Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/79/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: Ing. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 50302-3/2018- BA zo dňa 05. júna 2018, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. 200-055139-CA01/2018, NP 205-33926/2018-BAM zo dňa 19.03.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj „pobočka“) rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na nemocenské poistenie pri dočasnej pracovnej neschopnosti č. R435055, vzniknutej dňa 05.03.2018. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa si predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R435055, v ktorom je v rubrike poistný vzťah označené, že je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou a názov a adresa zamestnávateľa je SZČO, od 05.03.2018 uplatnila nárok na nemocenské. Z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že posledné nemocenské poistenie žalobkyni ako zamestnankyni zaniklo dňa 31.03.2018 a nie je evidovaná ako dobrovoľne nemocensky poistená a ani ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj „SZČO“).

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 09.04.2018 odvolanie, v ktorom uviedla, že od 01.02.2018 do 28.02.2018 pracovala na trvalý pracovný pomer vo Francúzsku, kde jej z platu bolo odvádzané zdravotné aj sociálne poistenie. V deň podania PN na Sociálnu poisťovňu ešte nemala výplatnú pásku z Francúzska, a preto PN nebola priložená. Dodala, že k odvolaniu prikladá potvrdenie o zaplatení zdravotného poistenia v mesiaci marec 2018, ktoré si od 01.03.2018 hradí sama a bolo jej oznámené, že v prípade PN nemôže byť na príslušnom úrade práce evidovaná, toto je možné až po ukončení PN a tiež prvotnú aj ukončenú pracovnú zmluvu s posledným zamestnávateľom vo Francúzsku.

II.

Druhostupňové rozhodnutie

3. Rozhodnutím č. 50302-3/2018-BA zo dňa 05.06.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „odvolací orgán“) zmenila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne nasledovne: „Podľa a v znení neskorších predpisov a podľa čl. 11 ods. 3

písm. c/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „Nariadenie“) pani H. X., nar. XX.G. XXXX, bytom U. XX, XXX XX U. nemá nárok na nemocenské od 05.03.2018 do skončenia dôvodu na poskytovanie nemocenského, nárok na ktoré si uplatnila predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R435055“. V odôvodnení žalovaná poukázala na skutkový stav veci a uviedla, že žalobkyňa dňa 27.04.2018 pobočke e-mailom doručila doplňujúce vyjadrenie, v ktorom uviedla, že bývalého zamestnávateľa vo Francúzsku kontaktovala žiadosťou o zaslanie kontaktných údajov na zdravotné poistenie vo Francúzsku s tým, že následne poisťovňu požiada o vystavenie formulára E104 a neskôr doplnila, že ide o poisťovňu CPAM de la SAVOIE. Dňa 30.04.2018 e-mailom informovala pobočku, že na pobočku poisťovne v Moutiers vo Francúzsku zaslala žiadosť o zaslanie originálu formulára E104 na jej adresu. Pobočka Sociálnej poisťovne listom č. NP 205-33926-2/2018-BAM zo dňa 02.05.2018 postúpila odvolanie ústrediu Sociálnej poisťovne a dodatočne e-mailom zo dňa 15.05.2018 aj doplňujúce e-mailové podanie žalobkyne zo dňa 08.05.2018, v ktorom objasňovala okolnosti ohľadom jej snahy o registráciu na úrade práce, kde bola osobne dňa 02.03.2018 a po obdržaní rozhodnutia pobočky si opäť overovala, či môže byť v prípade práceneschopnosti evidovaná na úrade práce, kde jej potvrdili, že je to možné až po ukončení PN. Poukázala na ust. § 34 ods. 14 zákona o službách zamestnanosti a aj na to, že na úrade práce sa neregistrovala, nakoľko registráciu bolo potrebné vykonať do 8 dní, kedy už bola práceneschopná a tiež, že podľa Sickness benefites France existujú recipročné dohody medzi Slovenskom a Francúzskom a podmienku odpracovaných 60 hodín mesačne podľa nich spĺňa.

4. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa bola za dočasne práceneschopnú uznaná od 05.03.2018, nárok na nemocenské si z poistného vzťahu zamestnanca uplatnila predložením druhého dielu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R435055-žiadosť o nemocenské, ktoré vystavila všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. J. U.. Na potvrdení bolo v rubrike poistný vzťah vyznačené, že ide o dobrovoľne nemocensky poistenú osobu a v časti názov a adresa zamestnávateľa bolo uvedené SZČO. Z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že podľa právnych predpisov SR bola naposledy nemocensky poistená do 31.01.2018, dokedy jej trvali dve povinné nemocenské poistenia zamestnanca u zamestnávateľa Zoologická záhrada Bratislava, s dátumom vzniku od 01.03.2012 a od 18.07.2014. Dobrovoľné nemocenské poistenie a ani povinné nemocenské poistenie SZČO nie je u navrhovateľky evidované. Žalovaná poukázala na ust. a ZSP, a ZSP v znení a uviedla, že nakoľko v deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 05.03.2018 nebola žalobkyňa nemocensky poistená a neplynula jej ani ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia, pobočka jej nárok na nemocenské nepriznala. V odvolacom konaní žalovaná zistila, že žalobkyňa pred vznikom dočasnej PN vykonávala činnosť v inom členskom štáte EÚ a to vo Francúzsku, kde pracovala v období od 01.02.2018 do 28.02.2018. Potvrdenie o úhrne období poistenia pre prípad choroby a materstva podľa právnych predpisov Francúzska nie je k dispozícii. O vystavenie formulára E104, potvrdenie o úhrne období poistenia, zamestnania alebo bydliska požiadala pobočka Francúzsku inštitúciu CNAMTS žiadosťou zo dňa 20.04.2018. Nakoľko sa jej zásielka vrátila späť, požiadala o vystavenie formulára E104 francúzsku inštitúciu CPAM de la SAVOIE, ktorú o vystavenie formulára E104 požiadala aj žalobkyňa. Nárok na nemocenské bolo potrebné posúdiť aj v spojení s čl. 11 ods. 1, 2 a 3 písm. a/ a c/ Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, z ktorých vyplýva, že právnym predpisom SR podliehajú po zániku nemocenského poistenia v inom členskom štáte EÚ len tie osoby, ktoré poberajú dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov SR tzn. len takýmto osobám môže vzniknúť nárok na nemocenskú dávku. Dávku v nezamestnanosti môže poberať len osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti a spĺňa všetky podmienky na vznik nároku a na výplatu dávky. S poukazom na ust. a a o službách zamestnanosti (ďalej aj „“) uviedla, že žalobkyňa bola na území Francúzska zamestnaná do 28.02.2018 a dočasná PN jej vznikla dňa 05.03.2018, pričom z jej vyjadrenia vyplýva, že úrad práce navštívila dňa 02.03.2018, teda ešte v čase, keď nebola dočasne PN. Ďalej však žalobkyňa uviedla, že z dôvodu dočasnej PN nepožiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nakoľko teda po 28.02.2018 nepoberala dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov SR, nemá nárok na nemocenské podľa právnych predpisov SR. Podľa potvrdenia pobočky č. 12304/2018-BAM-DvN zo dňa 04.05.2018 nemala žalobkyňa v období od 01.01.2018 do 30.04.2018 vyplatenú dávku v nezamestnanosti, nakoľko o ňu nepožiadala. Žalovaná poznamenala, že nie je dôvod čakať na doručenie formulára E104 francúzskou inštitúciou, nakoľko údaje v ňom uvedené neovplyvnia nárok žalobkyne na nemocenské. K tvrdeniu žalobkyne, že si od 01.03.2018 sama hradí

poistné na zdravotné poistenie uviedla, že táto skutočnosť nemá vplyv na nárok na nemocenské, ktoré je poskytované zo systému sociálneho a nie zdravotného poistenia.

III.

Žaloba

5. V žalobe, ktorú proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala, uviedla, že má splnené všetky odvodové povinnosti, v SR platila nepretržite od roku 2012 do roku 2018 odvody na sociálne zabezpečenie bez čerpania nemocenských dávok. V januári 2018 ukončila pracovný pomer u slovenského zamestnávateľa a uzatvorila zamestnanecký pomer vo Francúzsku, po mesiaci sa však u nej objavili zdravotné problémy a pracovný pomer vzhľadom na ich závažnosť ukončila s cieľom absolvovať vyšetrenia a možné lekárske zákroky a liečenie v domácom prostredí. Na úrade práce sa v rámci zákonnej sedem dňovej lehoty nezaregistrovala, pretože sa riadila ust. písm. c/ , že do evidencie sa nezaradí občan, ktorý je dočasne PN a rovnako aj ustanovenia , podľa ktorého uchádzač o zamestnanie je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie. Dňa 05.03.2018 (pondelok) bola uznaná dočasne práceneschopnou. Pri svojich rozhodnutiach vychádzala aj z Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia najmä jeho bodov 1, 8, 9, 13, 14 a 20. Z uvedeného dôvodu žiadala rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové prejednanie veci za účelom priznania a vyplatenia dávok za obdobie od 05.03.2018 do 30.06.2018.

