Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/3/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: U.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/-XX, M., právne zastúpený Mgr. Klaudia Szekeres, advokátka, so sídlom Široká 569, 925 82 Tešedíkovo, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor štátneho občianstva, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Račianska 45, 812 72 Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu zo dňa 10. januára 2019, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 11. januára 2019, o d m i e t a .

II. Žalovaným právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 10.01.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) e-mailovou poštou a tiež elektronickými prostriedkami s autorizáciou podľa osobitného predpisu dňa 11.01.2019, doplnenou podaním zo dňa 28.02.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.03.2019, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým správny súd určí, že zásah žalovaných, ktorým bez jeho vedomia zaznamenali stratu jeho slovenského štátneho občianstva ku dňu 08.04.2018, bol nezákonný. V prípade, že správny súd vyhovie jeho návrhu a konanie podľa ust. , v závislosti od výsledku konania na Ústavnom súde SR preruší, žiadal, aby žalovanému 1/ bola uložená povinnosť obnoviť stav pred zásahom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.11.2018 sa dostavil do volebnej miestnosti č. 14 v Komárne, aby odovzdal svoj hlas vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Keďže vo voličskom zozname nebol zapísaný, predseda volebnej okrskovej komisie po telefonickej konzultácii s Mestským úradom v Komárne, cudzineckou políciou a okresnou volebnou komisiou zistil, že ku dňu 08.04.2018 má vo všetkých registroch zaznamenanú stratu štátneho občianstva SR a v dôsledku toho zrušený trvalý pobyt a je evidovaný ako cudzinec bez pobytu na území SR. Na Mestskom úrade v Komárne sa dozvedel, že jeho trvalý pobyt bol v zmysle prípisu Okresného úradu v Nitre zn. OU-NR-OWS1-2018/036163 zrušený. Dňa 12.12.2018 požiadal Okresný úrad v Nitre, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie správne, štátneho občianstva a matrík elektronickou žiadosťou o vysvetlenie. Ten mu dňa 18.12.2018 oznámil, že žiadanými údajmi nedisponuje a jeho žiadosť postúpil listom č. OU-NR-OWS1-2018/045706 zo dňa 17.12.2018 žalovanému 1/, ktorý mu listom č. SVS-OSO-2018/019390 zo dňa 20.12.2018 poskytol krátku informáciu, že strata jeho občianstva bola vyznačená na základe oznámenia žalovaného 2/, ktoré je utajovanou skutočnosťou, a preto jeho obsah nie je možné zverejniť. Napriek jeho výslovnej žiadosti o odôvodnenie dátumu, ku ktorému bola strata jeho slovenského občianstva zaevidovaná, nedostal vysvetlenie ani k tomuto údaju. Žalovaný 1/ však k svojmu listu priložil dve písomné výzvy zo dňa 14.06.2018 a 11.07.2018, ktorými ho žiadal o doloženie dokladu o nadobudnutí štátneho občianstva

Maďarska pod hrozbou, že v opačnom prípade „bude postupovať podľa informácií, ktoré má k dispozícii.“ V prvej výzve č. SVS-OSO-2018/019390 zo dňa 14.06.2018 žalovaný 1/ svoju požiadavku vôbec neodôvodnil a na základe jeho výhrad, v druhej výzve č. SVS-OSO-2018/019390 zo dňa 11.07.2018, poukázal na ust. a o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej aj „“), ktoré upravujú stratu štátneho občianstva ex lege, v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva. Svoju požiadavku na doloženie dokladu o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska odôvodnil ust. cit. zák., podľa ktorého „na žiadosť ministerstva alebo obvodného úradu v sídle kraja, sú orgány verejnej moci, ako aj právnické osoby a fyzické osoby povinné v určenej lehote poskytnúť informácie a oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodovanie podľa tohto zákona, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe.“ Vzhľadom k tomu, že v prípade straty štátneho občianstva dochádza podľa ust. a bez akéhokoľvek rozhodovania a ani žiaden iný právny predpis neukladá povinnosť predloženia žiadnych listín či dôkazov potvrdzujúcich danú skutočnosť, ako je to pri strate občianstva podľa ust. , s poukazom na a 3 SR uvedeným výzvam odmietol vyhovieť. 3. Od narodenia žije na území Slovenskej republiky, ktorú považuje za svoju vlasť a viažu ho k nej úzke rodinné a citové väzby. Rovnako dôležitá je pre neho aj jeho maďarská identita, nakoľko maďarčina je jeho materinským jazykom a celá ich rodina sa otvorene hlási k maďarskej národnosti. Všetky školy absolvoval v maďarskom jazyku, jeho kultúrne a historické korene silne ovplyvňujú jeho celkový prístup k životu. Keď Maďarsko od roku 2011 umožnilo Maďarom žijúcim na území iných štátov získanie maďarského občianstva bez toho, aby mali pobyt v Maďarsku, využil túto možnosť, pričom nikdy nemal v úmysle sa zbaviť slovenskej štátnej príslušnosti. Právnu úpravu , ktorý v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle podľa ust. a a zaviedol stratu štátneho občianstva SR ex lege, považuje od začiatku za protiústavnú, a preto nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. , čím by sa dobrovoľne zriekol akejkoľvek možnosti na súdnu ochranu v danej veci. Podľa ust. právo voliť do orgánov samosprávy obce má obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci, preto pokiaľ by mu vyznačenie straty jeho slovenského občianstva bolo akýmkoľvek spôsobom oznámené, mohol požiadať o registráciu pobytu a voliť ako občan EÚ. Za nezákonné označil konanie žalovaného 1/, ktorý mu s odôvodnením, že ide o utajovanú skutočnosť, odmieta oznámiť, na základe akých údajov či dôkazov došlo k vyznačeniu straty jeho slovenského občianstva, ktorú upravuje podľa ust. iba na základe splnenia oznamovacej povinnosti dotknutej osoby podľa ods. 19 cit. ustanovenia Pokiaľ boli údaje a dôkazy o strate jeho slovenského občianstva získané zákonným spôsobom, nemalo by byť ich sprístupnenie problémom. To je dôvod, pre ktorý žaluje aj žalovaného 2/, ako ďalší organizačný útvar Ministerstva vnútra SR a žiada o preskúmanie zákonnosti spôsobu získania údajov, na základe ktorých bola vyznačená strata jeho občianstva.

4. Uvedeným postupom žalovaných došlo k zásahu do jeho práv, najmä do práva na súkromie, práva na spravodlivý proces a práva na účasť na správe vecí verejných, čo ho utvrdilo v názore o protiústavnosti , resp. a , ktoré zakotvujú stratu štátneho občianstva ex lege bez akýchkoľvek procesných garancií. Podľa vyjadrení NR SR a vlády SR v konaní pred ústavným súdom sp. zn. sledoval je známe, že sa ňou sledovalo najmä zabránenie dvojakého občianstva občanov SR maďarskej národnosti, ktorým maďarský umožnil získať maďarské občianstvo bez pobytu v Maďarsku. K naplneniu uvedeného cieľa zákonodarcu nie je potrebné, aby osoby strácajúce slovenské občianstvo prišli aj o svoj trvalý pobyt na Slovensku, a tým v niektorých prípadoch aj o zdravotné či sociálne zabezpečenie, resp. ako v jeho prípade o volebné právo. Štátne občianstvo ako také, nie je výslovne chránené ako súčasť práva na ochranu súkromného života podľa čl. 19 ods. 2. SR a čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)- Európsky súd pre ľudské práva však v prípade Fehér a Dolník v. Slovensko naznačil, že v istých prípadoch môže strata štátneho občianstva viesť k zásahom do práva na ochranu súkromného života (č. 14927/12 z 21.05.2013, ). ESĽP zdôraznil aj v rozhodnutí Kutzner v. Nemecko (č. 46544/99 z 26.02.2002, ), že zásahy do práva na súkromný život musia spĺňať základné procesné požiadavky spravodlivého konania. Náš právny poriadok takisto nerieši situáciu osôb, ktoré majú na Slovensku trvalý pobyt a nemajú registrovaný pobyt v inom štáte.

5. Otázka súladu ust. a s čl. 5 ods. 2 v spojení s , , a SR je rozhodujúca pre celé konanie, a ak je uvedené ust. protiústavné, nikdy slovenské občianstvo nestratil a jeho osobné doklady sú naďalej platné a v tom prípade by teda bolo možné navrátenie do pôvodného stavu. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhol, aby správny súd podľa ust. za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu SR, v zmysle ust. a nasl. v platnom znení, prerušil konanie. Na účely tohto podania konštatoval aj ďalšie argumenty v danej súvislosti uvedené v poslaneckom návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov doručenom ústavnému súdu dňa 22.09.2011, o ktorom z procesných dôvodov nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej (viď uznesenie -137 zo dňa 17.09.2014). 6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 23.05.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že na základe oznámenia Prezídia PZ zo dňa 07.06.2018, doručeného mu dňa 13.06.2018, vyzval žalobcu listom č. SVS-OSO-2018/019390 zo dňa 14.06.2018, aby v lehote do 5 dní od doručenia výzvy, doložil doklad o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska s poučením, že ak v uvedenej lehote doklad nepredloží, bude ministerstvo vnútra v jeho veci postupovať podľa informácií, ktoré má k dispozícii. Žalobca na uvedenú výzvu písomne reagoval dňa 22.06.2018 a uviedol, že výzva ministerstva sa javí ako pokus o získanie jeho osobných údajov za účelom neoprávneného zhromažďovania, zverejňovania alebo iného zneužívania údajov o jeho osobe bez právneho dôvodu, nie je mu jasné v akej veci, z akého dôvodu a v akom konaní je potrebné, aby doložil doklad o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska, pričom uviedol, že nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo mu zákon neukladá. Žalovaný dňa 11.07.2018 pod. č. SVS-OSO-2018/019390 žalobcovi písomne uviedol, že podľa ust. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) štátny občan SR stráca štátne občianstvo SR dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. S odkazom na ust. a konštatoval, že žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladu o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Na výzvu žalobca reagoval listom zo dňa 25.07.2018, v ktorom uviedol, že pri strate štátneho občianstva v zmysle ust. , zákon neukladá povinnosť predloženia žiadnych dokumentov, ako je tomu v prípade straty štátneho občianstva na základe ust. ods. l písm. a/ zákona a vzhľadom k tomu považoval výzvu ministerstva za nedôvodnú a bezpredmetnú. Žalobca bol opakovane vyzvaný na predloženie dokladu o nadobudnutí štátneho občianstva Maďarska a zároveň bol poučený, že ak uvedený doklad nepredloží, ministerstvo bude v jeho veci postupovať podľa informácii, ktoré má k dispozícii. Žalovaný vyznačil v systémoch žalobcovi stratu štátneho občianstva k dátumu 08.04.2018, teda podľa informácii, ktoré mal k dispozícii na základe oznámenia Prezídia PZ. Toto oznámenie je utajovanou skutočnosťou a preto jeho obsah nie je možné zverejniť (oznámenie podlieha režimu utajenia, je možné si ho priamo vyžiadať od Prezídia PZ). Žalobca sa mylne domnieva, že vyznačenie straty slovenského štátneho občianstva bola zlomyseľná odveta na jeho odmietavé odpovede na výzvy ministerstva. Podľa ust. ten, kto stratil štátne občianstvo podľa ods. 16 zákona, je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť okresnému úradu v sídle kraja, čo žalobca neurobil, a tým porušil zákon. Žalobca považuje za nezákonné, ak mu ministerstvo s odôvodnením, že ide o utajovanú skutočnosť odmieta oznámiť, na základe akých údajov či dôkazov došlo k vyznačeniu straty jeho slovenského občianstva. Zákon upravuje zaznamenanie straty štátneho občianstva podľa ust. v informačnom systéme iba na základe splnenia oznamovacej povinnosti dotknutej osoby, podľa cit. zákona. Ministerstvo vyznačilo žalobcovi stratu slovenského občianstva na základe informácii, ktoré malo k dispozícii a nakoľko sú utajovanou skutočnosťou nie je možné ich zverejniť. 7. K návrhu na prerušenie konania žalovaný poznamenal, že rozhodnutie Ústavného súdu nemá spätnú účinnosť a strata štátneho občianstva Slovenskej republiky nastala ex lege, čo je nezvratný stav. Ak si žalobca splní zákonnú povinnosť a oznámi presný dátum nadobudnutia štátneho občianstva Maďarska, bude tento dátum zaznamenaný do informačného systému v súlade so zákonom. 8. Žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril. 9. Podľa (ďalej aj „“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

11. Podľa , iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

12. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

13. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

14. Podľa , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

15. Podľa , lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

16. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

17. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

18. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

19. Správny súd je ex offo povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. V prvom rade sa teda zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje v ust. . Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal. Táto lehota je prekluzívna a po jej uplynutí správnu žalobu nemožno podať. Objektívna lehota je dvojročná a plynie odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.

20. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. , úprava v neobsahuje procesnú podmienku vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti alebo opravného prostriedku). Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od skutočnosti, či žalobcovia po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie iného zásahu, iniciovali voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní opravných prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu.

21. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, je žalobca povinný bez ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedel, že bol iným zásahom dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah

vykonal. Subjektívna lehota na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť dňa 10.11.2018, kedy sa o ním uvádzanom inom zásahu, spočívajúcom v strate štátneho občianstva a v dôsledku toho zrušenia trvalého pobytu a jeho evidovania ako cudzinca na území SR dozvedel, a uplynula dňa 10.01.2019, v riadny pracovný deň. Vzhľadom ku skutočnosti, že lehota na podanie žaloby je počítaná na mesiace, v zmysle ust. sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Žalobu podal až dňa 11.01.2019, teda po zákonom určenej lehote.

22. Nakoľko žaloba bola podaná zjavne oneskorene, súd rozhodol tak, že žalobu s poukazom na ust. odmietol.

23. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. , teda čo najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od začatia iného zásahu uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Naopak, ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.

24. Na týchto záveroch nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec možno žalobu podľa ust. podať. Keďže žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej, ako aj objektívnej lehote, existencia objektívnej lehoty znamená v podstate to, že ak sa dotknutá osoba o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia nezákonnosti zásahu v zmysle ust. . Samotná existencia objektívnej lehoty, však subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení. Stanovenie objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, a teda podľa ust. predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby.

25. v ust. umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Z povahy veci je pritom zrejmé, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa vzťahuje len na subjektívnu lehotu. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcu podaná nebola.

26. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty na jej podanie.

27. Keďže predmetná žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie uvedeného, s poukazom na ust. odmietol. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonom stanovené procesné podmienky, nepovažoval ďalej za nevyhnutné a ani účelné, zaoberať sa podrobnejšie všetkými ďalšími namietanými skutočnosťami.

28. Podľa názoru správneho súdu, žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej oneskorené podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. môže dôjsť až potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa ust. , a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, nerozhodol o náhrade trov konania podľa . Žalobca procesne zavinil, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná dôvodne, a preto mu v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania. Správny súd však žalovaným

právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že im žiadne trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a ), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).