozor, či nejdú policajti, pričom boli v spojení, po čom ho následne z miesta činu odviezol, s tým, že obžalovaný V. mu dal peniaze ako odmenu za pomoc pri skutku. Keďže proti sebe stáli antagonické tvrdenia obžalovaného V. a K. B., či už v procesnom postavení obžalovaného alebo svedka, ktorý obžalovaného V. usvedčoval, súd zvažoval, ktorej z uvedených výpovedí je možné uveriť, pričom uveril výpovediam spoluobžalovaného, resp. svedka B., keďže nezistil dôvod, na základe ktorého by chcel K. B. poškodiť obžalovanému V. svojimi
výpoveďami. Okrem jeho výpovedí je obžalovaný V. usvedčovaný vo vzťahu k skutku uvedenému pod bodom 1 rozsudku svedkom V., ktorý uviedol, že mu svedok O. povedal mená V. a B., ktorí mali byť páchateľmi tohto trestného činu, výpoveďou svedka O., ktorý uviedol, že O. sa pýtal na V. dom, pričom v tom čase sedel v aute V., potom videl O. sa so V. viackrát sa prejsť po obci a v deň skutku videl B. v obci I. čakať v aute, čo sa zhoduje s výpoveďou K. B. o tom, že v čase skutku čakal obžalovaného V. v aute v obci I., keď mu následne V. zavolal, aby išiel preč a nečakal ho. Aj keď G. Z. v procesnom postavení svedka využil svoje právo a odmietol vypovedať, je potrebné uviesť, že tento bol rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 05.10.2017, sp. zn. 1T/111/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 10To/45/2017 uznaný za vinného zo žalovaného skutku, ktorý sa kladie za vinu aj obžalovanému V., s tým, že v predmetnom trestnom konaní vo vzťahu k uvedenému skutku vyhlásil vinu a odvolanie podal len proti výroku o treste. Vo vzťahu k skutkom uvedeným pod bodmi 3 a 4 je obžalovaný V. usvedčovaný čiastočne aj výpoveďou svedkyne U., ktorá konštatovala, že zaregistrovala obžalovaného u nich v kaviarni, vo vzťahu k skutku uvedenom pod bodom 5 svedok poškodený V. uviedol, že obžalovaného V. videl pred krádežou na ulici u susedov a vo vzťahu k skutku uvedenému pod bodom 7 svedok poškodený X. uviedol, že V. bol ich zákazníkom, z čoho je možné ustáliť modus operandi, že obžalovaný V. nekonal „na náhodu“, ale trestnej činnosti sa dopúšťal vo vzťahu k osobám a miestam, ktoré mu boli známe, resp. ktoré si pred skutkom obhliadol. Na základe týchto dôkazov v ich súhrne súd uveril výpovediam K. B. tak v procesnom postavení obžalovaného, ako aj v procesnom postavení svedka, ktorý v celom rozsahu usvedčuje obžalovaného V. z konania, ktoré sa mu obžalobou kladie za vinu. K uvedenému krajský súd dodáva, že v prípade, ak by K. B. v procesnom postavení svedka krivo obvinil obžalovaného V. zo spáchania jednotlivých skutkov, resp. voči nemu krivo vypovedal, vystavil by sa riziku trestného stíhania pre trestný čin krivého obvinenia, resp. krivej svedeckej výpovede, o čom bol pred svojim výsluchom riadne poučený a pred svojim výsluchom zložil prísahu.
Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu obžalovaného F. Šteňa a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.
Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie obžalovaného kvalifikoval v bodoch 1, 10 a 11 rozsudku ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Tr. zákona, sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, v bode 2 rozsudku prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zákona, v bodoch 3 a 4 rozsudku prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Tr. zákona, v bodoch 5, 6, 7 rozsudku prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a v bodoch 8 a 9 rozsudku prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona, v spojení s § 2 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný tým, že v bodoch 1, 10, 11 rozsudku, sčasti spoločným konaním, neoprávnene vnikol do obydlia iného, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a tento čin spáchal vlámaním, čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a spôsobil tak značnú škodu a poškodil cudziu vec, v bode 2 rozsudku neoprávnene vnikol do obydlia iného a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a tento čin spáchal vlámaním, čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a spôsobil tak malú škodu a bez povolenia si zadovážil a prechovával strelivo a strelnú zbraň, v bode 3 a 4 rozsudku prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, tento čin spáchal vlámaním a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal, hoci bol taký za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, v bodoch 5, 6 a 7 rozsudku neoprávnene vnikol do obydlia iného, prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, tento čin spáchal vlámaním a spôsobil tak väčšiu škodu a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a v bodoch 8 a 9 rozsudku prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, tento čin spáchal vlámaním a spôsobil tak väčšiu škodu a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkové podstaty žalovaných trestných činov.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného. Z odpisu z registra trestov obžalovaného zistil, že tento bol doposiaľ celkovo 10-krát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť a to prevažne pre trestné činy krádeže. Na základe uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že za skutky uvedené pod bodmi 3 a 4 bolo potrebné obžalovanému ukladať jeden trest, za skutky pod bodmi 2, 5, 6, 7, 8 a 9 jeden trest a za skutky pod bodmi 1, 10 a 11 spoločný trest vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19.02.2020, sp. zn. 5T/5/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.11.2020, sp. zn. 8To/52/2020, krajský súd mal za to, že u obžalovaného je potrebné ukladať za skutky pod bodmi 3 a 4 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody podľa trestného činu najprísnejšie trestného, ktorý obžalovanému uložil vo výmere 20 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 23.01.2012, sp. zn. 1T/146/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.05.2016, sp. zn. 6To/24/2015 a výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 15.05.2013, sp. zn. 4T/169/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu Prešove zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 5To/40/2013, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na uvedený výrok obsahovo nadväzujúcich ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné konštatovať, že správne mal súd ukladať trest odňatia slobody podľa ustanovenia § 212 ods. 2 Tr. zákona, avšak vzhľadom na to, že súd prvého stupňa ukladal trest podľa ustanovenia § 364 ods. 1 Tr. zákona, ktoré je pre páchateľa priaznivejšie, nakoľko trestná sadzba je 0 až 3 roky ako trest, ktorý by mu bol ukladaný podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, kde je trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky, krajský súd na základe odvolania obžalovaného, z dôvodu zásady zákazu zmeny k horšiemu obžalovanému nemohol uložiť prísnejší trest, ako to uložil súd prvého stupňa, preto musel ukladať trest podľa ustanovenia § 364 ods. 1 Tr. zákona, rovnako tak ako musel ukladať trest podľa § 38 ods. 7 Tr. zákona, tak ako mu bol uložený v poradí prvým odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa, nakoľko uvedené ustanovenie je miernejšie ako ustanovenie § 38 ods. 2 a 4 Tr. zákona, ktoré súd prvého stupňa použil pri ukladaní trestu v poradí druhým odsudzujúcim rozsudkom. Vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, krajský súd ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom zároveň boli zrušené už uvedené výroky o treste v rámci súhrnného trestu. Za skutky pod bodmi 2, 5, 6, 7, 8 a 9 súd obžalovanému uložil podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 7 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zákona, 42 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 327 ods. 2 Tr. poriadku súhrnný trest odňatia slobody na 3 roky so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia z dôvodu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 08.11.2013, sp. zn. 0T/51/2013, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na uvedený výrok obsahovo