Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-5-2022.pdf
PDF · 108.3 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti o maloletú R. H., narodenú XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov - matky A. I., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/ XX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Mgr. Luciou Príčovou, advokátkou, so sídlom Na Troskách 12, 974 01 Banská Bystrica a otca X. H., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX W., toho času XXX XX H. XX, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/104/2021-56 z 23. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výrokoch o úprave styku otca s maloletou U. H., narodenou XX. XX. XXXX (IV., V., VI. výrok), p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 23. 11. 2021 maloletú R. H., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletá,“ resp. ,,maloleté dieťa“) zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (I. výrok) a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 11. 2021 (II. výrok) s tým, že zročné výživné za obdobie od 01. 11. 2021 do 21. 11. 2021 na maloletú vo výške 50,- Eur je otec povinný uhradiť do 15. 12. 2021 (III. výrok). Zároveň súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou na: 1/ každý týždeň v roku v utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod., 2/ každý párny týždeň v roku v sobotu od 8.30 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 8.30 hod. do 18.30 hod. (IV. výrok), pričom otec je oprávnený maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred vchodom do rodinného domu matky a povinný maloletú matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred vchodom do jej rodinného domu (V. výrok) a matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletou umožniť (VI. výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že matka sa návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, a to zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti; uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 100,- Eur a úpravy styku otca s maloletou každú nepárnu sobotu od 11.00 hod. do 13.00 hod. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 25 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZR“). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za to, že návrh matky bol podaný dôvodne. Podmienkou pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú od 07. 02. 2021. Maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu. Otec a matka zhodne navrhli, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matky. V rámci sociálneho zisťovania vyplynulo, že matka má vhodné podmienky na zdravý fyzický a psychický vývin maloletej, majú k sebe vytvorené citové väzby, nakoľko sa o maloletú stará od jej narodenia, preto súd prvej inštancie zveril maloletú do starostlivosti matky a zároveň určil, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Pri určovaní výživného povinnému rodičovi (otcovi) súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodneným potrebám maloletej, možností schopností a majetkových pomerov otca a zároveň skúmal zhodný návrh rodičov týkajúci sa uloženia vyživovacej povinnosti v sume 150,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie akceptoval výdavky na maloleté dieťa vyčíslené matkou v návrhu v sume 215,- Eur, ktoré považoval za bežné. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní ohľadne výživného zistil odôvodnené potreby maloletej a schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ktoré vyčíslil v sume 1 250,- Eur mesačne a ustálil, že rodičmi navrhovaná výška výživného zodpovedá ustanoveniu § 75 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 150,- Eur mesačne, počnúc 01. 11. 2021 v zmysle návrhu rodičov, pričom prihliadol na to, že otec prispieval matke na výživu maloletej doposiaľ sumou 100,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie ohľadne splatnosti zročného výživného vyhovel návrhu rodičov, aby zročné výživné v sume 50,- Eur za mesiac november otec zaplatil matke do 15. 12. 