IV.

Vyjadrenie žalovanej

6. Vo vyjadrení zo dňa 23.07.2019 žalovaná zrekapitulovala skutkový stav veci a poukázala na dôvody nepriznania nároku na nemocenské. Uviedla, že všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky bez ohľadu na druh nemocenského poistenia, z ktorého sa nárok uplatňuje, je podmienka jeho existencie. Zákon vyžaduje, aby v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky trvalo nemocenské poistenie alebo žiadateľovi plynula ochranná lehota po jeho zániku (§ 30 písm. a/, § 31 ods. 1 písm. a/ ZSP). Žalobkyni nemocenské poistenie u zamestnávateľa Zoologická záhrada Bratislava, ktoré vzniklo podľa právnych predpisov SR dňa 01.03.2012 a 18.07.2014 zaniklo dňa 31.01.2018 a po jeho zániku žalobkyni plynula 7dňová ochranná lehota ( ZSP v znení ). V deň vzniku dočasnej PN dňa 05.03.2018 žalobkyňa nebola podľa slovenskej legislatívy nemocensky poistená a neplynula jej ani ochranná lehota. Za predpokladu, že žalobkyňa v období výkonu práce od 01.02.2018 do 28.02.2018 vo Francúzsku bola pre prípad choroby a materstva poistená z titulu činnosti zamestnanca podliehala v súlade s čl. 11 ods. 1 a 2 nariadenia právnym predpisom Francúzska a nárok na peňažné dávky počas obdobia PN z dôvodu choroby si mala uplatňovať v príslušnej francúzskej inštitúcii. Osoba, ktorej nemocenské poistenie podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ (Francúzska) zaniklo, podlieha po zániku poistenia právnym predpisom štátu bydliska len za predpokladu, že prijíma dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov členského štátu bydliska ( nariadenia). Nakoľko žalobkyňa po návrate na územie SR dávku v nezamestnanosti nepoberala, všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky podľa a ZSP ku dňu 05.03.2018 nesplnila, nakoľko ochranná lehota jej už neplynula a vo vzťahu k zamestnaniu vo Francúzsku slovenskú legislatívu uplatniť nemožno, nárok na nemocenské jej nevznikol.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

7. Krajský súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach ( ), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť

napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia žalovanej sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. zamietol.

8. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

9. Podľa ust. , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa ust. , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

11. Z ustanovenia o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov.

12. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

13. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu č. 50302-3/2018-BA zo dňa 05.06.2018 v spojení s rozhodnutím č. 200-055139-CA01/2018, NP 205-33926/2018-BAM zo dňa 19.03.2018 vo veci priznania nároku žalobkyne na nemocenské od 05.03.2018 do skončenia dôvodu na poskytovanie nemocenského. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej, vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, z ktorého zistil, že žalobkyňa bola v období od 01.02.2018 do 28.02.2018 zamestnancom vo Francúzsku, čo vyplýva zo založenej pracovnej zmluvy. Z potvrdenia o vyplatených dávkach v nezamestnanosti pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave zo dňa 04.05.2018 vyplýva, že žalobkyňa nikdy nebola a ani t.č. nie je vedená v databáze Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ako žiadateľka, ani poberateľka dávky v nezamestnanosti, ani jej nebola vyplácaná žiadna dávka v nezamestnanosti.

14. Podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, občan, ktorý sa uchádza na základe osobného podania písomnej žiadosti alebo na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa podania žiadosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa podáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie.