nadväzujúcich, ako vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné dodať, že odvolací súd použil opätovne ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zákona tak, ako ho použil súd prvého stupňa v poradí v prvom odsudzujúcom rozsudku oproti svojmu v poradí druhému odsudzujúcemu rozsudku, kde použil ustanovenie § 38 ods. 2 a 4 Tr. zákona z dôvodu, že ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zákona je pre obžalovaného priaznivejšie a v opačnom prípade, vzhľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu na základe odvolania obžalovaného, nakoľko iba tento podal odvolanie, krajský súd musel použiť ustanovenie pre páchateľa priaznivejšie. Za skutky pod bodmi 1 a 10 a 11 rozsudku obžalovanému uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 7 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 3 Tr. zákona, v spojení s § 327 ods. 2 Tr. poriadku spoločný trest odňatia slobody na 3 roky a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, za súčasného zrušenia výroku o vine, celého výroku o treste uloženého obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19.02.2020, sp. zn. 5T/5/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.11.2020, sp. zn. 8To/52/2020, ako aj všetkých ďalších výrokov, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Krajský súd tak postupoval z dôvodu, že zistil, že skutky uvedené pod bodmi 1, 10 a 11 rozsudku tvoria pokračovací trestný čin, pričom opätovne súd použil ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zákona, ako ho použil súd prvého stupňa v poradí v prvom odsudzujúcom rozsudku, nakoľko v poradí druhým odsudzujúcim rozsudkom mu bol uložený trest podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, pričom ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zákona je pre páchateľa priaznivejšie. Rovnako súd znížil výmeru trestov odňatia slobody obžalovanému za jednotlivé trestné činy, taktiež s poukazom na zásadu zákazu zhoršenia postavenia obžalovaného
z dôvodu, že oproti prvému aj oproti druhému odsudzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie len obžalovaný. Vo vzťahu k skutku uvedenému pod bodom 11, krajský súd dodáva, že v skutku malo byť správne uvedené, že obžalovaný F. V. bol právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 0T/51/2013, zo dňa 08.11.2013 odsúdený za prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), b) Tr. zákona a iné na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, avšak v dôsledku zrejme pisárskej chyby je omylom uvedené Okresného súdu Humenné, čo odvolací súd napraviť nemohol, keďže preberal tento skutok z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19.02.2020, sp. zn. 5T/5/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.11.2020, sp. zn. 8To/52/2020, tak ako bol vyhlásený. Krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa poškodených X. s.r.o. v E., P. V., V. V., V. F., C. P. O. spotrebné družstvo, U. spol s.r.o., F. V., D.. J. U., L. X., F. U., P. X. a Q. a.s. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Krajský súd dodáva, že obžalovanému uložil tresty za skutky pod bodmi 1, 10 a 11 vo výmere 3 roky, za skutky pod bodmi 3 a 4 vo výmere 20 mesiacov a za skutky pod bodmi 2, 5, 6, 7, 8 a 9 vo výmere 3 roky, opätovne s poukazom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu, z dôvodu, že na základe obžalovaným podaného odvolania voči v poradí prvému rozsudku súdu prvého stupňa, v poradí druhým rozsudkom súdu prvého stupňa došlo k uloženiu prísnejších trestov ako v prvom odsudzujúcom rozsudku. Uvedené tresty krajský súd považoval na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, s poukazom na individuálnu ako aj generálnu prevenciu, za primerané a dostatočné.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, lebo na hlavnom pojednávaní dňa 21.03.2021 mal ustanoveného náhradného obhajcu, ale nemal zvoleného, ani ustanoveného riadneho obhajcu, krajský súd udáva, že v čase konania hlavného pojednávania dňa 21.03.2021 neboli dané dôvody tzv. povinnej obhajoby u obžalovaného F. V., pričom v zmysle § 36 ods. 4 Tr. poriadku za včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá obvinený. V danom prípade, ak obžalovaný chcel byť právne zastúpený v predmetnej trestnej veci, mal si zvoliť obhajcu riadne a včas. Skutočnosť, že okresný súd mu ustanovil náhradného obhajcu a tento ho zastupoval na hlavnom pojednávaní v čase, keď obžalovaný nemal zvoleného, ani ustanoveného obhajcu, nie je možné považovať za porušenie práva na obhajobu, nakoľko obžalovaný bol zastúpený obhajcom, aj keď nešlo o prípad tzv. povinnej obhajoby, teda mu bolo priznaných ešte viac práv, ako v prípade, ak by mu náhradný obhajca ustanovený nebol. Aj keď uvedený postup prvostupňového súdu je neštandardný, toto nie je možné považovať za porušenie práva obžalovaného na obhajobu. Navyše, zo zápisnice o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2021 vyplýva, že obžalovaný bol predsedom senátu riadne poučený a bol mu daný priestor zvoliť si obhajcu do nasledujúceho hlavného pojednávania, čo obžalovaný nevyužil.