2021. Súd prvej inštancie ďalej uviedol: ,,V konaní ostala sporná otázka rozsahu styku otca s maloletou. Rodičia na pojednávaní deklarovali, že otec uskutočňuje styk s maloletou každý utorok a štvrtok od 16:15 hod. do 17:30 hod., resp. 17:45 hod. a v sobotu od 08:30 hod. do 15:00 hod. Z výsluchu rodičov vyplynulo, že maloletá k otcovi citovú väzbu, maloletá sa z domácnosti otca vracia v poriadku, na otca reaguje dobre, pozná ho. Otec sa o maloletú dokáže postarať, pričom matka výhrady voči starostlivosti otca nemá. Obsahom rodičovskej starostlivosti nie je len povinnosť rodiča poskytovať maloletému dieťaťu opateru, výživu, potrebnú pozornosť a vzdelanie, ale aj možnosť tráviť s maloletým dieťaťom voľný čas, získavať spoločné zážitky, vplývať osobne na maloleté dieťa, rozvíjať jeho schopnosti a v neposlednom rade upevňovať vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Rodičia majú v zásade rovnaké postavenie pri výchove maloletých detí. V prípade, keď všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je potrebné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je sa v zásade rovnakou mierou starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Preto ak je dieťa v starostlivosti (faktickej) jedného z rodičov, potom by tomu dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (nález ÚS ČR 2298/15 zo dňa 15.03.2016). Súd v intenciách uvedeného rozhodnutia skúmal záujem maloletého dieťa a zistil, že v rámci právnej istoty maloletej je potrebné nastaviť jasné pravidlá stretávania s otcom. Účelom úpravy styku, tak ako to už uviedol Ústavný súd ČR, je zabezpečenie čo najväčšej miery kontaktu maloletého dieťaťa s rodičom, u ktorého nie je v osobnej starostlivosti. Súd pri zabezpečení práva maloletého dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov musí zohľadniť vek maloletého dieťaťa, zachovanie a rozvíjanie jeho citových väzieb k obom rodičom, s poukazom na režim a rutinu maloletého dieťaťa, ktorú si maloletá pre svoj vek a vývinové potreby vyžaduje. Súd preto zohľadnil pri rozhodovaní doterajší styk otca s maloletou počas každého pracovného týždňa a upravil styk v utorok a štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod., ktorý bude nadväzovať na už zaužívaný styk. Otec bude mať tým zabezpečený kontakt s maloletou počas pracovného týždňa, so zohľadnením jeho pracovného času. Vo vzťahu k úprave styku počas víkendov súd prihliadol na doterajší styk otca s maloletou a upravil styk na každý párny týždeň v roku, aby bola možnosť trávenia času s maloletou počas pracovného voľna medzi rodičmi vyvážená. Súd však upravil styk otca s maloletou od 08:30 hod až do 18:30 hod., nakoľko aj z výsluchu rodičov vyplynulo, že maloletá sa vracia od otca v poriadku a otec starostlivosť o maloletú zvláda. Preto súd nezistil žiaden dôvod na to, aby styk otca s maloletou neuskutočňoval v rozsahu celého dňa t. j. až do 18.30 hod., kedy je maloletú potrebné pripraviť na spánok. Z rovnakého dôvodu súd upravil styk aj v nedeľu každého párneho týždňa v rovnakom rozsahu, a to tiež z dôvodu potreby zabezpečenia čo najviac rovnovážneho postavenia rodičov pri ich výkone rodičovských práv. Súd však stanovil rozsah styku počas víkendov bez prespatia, a to s ohľadom na vek maloletej a skutočnosť, že maloletá u otca ešte doposiaľ neprespala. Kroky smerujúce k rozšíreniu styku je potrebné robiť postupne, aj vzhľadom na rozumovú vyspelosť maloletej, aby sa predišlo vzniku stresových situácii maloletej pre odlúčenie od matky (napr. v rozsahu piatok až nedeľa). Miesto prebratia a odovzdania maloletej súd stanovil pred domom matky, tak ako
to bolo doposiaľ medzi rodičmi vykonávané. Matka je povinná v stanovený deň a hodinu maloletú otcovi odovzdať a otec je povinný matke maloletú po ukončení styku odovzdať v dobe vymedzenej súdnym rozhodnutím. Súd tiež uložil matke povinnosť riadne maloletú na styk s otcom pripraviť a tento styk umožniť. Príprava na styk zahŕňa jednak zbalenie potrebných osobných vecí maloletej, liekov a ďalších nevyhnutných vecí na osobnú potrebu maloletej, ale tiež aj psychickú prípravu maloletej na styk. To znamená, že úlohou matky je pozitívne motivovať maloletú na styk s otcom, nevytvárať maloletej prekážky pri uskutočňovaní styku s otcom, nevyvolávať u maloletej pocit viny z toho, že matka bude po vymedzenú dobu styku bez maloletej.“ Súd prvej inštancie konštatoval, že o trovách konania podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CMP“) nerozhodoval, pretože účastníci konania si v konaní návrh na náhradu trov konania neuplatnili.