15. Podľa , ak občan požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.

16. Podľa , do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý je dočasne práceneschopný.

17. Podľa (ďalej aj „") v znení , zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.

18. Podľa v znení , povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia.

19. Podľa v znení , povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b/ časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

20. Podľa v znení , ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 22. V zmysle , majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že aj nariadenie č. 883/2004 je nadradené právnym predpisom Slovenskej republiky. 23. V súlade s článkom 3 bod 1. písm. a/ sa vecná pôsobnosť nariadenia č. 883/2004 vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú sociálneho zabezpečenia a v jeho rámci nemocenských dávok, pričom nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých (článok 2 bod 1). 24. Podľa bodu 3 písm. c/ tohto článku, ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a/ až d/ nevzťahujú, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, zaručujúce osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov. 25. Podľa čl. 1 písm. a/ a c/ nariadenia č. 883/2004, na účely tohto nariadenia: a/„činnosť ako zamestnanec“ znamená každú činnosť alebo rovnocennú situáciu, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje; c/ „poistenec“ vo vzťahu k odvetviam sociálneho zabezpečenia, na ktoré

sa vzťahuje hlava III, kapitoly 1 a 3, znamená každú osobu, ktorá spĺňa podmienky požadované podľa právnych predpisov členského štátu príslušného podľa hlavy II, nároku na dávky, pri zohľadnení ustanovení tohto nariadenia; 26. Podľa čl. 6 nariadenia č. 883/2004, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého:

- nadobudnutie, zachovanie, trvanie alebo znovunadobudnutie práva na dávky,

- pokrytie právnymi predpismi, alebo

- prístup k alebo vyňatie z povinného, voliteľného nepretržitého alebo dobrovoľného poistenia, podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. 27. Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. 28. Podľa článku 11 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, na účely tejto hlavy osoby, ktoré prijímajú peňažné dávky na základe ich činnosti ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo ako dôsledok tejto činnosti, sa považujú za osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť. Toto sa nevzťahuje na dôchodky v invalidite, starobné dôchodky alebo pozostalostné dôchodky alebo, na dôchodky v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, alebo na nemocenské peňažné dávky vzťahujúce sa na ošetrenie počas neobmedzenej doby. 29. Podľa ods. 3 tohto článku, s výhradou článkov 12 až 16: a/ osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu; b/ štátny zamestnanec podlieha právnym predpisom členského štátu, ktorého správa ho zamestnáva; c/ osoba prijímajúca dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 65 podľa právnych predpisov členského štátu bydliska podlieha právnym predpisom tohto členského štátu; d/ osoba povolaná alebo opätovne povolaná na výkon služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby členského štátu podlieha právnym predpisom tohto členského štátu; e/ ktorákoľvek iná osoba, na ktorú sa písm. a/ až d/ nevzťahujú, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia zaručujúce tejto osobe dávky podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov. 30. Podľa článku 21 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004, poistenec a jeho rodinní príslušníci, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, majú nárok na peňažné dávky poskytované príslušnou inštitúciou v súlade s právnymi predpismi, ktoré uplatňuje. Na základe dohody medzi príslušnou inštitúciou a inštitúciou miesta bydliska alebo pobytu však takéto dávky môže poskytovať inštitúcia miesta bydliska alebo pobytu na náklady príslušnej inštitúcie v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu. 31. Podľa článku 61 ods. 1, 2 Nariadenia č. 883/2004, Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. S výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. 32. Nariadenie č. 883/2004 sa teda vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali v rámci sociálneho zabezpečenia právnym

predpisom jedného alebo viacerých členských štátov. Podľa všeobecných pravidiel osoby, na ktoré sa Nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Príslušnosť právnych predpisov sa určuje podľa všeobecných, prípadne osobitných pravidiel.

33. Napadnutým rozhodnutím v nadväznosti na rozhodnutie pobočky, žalovaná nepriznala žalobkyni uplatnený nárok na nemocenské dávky za obdobie od 05.03.2018 do 30.06.2018.

34. Žalobkyňa svoje žalobné dôvody založila na existencii potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, na splnení všetkých odvodových povinností od roku 2012 až do roku 2018, na zamestnaneckom pomere vo Francúzsku od 01.02.2018, ktorý z dôvodu zdravotných problémov dňa 28.02.2018 rozviazala, nakoľko zdravotnú starostlivosť chcela absolvovať v domácom prostredí na Slovensku. Na úrade práce sa v súlade s ust. nezaregistrovala, vzhľadom k dočasnej práceneschopnosti so začiatkom od 05.03.2015.