Vo vzťahu k odmietnutiu doplnenia dokazovania vykonaním svedeckých výpovedí svedkov, ktorých obžalovaný navrhol, je potrebné konštatovať, že súd nie je povinný vyhovieť návrhom strany na výsluch svedkov, avšak je potrebné sa vysporiadať s odôvodnením odmietnutia takéhoto návrhu. V danom prípade okresný súd uviedol, z akého dôvodu neakceptoval návrhy obžalovaného na výsluchy ním navrhnutých svedkov, pričom, ani podľa názoru krajského súdu, nebolo nevyhnutné uvedené dôkazy vykonať, z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mali byť navrhnutými svedkami objasnené, bolo možné zistiť už z iných, skôr vykonaných dôkazov. Navyše, G. Z., ktorého obžalovaný V. navrhoval vypočuť v procesnom postavení svedka, už bol na hlavné pojednávanie v predmetnej trestnej veci predvolaný za účelom výsluchu, avšak využil právo nevypovedať a vypovedať odmietol, pričom z ničoho nevyplýva skutočnosť, že v prípade jeho opätovného predvolania by tento postupoval inak. Čo sa týka odvolacej námietky obžalovaného poukazujúcej na kopírovanie výpovedí K. B. v prípravnom konaní, keď podľa tvrdenia obžalovaného mala byť jeho výpoveď v procesnom postavení obvineného skopírovaná zo zápisnice o výpovedi svedka, je potrebné uviesť, že K. B. aj na hlavnom pojednávaní vypovedal tak procesnom postavení obžalovaného, ako aj v procesnom postavení svedka, kde všetky relevantné skutočnosti vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti obžalovaného uviedol v podstate v zhode s tým, čo vypovedal v prípravnom konaní, pričom jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní nebola kopírovaná z jeho výpovede z prípravného konania. Navyše, ako svedok vypovedal po zložení prísahy a po poučení, že svojou výpoveďou by si mohol privodiť trestné stíhanie. Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že svedok O. uviedol, že nenapísal žiadne mená na lístok svedkovi V., je potrebné uviesť, že svedok V. netvrdil, že svedok O. mu mená napísal na lístok, ale svedok V. uviedol, že O. mu tieto mená diktoval a on si ich zapísal.
K odvolacej námietke obžalovaného poukazujúc na skutočnosť, že pri skutku, kde boli odcudzené zbrane, bola v kuchyni hotovosť 2.000,- USD, plus šperky, pričom pri všetkých skutkoch, ktoré mal spáchať, zmizli peniaze, preto v prípade, ak by on tento trestný čin mal spáchať, peniaze by nenechal bez povšimnutia, je potrebné uviesť, že z výpovede svedka poškodeného V. F. vyplýva, že počas svadby, v priebehu ktorej mal byť skutok spáchaný, boli viackrát doma po rôzne veci, pričom práve na základe možného vyrušenia obžalovaného mohlo dôjsť k neodcudzeniu peňazí a iných cenností. Čo sa týka výšky škody, ktorá mala byť spôsobená svedkovi poškodenému V. odcudzením hotovosti z trezoru, ktorú obžalovaný namieta, je potrebné poukázať na znalecký posudok znalca D.. K., ktorý jednoznačne uviedol, že do pokladne bola vkladaná hotovosť pravidelne a je vysoko pravdepodobné, že stav v pokladničnej knihe súhlasil so skutočnou výškou finančných prostriedkov a k 14.05.2015 skutočne mohol byť stav vo výške cca 77.412,22 eur. V prípade, ak obžalovaný mal pochybnosti o správnosti zistení znalca D.. K. a skutočností uvedených v jeho znaleckom posudku, ktoré v doplnení odvolania namieta, nič mu nebránilo nechať vyhotoviť vlastný znalecký posudok a tento v predmetnej trestnej veci predložiť súdu.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že cigarety ani trezor by mu nevošli do ruksaku, ktorý popisuje B., je potrebné uviesť, že tento ruksak, rovnako ako ani trezor a ani cigarety neboli v predmetnom trestnom konaní zaistené za účelom vykonania skúmania, či tieto predmety by sa do ruksaka vošli, navyše jednotlivé predmety sú popisované iba svedkami, pričom ide o opis s odstupom času a tento je subjektívny z pohľadu opisujúcej osoby. Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že trest, ktorý mu bol uložený, bol vyšší ako prvý trest uložený mu okresným súdom v jeho predchádzajúcom rozsudku, pričom odvolanie voči tomuto bolo podané len zo strany obžalovaného, krajský súd udáva, že uvedené pochybenie súdu prvého stupňa bolo napravené vo výroku tohto rozsudku.
Vo vzťahu k obžalovaným namietanému porušeniu svojho práva na dvojinštančné konanie a ním namietané 2 roky nezákonného obmedzenia na slobode monitorovacím zariadením, krajský súd udáva, že uvedené nemá vplyv na skutkovú, ani na právnu kvalifikáciu a ani na výšku samotných trestov, nakoľko monitorovacie zariadenie je iba súčasťou nahradenia väzby obžalovaného, ktoré nie je možné započítať do samotného trestu.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.