Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-549-2024.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Subarea
11Ek/549/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EX CREDIT, a.s., IČO: 36 572 586, IČO: A. XX, XXX XX B. C., právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, IČO: 42 185 190, so sídlom Majerníkova 3479/3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, proti povinnému: B. D., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XXX, XXX XX F., o vymoženie 968,54 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.013,54 Eur od 21.08.2006 do 23.12.2019, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 998,50 Eur od 24.12.2019 do 17.06.2021, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 983,54 Eur od 18.06.2021 do 05.12.2022, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 968,54 Eur od 06.12.2022 do zaplatenia podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.03.2024 domáhal od povinnej vymoženia 968,54 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 22Ro/164/2007 zo dňa 14.3.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.04.2007 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).
2. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti E) elektronického formulára „Vymáhaný nárok“ uplatnil istinu vo výške 968,54 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.013,54 Eur od 21.08.2006 do 23.12.2019, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 998,50 Eur od 24.12.2019 do 17.06.2021, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 983,54 Eur od 18.06.2021 do 05.12.2022, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 968,54 Eur od 06.12.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.013,54 Eur od 21.08.2006 do 23.12.2019, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 998,50 Eur od 24.12.2019 do 17.06.2021, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 983,54 Eur od 18.06.2021 do 05.12.2022, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 968,54 Eur od 06.12.2022 do zaplatenia a trovy konania vo výške 194,91 Eur.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie .
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 299 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“) ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom a predloženými prílohami oprávneného a konštatuje, že v danom prípade si oprávnený v časti E) návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil vymáhaný nárok priznaný mu exekučným titulom. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola spotrebiteľská zmluva – Zmluva o finančnom prenájme č. 0113060004 uzatvorená podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 09.06.2006 medzi oprávneným a povinnou, pričom povinná je spotrebiteľom, nakoľko je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Oprávnený je dodávateľom nakoľko je právnická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľský charakter predmetného záväzkového vzťahu deklaroval v návrhu na vykonanie exekúcie aj oprávnený.
12. Exekučný súd má zákonom zverenú povinnosť preskúmavať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak súd po preskúmaní návrhu a jeho príloh dôjde k záveru, že sú tu skutočnosti pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, návrh na vykonanie exekúcie je povinný úplne, resp. v časti zamietnuť. V prípade, ak súd zamieta návrh podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, dôvod takéhoto zamietnutia nemusí pochádzať jedine z ustanovení Exekučného poriadku, naopak, dôvod môže byť daný aj z iného právneho predpisu, ktorý je pre daný prípad relevantný. Súd poukazuje tiež na § 61k písm. d) Exekučného poriadku, kedy dôvodom na čiastočné zastavenie exekúcie je skutočnosť, ktorú súd mohol vyhodnotiť z obsahu listín predložených oprávneným a kedy by exekúcia nemala vôbec začať a tak mal súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie návrh zamietnuť.
13. Rozsah právomoci prieskumnej činnosti exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie odvodzuje súd a v tomto bode poukazuje na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak, súdny dvor za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15- dňovú lehotu na podanie odporu (o takúto situáciu ide aj v tomto prípade), považuje za nevyhnutné
takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. V zmysle záverov súdneho dvora musí vnútroštátny súd posúdiť, či vnútroštátna právna úprava takýto prieskum v štádiu vykonávacieho konania umožňuje. V tomto smere súd uvádza, že povinnosť ex offo skúmania zákonnosti exekučného titulu z hľadiska rešpektovania § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku pri vydávaní platobného rozkazu vyplýva súdu aj z § 53 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku (k uvedenému viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 344/2020 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022 z 15.06.2022).
14. Pri posudzovaní daného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh súd považoval za spornú skutočnosť, že oprávnený si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne, ktorá mu bola predloženým exekučným titulom síce priznaná, avšak súd v tomto bode poukazuje na skutočnosť, že exekučným titulom je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom a podkladom pre vydanie platobného rozkazu bola spotrebiteľská zmluva.
15. Súd je toho názoru, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel (zákonných noriem, t.j. Exekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné poukázať, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti pri jeho výkone. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka, najmä v citovanom § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka so všeobecnou povahou, príp. v mnohých ďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a regulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov upravených normami občianskeho práva. Je nespochybniteľné, že Občiansky zákonník dáva dobrým mravom značnú vážnosť a silu, aj keď nie sú bližšie špecifikované resp. konkretizované, keďže definujú morálne pravidlá správania sa, ktoré sa časom menia. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Rozpor s dobrými mravmi je potrebné v každom prípade posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka, v príslušnom období a na jeho postavenie. Výkon práv a povinností nie je možné chápať ako bezhraničný, a tak aj výkon práv a povinností má svoje limity. Šikanózny výkon práva je nutné považovať za rozporný s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd tak považuje za podstatné, že v prípade uplatnenia práva, ktoré je v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nutné sankcionovať odoprením právnej ochrany, čím nebude možné takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať.
16. Súd v exekučnom konaní po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vrátane jeho príloh konštatuje, že oprávneným uplatnený vymáhaný nárok v časti zmluvnej pokuty predstavuje značný rozpor s dobrými mravmi, keď výška zmluvnej pokuty je vychádzajúc z exekučného titulu normovaná v rovine 0,25 % denne, čo predstavuje ~91,25 % ročne. Uvedená percentuálna miera však zásadným spôsobom reflektuje signifikantný zásah do tej sféry, ktorá predstavuje priam šikanózny výkon práva, a v rámci ktorej je potrebná ingerencia súdnej moci smerujúca k aplikácii inštitútu dobrých mravov, ktoré nesporne slúžia na korekciu, resp. reguláciu neprimeraného usporiadania majetkových a osobných vzťahov, ktoré spadajú pod dikciu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že realizovaním výkonu práva, ktorý odporuje dobrým mravom, je potrebné považovať aj uvedenú zmluvnú pokutu, ktorá vytvára rozpor s predmetným ustanovením Občianskeho zákonníka. Je síce pravdou, že zákonodarca priamo neurčuje konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, ktorá by vytvárala rozpor s konkrétnymi právnymi predpismi, avšak je potrebné zdôrazniť, že aj napriek existencie zmluvnej voľnosti, nejde o voľnosť neobmedzenej povahy. Uvedený názor exekučného súdu sa nepochybne opiera o ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré de facto zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva aj v prípade, ak účastníci záväzkového vzťahu o jej existencii nevedeli. Je však úlohou súdu dohliadať na tie nedostatky, ktoré sú v priamej väzbe na absolútnu povahu neplatnosti právneho úkonu. K aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého platí, že cit: ,,... uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť – upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná" (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť , a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti ex officio). (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3Cdo 144/2010)
18. Pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh súd tiež prihliadal na bod. IV. písm. c) Všeobecných obchodných podmienok finančného prenájmu oprávnenie oprávneného (veriteľa) požadovať a účtovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy splatného dlhu ako porušenie povinnosti splácať riadne a včas. Súd s prihliadnutím na § 39 Občianskeho zákonníka je názoru, že rozpor s dobrými mravmi zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastane aj v prípade, ak účastníci o rozpore nevedeli. Na absolútnu neplatnosť je tak súd povinný prihliadať z úradnej moci. Súd mal preto za nesporne preukázané, že uplatnená zmluvná pokuta vo výške 0,25 % denne zo sumy splatného dlhu je uplatnená v rozpore s dobrými mravmi.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil dôvod, pre ktorý by musela byť exekúcia v časti zastavená, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.013,54 Eur od 21.08.2006 do 23.12.2019, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 998,50 Eur od 24.12.2019 do 17.06.2021, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 983,54 Eur od 18.06.2021 do 05.12.2022, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 968,54 Eur od 06.12.2022 do zaplatenia zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.