35. Nemocenské dávky sa poskytujú zamestnancom, povinne nemocensky poisteným samostatne zárobkovo činným osobám a dobrovoľne nemocensky poisteným osobám. Nárok na nemocenské dávky vznikne poistencom za predpokladu, že splnia zákonom stanovené podmienky nároku na nemocenské dávky, pričom zákon rozlišuje všeobecné a osobitné podmienky nároku na nemocenské dávky. Základným predpokladom pre vznik nároku na nemocenské dávky je vznik sociálnej udalosti, ktorou pri nemocenskom, je vznik dočasnej pracovnej neschopnosti. Ďalšou všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky je existencia nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, to znamená, že k vzniku vyššie spomenutých sociálnych udalostí musí dôjsť buď počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote po zániku tohto poistenia. Ochranná lehota je spravidla sedem dní po zániku nemocenského poistenia (ak bol poistenec poistený menej ako 7 dní, toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie). Ochranná lehota skončí vznikom nového nemocenského poistenia alebo vznikom nároku na výplatu dôchodku (starobného, predčasného starobného alebo invalidného).

36. Nárok na nemocenskú dávku teda zákon podmieňuje existenciou nemocenského poistenia alebo plynutím ochrannej lehoty po jeho zániku v čase vzniku dôvodu na poskytnutie dávky. Nemocensky poistenou osobou je aj osoba, ktorá požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a uplatnila si nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyni nemocenské poistenie na Slovensku zaniklo dňa 31.01.2018, ukončením pracovných pomerov so zamestnávateľom Zoologická záhrada Bratislava. Dňom 01.02.2018 uzavrela pracovný pomer so zamestnávateľom na území Francúzska, kde jej vzniklo povinné nemocenské poistenie. Pracovný pomer ukončila ku dňu 28.02.2018 a dňom 05.03.2018 zostala práceneschopná. Podmienky slovenskej legislatívy k priznaniu nároku na nemocenskú dávku v rozhodnom čase vyžadovali existenciu nemocenského poistenia, ktorým žalobkyňa v tom čase z dôvodu neexistencie pracovného pomeru, postavenia SZČO, alebo zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedisponovala.

37. Podľa listinných dôkazov z administratívneho spisu bol zamestnanecký pomer žalobkyne vo Francúzsku krytý nemocenským poistením, z ktorého jej po ukončení pracovného pomeru plynula ochranná doba, v rámci ktorej bola zabezpečená aj nemocenským poistením podľa legislatívy Francúzska v súlade s čl. 11 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu s Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a Francúzsko je teda krajinou príslušnou na uplatnenie a poskytnutie nároku. V deň vzniku dočasnej práceneschopnosti, dňa 05.03.2018, žalobkyňa nebola podľa slovenskej legislatívy nemocensky poistená a neplynula jej ani ochranná lehota. Sedem dňová ochranná lehota v zmysle ust. v znení , jej plynula po zániku nemocenského poistenia vzniknutého podľa právnych predpisov SR u zamestnávateľa Zoologická záhrada Bratislava, ktoré zaniklo dňa 31.01.2018. Žalobkyňa s najvyššou pravdepodobnosťou bola v období výkonu práce od 01.02.2018 do 28.02.2018 vo Francúzsku pre prípad choroby a materstva poistená z titulu činnosti zamestnanca a v súlade s čl. 11 ods. 1 a 2 nariadenia podliehala právnym predpisom Francúzska. Nárok na nemocenskú dávku počas obdobia práceneschopnosti si titulom uvedeného mala uplatňovať v príslušnej francúzskej sociálnej inštitúcii. Osoba, ktorej nemocenské poistenie podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ zaniklo, podlieha v súlade s nariadenia č. 883/2004 po zániku poistenia právnym predpisom štátu bydliska len za predpokladu, že prijíma dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov členského štátu bydliska. Nakoľko žalobkyňa po návrate na územie SR dávku v nezamestnanosti nepoberala (z dôvodu PN sa nezaregistrovala),

všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky podľa a ku dňu 05.03.2018 nesplnila, nakoľko ochranná lehota jej už neplynula a vo vzťahu k zamestnaniu vo Francúzsku slovenskú legislatívu uplatniť nemožno. Nárok na nemocenské jej tak z uvedených dôvodov nevznikol.

38. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe neposkytli dostatočnú argumentáciu na zmenu právneho posúdenia veci, správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery žalovanej spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bolo v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie, a preto postupom podľa ust. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).