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o úprave styku otca s maloletou (IV. výrok), matka podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku ohľadne úpravy styku otca s maloletou (IV. výrok) zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. zmenil a upravil styk otca s maloletou, to: 1/ každý týždeň v roku v utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod., 2/ každý týždeň v roku v sobotu od 8.30 hod. do 15.00 hod.. Zároveň navrhla, aby odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. l písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“). Uviedla, že pri rozhodovaní súdu o styku otca s maloletým dieťaťom bol súd prvej inštancie povinný posúdiť komplexne pomery oboch rodičov, vek maloletého dieťaťa, jeho potreby a denný režim, s čím sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal. Po citácii ustanovení 24 ods. 4, § 28 ods. 1 písm. a/, § 28 ods. 2, § 30 ods. 1, prvá veta ZR poukázala na to, že zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča ostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Práva a povinnosti rodičov a detí charakterizuje určitá vzájomnosť - napríklad rodič má nielen povinnosť dieťa vychovávať, ale je to aj jeho právo, ktorému zodpovedá povinnosť dieťaťa rešpektovať primerané výchovné prostriedky, ktoré rodičia pri výchove uplatnia. Právo rodiča na styk s dieťaťom sú na strane dieťaťa určitou povinnosťou, danou charakterom a etikou rodičovského vzťahu, podmieneného povinnosťou dieťaťa ctiť si svojich rodičov a rešpektovať ich. Najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností je totiž záujem dieťaťa. Podľa jej názoru súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na vek maloletej a jej potrebu a naviazanosť na ňu, ako aj na zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, čo je zachované pri úprave styku každú sobotu. Maloletá je svojím vekom ešte závislá a naviazaná na ňu, pričom ona pozná jej bežné potreby a denný režim. Otec sa s maloletou stretával v jej domácnosti, kde mu bol umožnený styk s maloletou, neskôr si maloletú začal brávať aj k sebe. Navrhovaný styk s maloletou vychádzal zo zaužívanej realizácie styku otca s maloletou, a to každý utorok, štvrtok a sobotu. Podotkla, že ak otec chce vidieť maloletú, ona mu v to nebráni a nemá problém sa s ním dohodnúť. Mala za to, že aktuálnou realizáciou styku je zabezpečená dostatočná miera kontaktu maloletej s otcom, ktorý sa ňou môže stýkať viackrát do týždňa. Rozšírenie styku je potrebné robiť postupne, vzhľadom na vek, vyspelosť dieťaťa a postupné odlúčenie od nej.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že maloletá X,Xmá 1,5 roka, pozná svojho otca dobre, neodmieta ho, rada s ním trávi čas, prespala v jeho domácnosti bez problémov, matka nenamietala starostlivosť otca o maloletú. Otec sa o maloleté dieťa zaujíma, je s ňou v pravidelnom kontakte, bráva si maloletú aj do svojej domácnosti, dobre pozná a dodržiava denný režim a stravovanie maloletého dieťaťa. Podľa jeho názoru s prihliadnutím na vek maloletej je potrebné, aby styk otca s maloletým dieťaťom prebiehal v kratších a intenzívnejších intervaloch tak, ako ho určil súd prvej inštancie a ktorým bude mať maloletá zabezpečený rovnocenný a rovnoprávny vzťah s obidvoma rodičmi, teda aj s otcom a aby sa ich vzájomné vzťahy prehlbovali a upevňovali. Obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zásadne v rovnakej miere a tomu zodpovedá aj právo maloletého dieťaťa na starostlivosť od obidvoch rodičov. Maloletému dieťaťu by malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená,
čo prvoinštančný súd v rozhodnutí o úprave styku otca s maloletou aj plne zohľadnil, preto odporučil odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom ako vecne správny potvrdil.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s ním nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie rozhodol správne, a to v prospech maloletej s prihliadnutím na to, aby bol zachovaný rovnocenný styk maloletej s obidvomi rodičmi. Poukázal na to, že matka síce v odvolaní namietala, že súdom prvej inštancie upravený styk nezohľadňuje rovnocenný styk obidvoch rodičov s maloletou, avšak ňou navrhovaná úprava styku je v rozpore s jej argumentáciou (jeho styk s maloletou za týždeň -10,5 hodín a styk matky s maloletou týždenne -157,5 hodín). Ani odvolací argument matky týkajúci sa neprispôsobenia sa denného režimu maloletej nie je adekvátny, keďže bol riadne o ňom matkou poučený zo strany matky na základe jeho iniciatívy a je aj ním dodržiavaný. Konštatoval, že kolízny opatrovník i súd prvej inštancie sa zaoberali potrebami maloletej. Matka je voči nemu emočne zaujatá a nekoná v prospech maloletej. Pokiaľ matka poukázala na možnú dohodu medzi nimi ohľadne úpravy styku, podotkol, že sa nejedná o dohodu, ale o jej návrh, s ktorým musí súhlasiť v prospech ,,dobrých vzťahov a častého styku,“ ktorý je pre neho prvoradý.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku a v závislých výrokoch ohľadne úpravy styku (IV., V., VI. výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty matky v odvolaní.
9. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Pri úprave rodičovských práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, je podľa vyššie citovaného § 36 ods. 1 ZR potrebné primerane aplikovať i ustanovenie § 25 ZR o úprave styku s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti prichádzajú do úvahy dve možnosti (alternatívy). Prvou alternatívou je prípad, ak sa rodičia maloletého dieťaťa o úprave styku dohodnú. Ak k tejto prvej alternatíve nedôjde (ako v tomto prípade), prichádza do úvahy druhá alternatíva, a to že styk rodičov s maloletým dieťaťom upraví súd (§ 25 ods. 2 ZR).
11. Základným prvkom rodinného života pre rodiča a jeho dieťa je byť spolu.
12. Jednou z rodičovských práv je oprávnenosť stýkať sa s maloletým dieťaťom. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, a preto musí byť úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri úprave styku súd postupuje podľa okolností každého prípadu, pričom musí zvážiť zdravotný stav maloletého dieťaťa, jeho denný režim, citový vzťah k rodičom, zamestnanie rodičov, bydlisko rodičov, dopravné spojenie, miesto vhodné na styk a podobne. Na základe všetkých rozhodujúcich skutočností má potom určiť súd frekvenciu styku, prostredie a časové vymedzenie.
13. V tomto prípade, vzhľadom na rozdielne stanoviská a postoje rodičov, k dohode o rozsahu styku otca s maloletou nedošlo, a preto na základe návrhu matky rozhodoval o úprave styku súd.
14. V posudzovanej veci bolo preukázané, že v záujme maloletého dieťaťa je, aby sa pravidelne stýkalo s otcom, aby nedošlo k citovému strádaniu, aby rozvoj maloletého dieťaťa bol úplný najmä po stránke citovej, rozumovej a mravnej, pričom právom otca je podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. V priebehu konania nebolo zistené, že by otec negatívnym spôsobom vplýval na maloleté dieťa, čo by nepriaznivo ovplyvňovalo zdravotný stav maloletého dieťaťa, jeho duševný a telesný vývoj.
15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že úprava styku vymedzená súdom prvej inštancie je jednoznačne v prospech maloletej, pretože zabezpečí podmienky pre vytvorenie ešte pevnejšej citovej väzby medzi ňou a otcom.
16. Zároveň matka v odvolaní neuviedla žiadne také okolnosti a argumenty, ktoré by neboli prvoinštančným súdom v rozhodnutí zohľadňované a s ktorými by sa prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom matky uvedeným v odvolaní, že určený rozsah styku nezohľadňuje vek maloletej, naviazanosť na matku, rovnoprávny styk maloletej s obidvomi rodičmi. Maloletá je aktuálne vo veku 1 roka a 9 mesiacov, s otcom je v pravidelnom styku, otec je informovaný a taktiež dodržiava denný režim maloletej, preto je najvyšší čas, aby maloletá s otcom začala tráviť viac času v dlhšej nepretržitej dobe a aby si otec mohol kvalitne plniť všetky funkcie vyplývajúce z jeho otcovskej role.
17. V konaní neboli zistené žiadne závažné okolnosti, ktoré by styku v nariadenom rozsahu objektívne bránili, teda konkrétne, neboli zistené nedostatky ani v prostredí, v ktorom sa bude styk realizovať a ani v správaní otca k maloletej. Maloletá je už vo veku, kedy je otec objektívne schopný zabezpečiť jej ustálený denný režim a jej bežné osobné potreby. V prípade, ak by sa vyskytli určité problémy, tieto môže otec operatívne riešiť konzultáciou s matkou maloletej, samozrejme to vyžaduje z jej strany určitú ústretovosť a tolerantnosť.
18. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, je na matke, aby maloletú pripravila na styk s otcom aj po psychickej stránke, aby maloletá nadobudla presvedčenie, že ide k jednému zo svojich najbližších osôb, k druhému rodičovi, ktorý je po uvedenú dobu povinný sa o ňu riadne starať a ktorý túto starostlivosť i zabezpečí.
19. Prihliadnuc na záujem maloletého dieťaťa daný predovšetkým jeho vekom, zdravotným stavom, denným režimom, zohľadňujúc vzdialenosť bydliska maloletého dieťaťa od bydliska otca, s ktorým sa má stýkať, časovú odlúčenosť, citovú naviazanosť maloletého dieťaťa na obidvoch rodičov, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletou (IV., V., VI. výrok) ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
20. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (I., II., III. výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).
21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 58 CMP v spojení s ustanovením § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Odvolací súd v súlade s ustanovením § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže CMP neustanovuje inak.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435. Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.