Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/165/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu O.. I.. I. J., F.. X.XX.XXXX, bytom Košice, Moyzesova 48, zastúpeného O.. D. J., F.. X.X.XXXX, bytom tamtiež, právne zastúpeného JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, Košice, Mlynská 28, proti žalovanej Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 360 622 35, zastúpenej Allianz- Slovenskou poisťovňou, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 36C/374/2009-210 zo 6.2.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodnou žalobou z 12.8.2009 domáhal zaplatenia sumy 6.214,23 € s prísl. ako náhrady vynaložených liečebných nákladov spojených s úrazom utrpeným pri dopravnej nehode dňa 9.11.1998. Súd prvej inštancie rozsudkom 36C/374/2009-117 z 21.6.2011 konanie v časti o zaplatenie sumy 1.711,18 € zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tiež rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalobcu uznesením 11Co/314/2011-131 z 31.10.2012 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 1.711,18 €, v jeho zamietavej časti vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade (Slovenskej kancelárie poisťovateľov) a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu týchto účastníkov a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 36C/374/2009-210 zo 6.2.2018 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.503,05 s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.4.2009 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 44,92 %. Podstatnú časť nároku za zakúpenie zdravotných pomôcok pokladal za dôvodnú, považujúc ho za účelné náklady spojené s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Obč.zákonníka, pričom ich výška vyplývala z faktúr predložených žalobcom. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 berúc do úvahy, že úspech žalobcu v konaní predstavuje 72,46 %, jeho neúspech 27,54 % a tak má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,92 %. Uviedol, že v časti nároku žalobca vzal svoju žalobu späť a tak z procesného hľadiska ku čiastočnému zastaveniu konania došlo v dôsledku jeho zavinenia. Za rozhodné pritom pokladal, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 1.711,18 € a v tejto časti konanie právoplatne bolo zastavené.

4. Rozsudok v jeho treťom výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že pôvodnou žalobou si uplatnil nárok

na náhradu škody v sume 6.214,23 € a po vznesení námietky premlčania zo strany žalovanej v časti 1.711,18 € žalobu vzal späť. Mal však za to, že žaloba bola aj v časti späťvzatia podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo iba kvôli vznesenej námietke premlčania a túto časť nároku už nebolo možné autoritou súdnej moci mu priznať, hoci právo ďalej trvalo ako naturálne právo, resp. naturálny záväzok. V čase podania žaloby nebola voči tejto časti nároku účinne vznesená námietka premlčania a preto aj v tejto časti žaloba bola podaná dôvodne. Následne už predmetom konania zostala len suma 4.503,05 €, ktorá v konečnom dôsledku mu bola aj priznaná. S prihliadnutím na dôvodnosť žaloby a uplatneného predmetu konania tak pred čiastočným späťvzatím žaloby, ako aj po ňom je z hľadiska procesného potrebné výsledok konania hodnotiť ako jeho plný úspech. O jeho čiastočnom neúspechu by bolo možné uvažovať len vo vzťahu k štádiu konania do čiastočného späťvzatia žaloby a následne vo vzťahu k ostatnému priebehu konania bol už v spore v celom rozsahu úspešný. Iba takéto diferencovanie jednotlivých štádií konania vo vzťahu k zmenám jeho predmetu je spravodlivé a je nutné považovať ho za úspešného. Bol toho názoru, že ak reagoval na vznesenie námietky premlčania, je to potrebné hodnotiť nepochybne kladne, nakoľko tým zodpovedne dispozične prispôsobil predmet konania aktuálne dôvodnému nároku. Iba takýto prístup pri posudzovaní otázky náhrady trov konania plne zodpovedá článku 2 ods. 1 CSP.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne a skutkovo správny. Berúc do úvahy znenie § 255 a § 256 mala za to, že žalobca má vo veci plný úspech len vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu a žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne. O žiaden z takýchto prípadov v konaní nešlo, keďže toto bolo v časti zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby a vo zvyšku súd žalobe vyhovel. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. V súdenej veci žalobca vzal čiastočne žalobu o zaplatenie sumy 1.711,18 € späť a z procesného hľadiska je jeho zavinením zastavenie konania pre späťvzatie žaloby. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že celá jeho žaloba bola podaná dôvodne, keďže nepochybne si ňou uplatnil aj časť nároku na náhradu škody po márnom uplynutí premlčacej lehoty.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

10. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosť súdneho rozhodnutia.

11. Nebola zistená ani iná vada týkajúca sa procesných podmienok, na ktorú by bol odvolací súd povinný prihliadnuť v zmysle § 380 ods.2 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom preskúmavania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

14. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Vo všeobecnosti platí, že ak má strana sporu vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je vždy odrazom reálneho výsledku sporu a vedie strany k tomu, aby nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Pri zastavení konania (aj čiastočnom) je trovy povinná hradiť tá zo strán, ktorá zavinila ich vznik a pojem „procesného zavinenia“ (použitý v ustanovení § 256 je posudzovaný výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a teda zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej vždy povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným.

17. Týmito zásadami sa súd prvej inštancie dôsledne riadil a s jeho rozhodnutím o trovách konania je možné súhlasiť. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že voči časti nároku na zaplatenie sumy 1.711,18 € v čase podania žaloby nebola vznesená námietka premlčania a tak aj v tejto časti žaloba bola podaná dôvodne, z čoho by mal vyplývať jeho plný úspech v spore. Podstatný je totiž výsledok konania, pre neho procesne v konečnom dôsledku v tejto časti nepriaznivý, prejavujúci sa čiastočným zastavením konania, za ktoré z procesného hľadiska zodpovedá.

18. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie v trovách konania je vecne správne a existencia iných dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania nebola ani tvrdená, potvrdil odvolací súd preskúmavaný rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej preukázateľné trovy nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .